Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/367/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108232890
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8108232890.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: R. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M., X. X, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov,
Floriánova 2, proti odporcovi: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, Prešov, o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa31.12.2008žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 41.134,23 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo užívaním

jeho pozemkov odporcom, ktorý je vlastníkom komunikácie postavenej na predmetných pozemkoch.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že
cestné telesá, ktoré sú postavené na pozemkoch navrhovateľa, boli delimitované do majetku odporcu
zo štátu, pričom odporca má povinnosť starať sa a spravovať tieto komunikácie, čo je spojené s
vysokými finančnými nákladmi, pričom samotné cesty boli v čase ich výstavby vybudované na základe
povoleniavydanéhovriadnomkonaníanavrhovateľvčasekúpyvedeloskutočnosti,ženapredmetných

nehnuteľnostiach sa nachádza cesta.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č. XXXX,
návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, korešpondencie medzi účastníkmi konania, znaleckého posudku
č. XXX/XXXX Ing. M. P., rozhodnutia o prípustnosti stavby, znaleckého posudku Ing. U. V. č. XX/XXXX,
vyjadrenia znalca k námietkam navrhovateľa, rozhodnutia Správy východnej dráhy v Bratislave z r. 1975,
vyjadreniaŠtátnehomajetkuP.,PoľnohospodárskehodružstvaP.-X.,zápisnicezpreberaciehokonania,

zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených častí stavby, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC X/XXXX,
kúpnej zmluvy zo 17.12.2004 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový
stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat. území P.
- X.. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pričom na
týchto nehnuteľnostiach sa nachádza stavba, a to štátna cesta P. - X. Z.. Predmetné nehnuteľnosti

nadobudol navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2004 na základe rozhodnutia katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 10.10.2005, pričom dohodnutá kúpna cena predstavovala
200.000,- Sk, čo pri celkovej výmere pozemkov predstavuje kúpnu cenu za 1m2 35,99 Sk, teda cca.
1 Eur. Vlastníkom predmetnej komunikácie je odporca. Predmetná komunikácia bola vybudovaná nazáklade rozhodnutia Okresného národného výboru v P., odboru dopravy zo dňa 9.02.1975, ktorý vydal
pod č. Y. XXX/XX rozhodnutie o prípustnosti stavby, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej
Dopravoprojektom Bratislava. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydala Správa východnej

dráhy v Bratislave ako dráhový správny orgán, pričom preberacie konania na predmetnú stavbu bolo
vykonané dňa 11.10.1979. V čase začatia výstavby predmetné nehnuteľnosti boli v užívaní Štátneho
majetku - národný podnik P. a Jednotného roľníckeho družstva v P. - X.. Navrhovateľ sa stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností v r. 2004. Dňa 13.11.2006 doručil navrhovateľ odporcovi návrh na uzavretie
nájomnej zmluvy, pričom tento návrh zo strany odporcu prijatý nebol. Predmetom konania je zaplatenie

nájomného za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007.

Súdom pribratý znalec určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov navrhovateľa za
obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 na sumu 16.359,81 Eur metódou polohovej diferenciácie a na
základe porovnávacej metódy sumou 33.564,28 Eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní proti rozsudku súdu I. stupňa, ktoré

už bolo vynesené, poukázal na skutočnosť, podľa ktorého odvolací súd zastáva názor, že v danom
prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na priznanie bezdôvodného obohatenia podľa §
451 Občianskeho zákonníka a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť,
že komunikácia bola postavená na základe stavebného povolenia a bola riadne odovzdaná do
užívania. Pôvodný vlastník tento zásah toleroval a neuplatnil si finančnú satisfakciu v žiadnej forme ani

bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy vedel, že ide o zastavané pozemky,
vedel aj o tom, že pozemnú komunikáciu využíva široká verejnosť. Túto cestnú komunikáciu na základe
zákona vlastní a udržiava v prevádzkyschopnom stave odporca.Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný, okrem vecí podľa ods. 2, poučiť účastníkov, že všetky dôkazy

musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo
veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

V danom prípade bolo doplnené dokazovanie súdom I. stupňa vo forme oboznámenia kúpnej zmluvy,

na základe ktorej nadobudol navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti. Iné dôkazy zo strany účastníkov
konania neboli navrhnuté ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa na závery Krajského súdu v Prešove poukázal tak, že samotný fakt,
podľa ktorého, ak na pozemku, ktorý vlastnícky patrí inému subjektu je postavená cesta, ktorú vlastní iný

subjekt, než vlastník pozemku, je dostatočným preukázaním toho, že tu vzniká bezdôvodné obohatenie.

Kotázkevznikubezdôvodnéhoobohateniapoukázalzástupcanavrhovateľa,žebezdôvodnéobohatenie
vzniká nielen tak, že niekto získava nejaké aktíva, ale aj tým, že sa neznížia jeho pasíva, ktoré by sa
znížili, ak by tu existoval vzťah, napr. nájomný vzťah, na základe ktorého by muselo byť platené za

užívanie predmetnej komunikácie.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom Krajského súdu v
Prešove. Na základe dôkazov, ktoré boli vykonané, bolo preukázané, že navrhovateľ získal predmetnú
nehnuteľnosť za cenu približne 1 Eur za 1 m2, čo je podstatne nižšia cena, než všeobecná cena

pozemkov podľa znaleckého posudku.

Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom v čase, keď už tieto boli zastavané
pozemnou komunikáciou, k výstavbe ktorej došlo v 70-tych rokoch minulého storočia. Na predmetných
parcelách bola realizovaná výstavba cesty, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o kolaudácii na základe

riadneho stavebného konania. Vtedajší vlastník nenamietal túto skutočnosť, preto nemožno považovať
predmetnú cestu za neoprávnenú stavbu a nemožno vzájomné vzťahy medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby riešiť v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka ako neoprávnenú stavbu
na cudzom pozemku, nakoľko cesta bola realizovaná oprávnene.

Pokiaľ sa týka otázky, či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa, tu
v podstate súd poukazuje na skutočnosť, že jeho pôvodná argumentácia bola zrušená a považovaná
odvolacím súdom za nedôvodnú, pričom navrhovateľ opätovne poukázal na rovnakú argumentáciu.
Teda v tomto zmysle neboli vznesené žiadne iné nové právne argumenty, ani neboli navrhnuté iné
dôkazy, naopak vykonaný dôkaz o tom, že kúpna cena, na základe ktorej nadobudol navrhovateľ

predmetné pozemky, bola neprimerane nízka oproti znaleckému posudku, svedčí o skutočnosti, že
zrejme v kúpnej cene bola zahrnutá skutočnosť, že predmetný pozemok je nevyužiteľný z dôvodu jeho
zastavania, čo v podstate korešponduje s právnym názorom Krajského súdu v Prešove. Uvedený záver
nedáva inú možnosť Okresnému súdu ako uviesť, že na strane odporcu nedošlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor navrhovateľa.

Pokiaľ nedošlo k zmene skutkového stavu, súd sa riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu,
a preto nebolo dôvodné sa vyporiadať s námietkou Krajského súdu o tom, že bol nedostatočne zistený
skutkový stav ohľadom okamihu rozhodujúceho pre získanie nároku z bezdôvodného obohatenia, pokiaľ
Krajský súd dospel k záveru, že toto bezdôvodné obohatenie nevzniklo a tento stav sa nezmenil po

vykonanom dokazovaní na Okresnom súde. Pokiaľ sa týka skutočnosti, či priznanie bezdôvodného
obohatenia by nepatrilo právnemu predchodcovi navrhovateľa, tu súd poukazuje na skutočnosť, že toto
nebolo predmetom konania. V danom prípade takáto námietka nebola vznesená ani zo strany odporcu
a navrhovateľ žiada priznať toto bezdôvodné obohatenie. Teda je vo veci irelevantné, či by to patrilo jehoprávnemu predchodcovi, pokiaľ to tento nežiada, a ani to nie je predmetom tohto konania. V tomto smere
v podstate nie je možné vykonať žiadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu v tomto naznačenom
postupe.

Podľa názoru súdu I. stupňa to, že údržbu predmetnej komunikácie zabezpečuje odporca, a že
treba vykonať dokazovanie o tom, aké bezdôvodné obohatenie mu prináša vlastníctvo a údržba
tejto komunikácie, súd opäť poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ zotrval na svojich vyjadreniach
ohľadom preukázania bezdôvodného obohatenia spočívajúcich len v tom, že na jeho pozemku je

postavená komunikácia, preto nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať týmito argumentmi.

Pokiaľ sa týka skutočnosti, či možno bezdôvodné obohatenie na strane odporcu priznať pre rozpor s
dobrými mravmi, súd dodáva, že z vyššie uvedenej argumentácie súdu vyplýva, že toto bezdôvodné
obohatenie nevzniklo, nakoľko je súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove, a ak takéto
bezdôvodné obohatenie nevzniklo, nie je dôvod posudzovať, či by jeho zaplatenie bolo v súlade s

dobrými mravmi. Preto vzhľadom na výrok tohto rozsudku teda zrejme nie je nutné už sa vysporiadavať
s touto námietkou. Každopádne však súd I. stupňa je názoru, že by takéto priznanie nebolo v rozpore s
dobrými mravmi, v zmysle argumentácie súdu použitej v prvotnom zrušenom rozsudku.

Pokiaľ sa týka skutočnosti, že súd sa má vysporiadať aj s § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., napriek tomu,

že súd I. stupňa pozná obsah § 226 O.s.p., súd považuje za dôvodné dodať, nakoľko túto povinnosť
mu uložil odvolací súd, ako to vyplýva zo strany 10 uznesenia Krajského súdu v Prešove, že predmetný
zákon nadobudol účinnosť 01.03.2009, okrem článkov 1, 2 a 3, ktoré nadobudli účinnosť až 01.07.2009.
V danom prípade je predmetom posudzovania nárokov navrhovateľa obdobie rokov 2007 od 01.01.
do 31.12., preto podľa názoru súdu I. stupňa nie je možné aplikovať ustanovenie § 4, podľa ktorého,

ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby, dňom
účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou atď. Každopádne v roku 2007 tento zákon nebol
platný a účinný, a preto nemožno aplikovať takéto ustanovenie zákona spätne, čo by bolo v rozpore so

zásadou reproaktivity. To súd len dodáva pre úplnosť, aby splnil povinnosť uloženú mu Krajským súdom
v Prešove.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému
odporcovi trovy konania nevznikli a tieto si priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.