Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710205532
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7710205532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : Q. X., N.. X.XX.XXXX,
A. M. Q. XXX, D.. Q.. Q. V., P.C. B. B. M. K., H. X, proti žalovanému: J.. Q. V., N.. XX.X.XXXX, A. M. V.,
Q.É. XX, zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, v konaní
o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 12C/66/2010-203
zo dňa 9.4.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, K. Ú. V.. Zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 4.202,88 € na účet právneho zástupcu žalovaného
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV XXXX, K. Ú.D. V., a to titulom vrátenia daru od žalovaného s odôvodnením, že
žalovaný po uzavretí darovacej zmluvy na spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam
v rozsahu 1/2 prestal plniť splátky úveru, na ktoré sa zaviazal, neplnil si záväzok uhrádzať náklady
súvisiace s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom daru a túto nehnuteľnosť vystavil aj do rizika predaja
exekúciou. Toto správanie žalovaného žalobca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, a teda

dôvod, pre ktorý sa domáha vrátenia daru.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 26.1.2004 uzavreli účastníci konania zmluvu
o združení, na základe ktorej vyvíjali spoločnú podnikateľskú činnosť v priestoroch výrobnej haly,
ktorá spolu s priľahlými pozemkami je predmetom tohto konania. Výrobnú halu mal pôvodne v nájme
žalovaný na základe nájomnej zmluvy, uzavretej s firmou Sukmont a.s. a práva vyplývajúce z tejto
nájomnej zmluvy boli i predmetom vkladu do združenia. Okrem týchto nemajetkových hodnôt žalovaný
ako vklad do činnosti združenia poskytol úver vo výške 250.000,- Sk a osobné motorové vozidlo Kia
Sephia a žalobca poskytol úver vo výške 300.000,- Sk a stavebný materiál v hodnote 10.000,- Sk. V

článku 7 zmluvy sa účastníci dohodli, že každý účastník je v polovici spoluvlastníkom peňazí, všetkého
hnuteľného i nehnuteľného majetku, získaného spoločnou činnosťou a v tom istom podiele sa každýúčastník podieľa na nákladoch a stratách zo spoločnej činnosti združenia. K nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom nájmu, bolo dohodnuté predkupné právo, ktoré následne účastníci konania využili tak, že
žalobca zobral úver na kúpu týchto nehnuteľností vo výške 1.510.000,- Sk a tento úver bol zabezpečený

záložným právom na kupované nehnuteľnosti, ako aj byt jeho matky. Kúpna cena nehnuteľností bola
2.000.000,- Sk a účastníci zároveň zaplatili aj zmluvnú pokutu 200.000,- Sk za oneskorené zaplatenie
kúpnej ceny. Darovacou zmluvou zo dňa 26.8.2005, ktorej vklad bol povolený dňa 13.12.2005, žalobca
daroval 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, K. Ú. V., žalovanému. Dňa 18.5.2006 účastníci
uzavreli dodatok k tejto zmluve, v zmysle ktorej žalovaný prevzal polovičný záväzok za splácanie

úverovýchsplátok,vyplývajúcichzúverovejzmluvy,uzavretejmedzižalobcomaSlovenskousporiteľňou
a.s. za účelom kúpy vyššie uvedených nehnuteľností. Zároveň sa žalovaný v tomto dodatku zaviazal,
že preberá polovicu všetkých nákladov a záväzkov, ktoré pripadajú na nehnuteľnosti. K ukončeniu
činnosti združenia došlo dňom 15.6.2007, čo vzal súd za preukázané z oznámenia žalobcu zo dňa
2.7.2007, adresovaného Daňovému úradu Michalovce. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
žalovaní prestali spoločne vykonávať činnosť v združení v marci 2007, kedy žalovaný z podnetu žalobcu

opustil predmetné nehnuteľnosti s tým, že tieto nehnuteľnosti, ako aj všetky hnuteľné veci získané z
činnostizdruženiabudeďalejužívaťžalobca,ktorýzároveňprevezmeajvšetkyzáväzkyzdruženia.Takto
žalobca mal splácať aj úvery, ktoré boli poskytnuté žalovanému a jeho manželke na činnosť združenia,
pričom túto svoju povinnosť splnil len v mesiacoch apríl, máj a jún 2007. Od júla 2007 podiel žalovaného
na splátke úveru nebol uhrádzaný, žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal ani na úhrade nákladov

na nehnuteľnosť, ktorú výlučne užíval žalobca. K dohode o vyporiadaní združenia medzi účastníkmi
konania nedošlo, keďže písomný návrh tejto dohody, vypracovaný žalobcom, nezodpovedal ich ústnej
dohode a napriek jednaniam právnych zástupcov účastníkov nedošlo k návrhu takej dohody, ktorá by
zahŕňala aj záväzok žalobcu uhrádzať všetky záväzky združenia ako protihodnotu za výlučné užívanie
všetkého majetku združenia. Z R. M. Č.. XXXX, K. Ú. V., súd zistil, že obaja účastníci sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako parcely č. 1865/12,1865/13 a
1868/1 - zastavané plochy a nádvoria a výrobná hala na parcele 18687/1, každý v rozsahu 1/2. Zároveň
z tohto listu vlastníctva zistil, že na spoluvlastnícky podiel žalobcu je zapísaných celkovo 9 poznámok o
upovedomení o začatí exekúcie, preukazujúcich začatie siedmych rôznych exekúcií na majetok žalobcu
a na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zapísaných 7 poznámok o upovedomení o začatí exekúcie,

preukazujúcich celkovo začatie šiestich rôznych exekúcií.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 630 Obč. zák. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre vrátenie daru. Neplatenie úveru žalovaným v rozsahu 1/2 a neuhrádzanie nákladov viažucich sa
k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2, nie je možné považovať za hrubé porušovanie dobrých mravov,
lebo toto konanie malo pôvod v nezhodách pri nadobúdaní majetku (záväzkov) združenia a pri jeho

vyporiadaní a bolo reakciou žalovaného na porušenie ústnej dohody o vyporiadaní majetku združenia
zo strany žalobcu. Súd konštatoval, že vzťahy medzi účastníkmi z darovacej zmluvy a zo zmluvy o
združení sa vzájomne prelínajú a darovacou zmluvou si účastníci iba vyrovnávali vzájomné majetkové
podiely v združení v zmysle čl. 7 Zmluvy o združení. Pokiaľ ide o dôvod vrátenia daru - neuhrádzanie
nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou, z prednesu žalobcu súd zistil, že žalobca stotožňuje tento dôvod

vrátenia daru s dôvodom - neplatenie splátok úveru. Pokiaľ ide o tretí z namietaných dôvodov, t.j.
zaťažovanienehnuteľnostíexekúciami,súdkonštatoval,žeexekúciesúzačaténielennaspoluvlastnícky
podiel žalovaného, ale aj na spoluvlastnícky podiel žalobcu, pričom žalobca vo väčšom rozsahu
zaťažoval svoj spoluvlastnícky podiel exekúciami než žalovaný, z ktorého titulu taktiež nemožno
hodnotiť správanie žalovaného ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Pokiaľ ide o samotnú námietku

premlčania práva účastníkov na vyporiadanie zo zmluvy o združení, súd konštatoval, že toto právo
nie je predmetom konania, preto na vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť. Vzťahy
účastníkov súvisiace s činnosťou združenia boli však právne významné z hľadiska posúdenia dôvodov
vrátenia daru, keďže tieto vzťahy sa navzájom prelínali, a preto bolo potrebné na nich prihliadnuť. Zo
všetkých týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalobcu na
náhradu trov konania úspešného žalovaného.Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľaust.§205ods.2písm.
a/ a d/ O.s.p. a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania namietal, že je potrebné rozlišovať vzťahy medzi účastníkmi konania z darovacej zmluvy a zo

zmluvy o združení. Poukázal na ním vznesenú námietku premlčania, týkajúcu sa nárokov vyplývajúcich
zo združenia, čo žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa jeho názoru nie je potom
možné v rámci princípu vzájomnosti použiť dôvody (nevyporiadanie majetku združenia), ktoré viedli
žalovaného k nesplácaniu úveru. Žalovaný mal dostatok času riešiť vyporiadanie majetku združenia
v prípade neuzavretia dohody aj súdnou cestou, čo však nevykonal. Svojvoľne sa rozhodol neplniť

svoj záväzok a až v rámci konania o vrátenie daru začal opätovne riešiť otázku vyporiadania majetku
združenia. Pritom nie je zrejmé, čoho sa žalovaný v rámci vyporiadania majetku združenia domáha, a
preto je obtiažne posúdiť vzájomnosť nárokov. Povinnosť žalovaného uhrádzať polovicu splátok úveru
je pritom zrejmá a stále trvá. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že za záväzky združenia zodpovedali
aj po jeho zániku obaja členovia spoločne, teda ak by tieto záväzky neboli uhradené žalobcom, mal
povinnosť ich uhradiť žalovaný. Nebolo preto možné jednostranne určiť, že za záväzky zodpovedá len

žalobca, keďže len on po zániku združenia užíval majetok. Rozhodnutie v časti, týkajúcej sa zaťaženia
nehnuteľností exekúciou, považoval za nepreskúmateľné. Vytýkal súdu, že sa obmedzil iba na určenie
počtu zapísaných exekučných záložných práv, nezaoberal sa však okolnosťami ich vzniku a úkonov
smerujúcich k ich zániku. V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zameral len na dôkazy v prospech
žalovaného, z ktorého dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo všetkých týchto dôvodov

navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 19.6.2013,
nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm. a/ a d/ O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.2.2014 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 18.2.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p..

Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vade uvedenej v
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (nepreskúmateľnosť rozhodnutia) a súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 os. 1 O.s.p.. Žalobcom je namietaná vada v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým

účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska §221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
príp. s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

O odňatie možnosti konať pred súdom ide aj v prípade, že rozhodnutie súdu nemá náležitosti v zmysle
ust. § 157 ods. 1,2 O.s.p., v dôsledku čoho je takýto rozsudok nepreskúmateľný a takýmto postupom
súdu je znemožnená realizácia procesného práva účastníka účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Správne, zákonu zodpovedajúce, presvedčivé a podrobné sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého
stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, a
preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého v prejednávanej veci
neboli splnené podmienky v zmysle § 630 Obč. zák., za ktorých žalobca ako darca môže sa domáhať
vrátenia daru.

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Obč. zák.).

Ako vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovenia, predpokladom úspešnosti žaloby o vrátenie daru je

preukázanie takého správania obdarovaného, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Ide o porušenie
značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a
pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Vonkajším prejavom takéhoto správania môže byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej
pomoci, hrubý nezáujem a pod. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek

časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Za právne relevantné možno považovať len také
správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit
a úsudok darcu.

Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného
darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného

voči nemu (tzv. princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže

úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola
nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by bolo len
také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností:

a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním voči darcovi alebo členovi jeho rodiny,

b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému.

Právny úkon darcu môže byť urobený akoukoľvek formou, a to aj v prípade, ak predmetom daru je
nehnuteľnosť a nie je vylúčené, aby tento jednostranný právny úkon bol obsiahnutý priamo v žalobe.
Právny vzťah tak zaniká až doručením žaloby žalovanému (za splnenia podmienok v zmysle ust. § 630
Obč.zák.).

K platnosti právneho úkonu darcu, smerujúceho k vráteniu daru, z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné,
aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov
voči nemu alebo členom jeho rodiny.

V prejednávanej veci žalobca vymedzil (konkretizoval) správanie žalovaného, ktorým tento hrubo porušil
dobré mravy jednak v žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 11.10.2011 (č.l.53 spisu) následovne:1) žalovaný prestal plniť svoj záväzok - splátky úveru, na ktorý sa zaviazal dodatkom k darovacej zmluve
z 18.5.2006,

2) žalovaný sa nepodieľa na úhrade nákladov viažúcich sa k (darovaným) nehnuteľnostiam,

3) v dôsledku záväzkov žalovaného dochádza k zaťažovaniu (darovaných) nehnuteľností exekučnými
záložnými právami, v dôsledku ktorého správania žalovaného je ohrozený výkon podnikateľskej činnosti
žalobcu.

Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by sa žalovaný ako obdarovaný
správal voči žalobcovi ako darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.
Správanie žalovaného vyššie uvedené pod bodmi 1 a 2, t.j. nesplácanie splátky úveru a neprispievanie

na úhradu nákladov viažúcich sa k (darovaným) nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2, súd správne vyhodnotil
ako primeranú reakciu žalovaného na správanie sa žalobcu po ukončení činnosti (ich) združenia (jar,
leto 2007 - poznámka odvolacieho súdu), keď žalobca nedodržal ústnu dohodu o spôsobe vyporiadania
zo zmluvy o združení. Žalobca ústne prisľúbil splácanie všetkých úverov po skončení činnosti združenia,
teda aj tých, ktoré boli poskytnuté žalovanému a jeho manželke a použité na činnosť združenia,

ako protihodnotu za výlučné užívanie nehnuteľností a hnuteľných vecí získaných činnosťou združenia
výlučne na svoje podnikanie, pričom následne nebol ochotný v písomnej forme túto dohodu dodržať a
v dôsledku tohto správania (neochota prevziať záväzky z činnosti združenia) nedošlo následne ani k
vyporiadaniu účastníkov zo zmluvy o združení. Po ukončení združenia pritom všetok majetok združenia,
t.j. tak sporné nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci, získané činnosťou združenia, užíva výlučne žalobca.

Vzhľadom na vyššie uvedené zo strany žalovaného nešlo o svojvoľné konanie, spočívajúce v neplatení
splátok úveru s úmyslom poškodiť žalobcu, ktoré by bolo možné klasifikovať ako hrubo porušujúce
dobré mravy. Naviac splátky všetkých úverov boli platené zo zisku z činnosti združenia, nešlo teda
o formu platenia splátok z výlučného majetku žalovaného, s ktorým náhle prestal a uvedená situácia
bola logickým dôsledkom ukončenia činnosti združenia pre vzájomné nezhody ohľadne hospodárenia

združenia. Po ukončení činnosti združenia žalovaný nemal príjem, z ktorého by mohol úver splácať
a na úhrade nákladov na nehnuteľnosť sa nepodieľal tiež z toho dôvodu, že túto výlučne na svoju
podnikateľskú činnosť užíval žalobca. Za tejto situácie vyžadovanie plnenia týchto povinností od žalobcu
by bolo v rozpore s dobrými mravmi tak, ako na to správne poukázal súd prvého stupňa.

Hodnotenie správania žalovaného ako primeranej reakcie na porušenie ústnej dohody o vyporiadaní

majetku združenia žalobcom je v súlade so zásadou vzájomnosti, ako bola vyššie uvedená, na ktorú je
potrebné prihliadať pri posudzovaní správania sa žalovaného k žalobcovi.

Pokiaľ žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným v tom, že na spoluvlastnícky
podiel žalovaného na darovaných nehnuteľnostiach sú vedené viaceré exekúcie (celkovo šesť -
poznámka odvolacieho súdu), súd prvého stupňa opätovne správne v súlade so zásadou vzájomnosti

vyhodnotil toto konanie žalovaného ako primerané s ohľadom na obdobné konanie žalobcu, ktorého
spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach je rovnako predmetom viacerých exekúcií
(celkovo siedmych - poznámka odvolacieho súdu). Naviac exekúcie na spoluvlastnícky podiel
žalovaného sú vedené ohľadne záväzkov (dlhov) z činnosti združenia, a teda bezprostredne s touto
činnosťou súvisia.

Za tejto situácie nemožno konštatovať, že len žalovaný zaťažoval nehnuteľnosti a týmto správaním
nadmerne zaťažoval žalobcu, ohrozoval možnosť vykonávať jeho podnikateľskú činnosť a tým aj
existenciu jeho rodiny. Ani toto konanie žalovaného preto nie je možné klasifikovať ako hrubo porušujúce
dobré mravy.

Bez právneho významu v tomto konaní je premlčanie práva žalovaného na vyporiadanie zo zmluvy o

združení,keďžetotoprávoniejepredmetomkonania.Okolnosti,prektorévšakkvyporiadaniuzozmluvy
o združení nedošlo, majú vplyv na posúdenie správanie sa žalovaného, v ktorom žalobca vidí porušeniedobrých mravov, preto súd prvého stupňa správne vzal do úvahy a prihliadol aj na vzájomné vzťahy
účastníkov zo zmluvy o združení, ktoré sa prelínajú a bezprostredne súvisia aj s uzavretou darovacou
zmluvou.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny,
vrátane výroku o trovách konania, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.