Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713200905
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713200905.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: U. W., nar.

X.X.XXXX, bytom I. O. U. XX, G. - Q., Spolková republika Nemecko, štátny občan SR, zast.: JUDr. Alena
Arbetová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovaným: 1. Pohotovosť,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, 2. V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W.
XXX/XX, XXX XX V., štátna občianka SR, o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-L. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená
medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35807598 a V. W., bytom W. XXX/XX, XXX XX V. je neplatná.

Súd konanie v časti o určenie, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX k.ú. obec V., správa katastra

Skalica v časti "C" ťarchy na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-L. zo dňa
12.10.2009 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598 a V. W., bytom W. XXX/XX, XXX XX V. zaniklo zastavuje.

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia vo výške 548,94 € a iné trovy vo výške 99,50 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovanej v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.2.2013 domáhal, aby súd určil, že
Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - L. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi obchodnou

spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a V. W.,
bytom W. XXX/XX, XXX XX V. je neplatná, alternatívne aby súd určil, že záložné právo zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie a obec V., Správa katastra Skalica v časti „C“ Ťarchy na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - L. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi
obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
a V. W., bytom W. XXX/XX, XXX XX V. zaniklo. Žalobca žiadal, aby trovy konania znášal žalovaný v 1.
rade. V návrhu žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,

k.ú. a obec V.Í., Správa katastra Skalica (ďalej len „nehnuteľnosti“). Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudol kúpnou zmluvou na základe P.-XXXX/XX zo dňa 28.2.2005-207/05 a Dohodou o vyporiadaní
BSM na základe P.-XXXX/XX zo dňa 18.10.2010-892/10. Na LV č. XXXX, k.ú. a obec V., Správa katastra
Skalica je v časti C - Ťarchy zriadené záložné právo v prospech veriteľa - POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO:358 075 98 zapísané na základe P.-XXXX/XX zo dňa 8.2.2010. Titulom na zriadenie záložného práva
bola Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-L. zo dňa 12.10.2009, ktorú za žalovanú v 2. rade
podpísal splnomocnený zástupca. Plnomocenstvo je súčasťou Zmluvy o úvere č. P. XXXXXXX, ktoré

znie: „na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo
uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka žalovaného v prvom rade...“. Zmluva o
zriadení záložného práva bola uzatvorená bez vedomia žalobcu. Žalovaná v 1. rade si zobrala úver od
žalovaného v 1. rade bez vedomia žalobcu, hoci v tom čase boli manželia. Žalobca v návrhu poukázal
na § 145 OZ a na nález sp. zn. I ÚS 26/2010, podľa ktorého súhlas manžela je potrebný, najmä ak

sa zaťažuje majetok patriaci do BSM. Nehnuteľnosti boli súčasťou BSM a záložné právo bolo zriadené
bez súhlasu žalobcu. Konaním žalovaného v 1. rade pri zriaďovaní záložného práva boli použité nekalé
praktiky, ktoré spočívali v tom, že vo veci zriadenia záložného práva konala tretia osoba, ktorá mala
udelenú plnú moc len od jedného manžela na majetok v spoluvlastníctve oboch manželov. Žalobca
citoval § 39 OZ a § 53 ods. 1 OZ so záverom, že splnomocnenie považuje za úkon absolútne neplatný,
keď splnomocnenie osoby, aby tá v mene svojho splnomocniteľa podpísala pre neho nevýhodnú a

zaťažujúcu zmluvu, hoci mala vedomosť o skutočnosti, že jej splnomocnenie nie je možné vykonať, ktorú
navyše vybral účelovo dodávateľ, celkom zjavne spôsobuje nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch v
neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v 1. rade nielen, že obchádzal zákon, ale konal aj v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa ust. § 39 OZ sa takýto právny úkon považuje za absolútne neplatný. Z uvedeného dôvodu
považuje žalobca zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatnú. Súčasne poukázal i nato,

že pohľadávka zo Zmluvy o úvere zo 25.8.2008 je premlčaná a záložné právo tým nie je vymáhateľné.
Naliehavý právny záujem na určení práva preukazujem tým, že záložné právo je evidované na LV č.
XXXX a Správa katastra Skalica neurobí výmaz záložného práva bez rozhodnutia súdu. Toto záložné
právo obmedzuje žalovaného vo výkone vlastníckych práv.

Žalobca na návrhu trval v časti prvého petitu, v prípade alternatívneho petitu žalobu zobral späť.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s písomnými vyjadreniami právnych zástupcov
účastníkov, výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade a ich právnych zástupcov, Zmluvou o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-L. zo dňa 12.10.2009, Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.8.2008,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Notárskou zápisnicou č. N 216/2010, NZ 36317/2010,

NCRls 36903/2010 zo dňa 7.10.2010, výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. V. a zistil nasledovný
skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 6.3.2013
poukázal, že žalobca nemá dostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko vecne legitimovaný je len ten,
kto je nositeľom skutočného subjektívneho práva, ktoré je predmetom sporu, o ktorom súd rozhoduje.

Následky absencie vecnej legitimácie vedú k zastaveniu konania. Nakoľko zmluva o úvere ako aj Zmluva
o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. na jednej strane a
V. W. na strane druhej, žalobcovi z uvedenej zmluvy nevyplývajú žiadne subjektívne práva a povinnosti,
a preto žalobca nie je oprávnený na podanie žaloby. Pri tomto závere citoval judikáty NS SR sp. zn.
3 Cdo 192/2044 a sp. zn. 2 Cdo 205/2009, ktoré sa venovali rovnakej problematike. Ďalej bolo v

súvislosti so Zmluvou úvere poukázané na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/19/2010-51
zodňa28.6.2010,ktorýprejednávalobdobnúvec(neplatnosťprávnehoúkonu,kdežalobcombolmanžel
dlžníka). Citovaný súd uviedol, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou to, či uzatvorenie úverovej zmluvy
je bežnou vecou alebo vecou tzv. „ostatnou“, keďže súdna prax ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke
(analogicky možno aplikovať aj na zmluvu o úvere) jedným z manželov prijala záver, že ak za trvania

manželstva a BSM uzavrie zmluvu o pôžičke ako dlžník jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas
druhého z manželov, a to ani keď nejde o bežnú vec (NS ČSSR z 3.2.1972, sp. zn. Cpj 86/1971). Z tohto
záveru sa doposiaľ vychádza, o čom svedčí aj rozhodnutie NS ČSR sp. zn. 3Cz 27/86 zo dňa 31.7.1986
a uznesenie NS ČR sp. zn. 29Odo 162/2005 zo dňa 30.4.2005. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem vo veci. Podľa žalovaného žalobca nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere,

a preto mu z nej neplynú ani žiadne práva a povinnosti a teda rozhodnutie v danej veci nebude mať
žiaden dopad na jeho právne postavenie. K uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný
uviedol, že súhlas druhého manžela k záležitostiam, ktoré nemožno považovať za bežné, možno daťústne, písomne, prípadne mlčky a môže byť daný vopred alebo dodatočne. Podľa žalovaného v 1. rade
žalobca nepreukázal, že nemal vedomosť o uzavretí zmluvy o úvere a následne zmluvy o zriadení
záložného práva, jeho tvrdenia o nevedomosti možno považovať za účelové. Žalovaný v 1. rade vyslovil

názor, že právny úkon vykonaný bez súhlasu druhého manžela je neplatný, pričom ale ide o relatívne
neplatný právny úkon podľa § 40a OZ, neplatnosť právneho úkonu tu pôsobí ex tunc, pokiaľ ho napadol
druhý manžel vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Nakoľko Zmluva o zriadení záložného práva
bola uzatvorená dňa 12.10.2009 a žalobca podal predmetnú žalobu až dňa 13.2.2013, žalovaný v 1.
rade vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, aby znášal trovy konania výlučne

sám, v prípade neúspechu by mal súd zaviazať na úhradu trov konania oboch žalovaných spoločne a
nerozdielne.

Žalobca so závermi žalovaného v 1. rade nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.4.2013
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že podľa Ústavného súdu SR doterajšia prax
všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu SR v prípadoch neplatnosti právnych úkonov manželov
nemá oporu v právnom poriadku SR. Treba rešpektovať zákonné znenie ust. § 145 OZ, podľa ktorého na

iné než bežné veci týkajúce sa spoločných vecí je potrebný súhlas oboch manželov a výslovne uvádza,
že bez súhlasu druhého manžela ide o neplatný právny úkon. Súhlas druhého manžela nemožno dať
inak ako písomne, je to v rozpore s ust. § 40 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. V tomto smere poukázal na §
46 ods. 1 OZ, podľa ktorého písomnú zmluvu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľností, ako aj iné

zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V zmysle § 31 ods. 4 OZ muselo byť
plnomocenstvo na zriadenie záložného práva udelené písomne, nakoľko na zriadenie záložného práva
jepodľa§151bods.1OZpotrebnápísomnázmluva.Knedostatkuvecnejlegitimáciežalobcauviedol,že
nakoľko ide o nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, jeho subjektívne práva sú celkom evidentne zasiahnuté,
záložnéprávohoobmedzujevnakladanísnehnuteľnosťoupodľa§123OZ.Zároveňpoukázalna§151h

ods. 1,2 OZ v spojitosti s ktorým je zrejmé, že výkonom záložného práva, ktoré bolo zriadené v rozpore
so zákonom, môže byť postihnutý žalobca a jeho práva. Žalobca primárne poukázal na neplatnosť
samotného plnomocenstva Mgr. Žlnaya, advokáta, ktorým bol splnomocnený na podpis predmetnej
záložnej zmluvy. Plnomocenstvo neobsahuje podpis žalobcu a ani nespĺňa zákonné podmienky pre
platné plnomocenstvo. V prípade zaťaženia nehnuteľnosti, ktorá je v BSM, je súhlas oboch manželoch

nevyhnutný. Plnomocenstvo bolo súčasťou predtlačenej úverovej zmluvy, žalovaná v 2. rade si ani
nemohla slobode vybrať svojho právneho zástupcu. Takéto konanie obmedzuje slobodnú voľbu človeka.
Advokát pri výkone advokácie je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, je povinný
dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia pokladá za prospešné. Splnomocnený advokát však podľa uvedeného nepostupoval, keď

zaťažil nehnuteľnosti záložným právom napriek tomu, že žalovaná v 2. rade neuhradila iba jednu splátku
podľa zmluvy o úvere, tak bola zabezpečená pohľadávka vo výške desiatok eur majetkom v hodnote
desiatok tisíc eur. Ak by k takému konaniu prišlo pri podpise zmluvy o úvere, súd by ho označil za
neprijateľnúpodmienku.To,žežalovanýv1.radepristúpilkobmenesvojhoprístupučasovýmposunutím
neprijateľnej podmienky, je obchádzaním zákona a teda taktiež absolútne neplatným právnym úkonom.

Navyše advokát bol ustanovený za splnomocnenca predtlačenou formou zmluvy a hoci jeho meno
nebolo predtlačené, celkom zjavne nejde o tzv. individuálne dojednanú podmienku (§ 53 ods. 2 OZ).
Splnomocnenie osoby, aby v mene splnomocniteľa podpísala pre neho nevýhodnú a zaťažujúcu zmluvu,
ktorú navyše vybral dodávateľ, celkom zjavne spôsobuje nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch v
neprospech spotrebiteľa. Takéto konanie treba považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Advokát neinformoval žalobcu o zriadení záložného práva, hoci mal vedomosť o jeho spoluvlastníctve
k predmetu zálohu, a nedisponoval ani jeho súhlasom. Podľa žalobcu v plnomocenstve nebol uvedený
rozsah udeleného plnomocenstva v rozpore s § 21 ods. 1 OZ, nakoľko v ňom nie je uvedené, ktorej
nehnuteľnosti sa má plnomocenstvo týkať, preto nespĺňa zákonom požadovanú formu, a je absolútne
neplatným právnym úkonom. Všetky ďalšie úkony, plynúce z tohto právneho úkonu, sú neplatné. K

vznesenej námietke premlčania zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.6.2013 poukázala
na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3168/09, podľa ktorého je vznesenie námietky premlčania za
istých okolností v rozpore s dobrými mravmi. Ide o prípad, keď objektívne dôvody ako aj konanie
toho, kto námietku premlčania vznesie neumožnili, aby prišlo k uplatneniu práva pred jeho premlčaním.
Žalobca je dlhodobo v cudzine a žalovaná v 2. rade konala bez jeho vedomia. Žalovaný v 1. rade

žalobcu nikdy nevyzval na udelenie súhlasu, splnomocnený advokát konal v rozpore so záujmami
žalobcu ako spoluvlastníka. Advokát nekonal v súlade so záujmami žalovanej v 2. rade, ak zriadilzáložné právo na rodinný dom pre neporovnateľne nižšiu pohľadávku. Aj právna literatúra odmieta výkon
exekúcie určitým spôsobom, ak je účel exekúcie možný dosiahnuť menej závažným zásahom do práv
povinného, žalovaný mohol sledovaný účel dosiahnuť napríklad ručením treťou osobou. Vyššie uvedené

by malo byť aplikované v prípade spotrebiteľských vzťahov, kde dochádza k narušeniu zásady rovnosti
účastníkov. Dodávateľ by mal v zmysle zachovania rovnosti účastníkov informovať spotrebiteľa aspoň
o určitých zákonných ustanoveniach. Ak dodávateľ presadí ustanovenia, ktoré sú v rozpore s právnym
poriadkom, spotrebiteľ bude viazaný právnymi úkonmi, ktoré sú v rozpore s platným právom. Žalovaný v
1. rade nikdy nenapadol, že chýbajúci podpis na úverovej zmluve a najmä na plnomocenstve je právne

irelevantným. Naopak vznesením námietky premlčania sa snaží tento stav zachovať, celú dobu si teda
uvedomuje svoje konanie. Námietka premlčania žalovaného v 1. rade je právne irelevantná z dôvodu,
že plnomocenstvo udelené žalovanou v 2. rade je absolútne neplatným právnym úkonom, keď nemá
zákonom vyžadované náležitosti (§ 39 OZ).

Podľa výpovede právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 24.10.2013, navrhovateľ sa prvýkrát
dozvedel o tom, že rodinný dom je zaťažený záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade až dňa

7.10.2010, kedy sa dostavil k notárke za účelom vyporiadania BSM. Notárka im predložila výpis z LV
vzťahujúci sa na predmetnú nehnuteľnosť, z ktorého bola táto skutočnosť zistená. Žalobca i žalovaná
v 2. rade boli prekvapení, o tejto skutočnosti nevedeli, mali za to, že je tam takáto ťarcha zapísaná
neoprávnene, a preto pristúpili k dohode o vyporiadaní BSM. V Zmluve o úvere zo dňa 25.8.2008 je
okrem iného zakomponované ustanovenie o plnomocenstvo, ktoré sa udeľuje advokátovi a ktoré mala

žalovaná v 2. rade potvrdiť svojim podpisom. Podpis advokáta je však datovaný až ku dňu 10.9.2008,
takže nie je zrejmé, či s touto osobou advokáta bola žalovaná v 2. rade oboznámená už pri uzatváraní
Zmluvy o úvere, resp. až následne. Takéto ustanovenie, ktoré je zapracované do zmluvy o úvere je
neprijateľnápodmienka,značneznevýhodňujedlžníkaajeneplatná.Podľazástupkynežalobcuadvokát,
ktorý uzatváral Zmluvu o zriadení záložného práva, urobil neplatný právny úkon, pretože nemal ani

súhlas od druhého manžela, pričom zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť nie je bežná vec. Nemal
na takýto úkon riadne splnomocnenie, pretože zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy a
plná moc v zmluve o úvere je neplatná z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Zmluva o záložnom
práve je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka,
preto vznesená námietka premlčania nie je právne relevantná. S poukazom na § 40 Občianskeho

zákonníka je právny úkon advokáta absolútne neplatný, pretože na takýto úkon nemal vystavenú riadnu
plnú moc splnomocniteľom. Nejedná sa o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorý sa
vzťahuje všeobecná premlčacia lehota. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko to je jediný možný prostriedok na ochranu jeho vlastníckeho
práva, nakoľko mu hrozí nenapraviteľná ujma, a to strata majetku, ktorého hodnota vysoko presahuje

hodnotu pohľadávky, pričom túto situáciu žalobca žiadnym spôsobom nezavinil.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade pri svojej výpovedi uviedla, že právo žalobcu je premlčané. Advokátovi
bola udelená riadna plná moc žalovanou v 2. rade v Zmluve o úvere, ktorú podpísala dňa 25.8.2008. Nie
je podstatné, že splnomocnenec podpísal plnú moc následne 10.9.2008, pretože udelenie plnej moci je
jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na jeho zastupovanie.

Žalovaná v 2. rade prestala riadne splácať poskytnutý úver už v januári 2009, bola márne vyzývaná
na vyrovnanie dlhu, preto v októbri 2009 žalovaný v 1. rade využil možnosť a uzatvoril Zmluvu o
zriadení záložného práva. Konal v súlade so zákonom. Žalovaná v 2. rade bola v tom čase vlastníčkou
nehnuteľnosti, na ktorej sa zriadilo záložné právo. Bol podaný návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností, kataster nehnuteľností preskúmal predloženú záložnú zmluvu, a keďže bola

uzatvorená v súlade so zákonom, tento vklad zapísal do katastra. Žalobca vedel o zriadení záložného
práva už v roku 2010, keď podpisoval notársku zápisnicu, avšak od uvedenej doby nevykonal žiadne
kroky, jeho právo je premlčané.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
sa dozvedel u notárky, keď so žalovanou v 2. rade vyporiadavali BSM. V tom čase sa dozvedel, že

žalovaná v 2. rade si brala viacero pôžičiek a tieto nesplácala, aby ich nehnuteľnosť nebola ešte
viacej zaťažená ďalšími záložnými právami, dohodli sa, že nehnuteľnosť si zoberie žalobca do svojho
vlastníctva v celosti. Po uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM, koncipient notárky Mgr. Michalička zaslallist Pohotovosti, s.r.o. a pokúsil sa s nimi jednať ohľadom výmazu tejto ťarchy z listu vlastníctva - nebol
však úspešný, obrátil som sa preto na právnu zástupkyňu s podaním žaloby na súd.

Žalovaná v 2. rade pred súdom vypovedala, že s návrhom súhlasí. Ak súd návrhu vyhovie a obnoví

sa pôvodný stav a s žalobcom by boli bezpodielovými spoluvlastníkmi, uzatvorí so žalobcom dohodu o
vyporiadaní BSM rovnako ako predchádzajúcu. Zmluvu o úvere uzatvorila so žalovaným v 1. rade tak,
že navštívila ich pobočku v Skalici, kde osobne požiadala o úver. Na to jej bola predložená Zmluva o
úvere s tým, že dostane pôžičku vo výške 20.000,- Sk. Údaje vypísal obchodný zástupca spoločnosti
a žalovaná v 2. rade túto zmluvu len podpísala. Po predložení Zmluvy o úvere na podpis sa pozrela

len na údaje, ktoré boli pre ňu dôležité: výška sumy, počet a výška splátok, iné ustanovenia zmluvy,
ktoré boli uvedené malým, drobným písmom si už nečítala. Zo strany obchodného zástupcu nebola
upovedomená o tom, že udeľuje plnomocenstvo na svoje zastupovanie advokátovi, vôbec jej nebolo
oznámené, že splnomocňuje advokáta, ktorý je uvedený v zmluve na svoje zastupovanie a na úkony v
jej mene. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že si čítala údaje, ktoré boli dopísané zástupcom spoločnosti
a keby tam bol uvedený údaj o advokátovi, určite by si to všimla a spýtala by sa. Podľa nej údaj o

advokátovi nebol v zmluve o úvere vôbec uvedený. Nebola upovedomená o spísaní Zmluvy o zriadení
záložného práva, oboznámil ju o tom až žalobca, ktorý sa o tom dozvedel u notárky. Žalovaná v 2. rade
nebola spolu s žalobcom u notára, notársku zápisnicu prišla podpísať až následne na notársky úrad.
Bola prekvapená, že bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva, pretože o tom nič nevedela.
Zo zmluvy o úvere zaplatila asi 10 splátok, následne prišla o zamestnanie a neuhradila asi 2 splátky.

Spoločnosť Pohotovosť ju nevyzývala na úhradu dlžných splátok, ani ju neupozornila na to, že pristúpi
k podpísaniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

Na pojednávaní dňa 21.1.2014 právna zástupkyňa žalobcu zobrala návrh čiastočne späť v časti
alternatívneho petitu uvedeného v druhom odseku petitu návrhu. Zástupkyňa žalobcu sa pridržiavala
svojich písomných a ústnych vyjadrení, pri zmluve o úvere sa jedná o predtlačenú zmluvu, kedy

splnomocniteľ nemal možnosť vyjadriť sa k osobe splnomocnenca, táto osoba bola dodatočne vpísaná,
čo potvrdila a preukázala svojou výpoveďou žalovaná v 2. rade. Tiež nebol udelený súhlas druhého
manžela, spoluvlastníka nehnuteľnosti na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom nejde
o bežnú vec.

Preskúmaním doložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Dňa 25.8.2008 žalovaná v 2. rade ako dlžník uzatvorila so žalovaným v 1. rade ako veriteľom v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal
poskytnúť žalovanej v 2. rade úver v sume 663,88 € (20.000,- Sk), ktorú sumu sa žalovaná v 2. rade
zaviazala vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 € (19.120,- Sk), spolu mala teda žalovaná
v 2. rade zo Zmluvy o úvere uhradiť celkovú sumu 1.298,55 € (39.120,- Sk), ktorú mala splatiť v 12

mesačných splátkach po 103,21 € (3.109,30 Sk) počnúc dňom 18.9.2008. Pod hlavným textom zmluvy
je uvedené plnomocenstvo, ktorým žalovaná v 2. rade ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr.
Bruna Žlnaya (okrem splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu), aby za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598,
ktorá je jej záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere, uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu podľa §

552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané
na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa a súčasne tohto
splnomocnenia, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky. Žalovaná v 2. rade plnomocenstvo
udelila na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice,

alebo uzatvorenia záložnej zmluvy ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice alebo záložnej zmluvy
a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaná v 2. rade zároveň splnomocnila
advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva v prospech

veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých z tejto úverovej zmluvy k už existujúcim
pohľadávkam splnomocniteľa a k pohľadávkam, ktoré splnomocniteľ nadobudne alebo vzniknú po dniuzatvorenia úverovej zmluvy, alebo záložného práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia
podmienky. Podpis žalovanej v 2. rade ako splnomocniteľa je úradne overený na Matričnom úrade v
Holíči. Splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay svojím podpisom plnomocenstvo prijal dňa 10.9.2009.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 739/2009-PTR uzatvorenej dňa 12.10.2009 mal súd
preukázané, že túto uzatvorila na strane záložného veriteľa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO:
35 807 598 a na strane záložcu Helena Karasová, nar. 23.5.1978, ktorú pri podpise predmetnej
zmluvy zastúpil advokát Mgr. Bruno Žlnay na základe udeleného plnomocenstva. Zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v

bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu v podiele 1/1, a to k pozemkom parcely registra „C“ parc. č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 107 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 511 m2 a k rodinnému domu so súpisným číslom
XXX postavenému na parcele č. 617, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
V., okres U.. V zmysle článku II. Predmetnej zmluvy, záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o

úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.8.2008 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu návrhu na vklad, najmä na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru 663,88 €, ďalej poplatku 634,67 €, úrokov z
omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa čl. IV. Záložnej

zmluvy, záložný veriteľ trvanie záložného práva podmieňuje zaplatením poskytnutého úveru, vrátane
jeho príslušenstva. Záložca poveril záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. V., okres U., že na tam evidované nehnuteľnosti
(pozemky parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č.

XXX) je v časti „C“: Ťarchy zapísané záložné právo v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa P.-XXXX/
XX zo dňa 8.2.2010. Ako výlučný vlastník nehnuteľností je zapísaný žalobca.

Podľa notárskej zápisnice č. N 216/2010, NZ 36317/2010, NCRls 36903/2010 napísanej na Notárskom
úrade v Holíči notárkou JUDr. Vierou Kotvanovou, účastníci U. W., nar. X.X.XXXX a V. W., nar.
XX.X.XXXX uzatvorili Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe

ktorej všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudol U. W. v podiele 1/1-ny, ktorý zároveň
prebral azaviazalsauhradiťzáväzkyzoZmlúvosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX uzatvorených so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. V čl. IV. bod 2. účastníci dohody
vyhlásili, že záväzok voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý je zabezpečený záložným právom
na základe záložnej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. P.-XXXX/XX zo dňa 8.2.2010

je výlučným záväzkom V. W., ktorá Zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila
bez vedomia a bez súhlasu U. W..

Podľa § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa

plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa §145 OZ,bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,

pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie neplatnosti záložnej
zmluvy bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že Zmluvu o zriadení záložného práva za
žalovanú v 2. rade na strane záložcu uzatvoril splnomocnenec na základe plnomocenstva, ktoré bolo

inkorporované do Zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalovanou
v 2. rade ako dlžníčkou. V zmysle uvedeného plnomocenstva žalovaná v 2. rade splnomocnila Mgr.
Bruna Žlnaya, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy uzatvoril v jej mene
záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvoreniazáložnejzmluvysúvovlastníctvesplnomocniteľa,aleboktorésúpodľakatastrálnehoportálu

www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere a súčasne
splnomocnenia. Vzhľadom na obsah a formu predmetného plnomocenstva, ako aj okolnosti uzavretia
úverovej zmluvy, je potrebné prijať záver, že plnomocenstvo na zastupovanie udelené advokátovi
Mgr. Brunovi Žlnayovi je neplatné z viacerých dôvodov, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu. V prvom rade je potrebné poukázať, že plnomocenstvo neobsahuje špecifikáciu

nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu. Formulácia, v zmysle ktorej mali byť predmetom
zabezpečenia záväzku nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
splnomocniteľa, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch
vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá. Z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že platný
právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. V tomto smere

je text plnomocenstva neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v
predmetnej veci záložné právo. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom
prípade k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by
mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. §42 katastrálneho zákona. Podľa názoru súdu mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň číslom
listu vlastníctva, parcelným číslom, katastrálnym územím a podielom na to, aby bolo možné hovoriť o
určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti. Dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností, preto nie je

zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa malo týkať všetkých nehnuteľností vo
vlastníctve žalovanej v 2. rade alebo len niektorých. V podstate ani splnomocnenec ani splnomocniteľ
v čase uzatvárania dohody o plnomocenstve nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude
nakladať. Neurčitý prejav vôle záložcu má za následok neplatnosť plnomocenstva.

Súčasne súd poukazuje, že nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že žalovaná v 2. rade mala

možnosťprejaviťsvojuslobodnúvôľuprivýbereadvokátaspoukazomna§20ods.1zákonač.586/2003
Z.z.oadvokácii.Menovanávosvojejvýpovediuviedla,žepripodpiseúverovejzmluvynemalavedomosť
o splnomocnení advokáta na jej zastupovanie pri uzatváraní záložnej zmluvy, o tejto skutočnosti nebola
upovedomená, žiadne meno advokáta zachytené v úverovej zmluve si nepamätá, tento údaj by si
iste všimla. Údaje do predtlačeného formulára zmluvy o úvere dopisoval obchodný zástupca veriteľa,
pričom žalovaná v 2. rade zmluvu len podpísala. Vyššie uvedené skutočnosti navodzujú dojem, že

výber splnomocnenca bol v réžii žalovaného v 1. rade bez ohľadu na vôľu dlžníka, pričom nie je
vylúčené (pokiaľ žalovaná v 2. rade vôbec nemala vedomosť o splnomocnení advokáta), že tento
výber označením advokáta v zmluve o úvere bol vykonaný bez vedomosti a prítomnosti žalovanej
v 2. rade, prípadne v čase, keď už zmluvu sama podpísala. Za daných okolností nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu žalovanou

v 2. rade, t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto
bude konať v jeho veci. Ak bola dohoda o splnomocnení predložená zástupcom žalovaného v 1. rade
dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý
od veriteľa. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že účelom jeho uzavretia je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúveruveriteľovi,t.j.zástupcakonávzáujmeveriteľa,čospochybňujejehokonaniezároveň

v záujme zastúpeného, najmä ak žalovaná v 2. rade sa o uzatvorení záložnej zmluvy dozvedela až
od notárky pri vyporiadaní BSM so žalobcom. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere
bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Dohoda
o splnomocnení je preto neplatným právnym úkonom pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v
zmysle § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho

úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon urobený splnomocneným zástupcom na základe neplatného
plnomocenstva robí aj zmluvu o zriadení záložného práva absolútne neplatnou, preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na nerovnovážne dojednané práva a povinnosti v záložnej zmluve, trpí samotná zmluva
neplatnosťou podľa § 39 OZ aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Záložná zmluva

nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa vzhľadom na neurčitosť plnomocenstva môže dotýkať celého
nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej trhovej hodnote, než je výška plnenia dlžníka z
úverovej zmluvy. Nepomer medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti možno
považovať za rozpor s dobrými mravmi, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení

záložného práva.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, súd sa s jeho názorom nestotožnil. Naliehavý právny
záujemsaviaženakonkrétnyurčovacípetittoho,čohosažalobcavkonanídomáhaasúvisísvyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty v danom

právnom vzťahu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Rozsudok vyhovujúci žalobe o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy je spôsobilý zlepšiť právne postavenie žalobcu, keďže takýto rozsudok je
podkladom na vyznačenie stavu pred napadnutým právnym úkonom. Ak súd rozhodne o neplatnosti
právneho úkonu, príslušný okresný úrad postupuje podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona a vyznačí

stav pre týmto právnym úkonom. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi,
okrem iného napríklad aj tým, že jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Podľa názoru
súdu je nepochybne v záujme žalobcu odstránenie jeho právnej neistoty spočívajúcej v tom, že zostrany žalovaného v 1. rade existuje hrozba vykonania záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktoré sú toho času vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom výkonom záložného práva má dôjsť k
uspokojeniu pohľadávky žalovanej v 1. rade, o ktorej žalobca ani nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie

uvedené závery súdu o absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy by navyše išlo o výkon záložného práva
zriadenéhovrozporesozákonom.Existenciazáložnéhoprávaobmedzuježalobcuvjehoprávenakladať
s nehnuteľnosťou v rozpore s ust. § 123 Občianskeho zákonníka, preto podľa názoru súdu je daný
záujem žalobcu na odstránení tohto stavu.

Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby

o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko tento nebol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide, zo zmluvy o úvere ani zo zmluvy o zriadení záložného práva mu neplynú žiadne
subjektívne práva a povinnosti. Podľa názoru súdu nemožno prijať záver, že by žalobcovi zo zmluvy
o zriadení záložného práva neplynuli žiadne povinnosti, prinajmenšom je tu povinnosť strpieť výkon
záložnéhoprávaaposkytnúťzáložnémuveriteľovisúčinnosťpotrebnúnavýkonzáložnéhopráva.Pokiaľ
žalovaný v 1. rade poukazuje, že na uzatvorenie zmluvy o pôžičke podľa ustálenej súdnej praxe nie

je potrebný súhlas druhého manžela, teda žalovaná v 2. rade nepotrebovala k uzatvoreniu zmluvy
o úvere súhlas druhého manžela, toto tvrdenie je pre rozhodnutie v danej veci irelevantné. Žalobou
sa nemieni docieliť neplatnosť zmluvy o úvere, ale neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva,
taktiež sa nejedná o spor týkajúci sa záväzku z úverovej zmluvy uzatvorenej len jedným z manželov. Je
potrebné poukázať, že pri právnom úkone, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, došlo zároveň

k dohode o plnomocenstve, ktorým žalovaná v 2. rade splnomocnila advokáta na uzavretie zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa zo zmluvy. Reálne došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva dňa 12.10.2009,
pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 2.
rade, v tomto prípade už sa teda jednoznačne jedná o právny úkon, na ktorý nepochybne bol potrebný

súhlas žalobcu. Založiť nehnuteľnosť nie je oprávnený iba jeden z manželov bez vedomia a súhlasu
druhého manžela. Nejde o obvyklú správu spoločného majetku, ale o úkon, ktorý znamená zaťaženie
spoločného majetku záložným právom, ktoré môže mať vážne dôsledky, pretože pri realizácii záložného
práva môžu obidvaja manželia stratiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Hoci podľa obsahu zmluvy
o zriadení záložného práva je evidentné, že záložný veriteľ aj splnomocnený zástupca žalovanej v 2.

rade mali vedomosť o existencii BSM, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že súhlas žalobcu
k zriadeniu záložného práva nebol udelený ani dodatočne. Aj keby súd prijal záver, že splnomocnenie
na zastupovanie žalovanej v 2. rade bolo dané platne (čo v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia
nebolo), stále by pre platné uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva absentoval súhlas žalobcu ako
druhého manžela. Napokon samotná skutočnosť, že v tomto prípade zákon vyžaduje súhlas manžela,

nebola popretá ani žalovaným v 1. rade. Pokiaľ žalovaný v 1. rade uviedol, že tvrdenie žalovaného
o nevedomosti zriadenia záložného práva je účelové, súd naopak považuje za účelové toto tvrdenie
žalovaného v 1. rade. Okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a konanie zástupcu žalovanej v 1. rade, kedy
nebol vyžiadaný súhlas žalobcu so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v jeho bezpodielovom
spoluvlastníctve, pričom ani samotná žalovaná v 2. rade nebola o tomto úkone upovedomená (čo by

prinajmenšom bolo možné očakávať od advokáta konajúceho údajne v jej záujme), svedčí skôr o tej
skutočnosti, že žalovanému v 1. rade tento stav vyhovoval. Žalovaný v 1. rade vedel, že súhlas druhého
manžela bol v tomto prípade potrebný, spoliehal sa však, že opomenutý manžel nebude neplatnosť
dotknutého právneho úkonu namietať v premlčacej lehote. Hoci aj podľa odbornej literatúry súhlas
manžela pri vybavovaní iných ako bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí manželov možno udeliť

aj inak ako písomne, v konaní udelenie takéhoto súhlasu nebolo preukázané. Tým je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu, nakoľko tento nebol účastníkom napadnutej záložnej zmluvy, resp. ani nemal
možnosť vysloviť s ňou súhlas v súlade s ust. § 145 OZ. Pokiaľ teda pri absencii tohto súhlasu došlo
následne k právnemu úkonu, ktorý zasahuje do práv žalobcu, je žalobca legitimovaný na podanie žaloby
o určenie neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania

dôvodiac, že žalobca podal žalobu po zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote, keď zmluva
o zriadení záložného práva bola uzavretá dňa 12.10.2009 a žalobca žalobu podal až dňa 13.2.2013,
pričom pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 145 OZ sa jedná o neplatnosť relatívnu, teda
úkon sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá a toto právo je
majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. V tejto súvislosti súd poukazuje,

že námietku premlčania súd neakceptoval, a to z toho dôvodu, že v konaní bola ustálená absolútnaneplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva pre neplatné splnomocnenie zástupcu konajúceho za
záložcu, preto je námietka premlčania irelevantná.

Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu späť v časti o určenie, že záložné

právo zapísané na LV č. XXXX k.ú. obec V., správa katastra Skalica v časti "C" ťarchy na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-L. zo dňa 12.10.2009 uzatvorená medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598 a V. W.,
bytom W. XXX/XX, XXX XX V. zaniklo, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 143 O.s.p., odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Súd rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca navrhol a vyčíslil náhradu trov konania v
sume 648,44 €, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 548,94 € a zaplatený súdny poplatok v sume

99,50 €. Podľa vyčíslenia trov konania tieto pozostávajú z nasledovných položiek: z odmeny 435,93 €
za 8 úkonov právnej služby, a to 58,69 € za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 15.11.2012, 60,07 € za
návrh na začatie konania dňa 24.1.2013, 60,07 € za stanovisko k vyjadreniu žalovaného dňa 17.4.2013,
60,07 € za stanovisko k vyjadreniu žalovaného dňa 20.6.2013, 15,02 € za účasť na pojednávaní dňa
5.9.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 60,07 € za účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013,

60,07 € za účasť na pojednávaní dňa 5.12.2013, 61,87 € za účasť na pojednávaní dňa 21.1.2014 (§
11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb), ďalej z režijných paušálov (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 7,63
€ za úkon v roku 2012, 5 x 7,81 € za päť úkonov v roku 2013 a 8,04 € za jeden úkon v roku 2014,
ďalej z náhrady za stratu času pri účasti na pojednávaniach OS Skalica v celkovej výške 104,86 € (2

začaté polhodiny po á 13,01 € pri každej ceste na tri pojednávania v roku 2013 a 2 začaté polhodiny po
á 13,40 € pri ceste na pojednávanie v roku 2014). Pokiaľ ide o spotrebu použitého motorového vozidla,
zástupkyňa žalobcu uviedla nezrozumiteľný výpočet, pričom cestovné náklady (zrejme vrátane náhrady
za1kmjazdy)vyčíslilacelkovousumou13,59€.Vzhľadomktomu,ženeboldoloženýdokladozakúpení
pohonných hmôt, súd pri výpočte použil priemernú cenu pohonných látok v SR pre príslušné obdobie.

Súd pri výpočte aplikoval spotrebu 4,5/100 km, ktorá je v súlade s údajmi uvedenými v doloženom
osvedčení o evidencii vozidla. Pri vzdialenosti 14,4 km (trasa z miesta sídla advokátskej kancelárie
do miesta konania pojednávania a späť) priemerná spotreba paliva na cestu tam aj späť predstavuje
objem 0,648 litra (0,045 l x 14,4 km). Priemerná cena za jeden liter motorovej nafty (uvedeného ako
palivo v technickom preukaze) zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky bola dňa 5.9.2013 vo

výške 1,405 €, dňa 24.10.2013 vo výške 1,380 €, dňa 5.12.2013 vo výške 1,392 € a dňa 21.1.2014 vo
výške 1,356 €. Vzhľadom na uvedené, súd priznal zástupkyni žalobcu nárok na cestovné náhrady za
spotrebované pohonné látky v sume 0,91 € za cestu na pojednávanie dňa 5.9.2013 (0,648 x 1,405 €),
v sume 0,89 € za cestu na pojednávanie dňa 24.10.2013 (0,648 x 1,38 €), v sume 0,90 € za cestu na
pojednávanie dňa 5.12.2013 (0,648 x 1,392 €) a v sume 0,88 € za cestu na pojednávanie dňa 21.1.2014

(0,648 x 1,356 €), t.j. celkom vo výške 3,58 €. Za amortizáciu vozidla ďalej patrí základná náhrada 0,183
€ za 1 km jazdy v zmysle § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008
Z.z., t.j. 14,4 km x 0,183 € = 2,64 € x 4 pojednávania = 10,56 €, spolu tak cestovné výdavky predstavujú
14,14 €, teda viac ako žiadala zástupkyňa žalobcu. Súčtom vyššie uvedených jednotlivých položiek,
ktoré boli uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., zástupkyni žalobcu vznikli trovy právneho

zastúpenia vo výške 609,10 €. Vzhľadom k tomu, že zástupkyňa žalobcu žiadala priznať trovy právneho
zastúpenia len vo výške 548,94 €, súd viazaný jej návrhom priznal žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia v uplatnenej výške.

O trovách konania žalovanej v 2. rade súd rozhodol s použitím ust. § 143 O.s.p., keď žalovaná v 2.
rade nedala svojím správaním príčinu na podanie žaloby, no nakoľko si trovy konania neuplatnila, súd

jej náhradu trov konania nepriznal.Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)