Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/448/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243988
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112243988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.

o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: V. R. - X. V. V. R., Ž. S.X.
XX, XXX XX M., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaniach pôvodne vedených J.
V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX,
XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

žalobné návrhy z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobnými návrhmi J. V. W. S. N. doručenými 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane,
nárok na priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odôvodňujúc však zhodne oneskoreným
rozhodnutím súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného
voči povinným.
V konaní pôvodne vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. O. XXXX/XXXX proti povinnému Q. A. - N. žiadajúc

majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 605 Eur, v konaní pôvodne vedenom J. V. W. S. N.
pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod č. O. XXXX/XXXX proti povinnej Š. Z. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a náhradu nemajetkovej
ujmy 770 Eur, v konaní pôvodne vedenom na J. V.U. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval
na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. O. XXXXX/XXXX proti povinnej
N.C. Z. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 330 Eur, v konaní pôvodne vedenom
na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej

súdnym exekútorom pod č. O. XXXX/XXXX proti povinnému F. E. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a
nemajetkovú ujmu 385 Eur, v konaní pôvodne vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX
poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. O. XXXXX/XXXX proti
povinnému F. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 330 Eur, v konaní pôvodne
vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej
súdnym exekútorom pod č. O. XXXX/XXXX proti povinnej X. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a
náhradu nemajetkovej ujmy 385 Eur, v konaní pôvodne vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/

XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. O. XXXXX/
XXXX proti povinnej L. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 275 Eur, v konaní
pôvodne vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej
vecivedenejsúdnymexekútorompodč.O.XXXX/XXXXprotipovinnémuX.Z.žiadajúcmajetkovúškodu125 Eur a nemajetkovú ujmu 385 Eur, v konaní pôvodne vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/
XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. O. XXX/XXXX
proti povinnej L. Z. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 605 Eur, v konaní pôvodne

vedenom na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod č. O. XXXXX/XXXX proti povinnému Z. Z. žiadajúc majetkovú škodu
125 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 440 Eur a v konaní pôvodne vedenom na J. V. W. S. N. pod sp.
zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. O.
XXXX/XXXX proti povinnému R. Z. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 385 Eur.

Uznesením sp. zn. XC XXX/XXXX-X z 9.10.2012 J. V. W. S. N. spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/
XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX s tým, že
konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou sp. zn. XC XXX/XXXX; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
21.11.2012.

Uznesením sp. zn. XNcC XX/XXXX-XX z 18.10.2012 Z. V. W. Q. rozhodol tak, že sudcovia J. V. W. S.
N. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XC XXX/XXXX a vec prikázal
J. V. Q.; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.11.2012.

Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom J. V. W. S. N., nakoľko súd nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti.
Podľa žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká
spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na

čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontroloustavukonanianaexekučnomsúde15Eur.Čosatýkanáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania

a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy náhrady za nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol,
že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ú. V. V. R. pri konštatovaní prieťahov

v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za každý rok meškania, resp.
55 Eur za jeden mesiac.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a potrebné je ich zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre

náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda
a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí
byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre
to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní,

v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou
činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom
záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých

úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky
zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade
s dobrými mravmi.Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by

žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc
z rozhodnutí Ú. V. V. R., ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt
ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol,
že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pri každom z uplatnených nárokov, pri
ktorom došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo
dňom,kedyboližalovanémudoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienároku)vznášanámietku
premlčania; žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto má za nedôvodnú. Premlčacia
lehota v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je subjektívna 3-ročná a začína
plynúť dňom, ktorým sa poškodená fyzická alebo právnická osoba dozvedela o škode. V zmysle súdnej

praxe sa za okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby považuje to, keď sa poškodený
reálne o škode dozvedel a nie prípad, keď sa o škode už mohol dozvedieť. Žalobca sa o škode
dozvedel vtedy, keď zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej rozsah tak,
aby bolo možné určiť výšku škody v peniazoch, teda vtedy, keď reálne vynaložil majetkové prostriedky
v spojení s konkrétnou podobou sanácie stavu omeškania v rozhodovaniach. Tieto prostriedky bolo

možné určiť konkrétnou sumou v peniazoch. Moment, kedy sa poškodený o škode dozvedel je nutné
pre účely posúdenia premlčania nároku na majetkovú škodu spájať s momentom, kedy sa poškodený
dozvedel o vydaní rozhodnutia súdom, ktoré ukončilo nesprávny úradný postup a čo sa týka nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, o jej vzniku dozvedel sa až momentom, kedy definované práva prestali
byť porušované. Len vtedy sa žalobcovi mohol stať známy rozsah porušenia práv, ktoré bolo možné

odškodniť finančnou satisfakciou v konkrétnej výške. T. j. práva prestali byť jednoznačne porušované
až vtedy, keď sa žalobca dozvedel o vydaní rozhodnutia, pretože tým došlo zároveň k ukončeniu
nesprávneho úradného postupu.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 5.12.2013. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; na pojednávanie

neustanovil sa ani žalobca ani jeho právny zástupca. Súdu bola doručená požiadavka právneho
zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu, že v deň 28.11.2013 je nevyhnutná jeho účasť
na inom pojednávaní, t. j. o odročenie pojednávania žiadal z dôvodu kolízie pojednávaní. Pojednávanie
sa však nekonalo 28.11.2013, ale 5.12.2013, a tak žalobca, ako aj jeho právny zástupca predvolanie na
toto pojednávanie prevzali riadne a včas. Z neúčasti na tomto pojednávaní sa neospravedlnili ani o jeho

odročenienežiadali,pretosúdvecprejednalnielenvneprítomnostiriadneospravedlnenéhožalovaného,
ale aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

SúdvykonaldokazovanielistinamizexekučnýchspisovJ.V.W.S.N.,pričomvoveci,ktorábolapôvodne
J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XX/XXXX žalobcu ako

oprávneného proti povinnému Q. A. - N. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená 13.5.2009, súd dňa 20.5.2009 žiadal rozhodcovský súd o
predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 20.11.2009 rozhodol o zamietnutí v
časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 21.1.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného

proti povinnej Š. Z. z exekučného spisu XEr XXX/XXXX zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 28.10.2009. Dňa 30.10.2009 súd žiadal
rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 15.12.2009
rozhodol o zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 27.1.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr

X/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej N. Z. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 4.1.2010. Súd dňa 14.1.2010 žiadal rozhodcovský
súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 18.3.2010 vydal rozhodnutie o
zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 14.4.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu

XEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému F. E. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 20.7.2009. Súd dňa 27.7.2009 žiadal
rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 24.11.2009 vydal
rozhodnutie o zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 5.1.2010.Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu
XEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému F. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 18.12.2009. Súd dňa 12.1.2010 žiadal

rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 2.3.2010 vydal
rozhodnutie o zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 7.4.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu
XEr XX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej X. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 25.9.2009. Súd dňa 30.11.2009 žiadal

rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 29.12.2009 vydal
rozhodnutie o zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 3.2.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
XX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej L. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 9.1.2009. Výzva na doplnenie žiadosti bola
realizovaná 14.1.2009. Reakciou na ňu bola odpoveď z 28.1.2009 a následne poverenie pre exekútora

bolo vydané 5.2.2009.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu
XEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému X. Z. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 14.10.2009. Súd žalobcu vyzval
na doplnenie identifikačných údajov povinného listom z 3.2.2010. Žalobca reagoval 15.2.2010 a súd

poverenie vydal 8.3.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr
XX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej L. Z. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 13.3.2009. Súd 17.3.2009 žiadal rozhodcovský súd o predloženie listín,
posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 23.11.2009 vydal rozhodnutie o zamietnutí návrhu v časti

a poverenie pre exekútora vydal dňa 12.1.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
X/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému Z. Z. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 9.1.2009. Vydaniu poverenia predchádzala výzva
exekútorovi zo 14.1.2009, na ktorú bolo reagované 28.1.2009. Súd 13.2.2009 žiadal rozhodcovský

súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 25.3.2009 vydal rozhodnutie o
zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 6.5.2009.
Vo veci, ktorá bola pôvodne J. V. W. S. N. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu
XEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému R. Z. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 17.9.2009. Súd dňa 22.9.2009 žiadal

rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Dňa 8.12.2009 vydal
rozhodnutie o zamietnutí návrhu v časti a poverenie pre exekútora vydal dňa 1.3.2010.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone

exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných

prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ú. V. V. R. o ústavnej sťažnosti, ktorým Ú. V. V. R. konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy

podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobnými návrhmi uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom J. V. W. S. N. (zbytočnými
prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu

ako oprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - J. V. W. S. N. nedodržal
zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ú. V. V. R. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca

rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca
síce poukazoval na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave
exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá.
Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd
spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre
posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné.
Ako vyplýva z exekučných spisov, vo všetkých prípadoch žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom

konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch
postavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného
konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie

podmienok materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia
procesne reagovať. Vo všetkých exekučných veciach, na ktoré žalobca poukazoval žalobnými návrhmi,
exekučným titulom bolo rozhodcovské rozhodnutie. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel
vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok

uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).

V exekučných konaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v
súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal
rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či

sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu akcentovaná
je aj v uznesení Ú. V. V. R. sp. zn. E. Ú. XXX/XXXX-XX C. X.XX.XXXX.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie

zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie S. V. V. R. sp. zn. XCdo XXX/XXXX

C. XX.X.XXXX).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných
konaniach,naktoréžalobcapoukazoval,skúmalexekučnétitulyžalobcu,čímdĺžkaexekučnéhokonaniaod doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola
takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. V.U. V. R. E.. Ú. XXX/

XXXX-XXzo14.12.2012,kdeÚ.V.U.V.R.konštatoval,ženiekaždýzistenýprieťahvsúdnomkonanímá
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Podľa Ú. V. V. R. doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale

pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti
o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým
časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Ani v jednom z exekučných konaní, ktoré súd posudzoval k meškaniu v takomto rozsahu nedošlo.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam

vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli
byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná
súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú
so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti

vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej
majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá mala sa týkať nárokov, pri ktorých došlo
k vydaniu poverenia predo dňom 23.4.2009, je potrebné uviesť, že tieto časové súvislosti týkali sa len

veci pôvodne vedenej na J. V. W. S. N. pod sp. zn. XC XXX/XXXX, kde poverenie bolo v exekučnej
veci XXEr XX/XXXX vydané 5.2.2009. V konkrétnom prípade však k žiadnemu meškaniu ani nedošlo,
keď po doplnení návrhu na vydanie poverenia doručeného 9.1.2009, doplneného 28.1.2009, k vydaniu
poverenia došlo 5.2.2009.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol žalobné návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaniach neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný
žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu

súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.