Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200357
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti T. H., bytom Č. XXX/X, P. W., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. OUMIKO-V 685/2013 zo dňa 05.11.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OUMIKO-V 685/2013 zo dňa 05.11.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. U. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OUMIKO-V 685/2013 zo dňa 05.11.2013 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení,
rozhodol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
27.09.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava a T. H., bytom Č. XXX/X, XXX XX P. W., zastúpenou ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 03.10.2013 bol podaný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 340/2013-RAČ k

nehnuteľnostiam,ktorésanachádzajúvkatastrálnomúzemíP.W.,zapísanénalistevlastníctvač.XXXX,

- pozemok registra „E“ KN s parcelným číslom XXX, záhrady o výmere X m2,

v podiele X/X.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správny orgán je povinný pri rozhodovaní o povolení
vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera
zástupca na základe zmluvného zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), či došlo k vzniku zmluvného
zastúpenia v súlade so zákonom. Konštatoval, že plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretímosobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z
§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie
rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa, a to takým spôsobom, ktorý v súlade s

ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Poukázal na
to, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda
dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t.j. v danom prípade
bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý
by za nebo (za T. H.) uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď

splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o
splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá
a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania).
Ďalej uviedol, že vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate
ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53

ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že z obsahu dohody o
plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi
právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči
splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto dôvodu považoval odporca danú

dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že záložná zmluva je teda absolútne neplatná aj vzhľadom na
ďalší fakt: v článku II. záložnej zmluvy sa cituje, že záložné právo je zriadené na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na

strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Prílohu návrhu na
vklad však táto zmluva o úvere netvorila. Konštatoval, že účelom záložného práva je iba zabezpečovať
pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať. Je závislé čo do vzniku, i čo do

trvania na pohľadávke, ktorú musí zabezpečovať. Pohľadávka sa musí v zmluve o zriadení záložného
práva určiť a pri peňažnej pohľadávke bude takým určením obvykle jej vyčíslenie (suma), čo v danom
prípadeabsentuje.VtomtosmereodporcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
č. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007, ako aj rozsudky Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/11/2012-32 a
Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/7/2012-25.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 31 ods. 1 prvá veta, § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona a konštatoval, že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, a
preto návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 11.12.2013 opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného

práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je
uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.

Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na

základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu,
splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového
stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie
správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny

poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosťzistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už

vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len s
ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a
nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal

a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len
potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa

a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a
zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie
záložnéhoveriteľajepredsanevyhnutnézhľadiskaurčitostipredmetuudelenéhoplnomocenstva.Pokiaľ

správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom
určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah
správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí

existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal
ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že
predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a

vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je
poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že
vychádzajúczosúdnejpraxemožnokonštatovať,žefyzickénásiliesavpraxinevyskytuje.Nestotožnilsa
s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení

s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Mal za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy,
ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia

§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností správy katastra o náležitom zistení
skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo

splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 04. apríla 2014 navrhovateľ, ani odporca, neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 02.04.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa

03.04.2014 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci arozhodnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca listom zo dňa 01.04.2014, doručenom tunajšiemu
súdu dňa 04.04.2014 oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §

250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Na pojednávaní súdu dňa 04. apríla 2014 účastníčka konania uviedla, že má vedomosť o tom, že jej
bola poskytnutá pôžička od navrhovateľa, avšak jej výšku si už nepamätá. Poukázala na to, že predtým
ako jej bola poskytnutá pôžička, navrhovateľom jej boli predložené na podpis nejaké listiny, avšak nevie
uviesť o aké listiny sa jednalo, nakoľko jej to navrhovateľom nebolo vysvetlené. Uviedla,

že nemá vedomosť o tom, že by podpisovala nejakú dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy v jej mene. Ďalej uviedla,
že pokiaľ by ju navrhovateľ upozornil na tú skutočnosť, že podmienkou poskytnutia pôžičky z jeho strany,
je podpísanie dohody o splnomocnení, na základe ktorej by mala splnomocniť združenie ProHelp na
uzatvorenie záložnej zmluvy v jej mene, nikdy by o takúto pôžičku navrhovateľa nepožiadala. Opätovne
zdôraznila, že nemá žiadnu vedomosť o tom, aby podpísala dohodu o splnomocnení, resp. aby ju na to

navrhovateľ pred poskytnutím pôžičky upozornil.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume XXXX eur
a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných

celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Dlžníčka zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 16.05.2012 splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy
podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve,

a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou T.
H. ako splnomocniteľom dňa 16.05.2012 a L. T., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako
splnomocnencom dňa 17.05.2012.

Dňa 10.09.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 340/2013-RAČ medzi

navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a čisa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku

zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou T. H. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho

úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka
úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,

t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctvealebospoluvlastníctvedlžníčky,ktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná

aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom

na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takétodojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti

a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.