Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234814
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113234814.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,Bratislava,IČO:47150513,zastúpený:advokátskakancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: P.
U.,narodenýX.X.XXXX,bytomM.X.X.,V.,tohočasuB.XX,I.,ozaplatenie75,33eurspríslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27,53 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 15,65
eur od 6.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 11,88 eur od 4.2.2011 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o pripojení zo dňa 28.11.2010 v bode 3
„V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy alebo v č.l. 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu v sume 47,80 eur.“ je neprijateľná.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2013 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 75,33 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 15,65 eur od 6. 1. 2011 do zaplatenia, zo sumy
11,88 eur od 4. 2. 2011 do zaplatenia, zo sumy 47,80 eur od 4. 3. 2012 do zaplatenia titulom zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013.
Súd vo veci vykonal oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä návrhom zo dňa 4. 12.
2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 5. 9. 2014, 9faktúrami na čl. 4-6, Zmluvou o pripojení zo dňa 28.
11. 2010, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., Zmluvou o postúpení
pohľadávok 24. 6. 2013, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával neprítomnosti
účastníkov konania v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, zistil
nasledovný skutkový stav.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkom uvedeným aj v prílohe zmluvy,
v ktorej je uvedená aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 75,33 eur.Z formulárového tlačiva spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., označenom ako Zmluva o pripojení
vyplýva, že žalovaný na tlačive vyplnenom uvedenou spoločnosťou dňa 28. 11. 2010 potvrdil prevzatie
jednej mikroprocesorovej SIM karty na číslo XXXXXXXXXX pre program služieb Relax 60. Zároveň sa
žalovaný sa zaviazal užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 2 uvedenej Zmluvy sa
žalovaný ako účastník zaviazal v prípade porušenia zmluvných povinností a následného vypojenia SIM
karty zo strany podniku, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur za porušenie zmluvných povinností
(najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) tejto zmluvy v bode 2 alebo v bode 3 dodatku
alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných
podmienok) a následného vypojenia SIM karty (okrem iného riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a
poskytovanie služieb).
Z faktúry č. 7100545612 zo dňa 15. 1. 2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 11,88 eur so splatnosťou 3. 2. 2011 za obdobie 15. 12. 2010 - 14. 1. 2011.
Z faktúry č. 7011803715 zo dňa 15. 12. 2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 15,65 eur so splatnosťou 5. 1. 2011 za obdobie 15. 11. 2010 - 14. 12. 2010.
Z faktúry č. 7201856064 zo dňa 15. 2. 2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 47,80 eur so splatnosťou 3. 3. 2012 ako zmluvnú pokutu.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., zanikla bez likvidácie po zlúčení
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym nástupcom a dňa 24. 6. 2013
uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, uvedená zmluva je zaregistrovaná na tunajšom
súde pod č. 1SprV/683/2013.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených
príloh posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci z právneho vzťahu účastníkov
založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit. ustanovenia § 43 ods.1, 2 cit. zákona č.
610/2003 Z.z. s predmetom poskytovania odplatných elektronických komunikačných služieb (verejných
telekomunikačných služieb), definovaných v cit. zákone a v zmluve o pripojení, keď účastníci uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v návrhu tvrdí, že voči žalovanému
si uplatňuje sumu za poskytnuté telekomunikačné služby zo strany právneho predchodcu žalobcu v
sume 27,53 eur a zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle zmluvy
a všeobecných obchodných podmienok, a to zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu so žalobcom, je sankcionovaný za to, že nesplnil riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby. Žalobca predložil na preukázanie výšky žalovanej sumy faktúry. Súd mal ďalej preukázané,
že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpil na žalobcu zmluvou z 24. 6. 2013 aj pohľadávku voči
žalovanému vo výške žalovanej sumy. Súd považoval požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 27,53eur za dôvodnú, keď mal preukázané predloženými faktúrami poskytnutie služieb žalovanému zo
strany právneho predchodcu žalobcu a v tejto časti návrhu vyhovel. Návrhu v časti zmluvnej pokuty
47,80 eur nevyhovel, keď túto považoval za nedôvodnú. Z predložených listinných dôkazov súd
nemal za preukázané, že by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, zabezpečenú zmluvnou pokutou
vo výške 47,80 eur, ktorá by viedla k následnému vypojeniu SIM karty žalovanému, pričom podľa
názoru súdu z jazykového výkladu bodu 2 Zmluvy je zrejmé, že ide o kumulatívne podmienky
nároku postupcu na zmluvnú pokutu, zdôraznené aj spojkou „a“. Žalobca nepreukázal ani ekvivalent
zvýhodnenia žalovaného zabezpečením predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu a nepreukázal
ani splnenie predpokladov prípadnej zodpovednosti žalovaného za škodu (postupcu). Žalobca na
preukázanie dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda preukázanie porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanou, neoznačil žiadny dôkaz až do vyhlásenia dokazovania za skončené,
a tak s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravdivosti svojho
tvrdenia o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnosti viazaný, sa neprihliada.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výškypokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd skúmal aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Je evidentné, že formulár „Dodatok k Zmluve
o pripojení“ bol spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. vyhotovený vopred. Žalovaný tento štandardný
formulár uvedeného mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, ktorými zmluvy
o pripojení nepochybne sú, podpísal dňa 28. 11. 2010 bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý v bode
3 Zmluvy obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného ako účastníka, v prípade
porušenia niektorej z jeho povinností a následného vypojenia SIM karty, uhradiť postupcovi zmluvnú
pokutu vo výške 47,80 eur. Neuniklo pozornosti súdu, že pre prípad porušenia povinností mobilného
operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve o pripojení vôbec dojednaný
prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom
vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť cenu služieb včas. Bez povšimnutia
nemožno ponechať ani skutočnosť, že žalovaného zaťažuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v
rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti poruší niektorú (hociktorú) zo
svojich zmluvných povinností. Súd v danom prípade nemal preukázané ani splnenie podmienok pre
prípadnú zodpovednosť žalovaného za škodu. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej
istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej
istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako
aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,
ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z uvedených dôvodov (neunesenie dôkazného bremena na
preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol.
Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako by bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti jej
výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností odporcu (ako aj každého iného spotrebiteľa),
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná.
Občiansky zákonník vyššie citovaným ustanovením (§ 53a ods. 1) zakazuje dodávateľovi používať
zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie
vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka).
Súd nad rámec poukazuje na to, že v obdobných právnych veciach Okresný súd Senica rozsudkom
zo dňa 19.11.2012, sp. zn. 5C/136/2012, Okresný súd Komárno rozsudkami zo dňa 20.11.2012 sp.zn. 13C/243/2012 a zo dňa 30.11.2012 sp. zn. 13C/222/2012, Okresný súd Žilina rozsudkami zo dňa
29.6.2012 sp. zn. 6C/100/2012, zo dňa 22.10.2012 sp. zn. 17C/111/2012 a zo dňa 22.10.2012 sp.
zn. 17C/122/2012 opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej pokuty
vo výške 47,80 € v zmluvách o pripojení uplatňovanej v tomto konaní žalobcom. Vzhľadom
k uvedeným právoplatným rozsudkom právny predchodca žalobcu s poukazom na § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti
vo zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú pre žalobcu ako
právneho nástupcu dodávateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky
a zároveň pre súd zákonnú prekážku priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej
podmienky. Bolo by v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v rámci jednej republiky v
obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch) rozhodovali rôzne,
a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v zmysle ustanovenia § 53a O.s.p.) návrhu
vyhovieť, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Súd v súlade s ustanovením § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku
považuje za neprijateľnú.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníci povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 6. 1. 2011 s úhradou sumy
15,65 eur, ktorá bola splatná dňa 5. 1. 2011 ako aj výškou úroku z omeškania, ktorá bola ku dňu 6. 1.
2011 vo výške 9 % ročne, keď výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú s poukazom na to, že
základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného 6. 1. 2011 bola vo výške 1 % zverejnená
na webovej stránke www.nbs.sk ., t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne, ďalej
sa súd stotožnil s dňom vzniku omeškania 4. 2. 2011 s úhradou sumy 11,88 eur, ktorá bola splatná dňa
3. 2. 2011 ako aj výškou úroku z omeškania, ktorá bola ku dňu 4. 2. 2011 vo výške 9 % ročne, keď výškuúroku z omeškania mal súd preukázanú s poukazom na to, že základná úroková sadzba ECB ku dňu
omeškania žalovaného 4. 2. 2011 bola vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 1
% + 8 bodov spolu výška 9 % ročne. Nakoľko súd návrh časti sumy 47,80 eur ako nedôvodný zamietol,
zamietol aj návrh časti úroku z omeškania zo sumy 47,80 eur. Na základe zisteného skutkového stavu a
vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.