Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: Y. G.Á., bytom Č.M.. F.Á.X. XXX, B.Š.R.,
zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261,
Bratislava, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 30. septembra 2013 sp. zn.:
V 1404/20l3, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 30. septembra 2013 sp. zn.: V 1404/2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“)
v znení neskorších predpisov tak, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB spísanej v Bratislave 13.08.2013 zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní listiny označenej ako dohoda o splnomocnení,
podpísaná splnomocnencom 18.10.2012 a splnomocniteľkou 17.10.2012 je zrejmé, že obsahuje údaje
o zabezpečovacom záväzku vzniknutým, platným a účinným uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 12.10.2012. Rozsah oprávnení a povinnosti splnomocniteľa a rozsah oprávnení a povinnosti
splnomocnenca je vyhotovená vo forme predtlače. Vyhotovenie listiny označenej ako dohoda o
splnomocnení vo forme predtlače má za následok nemožnosť ovplyvňovania týchto časti listiny zo strany
splnomocniteľa a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom strážených záujmov splnomocniteľa zo
strany splnomocnenca. Záložný veriteľ svojim spôsobom určil splnomocnenca pre záložného dlžníka,
ktorý výber splnomocnenca nemohol ovplyvniť. Zo znenia uvedenej dohody o splnomocnení vyplýva
pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby

práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte
s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. Ide tu o rozpor zástupca so záujmom zastúpeného
v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. (Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).
Predložené plnomocenstvo posúdil v zmysle ustanovení § 23 a § 37 Občianskeho zákonníka a dospel kzáveru, že právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo je absolútne neplatným právnym úkonom.
Absentuje v ňom jedna z podstatných náležitosti právneho úkonu vymedzená v § 37 Občianskeho
zákonníka a to sloboda vôle prejavenej v súvislosti s urobením právneho úkonu.

V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je správny orgán z úradnej povinnosti oprávnený posudzovať
na základe predložených listinných dôkazných prostriedkov všetky skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Preto bola povinná posudzovať aj platnosť udeleného
plnomocenstva. Z dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody
poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených záujmov,

z ktorého dôvodu je toto plnomocenstvo absolútne neplatným právnym úkonom.

Ďalej poukázal na absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-SUB zo dňa 13.08.2013, ktorú v mene splnomocniteľky mal uzavrieť splnomocnenec, ale
na základe absolútne neplatného právneho úkonu a to dohody o splnomocnení, pretože z úradnej
povinnosti bola povinná prihliadať na všetky skutkové podklady, ktoré jej boli predložené a ako uviedla,
dohoda o splnomocnení, ako aj predložená zmluvy o zriadení záložného práva sú absolútne neplatnými

právnymi úkonmi, nebolo možné návrhu na vklad vyhovieť.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca svoje
rozhodnutie zrušil a jej návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade nevyhovenia
návrhu na povolenie vkladu záložného práva žiadala, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil
späť na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Poukázala na to, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné
povinnosti pre správny orgán o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je
úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a iné ďalšie povinnosti. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový

stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Preto
vydané rozhodnutie je nezákonné, ktoré žiada zrušiť s tým, aby jej návrhu bolo vyhovené. Okrem
toho, že správny orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v odôvodnení
rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa

§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva
okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať
skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať
konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí
iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné vyložiť aj obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký

je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
správny orgán takto nepostupoval, potom je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že musí existovať reálny rozpor medzi
záujmami zástupcu a záujmami zastúpeného. Teda nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho

zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal,
že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka
je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol v
preskúmavanom rozhodnutí.

Účastníčka konania Y. G.Á., ani ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému
prostriedku nevyjadrili.Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu a to najmä zo zmluvy o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 13.08.2013 zistil, že zmluvné strany, t. j. záložý veriteľ (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a záložca (Y. G.Á.) v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k
nehnuteľnostiam špecifikovaným na č. l. 1 zmluvy, t. j. nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č.
XXXX kat. úz. B.Š.R. v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
12.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
zabezpečenie istiny vo výške 300,00 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokom z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Záložca (Y. G.Á.) ako splnomocniteľ v deň uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. 17.10.2012
podpísala aj dohodu o splnomocnení, ktorou mala splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
č. XXXXXXXXX. Y. G.Á. ako splnomocniteľ v dohode o splnomocnení splnomocniteľa splnomocnila

vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátane
právneho posúdenia úkonmi záložného práva a povinnosti v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, ako aj na zastupovanie pri všetkých
konzultáciách a rokovaniach s uvedenou spoločnosťou. Mala splnomocniť splnomocniteľa aj na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v jej mene k nehnuteľnostiam, ktoré

v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo výlučnom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou

o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené

ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,

ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra

(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa

vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 13.08.2013 a jej
existencia priamo súvisí s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Rožňave dňa
17.10.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave dňa 18.10.2012.Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,

- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností

splnomocniteľa,

- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám

rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o

splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)

podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho

zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinností priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníčky) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť

záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií,
ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne

vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverovej dlžníčky a jej zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľke (úverová dlžníčka) bola odňatá možnosť, aby si sama určila osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľka za tejto situácie nebola výslovne poučená o možnosti a spôsobe ukončenia

zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverovej

dlžníčky.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka, ani jej zástupca
náhradu trov konania si neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume

35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Zákonom č. 180/2013 Z. z. boli od 01. októbra 2013 zrušené aj správy katastra (§ 8 písm. e).

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného
pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a správy katastra ustanovené osobitným predpisom prechádzajú na okresný úrad.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania
a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad
koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.

Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2013 Z. z. sídla a územné obvody okresných úradov Košického kraja
v danom prípade pre odporcu Správa katastra Rožňava je Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, z

ktorého dôvodu súd odporcu v úvodnej časti rozsudku takto označil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.