Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229104
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213229104.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa: B. L., bytom N. I.. Č.. X, Z. proti odporcom: 1. rade: V. E., bytom K. Č.. XXXX, v 2. rade:
B. L., bytom K. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade z a m i e t a.

Odporkyni v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd s účinnosťou od 01. 02. 2012 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa B. L., nar. XX. XX.
XXXX voči odporcovi v 2. rade B. L., nar. XX. XX. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II, č. k. 27P 236/2008 zo dňa 18. 02. 2009.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2.rade z a m i e t a.

Navrhovateľovi voči odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13. 09. 2013 domáhal voči odporkyni v 1. rade (bývalej
manželke a matke odporcu v 2. rade) zrušenia mesačnej povinnosti platiť výživné a voči odporcovi

v 2. rade (synovi) sa domáhal určenia, že mu vyživovacia povinnosť voči nemu zanikla dňom 09. 12.
2011. Uviedol, že neplnoletý syn (odporca v 2. rade) bol po rozvode zverený do starostlivosti matky.
Navrhovateľovi bolo stanovené výživné na syna v sume 50,-- Eur mesačne do rúk odporkyne v 1.
rade. Nakoľko odporca v 2. rade je plnoletý, riadne zamestnaný, pracuje v trvalom pracovnom pomere
a žije oddelene od matky, žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti voči nemu.

Odporkyňa v 1.rade sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila, hoci ju súd k tomu vyzval. Na
pojednávania konané dňa 16. 05. 2014 a 05. 09. 2014 sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila

riadne, včas a vážnymi okolnosťami, ani nežiadala o odročenie pojednávania. Predvolanie na
pojednávanie mala riadne doručené. Preto súd konal a rozhodoval v neprítomnosti odporkyne v 1. rade.

Odporca v 2. rade sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti písomne nevyjadril. Na pojednávaní
dňa 11. 04. 2014 uviedol, že je pravdou, že študoval na strednom odbornom učilišti do 31. 01. 2012.Potom študoval externe a popritom pracoval. Uviedol, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči nemu od 01. 02. 2012.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, prednesom navrhovateľa, rozsudkom

tunajšieho súdu č. k. 27P 236/2008, potvrdením zo školy, potvrdením Sociélnej poisťovne, čestným
prehlásením odporcu v 2. rade, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P 236/2008 zo dňa 18. 02. 2009 vyplýva, že
vtedy maloletý odporca v 2. rade bol zverený do starostlivosti matky (odporkyňa v 1. rade). Súd určil
vyživovaciu povinosť navrhovateľa voči odporcovi v 2.rade vo výške 50,-- Eur mesačne k rukám matky

maloletého.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne (čl.3) vyplýva, že odporca v 2.rade bol zamestaný od 09. 12. 2011 až
do 31. 05. 2012 ako dohodár Od 01. 06. 2012 bol zamestnanec s pravidelným príjmom.

Z potvrdenia Súkromnej strednej odbornej školy SD Jednota (čl. 38) v Šamoríne vyplýva, že odporca
v 2. rade bol žiakom denného štúdia od 01. 09. 2009 do 31. 01. 2012, od 01. 02. 2012 do

30. 06. 2012 študoval externe.

V priebehu konania odporca v 2.rade založil do súdneho spisu čestné prehlásenie (čl. 30), kde prehlásil,
že je od 01. 02. 2012 riadne zamestaný na trvalý pracovný pomer. Od tohoto času sa stará o všetky
svoje potreby. Odporkyňa v 1. rade mu peniaze, ktoré naňho dostáva od navrhovateľa ako alimenty
nedáva a zneužíva ich vo svoj osobný prospech.

Podľa § 31 ods.1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieta pri právných úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zák č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1.rade na zrušenie mesačnej povinnosti platiť jej výživné na
plnoletého syna zamietol ako nedôvodný a nemajúci oporu v hmotnom práve. Navrhovateľ sa voči

odporkyni v 1. rade domáhal zrušenia mesačnej povinnosti platiť jej výživné na odporcu v 2. rade.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že vyživovacia povinnost voči dieťaťu určená v rozhodnutí súdu sa
vzťahuje na toto dieta. Pokiaľ je však dieťa v čase určenia vyživovacej povinnosti neplnoleté a zverené
do starostlivosti druhého rodiča, ten rodič, do starostlivosti ktorého je maloleté dieta zverené, je ako
jeho zákonný zástupca aj príjimateľom výživného od povinného rodiča. Táto skutočnosť trvá najdlhšie

do času, kým maloleté dieťa nedosiahne plnoletosť. Od okamihu dosiahnutia plnoletosti dieťaťa sa
skončí jeho zákonné zastúpenie rodičom, ktorému bolo zverené do starostlivosti a to aj vo veci
príjimania (poberania) stanoveného výživného určeného maloletému dieťaťu. Od dosiahnutia plnoletosti
je výlučným príjimateľom určeného výživného priamo dieťa, ktoré nie je schopné sa samostatne živiť
a nie žiadny z jeho rodičov. Táto skutočnosť nastáva priamo zo zákona (objektívne) a preto nie je

ani potrebné žiadnym rozhodnutím súdu zrušiť výrok súdu v časti, kde určil že stanovenú vyživovaciu
povinnosť na maloleté dieťa bol navrhovateľ povinný platiť k rukám matky( odporkyni v 1. rade). Pre
úplnosť súd poukazuje aj na exekučné konanie č. k. 55Er/503/2009 v ktorom je taktiež ako oprávnený,
teda osoba v prospech ktorej je vymáhaný nárok priamo maloleté dieťa, zastúpené matkou akojeho zákonnou zástupkyňou. Pokiaľ v priebehu exekučného konania dovŕši dieťa plnoletosť, zaniká aj
zákonné oprávnenie matky príjimať za neho exekučne vymožené výživné. Súdny exekútor je preto od
momentu dosiahnutia plnoletosti dieťaťa povinný poukazovať vymožené výživné priamo dieťaťu ako

oprávnenému.

Navrhovateľ sa v konaní voči odporcovi v 2. rade domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, nakoľko
odporca v 2. rade je plnoletý, neštuduje a pracuje. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že
odporca v 2. rade je plnoletý. Ako vyplýva z potvrdenia o návšteve školy k 01. 02. 2012 ukončil denné
štúdium. Od tohto času získal schopnosť sám sa živiť. V súčasnosti je odporca v 2. rade zamestnaný.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované

ustanovenia zákona súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade uloženú mu
naposledy rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P 236/2008, zo dňa 18. 02. 2009. vo výške 50,-- Eur
zrušil a to od 01. 02. 2012. Súd mal bez pochybností preukázané, že odporca v 2. rade je schopný sám
sa živiť. Ukončením prípravy na povolanie a následným získaním práce resp. možnosti pracovať u neho
nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Súd

zamietol návrh navrhovateľa v časti, kde sa domáhal určenia, že vyživovacia povinnosť voči odporcovi v
2.rade mu zanikla už dňom 09. 12. 2011. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v tom čase
odporca v 2. rade ešte študoval formou denného štúdia na strednej odbornej škole a preto vyživovacia
povinnost navrhovateľa voči nemu v tom čase trvala.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované

ustanovenie zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.

O trovách konania odporkyne v 1. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporkyni v 1. rade, ktorá bola voči navrhovateľovi úspešná, náhradu trov konaia nepriznal, nakoľko
náhradu trov konania nežiadala.

O trovách konania voči odprocovi v 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľovi, ktorý bol voči odporcovi v 2.rade úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
navrhovateľ náhradu trov konania voči odporcovi v 2. rade

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).