Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:1012200484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit
FoglalkoztatásiKözhasznúNonprofitKorlátoltFelelösségüTársaság,sosídlom3600Ózd,Jászi.O.u.3,
Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 30. januára 2012 č. 13643-2/2012-BA a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutia žalovaného č. 13643-2/2012-BA zo dňa 30. januára 2012, č. 10824-2/2012-
BA zo dňa 1. februára 2012, č. 10605-2/2012-BA zo dňa 2. februára 2012, č. 10609-3/2012-BA zo dňa

2. februára podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 3.098,98 eur, na účet právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 30. januára 2012 č. 13643-2/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-73/2011-TO z 15. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že B. A., občanovi L. vzniklo povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 10. júla 2008 (vec vedená
pod sp. zn. 11S/59/2012).

2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 1. februára 2012 č. 10824-2/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany č. 32062-20/2011-TO z 11. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že C. M., občanovi L. vzniklo povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 27. augusta 2007 (vec
vedená pod sp. zn. 11S/60/2012).

3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 2. februára 2012 č. 10605-2/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-93/2011-TO z 15. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že C. R., občanovi L., zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 25. augusta 2008 (vec

vedená pod sp. zn. 11S/67/2012).

4. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 2. februára 2012 č. 10609-3/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-62/2011-TO z 15. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že R. I., občanovi L., vzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 4. apríla 2008 (vec vedená
pod sp. zn. 11S/68/2012).

Žalobca nezákonnosť rozhodnutí (totožné žaloby a totožná špecifikácia nezákonnosti rozhodnutí)
odôvodnil tak, že postup odvolacieho správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, pokiaľ nevyhovel
odvolaniu žalobcu v celom rozsahu. Namieta, že žalovaný sa nevyporiadal náležite s dôvodmi

uvedenými v odvolaní a neprihliadol k tej skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom
riadne nekomunikoval, nekonal s ním a rozhodnutie neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa
§209ods.1zák.č.461/2003Z.z.,lebozuvedenýchrozhodnutínevyplýva,nazákladečohomalsprávny
orgán za to, že vo veci objektívne zisťoval skutkový stav veci a na základe akých dôkazov ho zistil.
Namietal a tvrdí, že osobám uvedených v rozhodnutí nevznikol pracovný pomer na území Slovenskej

republiky na základe Zákonníka práce k dátumom, ako sa uvádza na základe vyslania žalobcom.
Uviedol, že ide o vzťah medzi dvomi subjektmi maďarského práva, ktorý vznikol na území tohto štátu.
Z rozhodnutia tiež nevyplýva, kde mal byť konkrétny menovaný vyslaný spoločnosťou žalobcu, lebo nie
je uvedená ani krajina vyslania, od ktorej skutočnosti zrejme správny orgán odvodzujúc svoju právomoc
konať vôbec v tejto veci. Žalovaná sa dostatočne nevyporiadala s námietkou žalobcu, že správny

orgán prvého stupňa nesprávne aplikoval článok 13 písm. a/ Rady EHS č. 1408/71, pretože z tohto
nariadenia vyplýva, že pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu zamestnanú na území
jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na
území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby,
ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Uvedené osoby zamestnával žalobca

ako subjekt maďarského práva. Rozhodujúce je v tomto smere, že v danom prípade ide nie o vznik
pracovného pomeru na Slovensku, ale sa jedná o vyslanie na výkon práce, ktorého očakávané trvanie
nemalo prekročiť a ani neprekročilo 12 mesiacov. Žalovaný ani netvrdí opak v napadnutom rozhodnutí, i
keď sme namietali, že na základe článku 14 ods. 1a základnej právnej úpravy sa článok 13 ods. 2 písm.
a/ nepoužije, ak osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne

pracuje a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala
prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu,
že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov. Podľa jeho názoru, správny orgán sa
nezmieňuje o žiadnej relevantnej skutočnosti, pre ktorú by neprichádzala do úvahy aplikácia čl. 14 ods.
1a nariadenia. Správny orgán prvého stupňa nezistil náležite a objektívne skutkový stav veci, čo je

zistiteľné napríklad i na jeho tvrdení, že naša spoločnosť nevykonávala v Maďarsku žiadne významné
ekonomické činnosti, hoci žalobca tých činností vykonával nespočetne veľa (napr. ilustráciu uviedol
prevádzkovanie biofarmy, realizáciu tréningových programov, mentorskú činnosť, činnosť v oblasti vedy
a výskumu atď). Žalovaná sa nesprávne vyporiadala i so vznesenou námietkou premlčania a zaujala
nesprávne stanovisko k rozsudku maďarského súdu. Žalobca nepopiera jeho teritoriálne účinky, ale v

čítaní žalobcu by bolo veľmi kontraproduktívne, ak súdy rôznych členských krajín EÚ rozhodovali v tej
istej veci rôznym spôsobom. Záverom uviedol, že žalobca si svoje odvodové povinnosti riadne a včas
splnil voči OEP (obdoba zdravotnej poisťovne Maďarska) a zaplatil všetko, čo bolo potrebné v zmysle
právnych predpisov tejto krajiny pravidelne každý mesiac. Bolo by krajne nespravodlivé, aby žalobca
musel odvody zaplatiť duplicitne aj na Slovensku, čo odporuje citovanému nariadeniu EHS. Žiadal zrušiť

žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca po doručení
stanoviska žalovaného podal svoje písomné stanovisko k veci, ktoré súd nežiadal, avšak obsahovo
totožné ako dôvody uvedené v žalobách.Žalovaný správny orgán žiadal žaloby zamietnuť z dôvodu, že od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie (od 1. mája 2004) sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné
nariadenia Spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých

členských štátoch. Teda sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované
vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia
a vnútroštátnymi súdmi, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením
vo vzťahu ku koordinácii systémom sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo
dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne

zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len nariadenie“) a jeho vykonávacie nariadenie Rady EHS č. 574/1972 z
21. marca 1972. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa
bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov (samostatne zárobkovo činné
osoby) počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na
základe všeobecných a osobitných pravidiel, ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok,

t. j. neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia.
Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe „lex loci laboris“, a teda príslušnou
legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť.
Komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov sa uskutočňuje
prostredníctvom systému štandardných európskych formulárov, tzv. E-formuláre, ktoré sú v oblasti

sociálneho zabezpečenia okrem iného potrebné aj na určenie príslušnosti k právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia. Všetky formuláre schvaľuje Európska komisia, majú jednotnú formu pre
všetky členské štáty Spoločenstva a sú vypracované vo všetkých národných jazykoch členských štátov
a každý žiadateľ má právo ich vypĺňať vo svojom štátnom jazyku. Na základe ustanovení nariadenia
zamestnanec zvyčajne podlieha a vzťahuje sa na neho systém sociálneho zabezpečenia členského

štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť (článok 13 ods. 2 písm. a/ nariadenia). Toto všeobecné pravidlo
určuje uplatniteľnú legislatívu. V daných prípadoch na zamestnancov, ktorých bydlisko sa nachádza na
území Maďarska, vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky, vzhľadom na uvedené sa na
tieto prípady vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky, a to aj napriek
skutočnosti, že sa sídlo zamestnávateľa nachádza na území Maďarska. Z dôvodu uľahčenia voľného

pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych postupov, nariadenie obsahuje výnimky z tejto
všeobecnej zásady, ktoré sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na území
členského štátu zamestnávateľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu
dočasne vykonávať pre neho prácu. Podmienkou vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto
práceneprekročí12mesiacovažedanáosobaniejevyslanáscieľomnahradiťinúosobu,ktoráskončila

svoju dobu vyslania (čl. 14 ods. 1a nariadenia - osobitné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu).
V súlade s článkom 14 ods. 1 písm. b/ nariadenia je možné za ustanovených podmienok požiadať o
predĺženie vyslania. Zamestnanci sa počas doby vyslania preukazujú v štáte vykonávania zamestnania
formulárom E 101, ktorý po podaní žiadosti a splnení podmienok vyslania vystaví nositeľ poistenia v
štáte, kde je osoba poistená. Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho

zabezpečenia naďalej podlieha právnym predpisom vysielajúceho štátu (štát, ktorý vystavil formulár
E 101), a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť. Dotknutá
osoba je teda oslobodená na obdobie vyslania od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie
v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.

Ak zamestnávateľ nespĺňa podmienky vyslania ustanovené v nariadení a precizované v rozhodnutí

Správnej komisie EÚ pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000,
týkajúce sa výkladu článku 14 (1), 14a (1) a 14b (1) a (2) nariadenia o legislatíve vzťahujúcej sa
na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne pracujúcich mimo
príslušného štátu, môžu na žiadosť zamestnanca a zamestnávateľa v zmysle článku 17 nariadenia
príslušné úrady dvoch alebo viacerých členských štátov spoločnou dohodou upraviť výnimky z

ustanovení článku 13 až 16 nariadenia a odchylne upraviť podmienky vyslania v niektorých prípadoch.
Sociálna poisťovňa sa pri rozhodovaní o vzniku, resp. o zániku nemocenského poistenia, dôchodkového
poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancov žalobcu pridržiavala príslušných koordinačných
nariadení, pričom vychádzala z preukázaného skutkového stavu veci, t. j. že žalobca má sídlo na území
Maďarska. Dotknutí zamestnanci vykonávali činnosť na území Slovenskej republiky, pričom sa v štáte

vyslania nepreukázali formulárom E 101, ani výnimkou, ktorú je oprávnený udeliť vecne príslušný úrad
v Maďarsku po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.Žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal opak a nepredložil dodatočne vystavené formuláre E
101 alebo výnimku udelenú zamestnancom žalobcu vecne príslušným úradom v Maďarsku. Sociálna
poisťovňa preto nebola oprávnená pri určení uplatniteľnej legislatívy vychádzať z článku 14 ods. 1 písm.

a/ nariadenia, čo bolo uvedené i v napadnutom rozhodnutí (strana 4 a 5). Sociálna poisťovňa nie je
oprávnená ani skúmať dôvody, pre ktoré nebol zamestnancovi vystavený formulár E 101 vysielajúcim
členským štátom, ani posudzovať výkon činnosti žalobcu na území členského štátu, v ktorom má sídlo.
Toto patrí výlučne do kompetencie vysielajúceho štátu, v danom prípade Maďarska.

K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán s ním riadne nekomunikoval, nekonal s ním a

neupovedomil ich o tom, že začal vo veci konať, uviedol, že pred vydaním rozhodnutia vo veci Sociálna
poisťovňa, pobočka Topoľčany sa snažila viackrát skontaktovať so žalobcom a listom zo dňa 20. 04.
2011 ho vyzvala, aby prihlásil do slovenského systému sociálneho zabezpečenia spätne od roku 2007
zamestnancov a zamestnávateľa, vyplnil a zaslal predpísané tlačivá (Registračné listy) na realizáciu
ich prihlásenia. Listom z 26. 05. 2011 oznámila pobočka žalovaného žalobcovi, že vykonala kontrolu
odvodu poistného dňa 15. júna 2011 a súčasne vyzvala žalobcu na doplnenie adries zamestnancov

do priloženého zoznamu. Žalobca na výzvu nereagoval, čo je uvedené i v rozhodnutiach, a preto
pobočka pristúpila k vydaniu rozhodnutí. Taktiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011, ktorý sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne stotožnil. K
ďalšej námietke, že menovaným nevznikol pracovný pomer na území SR a už vôbec nie s dátumom
uvedeným v rozhodnutí na základe vyslania žalobcom, žalovaný uviedol, že sa s touto otázkou

vyporiadal v rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku premlčania uvedenú v žalobe, žalovaný uviedol, že
premlčaniu podliehajú všetky hmotné práva, t. j. majetkové práva, ak sa nevykonali v dobe ustanovenej
zákonom. Rozhodnutiami o vzniku (zániku) povinného poistenia Sociálna poisťovňa nerozhodovala o
svojich právach, napríklad v prípade predpísania poistného, ale o právnom vzťahu vzniknutom, resp.
zaniknutom na základe právnych skutočností, s ktorými sa tento vznik, resp. zánik spája. Žalobou

napadnutými rozhodnutiami sa len deklaruje existencia, resp. vznik právneho vzťahu, ktorý vznikol alebo
zanikol priamo na základe nariadenia. Z týchto dôvodov nie je možné námietku premlčania akceptovať.
K námietke žalobcu, že sociálna poisťovňa zaujala nesprávne stanovisko k rozsudku maďarského
súdu, žalovaný uviedol, že tento je právne záväzný a spôsobilý vyvolať právne účinky len na území
Maďarska a žalovaný ako subjekt Slovenského právneho systému nie je viazaný právnym názorom

súdu iného členského štátu. Rozsudok maďarského súdu je právne záväzný vo vzťahu k inštitúciám
Maďarska. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preto žiadal inštitúciu sociálneho zabezpečenia v
Maďarsku (OEP Budapešť) o vyjadrenie, či na základe predmetného rozsudku vystavila zamestnancom
žalobcu formuláre E 101, na základe ktorých by podliehali legislatíve Maďarska. Z oznámenia OEP
Budapešť vyplynulo, že rozhodnutie súdu ich nezaväzuje na vystavenie formulárov E 101, a preto

tieto formuláre nemôže vystaviť. Ak by obdobná maďarská inštitúcia vystavila formuláre E 101 pre
vyslaných zamestnancov žalobcu, bol by to dôvod v rámci odvolacieho konania zrušiť prvostupňové
rozhodnutia pobočky sociálnej poisťovne. Žalovaný k podaným žalobám uviedol, že žalobca v nich
nesprávne uvádza, že ide o „vyslanie na výkon práce“, nakoľko tento termín by bolo možné použiť
len v prípade, ak by zamestnancom žalobcu vysielajúci štát (Maďarsko) vystavil formulár E 101 v

súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a/ nariadenia na obdobie, počas ktorého vykonávajú práce na
území Slovenskej republiky. Zamestnanci žalobcu ale nedisponovali formulárom E 101, a preto možno
hovoriť len o pridelení zamestnancov žalobcu na výkon prác na územie iného členského štátu, v danom
prípade Slovenskej republiky. K ďalšej námietke žalobcu, pokiaľ pobočka žalovaného v rozhodnutí
uviedla, že žalobca nevykonával žiadne významné ekonomické činnosti, a z toho dôvodu príslušný

orgán sociálneho zabezpečenia v Maďarsku nevystavil formuláre E 101..., žalovaný uviedol, že tieto
skutočnosti neposudzovala pobočka sociálnej poisťovne, nakoľko táto iba skonštatovala to, čo uviedla
maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia OEP Budapešť v liste zo dňa 30. 11. 2011, ktorým žiadala
Sociálnu poisťovňu o posúdenie poistných pomerov dotknutých zamestnancov žalobcu. Je toho názoru,
že žalovaný sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli uvedené v odvolaní a zdôvodnil

skutkový, aj právny stav v posudzovaných veciach. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž
98-102/02 zo dňa 17. 12. 2002, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval
proces a odstraňovali formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, na pojednávanív neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil (§101 ods. 2 OSP), v
rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP a nasl.) a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, preto
rozhodnutia žalovaného podľa 250j ods. 2 písm. d/, e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 250i ods. 1, 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred

správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
povinne nemocensky poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva právu na území Slovenskej republiky
alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, povinne dôchodkovo poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva
prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného
zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak.

Podľa § 16 cit. zákona, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa

osobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm.
a/ a d/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne
nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje
inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku.

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či
sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie
alebo opravný prostriedok podať.Podľa § 231 ods. 1 písm. a/ cit. zákona zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra
zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať
aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom

nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.

Sociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie, upravuje nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov
a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie“).

Podľa článku 13 (9) ods.1 (II. hlava) nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu.

Podľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a/ nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu
zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj
vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.

Z predloženého spisového materiálu žalovaného, súčasťou ktorého boli i administratívne spisy

prvostupňového správneho orgánu, vyplýva skutkový stav tak, ako ho opísal žalovaný vo svojom
rozhodnutí a v písomnom stanovisku k podanej žalobe. Nie je sporné, že žalobca je personálnou
agentúrou so sídlom v Maďarsku, teda spoločnosť zriadená podľa právnych predpisov účinných na
území Maďarska, ktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov (ďalej len „Zmluva“)
prideľovala svojich zamestnancov prijatých v Maďarskej republike, vykonávať činnosť do spoločnosti

Valsabbia Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou. Zmluva na rok 2007 bola platná v
období od 15. mája 2007 do 31. decembra 2007, na rok 2008 v období od 1. januára do
31. decembra 2008, na základe ktorej maďarskí zamestnanci pokračovali vo výkone činnosti na území
Slovenskej republiky aj v mesiaci január 2009 a február 2009. Zmluva na rok 2010 bola platná v období
od januára do konca decembra 2010. Za celé uvedené obdobie účastník konania mesačne fakturoval

spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o. výkon práce za poskytnutých maďarských zamestnancov.

Maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia „Országos Egészségbiztosítái Pénztár (OEP),
Nemzetközi és Európai Integrációs Föosztály, Budapešť“ písomne prípisom zo dňa 30. 11. 2009 č.
j. 12-5732/09 požiadala priamo žalovaného o spoluprácu a pomoc v súvislosti s poistným vzťahom
dočasných pracovníkov na Slovensku o preverenie vyslaných pracovníkov žalobcom podľa pripojeného

zoznamu z dôvodu, že žalobca nevykonáva žiadnu významnú činnosť v Maďarsku, prijal pracovné sily v
Maďarsku s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti Valsabbia Slovakia spol. s r.o. Žalobca prihlásil
vyslaných pracovníkov do maďarského sociálneho zabezpečenia - Regionálny fond zdravotného
poistenia, avšak poistný vzťah pracovníkov podľa priloženého zoznamu bol pozastavený v Maďarsku,
keďže ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky podľa článku 13 nariadenia

č. 1408/71. Žiadosť spočívala v preverení osôb podľa zoznamu, či boli prihlásené na Slovensku v
uvedených pracovných dobách a ak neboli prihlásené, aké opatrenia boli prijaté.

Tieto skutočnosti boli preukázané kontrolou odvodu poistného na sociálne poistenie, ktorú uskutočnila
Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany dňa 8. februára 2010 u zamestnávateľa Valsabbia Slovakia,
spol. s r.o. Bánovce nad Bebravou, ktorej predchádzalo pracovné stretnutie zástupcov uvedeného

zamestnávateľa a zástupcov správneho orgánu. Toto pracovné stretnutie sa uskutočnilo z dôvodu
riešenia poistných pomerov zamestnancov. Z prílohových častí Zmlúv vyplýva, že osoby uvedené v
rozhodnutí ako zamestnanci žalobcu (B. A. od 10. 07. 2008, C. M. od 27. 08. 2007, C. R. od 10. 07. 2008
do 25. 08. 2008, R. I. od 04. 04. 208) boli pridelení na výkon činnosti na územie Slovenskej republiky
do spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o. a pri kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie

spoločnostiValsabbiaSlovakia,spol.sr.o.bolopreukázané,nazákladefaktúrofakturovanívýkonuprác,
že tieto osoby nastúpili na výkon práce do uvedenej spoločnosti. R. C. v tejto spoločnosti ukončil výkon
prác ku dňu 25. 08. 2008. Zamestnancom uvedeným v rozhodnutí neboli vystavené vysielajúcim štátom
formuláre E 101 a ani udelená výnimka podľa článku 17 nariadenia, ktorú by po vzájomnej dohode sMinisterstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky mohol udeliť vecne príslušný úrad
v Maďarsku.

V preskúmavanej veci tunajší krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/59/2012-67, s ktorým

nebol spokojný žalobca a na základe podaného odvolania žalobcom Najvyšší súd SR ako odvolací súd
uznesením č. k. 4Sžso/33-36/2013-51 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že sa nestotožnil s dôvodmi spojenia predmetných vecí na spoločné konanie a rozhodnutie
podľa § 112 ods. 1 OSP, keďže v troch veciach išlo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vzniku
poistenia, ale postavenie osôb, ktorých sa vznik poistenia týka, je rozdielny, keďže u dvoch osôb nebola

vykázaná adresa v prílohe listu OEP z 30. 11. 2009 a u jedného R. I. adresa sa tam nachádzala a ďalej
vytkol súdu, že sa nezaoberal účasťou v konaní osôb, ktorých sa mal vznik (zánik) poistenia týkať, ako
i listom z 30. 09. 2009 a prílohou so zoznamom osôb, ktorý bol podkladom pre závery pre anulovanie
poistenia uvedených osôb v Maďarsku (vznik poistenia A. B. a C. M. - v prílohe listu neuvedené mená,
C. R., zánik poistenia).

V danej veci s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania

naďalej zostala sporná otázka týkajúca sa vzniku poistenia osôb uvedených v preskúmavaných
rozhodnutiach, resp. zániku poistenia (C. R., rozhodnutie č. 2. februára 2012 č. 10605-2/2012-BA) na
území SR. Zo spisového materiálu vyplýva, že listom z 30. 11. 2009 oznámil Národný front zdravotného
poistenia (ďalej len „OEP), že personálna agentúra so sídlom v Maďarsku, ktorá na jeho území
nevykonávala žiadnu významnú činnosť, prijala pracovné sily v Maďarsku s cieľom poskytnúť ich

slovenskej spoločnosti Valsabbia Slovakia s.r.o. Agentúra mala prihlásiť svojich vyslaných pracovníkov
do maďarského sociálneho zabezpečenia, ale Národný front zdravotného poistenia (regionálny) ustálil,
žeosobyuvedenévzoznamebymalipodliehaťslovenskejlegislatívepodľačlánku13NariadeniaEHSč.
1408/71. Prvostupňový správny orgán však s vyslanými pracovníkmi žalobcu nekonal a tento nedostatok
neodstránil ani odvolací orgán - žalovaný správny orgán, hoci išlo o osoby, ktorých sa jednotlivé

rozhodnutia týkali a prvostupňový správny orgán s nimi nekonal, preto ide o takú vadu konania, ktorá
má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán ustanovil uvedeným osobám
na ochranu ich práv opatrovníka, avšak pred týmto úkonom nevykonal žiadne šetrenie, kde sa uvedené
osoby zdržiavajú a prečo nepreberajú zásielky. Adresa zamestnancov, ktorým mal vzniknúť poistný
vzťah na území Slovenskej republiky, nebola zrejme neznáma, ak maďarská inštitúcia OEP zaslala

zoznam osôb v počte 39 prijatých žalobcom preto bolo povinnosťou správneho orgánu odstrániť tieto
nedostatky a adresy dotknutých vyslaných pracovníkov zabezpečiť od žiadateľa o preskúmanie splnenia
podmienok podľa nariadenia č. 1408/71, t. j. národný front zdravotného poistenia alebo kontaktovať
žalobcu na uvedenie adries a vypočuť ho k jednotlivým prípadom. Ďalej súd (s poukazom na zrušujúce
uznesenie odvolacieho súdu) dáva do pozornosti žalovaného, že je potrebné zosúladiť zoznamy

obsahujúce zoznam pracovníkov, ktoré sa nachádzajú v administratívnych spisoch žalovanej a ktoré
obsahujúmenáďalšíchpracovníkov,avšaknievšetkymenásaviažuklistuz30.09.2009,tedažalovaný
si neujasnil a následne ani prvostupňový správny orgán, či má splnené všetky podmienky na vydanie
rozhodnutia o vzniku alebo zániku povinného poistenia v zmysle slovenskej legislatívy na základe
dožiadania OEP maďarskej inštitúcie. Tieto pochybnosti mal možnosť odstrániť priamym oslovením

dotknutých vyslaných pracovníkov a ich výsluchom, či boli vyslaní žalobcom, za akých podmienok, v
akom období a pod.

Pokiaľ ide o žalobcu, tento doteraz, ani v konaní pred súdom nepreukázal svoje tvrdenia, či za vyslaných
pracovníkov odvádzal poistné platby nositeľovi poistenia v Maďarsku (viď zrušujúce uznesenie
odvolacieho súdu) a žalovaný v neposlednom rade nevykonal žiadne šetrenie a svoje rozhodnutie riadne

neodôvodnil, pokiaľ ide o požiadavku maďarskej inštitúcie OEP (Országos Egészségbiztosítái Pénztár,
či je orgánom sociálneho poistenia v takom rozsahu, ako to upravuje slovenský právny poriadok, t. j.
či zabezpečuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
poistenej osoby. Pochybnosť o obdobnej inštitúcii v Maďarsku s našou inštitúciou (žalovaný správny
orgán) vyslovil i odvolací súd vzhľadom na jej pomenovanie, a preto bude povinnosťou žalovanej (resp.

prvostupňového správneho orgánu) odôvodniť svoj záver, že ide o orgán sociálneho zabezpečenia
Maďarskej republiky s totožným rozsahom povinného poistenia, ako žalovaný na území Slovenskej
republiky.Podľa názoru súdu, pokiaľ nebudú odstránené vyššie uvedené pochybenia oboch správnych orgánov,
teda kto požiadal sociálnu poisťovňu o preverenie poistného vzťahu vyslaných pracovníkov žalobcom,
či podliehajú slovenskej legislatíve podľa článku 13 nariadenia 1408/71, ku ktorým osobám s uvedením

presnej adresy bydliska a preskúmaním, či bol zachovaný ich poistný vzťah v Maďarsku (viď zrušujúce
uznesenie strana 5), nie je možné prijať záver žalovaného v zmysle vydaných rozhodnutí o vzniku
(zániku) povinného poistenia menovaných osôb.

Odvolací súd vytkol krajskému súdu, že spojil štyri veci na spoločné konanie, hoci neboli na to
podmienky, pretože v troch prípadoch išlo o vznik povinného ostenia a v jednom prípade o zánik tohto

poistenia, a preto išlo o rôzny skutkový základ. Spoločné nedostatky žalovaného vo všetkých prípadoch
sú v tom, že nekonal s týmito dotknutými osobami, ktoré žalobca mal vyslať na územie Slovenskej
republiky ako pracovníkov do spoločnosti Valssabia Slovakia s.r.o., teda u všetkých ide o takú vadu
konania, ktorá má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia, preto krajský súd je toho názoru,
že už v tomto štádiu nie je účelné opätovne rozpojiť tieto veci, pretože všetky rozhodnutia súd zrušil
a vec vrátil žalovanému ako odvolaciemu správnemu orgánu na ďalšie konanie, ktorý má rozsiahle

kompetencie, teda môže zmeniť odvolaním napadnuté jednotlivé rozhodnutie správneho orgánu po
doplnení dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ako i
zrušujúcehouzneseniaNajvyššiehosúduSRalebozdôvoduhospodárnostimôžeodvolanímnapadnuté
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie na doplnenie
dokazovania za účelom odstránenia rozporov, aby vo veci mohol vydať rozhodnutie zodpovedajúce

zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na nariadenie
č. 1408/71.

Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného o zániku povinného poistenia zamestnanca László Dankóa, súd
dáva do pozornosti rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 11S/24/20102-31 z 29. 01. 2013, ktorým krajský
súd zamietol žalobu o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a

povinného poistenia v nezamestnanosti vo vzťahu k A. B., ktoré rozhodnutie Najvyšší súd SR rozsudkom
č. k. 4Sžso/32/2013-53 zo dňa 17. 10. 2013 potvrdil ako vecne správne z dôvodu, že žalobca nemôže
tvrdiť ukrátenie na svojich subjektívnych právach rozhodnutím o zániku povinného poistenia, čo žalobca
ani netvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

konania podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jednotlivé úkony:

- príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom po 127,17
eur x 4 (štyri prípady), spolu 508,68 eur

- písomné podanie na súd (žaloba) 127,17 eur x4 , spolu 508,68 eur

- účasť na pojednávaní dňa 26. 02. 2013 (spojenie 4 vecí § 13 ods. 3 vyhl.) 260,34 eur,

- odvolanie zo dňa 23. 04. 2013 v spojených veciach 260,34 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 29. 01. 2014 (spojené veci § 13 ods. 3 vyhl.) 268,- eur

- titulom RP 8x 7,63 eur za rok 2012, 2x 7,81 eur za rok 2013 1x a 8,04 eur za rok 2014 - spolu 84,70 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu uplatnené cestovné náklady z Rožňavy do Nitry a späť 2x 244
km, čo je 488 km x 2 (cesta na dve súdne pojednávania) pri spotrebe vozidla NISSAN EČ: D. XXXBA pri

spotrebe vozidla 9,8 l PHM po 1,499 eur, titulom amortizácie po 0,183 eur za každý ubehnutý kilometer,
spolu 321,99 eur.

Titulom straty času (§ 17 ods. 1 vyhl.) súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu stratu času za účasť
na dvoch pojednávaniach na KS Nitra, a to 2x 7 polhodín pri dvoch cestách Rožňava - Nitra a späť po
13,01 eur za rok 2013 a 2x 7 polhodín po 13,40 eur za rok 2014, spolu 369,74 eur. Trovy právnehozastúpenia 2.582,49 eur + 20 % DPH 516,50 eur, spolu trovy 3.098,98 eur, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi uplatnený súdny poplatok vo výške 66,- eur, keďže tento nebol zaplatený a

ide o konania, ktoré sú vecne oslobodené od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c/zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súd ďalej nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za
uplatnené úkony za stanovisko z 10. 01. 2013 (4x po 127,17 eur), lebo ho nežiadal a obsahovo totožné
so žalobami, ďalšia porada z klientom z 22. 04. 2013 v sume 130,17 eur (oboznámenie
konateľa žalobcu s rozsudkom z jeho podnetu), keďže je to povinnosť právneho zástupcu (doručenie

rozsudku) a za podanie zo dňa 06. 12. 2013 - vyčíslenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní,
lebo právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní krajského súdu, na ktorom si uplatnil trovy zastúpenia
iba procesne, bez špecifikácie, hoci ide o návrhový nárok a išlo by o duplicitný úkon s náhradou za úkon
za účasť na pojednávaní, vrátane uplatneného RP k týmto úkonom.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutia žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/,
e/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť žalobou
napadnutých rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).