Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201390
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: V.. C.. P. Ď., O..

XX. X. XXXX, V. V., H.. B. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám.
Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
zo dňa 2. júla 2013, sp. zn. 5517/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 2. júla 2013, sp. zn. 5517/2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm.
d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/.

V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ sa v konaní pred Okresným súdom v Pezinku,
vedenom pod sp. zn. 5C 962/2008, domáha uloženia povinnosti odporcovi, aby mu počas trvania
kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v r. 2002 poskytol vysielací čas na zverejnenie
odpovede. Inak požaduje zverejnenie ospravedlnenia a zaplatenie 49.500,- €. S poukazom na citované
ustanoveniaZák.č.308/2000Z.z.ovysielaníaretransmisiiinaustanovenie§30ods.9Zák.č.346/1990
Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí i výsledok správneho konania pred Radou pre vysielanie a
retransmisiu, dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu, keď právo na odpoveď trvá výlučne počas
volebnej kampane, ktorá bola ukončená v r. 2002, v dôsledku čoho uplatnené peňažné plnenie treba

považovať za premlčané.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, odporca prejudikoval rozhodnutie súdu. Záverom o tom, že
nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť, odporca pripúšťa, že výsledok sporu môže byť pre navrhovateľa
úspešný.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na argumentáciu,
obsiahnutú v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že v predmetnej veci už raz navrhovateľ požiadal
o poskytnutie nároku s negatívnym výsledkom, pričom rozhodnutie zo dňa 12.9.2010, sp. zn. 5N

2857/2012 nenapadol opravným prostriedkom.Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané
dôvodne.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že svoju pozornosť zameral na splnenie podmienky existencie
zrejmej bezúspešnosti sporu, v ktorom navrhovateľ uplatňuje práva zo zákona o voľbách do
samosprávnych orgánov obcí, konaných ešte v r. 2002 i zo zák. č. 308/2000 Z.z.

Z jeho odôvodnenia nevyplýva, k akým záverom dospel ohľadom existencie stavu materiálnej núdze na
strane navrhovateľa.

Súdu, ako aj odporcovi, je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ uplatnil priznanie nároku na
právnu pomoc od roku 2010 v cca 100 prípadoch.

Navrhovateľ nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ( podľa vyjadrenia navrhovateľa ).

V zmysle zmenkového platobného rozkazu má vymáhateľnú pohľadávku v rozsahu cca 100.000,- €
( konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cb 2/2003 ).

Na súkromnej vysokej škole študuje v odbore právo, pričom zložil všetky postupové skúšky pre
magisterské štúdium.

Za tohto stavu veci súd, rešpektujúc trojdelenie moci a v dôsledku toho i záväznosť dôvodov, na ktorých
správny orgán založil preskúmavané rozhodnutie, pre nedostatok dôvodov v otázke splnenia zákonných
predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. i/ ZPPP,

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie ( § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. ).

Aj keď pre vydanie negatívneho rozhodnutia postačí absencia čo i len jednej z troch kumulatívnych
podmienok, uvedených v ustanovení § 6, ods. 1, v prípade navrhovateľa s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nemožno akceptovať odporcom zvolený postup. Bez ujasnenia si základnej skutočnosti, či
navrhovateľ je v stave materiálnej núdze, a teda či sa naň osobne vôbec vzťahuje zákon o poskytovaní

právnej pomoci, odporca vydáva početné negatívne rozhodnutia z dôvodu zrejmej bezúspešnosti veci,
v ktorej navrhovateľ právnu pomoc uplatňuje. Podľa názoru súdu danosťou tejto podmienky je potrebné
zapodievať sa až po tom, ako bude mať správny orgán v konaní nepochybne preukázané, že pomoc
uplatňuje navrhovateľ ako osoba v stave materiálnej núdze. Nemožno totiž opomenúť, že samotná
právnaúpravabolaprijatápreumožneniereálnehoprístupuksúduosobámmateriálneznevýhodneným.

Pri prioritnom skúmaní podmienky absencie zrejmej bezúspešnosti, ktorá je v niektorých prípadoch
povahou veci vylúčená ( skutočnosti, na ktoré súd prihliada ex offo ), ako aj na skutočnosť, že pod
zrejmou bezúspešnosťou treba chápať bezúspešnosť jednoznačnú, už na základe zbežného posúdenia
veci, nemožno vylúčiť stav, kedy by k priznaniu nároku na poskytnutie právnej pomoci dochádzalo u
osôb, na strane ktorých nie sú splnené subjektívne predpoklady. Nutno tiež zdôrazniť, že skúmanie

podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ je proces, vyžadujúci od odporcu správne uváženie v nepomerneširšej miere, než pri skúmaní stavu materiálnej núdze. V tejto súvislosti sa správny orgán bez náležitého
opodstatnenia vystavuje riziku, že v negatívnom rozhodnutí z dôvodu absencii zrejmej bezúspešnosti
sporu dospeje k záverom, obmedzujúcim právo na prístup k súdu spôsobom, ktorý je v rozpore s čl.

13 ústavy. Preto podľa názoru súdu skúmanie subjektívnych predpokladov na strane navrhovateľa pre
rozhodnutie o žiadosti musí mať prioritu.

Odporca preto v ďalšom konaní musí doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné dôjsť k jednoznačnému
záveru, či navrhovateľ je alebo nie je osobou v stave materiálnej núdze. Pre náležité posúdenie tejto veci
bude potrebné skúmať, aký príjem navrhovateľ dosahuje, či je alebo nie je poberateľom dávok v hmotnej

núdzi. Ak aj poberá dávky v hmotnej núdzi, bude potrebné skúmať majetkové pomery navrhovateľa,
vyplývajúce tiež z činnosti odporcu, ako napr. či navrhovateľ prijal plnenie zo zmenkového platobného
rozkazu, v akej časti, resp. z akých dôvodov toto plnenie v rozsahu cca 100.000,-€ neprijal alebo ďalšie
skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti zistí.

Ak odporca dospeje k záveru o danosti stavu materiálnej núdze u navrhovateľa, v novom rozhodnutí sa
vyporiada aj so skutočnosťou, či u navrhovateľa, pokiaľ získal magisterské vzdelanie v odbore právo,

prichádza priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vôbec do úvahy. I keď zákonodarca výslovne
túto otázku v žiadnom ustanovení ZPPP nerieši, súd zastáva názor, že osoby, ktoré získali právnické
vzdelanie v druhom stupni, sú dostatočne kvalifikované na to, aby relevantným spôsobom uplatňovali/
bránili svoje práva v súdnom, resp. správnom konaní. Svedčí o tom tiež skutočnosť, že v dovolacom
konaníivkonanípodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.sazastúpeniefyzickejosobyadvokátomvyžaduje

len za predpokladu, že nemá právnické vzdelanie ( § 241 ods. 1, § 250a O.s.p. ). Priznanie právnej
pomoci zo strany štátu u právnicky vzdelaných osôb nemá ( s výnimkou konania pred ústavným súdom )
preto žiadne opodstatnenie.

Napokon bude úlohou odporcu v novom rozhodnutí zaujať stanovisko tiež k otázke, či navrhovateľ,
uplatňujúci právnu pomoc od r. 2010 v cca 100 prípadoch, inštitút právnej pomoci nezneužíva.

Účelom zákona je umožniť minimálny štandard právnej ochrany nemajetným osobám. Navrhovateľova
požiadavka, aby štát znášal náklady na právnu pomoc v takomto enormnom rozsahu sa podľa názoru
súduvymykástanovenémuúčeluzákonaaznakyzneužitiaprávajednoznačnevykazuje.Akmáodporca
potrebu riešenia svojich životných situácií prostredníctvom súdu v takejto neprimeranej miere, nič mu v
tom samozrejme nebráni. Takéto vysoko neštandardné správanie jednotlivca však podľa názoru súdu

nemôže ísť na ťarchu štátu. Pre odčerpanie možných finančných zdrojov by v konečnom dôsledku
znemožňovalo poskytovanie právnej pomoci tým osobám, pre ktoré uplatnenie alebo bránenie práva za
pomoci štátu má skutočne existenčný charakter. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že predmetom
súdneho konania je ochrana práv navrhovateľa vo voľbách do samosprávnych orgánov obcí ešte v r.
2002.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach