Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 24, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200033
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Levoča, katastrálny
odbor, Mäsiarska 14, Levoča, za účasti R. Y., bytom M. XXX/XX, G., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V-915/2013-5Ka zo dňa 31.10.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V-915/2013-5Ka zo dňa 31.10.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. F. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V-915/2013-5Ka zo dňa 31.10.2013 podľa § § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa zmluvy o zriadení
záložného práva č. 327/2013-RAČ uzavretej dňa 10.09.2013, medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 ako záložným veriteľom a R. Y., bytom M. XXX/
XX, XXX XX G. ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 81 05 Bratislava, IČO: 42 180 139.

Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., zapísané v
katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX v podiele X/X ako:

- pozemok registra C KN parcelné číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

- stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenie § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že priložená dohoda o splnomocnení uzavretá medzi záložcom a ProHelp -
združením občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná podľa citovaného ustanovenia, pre rozpor
záujmov dlžníka a zástupcu. Uviedol, že splnomocnenec mal hájiť záujmy splnomocniteľa v súvislosti
s návratnosťou úveru do budúcnosti a nie uzatvárať za splnomocniteľa záložnú zmluvu a poveriťzáložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do
katastra nehnuteľnosti. Mal za to, že priloženou dohodou o splnomocnení uzavretou medzi záložcom
a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je porušené ustanovenie § 53 ods. 1 a ods. 5

Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy ako zmluva o úvere, ktorú následne
zabezpečuje doložená záložná zmluva, nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Nakoľko
spotrebiteľ, záložca, bol zastúpený pri podpise záložnej zmluvy zástupcom, ktorého mu určil už pri

podpise zmluvy o úvere záložný veriteľ, pričom túto podmienku spotrebiteľ nemohol dopredu ovplyvniť,
Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor, má za to, že nebolo dodržané uvedené ustanovenie zákona,
došlo ku konfliktu záujmov zástupcu a zastúpeného, došlo k neprijateľnej zmluvnej podmienke a takéto
počínanie možno tiež považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1
a § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení je zakázaná.
Poukázal na to, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný

úrad, katastrálny odbor, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové
a právne skutočnosti. Ďalej citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a uviedol, že
podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam splnené neboli, a preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 04.12.2013, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť

preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti

platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že
záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej
pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,
ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj

na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného
vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5
Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí

okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá
správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov
znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome.

Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených
„predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade
možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca
so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na

poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna
možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom

uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode
o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa
nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je

predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgánz týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu
pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu
a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť

o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí
existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal
ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že
predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci. Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je
poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že
vychádzajúczosúdnejpraxemožnokonštatovať,žefyzickénásiliesavpraxinevyskytuje.Nestotožnilsa

s právnym názorom Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení
s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Mal za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy,

ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán

v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení
skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 24. januára 2014 navrhovateľ, odporca a ani účastníčka konania, neboli

prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 22.01.2014, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 22.01.2014 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal
o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca listom zo dňa 21.01.2014
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s vynesením rozsudku v jeho neprítomnosti.
Účastníčka konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd postupoval v súlade s

§ 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 25.07.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 500 eur a
dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a

ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Dlžníčka zároveň dohodou o
splnomocnení zo dňa 25.07.2012 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v

priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou R. Y. ako splnomocniteľom a P. U., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.Dňa 10.09.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 327/2013-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.07.2012 .

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)

je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzidlžníčkou R. Y. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú

požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka
úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje

zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,

s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať

za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto

dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčku.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako

vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.