Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 8, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200653
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200653.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu F.
G., bytom X., XX. Z.. XXX, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove,
Sládkovičova 8, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému
dopravnému inšpektorátu so sídlom v Prešove, Pionierska č. 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného zo dňa 2. júla 2012, Č. p.: KRP-P-100/KDI-BCP-2012 v spojení s rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 13. apríla 2012,
Č. p.: ORP-DI-BCP-P-007/2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. júla 2012, Č. p.: KRP-P-100/KDI-BCP-2012 v spojení s
rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove
zo dňa 13. apríla 2012, č. p.: ORP-DI-BCP-P-007/2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a v r a c

i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 273,62 Eur, ktoré je žalovaný p
o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku tak, že sumu 33,- Eur je p o
v i n n ý zaplatiť žalobcovi a sumu 240,62 Eur na účet advokáta JUDr. Alojza Naništu.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.07.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove zo dňa 13.04.2012 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu) tak, že podľa §59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok)
odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi
podľa § 22 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch)
pokutu vo výške 200,- Eur. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- Eur. Žalobca
sa mal dopustiť priestupku na tom skutkovom základe že dňa 04.12.2010 v čase o 10.49 hod. v X.
spôsobil dopravnú nehodu tak, že viedol motorové vozidlo zn. Iveco, EČ: PO-755BY, ktoré nebolo možné
prevádzkovať v cestnej premávke (druh karosérie - nadstavby je schválená ako skriňová chladiarenská

a nie ako nadstavba slúžiaca na odťah vozidiel) po I. ulici v smere na Q. ulicu, kde začal odbočovať
vľavo, na miesto ležiace mimo cesty v čase, kedy už bol predchádzaný motorovým vozidlom zn. Škoda
Octavia, EČ: PO-448BC (ďalej len Octavia), ktoré viedla vodička X. I. zo I., následkom čoho došlo k
zrážke pravej prednej a bočnej časti vozidla Octavia s ľavou prednou bočnou časťou vozidla Iveco. Pri
dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholických nápojov u vodičov zistené nebolo. Pri
dopravnej nehode vznikla celková škoda na zúčastnených vozidlách vo výške cca 2.500,- Eur.Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného F. G. ako porušenie ustanovenia § 3 ods.
2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného ku dňu spáchania skutku (ďalej len

zákon o cestnej premávke) čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c), n) zákona o cestnej premávke závažným
spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. g) a písm. j) zákona o priestupkoch.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný odvolacie námietky konkretizoval. Prvostupňový
správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska predložil spis žalovanému.
Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu
predchádzalo, v rozhodnutí ďalej konkretizoval z akého spisového materiálu vychádzal. Uviedol, že zo
záznamu dopravnej nehody vyplýva, že žalobca jazdil po I. ulici smerom na Q., kde odbočoval vľavo

na miesto ležiace mimo cestu v čase, keď bol predchádzaný vodičkou X., ktorá pravou prednou bočnou
časťou vozidla, ktoré viedla narazila do ľavej bočnej časti nákladného motorového vozidla účastníka
konania. Na vozidle Iveco došlo k poškodeniu ľavej časti vozidla: predných dverí a kabíny boku plošiny,
ako aj predného nárazníka a čelného skla. Na vozidle Octavia došlo k poškodeniu predného blatníka,
predného svetla, zadného blatníka, kapoty, čela, nárazníka, čelného skla, zadného nárazníka a iných

nezistených častí.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody tiež vyplýva, že na vozovke v priamom úseku bola
námraza alebo ujazdený sneh - neposypané, rýchlostný limit bol 50 km/h, pričom I. ulica je široká 5,9
m. Vjazd do areálu firiem nie je vyznačený dopravnou značkou. Po pravej, ako aj ľavej strane cesty sa

nachádzal zasnežený trávnatý porast. Poveternostné podmienky boli nesťažené. Miesto zrážky určené
pri dopravnej nehode bolo 72,2 m od ZBM (mostíka na súkromný pozemok) a 1,6 m vľavo od stredovej
deliacej čiary a nachádzalo sa na zlome pravej blokovacej stopy osobného motorového vozidla. V
blízkosti sa nachádzajú úlomky laku žltej farby. Pravá blokovacia stopa č. 2 bola od ZBM 62,8 m a 0,8
vľavo od stredovej deliacej čiary.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia účastníka konania zo dňa 04.12.2010 okrem iného vyplýva, že dňa
04.12.2010 v čase o 10.49 hod. viedol vozidlo výr. zn. Iveco, ev. č. PO-755DY, pričom v nákladnej časti
vozidla mal naložené poškodené vozidlo, vozovka bola zľadovatená a vo vozidle mal spolujazdcov. Za
ním jazdilo vozidlo PZ, pričom mal zapnuté oranžové majáky. Išiel rýchlosťou do 20 km/h a s vozidlom na

priamom úseku cesty sa chcel otočiť ako je vjazd k zemiakarni, pričom pred odbočením zapol smerovku.
X. asi 20 m a plynule začal odbočovať vľavo. Pred týmto úkonom sa pozrel do spätného zrkadla. Nakoľko
nič nevidel za svojím vozidlom plynulé odbočoval vľavo. Po vytočení vozidla vľavo zacítil náraz. Pri
zrážke sa nezranil a po nej s vozidlom nemanipuloval.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia I. X. zo dňa 04.12.2010 okrem iného vyplýva, že dňa 04.12.2010
viedla vozidlo Škoda Octavia, že vozovka bola mokrá a vo vozidle jazdila sama. Po prejdení pravotočivej
zákruty videla pred sebou vozidlo PZ a odťahovku. Policajti išli bez výstražných svetiel, pričom nevedela
uviesť, či odťahovka mala zapnuté majáky. Uvedené vozidlá išli pomaly, oproti nešli žiadne vozidlá a
išla rýchlosťou do 50 km/h. Vykukla spoza vozidla PZ, videla zákrutu, žiadne vozidlo nešlo, preto dala

smerovku vľavo a začala predchádzať vozidlo PZ. Prešla okolo vozidla PZ, priblížila sa k ľavej bočnej
časti vozidla odťahovej služby a bola teda v ľavom jazdnom pruhu. Keď sa nachádzala pri ľavej bočnej
časti asi v strede vozidla, vodič začal odbočovať vľavo. Reagovala brzdením a mierne stočila volant
vľavo. Nasledoval náraz jej pravej prednej bočnej časti do ľavej bočnej časti odťahového vozidla ako
začína kabína vozidla. Na odťahovke nevidela smerové svetlo. Keby ho videla, tak by určite nezačala

predchádzať uvedené vozidlá. Pri zrážke sa nezranila.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia P. C. - príslušníka Policajného zboru a priameho svedka dopravnej
nehody zo dňa 05.12.2010 okrem iného vyplýva, že dňa 04.12.2010 sa nachádzal v služobnom cestnom
motorovom vozidle idúcom v smere na X. vo vzdialenosti 15 - 20 m za vozidlom odťahovej služby, na

priamom úseku cesty. Služobné vozidlo bolo vedené rýchlosťou do 30 km/h. Zaregistroval, že vodič
(zrejmé vozidla idúceho pred služobným vozidlom) dal smerovku vľavo. Zrazu po ľavej strane sa mihlo
vozidlo Octavia. Vozidlo odťahovej služby sa nachádzalo šikmo cez cestu, t.j. jeho predná časť už bolana zasneženej časti, keď Octavia narazila do ľavého boku odťahovaného vozidla. Ďalej uviedol, že si
nevšimol, kedy ich začala Octavia predchádzať.

Ďalším priamym svedkom dopravnej nehody bol F. V. - príslušník Policajného zboru, ktorý do záznamu o
podaní vysvetlenia zo dňa 07.12.2010 uviedol obdobne vnímané skutočnosti ako P. C., pričom rovnako
si nevšimol, kedy vodička Octavie začala manéver predchádzania služobného motorového vozidla
polície.

Dňa 28.02.2011 prvostupňový správny orgán pribral rozhodnutím do konania znalca z odboru doprava
cestná Ing. P. Q., ktorý dňa 13.04.2011 vypracoval znalecký posudok evidovaný pod č. 35/2011 vo veci
dopravnej nehody zo dňa 04.12.2010. Prvostupňový správny orgán určil znalcovi v znaleckom posudku
zodpovedať a popísať priebeh nehodového deja, posúdiť spôsob a techniku jazdy vozidla Octavia a
vozidla Iveco, posúdiť postavenie vozidiel pred dopravnou nehodou, vyhodnotiť možnosti jednotlivých
vodičovnazabránenievznikudopravnejnehody,vyhodnotiťmiestozrážkyavyjadriťsakinýmzisteniam,

ktoré sú dôležité pre posúdenie vzniku dopravnej nehody.

Prvostupňový správny orgán ďalej za prítomnosti znalca Ing. P. Q. a účastníka konania vykonal
dodatočnú obhliadku miesta dopravnej nehody a vozidla Iveco (dňa 06.04.2011), z ktorého bolo
vyhotovených 16 fotografií zachytávajúcich poškodené časti vozidla Iveco, ev. č. PO-755BY.

Prvostupňový správny orgán sa zároveň stotožnil so stanoviskom KDI KR PZ v Prešove, zo dňa
4.5.2011, podľa ktorého stykové napojenie panelovej cesty na cestu č. III/068002 nemožno považovať
za križovatku a k dopravnej nehode došlo v mieste dopravného napojenia nehnuteľnosti s cestou č.
III/068002.

Ďalej účastník konania dňa 01.06.2011 navrhol správnemu orgánu vypočuť ďalších svedkov dopravnej
nehody, U. L. (podľa J. V. pravdepodobne zamestnanec účastníka konania) a J. V., vodiča poškodeného
vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody v nákladnej časti vozidla PO-755BY. Správny orgán
tomuto návrhu vyhovel a za účelom podania vysvetlenia predvolal obidvoch navrhnutých svedkov. Dňa
20.06.2011 sa J. V. dostavil pred správny orgán za účelom podania vysvetlenia k dopravnej nehode.

Do zápisnice o podaní vysvetlenia okrem iného uviedol, že vo vozidle Iveco sedel vpravo pri dverách,
vozovka bola šmykľavá, dopravnú nehodu nevidel, nevidel ani spôsob jazdy a spôsob predchádzania
vodičky Octavie, vozidlo Iveco odbočovalo šikmo a že počas dokumentovania veci bol bokom spolu s
ďalšou osobu - „chlapcom z odťahovky" a tak nevedel potvrdiť tendenčné konanie jednej alebo druhej
strany. K otázke či účastník konania pred úkonom odbočovania kontroloval situáciu v spätnom zrkadle

sa vyjadriť nevedel. Druhý navrhnutý svedok dopravnej nehody U. L. sa mal zdržiavať na adrese ul. A.
č. X v X., pričom odo dňa 08.06.2011 (od prvého neúspešného pokusu o doručenie, keď bol poštovým
doručovateľom upovedomený o zásielke) až do dňa 28.06.2011 (deň vrátenia zásielky odosielateľovi
s vyznačením: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote") si U. L. predvolanie neprevzal, t.j. za účelom
podania vysvetlenia k veci dopravnej nehody sa nevyjadril. Vzhľadom k vypočutiu navrhnutého svedka

J. V., ako aj vzhľadom na neprevzaté predvolanie za účelom podania vysvetlenia U. L., ktoré bolo
zaslanéprostredníctvompoštynaúčastníkomkonaniauvedenúadresujehopobytujezjavnenedôvodné
tvrdenie účastníka konania, že prvostupňový správny orgán tohto svedka odmietol vypočuť. Takéto
tvrdenie odvolací správny orgán považuje za subjektívny a nedôvodný názor odvolateľa."

K námietke účastníka konania o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci odvolací správny
orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán vypočul svedkov dopravnej nehody, ktorí mohli svojou
svedeckou výpoveďou objasniť príčiny vzniku dopravnej nehody. Zároveň bol do konania pribratý znalec
z odboru doprava cestná pre vypracovanie znaleckého posudku vo veci zavinenia tejto dopravnej
nehody. S poukazom na uvedené odvolací správny orgán zastáva názor, že skutkový stav veci bol

dostatočne zistený, t.j. zo strany prvostupňového správneho orgánu boli vykonané všetky dostupné
kroky smerujúce k riadnemu a dostatočnému objasneniu dopravnej nehody, aj keď nebol vypočutý
jeden z účastníkom konania navrhnutých svedkov, ktorý je podľa jeho názoru nezainteresovaný v
prejednávanej veci a ktorý mohol prispieť k objektívnemu objasneniu skutočného stavu veci. V tejto
súvislosti poukázal na zásadu rýchlosti, ale aj hospodárnosti konania, v zmysle ktorej správne orgány

dbajú nato, aby konanie vybavili včas a bez zbytočných prieťahov, avšak za dodržania zákonných
povinností. Ďalej odvolací správny orgán poukázal na osobu U. L., ktorý je podľa vyjadrenia p. V.
zamestnancom účastníka konania a z tohto vyplýva aj ich vzájomný pracovno-právny vzťah, čo je jeden
z predpokladov jeho neobjektívneho posúdenia vnímanej udalosti (či už v prospech, alebo neprospechúčastníka konania). Odhliadnuc od osoby U. L. a jeho vzťahu s účastníkom konania sa odvolací orgán
stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že vypočutie svedka L. nie je potrebné, lebo
svedok bol výlučne v zornom poli ľavého spätného zrkadla účastníka konania.

K námietke účastníka konania, že prvostupňový správny orgán opätovne konal v rozpore so zásadou
materiálnej pravdy keď nevykonal obvineným navrhované dôkazné prostriedky, ktoré by boli v
posudzovanej veci rozhodujúce a ktoré by objasnili okolnosti dopravnej nehody odvolací správny orgán
uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal potrebné dôkazy a to aj dôkazy navrhnuté účastníkom

konania, ktoré považoval za potrebné pre riadne objasnenie dopravnej nehody. K tejto časti odvolania
ďalej odvolací správny orgán uviedol, že oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre
rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenskéko postavenia správneho
orgánu spojeného s jeho právomocou, danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri
rozhodovaní, ako vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch
založené. Do jeho kompetencie patrí i úvaha, či určitý dôkaz vykoná, alebo nie. Správny orgán môže

podľa svojej úvahy posúdiť, či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, t. j.
môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci, alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie
dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie, avšak iba vtedy, ak ide o prípady rozporov
v dôkazoch, čo nie je preskúmavaný prípad. Správny orgán je oprávnený posudzovať, ktoré dôkazy
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vykoná tak, aby v správnom konaní nedochádzalo k

preukazovaniu skutočností zjavne nepotrebných, alebo nadbytočných. Zdôraznil, že konanie v zmysle
jednej zo základných zásad správneho poriadku má prebiehať rýchlo a hospodárne, aby správne orgány
vec vybavili bez zbytočných prieťahov. Objasňovanie skutku a to aj s poukazom na znalecký posudok vo
veci dopravnej nehody považoval za postačujúce pre vyvodenie zodpovednosti za spáchaný priestupok.

K námietke, že sa správny orgán priklonil iba k jednému dôkazu a to znaleckému posudku bez
tohto, aby sa zaoberal námietkami obvineného, ktoré uplatnil v priebehu správneho konania, čím je
hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uviedol, že správny orgán
sa v konaní o priestupku zaoberal objasnením vzniku dopravnej nehody a to tak, že v spisovom
materiáli nazhromaždil listinné dôkazy, ktoré postačujú pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tieto

dôkazy po vznesení námietok účastníkom konania doplnil o svedeckú výpoveď svedka J. V., ktorý
svojou svedeckou výpoveďou neuviedol skutočnosti svedčiace v prospech, alebo neprospech účastníka
konania nakoľko uviedol, že o konaní účastníka konania, resp. o konaní vodičky X. pred dopravnou
nehodou nemá žiadnu vedomosť. Ďalej odvolací správny orgán považoval za potrebné poukázať na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa pred

vydaním meritórneho rozhodnutia zaoberal výpoveďami svedkov dopravnej nehody, ako aj znaleckým
posudkom vo veci. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať znalecký posudok za jediný dôkaz, z
ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal pred vydaním rozhodnutia. S poukazom na vyjadrenia
svedkov, najmä vyjadrenia policajtov, ktorí zhodne uviedli, že služobné motorové vozidlo sa nachádzalo
cca 15-20 m za pred ním idúcim vozidlom vedeným účastníkom konania, pričom zaregistrovali smerovku

vľavo na vozidle Iveco a zrazu sa po ľavej strane mihlo motorové vozidlo Škoda Octavia. Týmto
tvrdením policajti, ako nezávislí svedkovia dopravnej nehody vyvracajú tvrdenie účastníka konania,
že ukazovateľ zmeny smeru jazdy uviedol do činnosti cca 20 m pred samotným odbočením vľavo.
Ak by odvolací správny orgán pripustil uvedenie ľavého smerového svetla do činnosti cca 20 m pred
samotnýmodbočenímtak,akotouvádzaúčastníkkonania,potomvzhľadomnaznalcomurčenúrýchlosť

jazdy vozidla Iveco a to cca 9 km/hod, (prepočet cca 2,5 m/s) by prejdenie vzdialenosti 20 m trvalo
účastníkovi konania cca 8 sekúnd, čo je v rozpore so samotným vyjadrením účastníka konania a
potvrdzuje vyjadrenie vodičský X., že smerové svetlo pri predchádzaní nevidela. Účastník konania do
zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku dňa 21.03.2012 uviedol: „Trvám na tom, že som tesne
pred dopravnou nehodu išiel rýchlosťou max. 5 km/h." z čoho vyplýva, že doba činnosti smerového

svetla by musela byť cca 14,49 s, čo je v zjavnom rozpore s tvrdením policajtov - svedkov dopravnej
nehody, ktorí uvádzajú, že uvideli smerovku a zrazu sa po ľavej strane mihlo vozidlo Octavia. Napriek
tomu, že policajti nekonkretizovali časový rozsah označený pojmom „zrazu" odvolací správny orgán
považoval časový rozsah v trvaní cca 14,5 s za nedôvodné označiť ako „zrazu". Z uvedeného dôvodu
odvolací správny orgán považoval tieto časti vyjadrenia účastníka konania za zavádzajúce a uvádzané

v snahe minimalizovať, resp. zmeniť právnu kvalifikáciu svojho konania a v konečnom dôsledku vyhnúť
sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Tieto dôvody viedli odvolací správny orgán k záveru, že
prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia neposudzoval výlučne znalecký posudok, ale
prihliadal na všetky zabezpečené dôkazy, ktoré následne zákonne vyhodnotil.Ďalej účastník konania do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku uviedol, že vo vzdialenosti cca
10 m pred odbočovaním prešiel stredovú čiaru. Toto vyjadrenie účastník konania uviedol po prvý krát

na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 21.03.2012, t. j. cca 1 a 1 roka po dopravnej nehode, čím toto
tvrdenie odvolací správny orgán nepovažuje za pravdivé, nakoľko ak by sa toto konanie zhodovalo so
skutočnosťou, účastník konania to mal a mohol uviesť už na mieste dopravnej nehody policajtovi, ktorý
objasňoval príčiny vzniku dopravnej nehody. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí o tomto klamlivom a
nepravdivomvyjadreníúčastníkakonaniajeajskutočnosťuvedenápríslušníkmiPZ-priamymisvedkami

dopravnej nehody, že služobné motorové vozidlo viedli vo vzdialenosti cca 15-20 m za pred nimi idúcim
vozidlom zn. Iveco, pričom vozidlo viedli rýchlosťou cca 30 km/hod. Ak by si účastník konania počínal
počas jazdy tak, ako to dodatočne uvádza v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku, potom by
aj vodič služobného motorového vozidla musel pri vedení služobného vozidla podniknúť kroky, ktorými
by reagoval na pred ním idúce vozidlo (min. znížiť rýchlosť jazdy a zmeniť smer jazdy a tak sa pripraviť
na predchádzanie pred ním idúceho vozidla sprava). Zo záznamov o podaní vysvetlenia policajtov

je zrejmé, že počas jazdy za vozidlom zn. Iveco nič nenasvedčovalo tomu, že pred nimi idúci vodič
vozidla má v úmysle odbočiť vľavo, teda na konanie pred nimi idúceho vodiča žiadnym spôsobom
vodič služobného vozidla polície nereagoval a jeho odbočovanie policajti zaregistrovali až uvedením do
činnosti smerového svetla na vozidle Iveco.

K námietke, že prvostupňový správny orgán odmietol vypočuť znalca k vypracovanému znaleckému
posudku a opätovne vypočuť vodičku X. odvolací správny orgán uviedol, že znalec je v zmysle
zákona povinný vypracovať znalecký posudok bez toho, aby svojim úmyselným konaním ovplyvňoval
jeho závery a výsledky. V úvodnej časti znaleckého posudku znalec konštatoval, že podkladom pre
vypracovanie znaleckého posudku bol priestupkový spis č. p. ORP-DI-BCP-P-007/2011. Ing. P. Q., ktorý

vypracoval znalecký posudok je znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky pod č. 913012. Úmyselným uvedením nepravdivých údajov v znaleckom posudku
by sa znalec dopustil trestného činu v zmysle § 347 Tr. Zákona, tým by sa vystavil riziku trestného
stíhania. Účastník konania do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku uviedol, že znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z toho, že povrch vozovky je lesklý, nie je zasnežený,

pričom aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že vozovka bola zľadovatená a nebola posypaná. K tomuto
vyjadreniu odvolací správny orgán uviedol, že znalec v úvodnej časti znaleckého posudku v bode 5
uviedol, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol priestupkový spis č. p.: ORP-DI-
BCP-P-007/2001. Predložený spisový materiál obsahoval medzi iným aj zápisnicu o ohliadke miesta
dopravnej nehody, z ktorej je zrejmé, že na vozovke je námraza, alebo ujazdený sneh a vozovka je

neposypaná,t.j.onámrazenachádzajúcejsanacesteznalecmalvedomosťužvčase,kedyvyhotovoval
znalecký posudok. S tým, že znalec pri svojich výpočtoch prihliadal aj na stav povrchu vozovky svedčí
aj časť II.4 Technická analýza pohybu vozidiel do miesta zrážky, kde znalec uvádza, že: „Rýchlosť
odbočovania vozidla Iveco zodpovedá obsahu podaného vysvetlenia jeho vodiča, ako ja jeho vyjadreniu
v čase dodatočnej obhliadky miesta dopravnej nehody, ako aj uvádzanému klzkému povrchu vozovky

a tým ..." ďalej v časti III.3.1 znaleckého posudku, kde znalec pre výpočet času potrebného pre priečne
postavenie používa vzorec, kde jedna z premenných vo vzorci je ay = 2,5 až 2,6 m/s2 - čo zodpovedá
námraze na ceste. S poukazom na vyššie uvedené odvolací správny orgán zastáva názor, že je
nedôvodné tvrdenie účastníka konania, že znalec nedostatočne posúdil stav povrchu, čo je v príčinnej
súvislosti s nesprávne posúdenou technikou jeho jazdy. Aj tieto úvahy viedli odvolací správny orgán k

záverom, že žiadnym spôsobom nespochybňuje znalecký posudok ako celok, resp. jeho časti ku ktorým
znalec dospel pomocou či už použitej literatúry, alebo počítačových simulačných programov.

KodmietnutiuvypočuťvodičkuX.odvolacísprávnyorgánuviedol,ževodičkavozidlaŠkodaOctaviabola
dňa 04.12.2010 k veci dopravnej nehody vypočutá, pričom uvedeného dňa podala podrobnú svedeckú

výpoveď, kde opísala vnímané skutočnosti pred dopravnou nehodou, ale aj po jej vzniku. Ňou podaný
rozsah svedeckej výpovede odvolací správny orgán považoval za úplný, dostatočný a taký, ktorý dáva
relevantné informácie smerujúce opísaniu vzniku dopravnej nehody. Menovaná podala vysvetlenie v
deň vzniku dopravnej nehody, pri ktorej neutrpela žiadne zranenia, t.j. jej svedecká výpoveď nemohla
byť žiadnym spôsobom ovplyvnená udalosťami po dopravnej nehode - napr. zranením a preto takúto

výpoveď odvolací správny orgán považuje za presvedčivú a nevidí dôvod na opakovanie tohto úkonu.
Odvolací správny orgán zastáva názor, že svedok udalosti, pri ktorej nedošlo k ublíženiu na jeho zdraví
do takej miery, aby to mohlo ovplyvniť jeho schopnosť reprodukovať vnímanú udalosť túto opíše tak, ako
ju skutočne vnímal len v krátkom časom rozsahu po vnímanej udalosti. Opakovaná, resp. dodatočnepodaná svedecká výpoveď môže vykazovať znaky skreslenia opisovaných skutočností, ktoré môžu byť
spôsobené buď časovým odstupom, alebo snahou zakryť, resp. minimalizovať dôsledky prípadného
protiprávneho konania.

Knámietke,žeprvostupňovýsprávnyorgánnerešpektovalprávnynázorodvolaciehosprávnehoorgánu,
ktorým je viazaný odvolací správny orgán uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní pod č. p.:
KRP-P-172-004/KDI-BCP-2011 zo dňa 18.01.2012 uviedol, že: „ ... sa javí ako dôvodné konštatovať, že
menovaná situáciu v cestnej premávke dostatočne nesledovala, ..." V závere odôvodnenia uviedol, že

v ďalšom konaní je prvostupňový správny orgán povinný náležité sa zaoberať aj mierou zodpovednosti
vodičky vozidla Octavia na zavinení dopravnej nehody. Odvolací správny orgán vo vydanom rozhodnutí
o odvolaní nekonkretizoval svoj právny názor vo veci zavinenia dopravnej nehody a prvostupňovému
správnemu orgánu uložil povinnosť náležité sa zaoberať mierou zodpovednosti vodičky X. na dopravnej
nehode. S poukazom na uvedené je nedôvodné tvrdenie účastníka konania, že prvostupňový správny
orgán nerešpektoval právny názor odvolacieho správneho orgánu, len na základe toho, že opätovne

uznal účastníka konania vinným zo zavinenia dopravnej nehody bez náležitého posúdenia miery
zodpovednosti vodičky X.. Zo spisového materiálu (rozkaz o uložení sankcie za priestupok) je zrejmé,
že prvostupňový správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní posúdil mieru
zodpovednosti vodičky X. pričom zistil, že menovaná sa počas jazdy dopustila porušenia pravidiel
cestnej premávky, čím sa takto dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

avšak nie zavinenia dopravnej nehody, t.j. svojim konaním nezavinila dopravnú nehodu. Menovaná
využila svoju zákonnú možnosť a proti vydanému rozkazu o uložení sankcie za priestupok podala odpor,
teda prvostupňový správny orgán s menovanou pokračuje v konaní o priestupku.

K námietke účastníka konania, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1

Sžo 117/2009 je jednou z rozhodujúcich skutočností pre určenie, ktorí z účastníkov dopravnej nehody
porušením svojich zákonných povinností nesie zodpovednosť za dopravnú nehodu uviedol, že je jeho
povinnosťou pri rozhodovaní o odvolaní prihliadať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, avšak udalosť v cestnej premávke, ktorá vznikne pri odbočovaní v čase predchádzania
nemožno posudzovať všeobecne, ale vždy je potrebné prihliadať na špecifické, konkrétne a jedinečné

okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie takejto udalosti vo vzťahu k jej zavineniu. Odvolací
správny orgán považoval znamenie o zmene smeru jazdy za jednu, nie však jedinú z rozhodujúcich
skutočností zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody. Mal zato, že v preskúmavanom prípade bolo
dostatočne zistené, že vodička X. začala manéver predchádzania skôr, ako účastník cestnej premávky
zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Prešove ako zahájenie manévru odbočovania považuje až samotnú zmenu smeru jazdy, t. j.
ak vodič vozidla svojim konaním mení smer jazdy, teda za zahájenie manévru odbočovania nepovažuje
uvedenie do činnosti ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Zapnutie ukazovateľa zmeny smeru jazdy
považuje za prostriedok k tomu, aby počas vedenia vozidla upovedomil ostatných účastníkov cestnej
premávkyosvojejplánovanejčinnosti.Vodičsediacinamiestevodiča,predmanévromodbočovaniaapo

zapnutí ukazovateľa zmeny smeru jazdy si nemôže byť istý, či jeho funkčnosť mechanizmu smerového
svetla je dostatočná nato, aby plnil účel na ktorý bol v prednej a zadnej časti vozidla umiestnený, t.j.
nemá možnosť kontroly funkčnosti systému počas jazdy aj keď takej poruche nič nenaznačuje (počas
jazdy môže vzniknúť napr.: a) technická porucha - vypálená žiarovka, nedostatočný kontakt pripájacieho
kábla, vypálená poistka, b) poveternostné podmienky - oslnenie slnkom, c) iné okolnosti - znečistené

skloukazovateľa,ktorémôžubrániťvovýhľadenaukazovateľzmenysmerujazdyvozidla).Zuvedeného
dôvodu vodič aj keď uvedie do činnosti ukazovateľ zmeny smeru jazdy sa musí náležité presvedčiť, či
v čase pred zahájením úkonu odbočovania tak môže urobiť bez porušenia pravidiel cestnej premávky.
Samotné uvedenie smerového svetla do činnosti neoprávňuje vodiča vozidla k odbočovaniu.

K námietke účastníka konania, že z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, ktorá z troch
zákonných podmienok vyplývajúca z § 137 ods. 2 písm. n) zákona o cestnej premávke nebola
účastníkom konania splnená odvolací správny orgán uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia
obsahuje opis skutku, spolu s opisom vozidla výrobne značky Iveco, kde prvostupňový správny orgán
uvádza, že druh karosérie - nadstavby je schválená ako skriňová chladiarenská a nie ako nadstavba

slúžiaca na odťah vozidiel, t.j. presný opis porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z výpisu evidenčnej
karty vozidla vyplýva, že sa jedná o automobil špeciálny, izotermický, teda nie vozidlo slúžiace na odťahvozidla. S poukazom na uvedené odvolací správny orgán považuje prvostupňovým správnym orgánom
kvalifikované konanie vodiča ako jednoznačne opísané a správne.

K námietke, že ide o zánik zodpovednosti za priestupok (§ 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch)
pretože od jeho spáchania uplynuli viac ako dva roky a to s poukazom na to, že k prepisu vozidla došlo
dňa 27.12.2004 odvolací správny orgán uviedol, že podľa § 22 zákona o priestupkoch sa priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí výhradne účastník cestnej premávky - motorový,
alebo nemotorový účastník cestnej premávky, alebo ten, kto si v súvislosti so zverením vozidla nesplní

zákonom stanovené povinnosti držiteľa vozidla. V prípade nedovolenej, resp. neschválenej prestavby
motorového vozidla - z chladiarenskej nadstavby na nadstavbu slúžiacu na odťah vozidiel sa držiteľ
vozidla nedopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a takéhoto priestupku sa
dopúšťa až osoba - vodič, ktorý takto neschválené vozidlo vedie v cestnej premávke, t. j. až vedením
takéhoto vozidla sa jeho vodič dopúšťa priestupku v zmysle ustanovenia § 22 zákona o priestupkoch.
Vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode došlo dňa 04.12.2010 a pri tejto dopravnej nehode bol

účastný aj účastník konania ako vodič neschváleného motorového vozidla, nie je možné hovoriť o zániku
zodpovednosti za spáchaný priestupok.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe uviedol, že rozhodnutím o odvolaní

Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa
18.01.2012, č. p.: KRP-P-172-004/KDI-BCP-2011 bolo rozhodnutie o priestupku vydané Okresným
dopravným inšpektorátom OR PZ v Prešove pod č. p.: ORP-DI-BCP-P-007/2011 dňa 13.07.2011
zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia
o priestupku nepostupoval v súlade s § 46 správneho poriadku, t.j. neúplné a nedostatočne posúdil
všetky okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, následkom čoho bolo aj nesprávne, resp.
neúplné posúdenie zavinenia dopravnej nehody. Z uvedeného vyplynula pre prvostupňový správny
orgán povinnosť v ďalšom konaní náležité sa zaoberať aj mierou zodpovednosti vodičky vozidla Octavia

na zavinení dopravnej nehody, pričom v rozhodnutí o priestupku je okrem iného potrebné uviesť aj
odôvodnenie posúdenia zavinenia dopravnej nehody.

Rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove zo dňa 13.04.2012. č. p.: ORP-DI-BCP-P-007/2011 bol žalobca uznaným za vinného

zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), j)
zákona č. 372/1990 Zb. na vyššie uvedenom skutkovom základe, pričom uvedeným konaním žalobca
porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., čím v
zmysle § 137 ods. 2 písm. c), n) závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 372/1990 Zb. bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 200,- €,
ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- €.

Z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku zo dňa 13.04.2012 vyplýva, že správny orgán, prihliadajúc na
navrhované dôkazy zo strany obvineného, dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na

spoľahlivé zistenie stavu veci.

Rozhodnutím o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove zo dňa 02.07.2012, č. p.: KRP-P-100/KDI-BCP-2012 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté
a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Prešove pod č. p.: ORP-DI-BCP-P-007/2011 dňa 13.04.2012 potvrdené.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia o priestupku (po zrušení a vrátení veci
na ďalšie konanie) uviedol, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci, po
vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že

obvinený sa priestupku dopustil.Už v odvolaní proti pôvodnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca uviedol, že
správny orgán dôsledne' nezistil skutkový stav veci, nevykonal vo veci potrebné dokazovanie a z toho
dôvodu sa javí byť jeho rozhodnutie ako predčasné.

Výsluchyvypočutýchsvedkovsúveľmistručnéanedávajúnáležitýobrazopriebehusamotnejdopravnej
nehody. Z výsluchu obv. G. vyplýva, že v čase pred dopravnou nehodou mal zapnuté oranžové majáky,
jazdil rýchlosťou do 20 km/hod., pred odbočením doľava vo vzdialenosti asi 20 metrov zapol ľavé
smerové svetlo a plynulo začal odbočovať vľavo. Vozovka bola zľadovatelá.

Svedkyňa X. okrem iného vypovedala, že v čase dopravnej nehody bola vozovka mokrá, pred sebou
videla vozidlo polície a odťahovky, policajti išli bez výstražných svetiel. Nevedela uviesť, či mala
odťahovka zapnuté majáky, podľa nej v tom čase išla rýchlosťou do 50 km/hod. „Vykukla" spoza vozidla
polície, presvedčila sa, že žiadne vozidlo oproti nejde, dala smerovku vľavo, začala predchádzať vozidlo
polície, prešla okolo tohto vozidla a keď sa nachádzala pri ľavej bočnej časti asi v strede vozidla

odťahovej služby, vodič začal odbočovať vľavo, reagovala na to brzdením a mierne stočila riadenie
vozidla vľavo, potom nasledoval náraz do pravej prednej bočnej časti jej vozidla, do ľavej bočnej časti
odťahového vozidla, ako začína kabína vozidla. K veci uviedla, že na odťahovom vozidle nevidela
smerové svetlo.

Z výsluchu vypočutého svedka príslušníka PZ P. C. okrem iného vyplýva, že vykonával hliadkovú službu
v služobnom vozidle PZ, ktoré riadil M. V.. S policajným vozidlom jazdili za vozidlom odťahovky vo
vzdialenosti asi 15-20 metrov rýchlosťou do 30 km/hod. Svedok zaregistroval, že vodič odťahovky
dal smerovku vľavo a následne po ľavej strane sa „mihlo" motorové vozidlo Škoda Octavia. Svedok
vypovedal, že predná časť odťahového vozidla sa nachádzala už na zasneženej časti, keď Octavia

narazila do ľavého boku odťahového vozidla.

Z výsluchu vypočutého svedka príslušníka PZ F. V. vyplývajú tie isté skutočnosti, ako z výsluchu J. C. s
tým, že svedok vypovedal, že v čase pred dopravnou nehodou odťahové vozidlo sa nachádzalo šikmo
cez cestu. Predná časť odťahového vozidla sa nachádzala už na zasneženej časti, keď Octavia narazila

do ľavého boku odťahového vozidla.

Z výsluchu svedka R. V. okrem iného vyplýva, že po dopravnej nehode vyšlo z vozidla Škoda Octavia
mladé dievča a hovorilo, že sa ospravedlňuje, že sa ponáhľala do mesta. Z uvedenej výpovede vyplýva,
že bolo dosť šmykľavo a vodič odbočoval šikmo naprieč cestou.

Okrem námietky, že správny orgán podrobne nevypočul vyššie uvedených svedkov, odmietol na návrh
vypočuť svedka U. L., ktorý v čase dopravnej nehody sedel vo vozidle odťahovej služby.

Výpoveď svedkyne X. je nevieryhodná, pokiaľ ide o spôsob, ako aj rýchlosť, akou sa pohybovalo

vozidlo pred dopravnou nehodou. Z výpovedí M. G.. ako aj príslušníkov PZ je bez všetkých pochybností
preukázané, že pred odbočovaním doľava vodič odťahového vozidla dal svetelné smerové znamenie.
Príslušníci PZ vypovedali, že zaregistrovali najprv, že vodič odťahového vozidla dal smerovku vľavo a
až následne sa po ľavej strane mihlo motorové vozidlo Škoda Octavia. Ak teda sv. X. vypovedala, že si
nevšimla smerovku vľavo, tak sa náležité nevenovala vedeniu motorového vozidla. Tomu nasvedčuje aj

jej správanie sa bezprostredne po dopravnej nehode.

Obaja príslušníci PZ vypovedali, že časť odťahového vozidla sa nachádzala na zasneženej časti, keď
Octavia narazila do ľavého boku odťahového vozidla.

Z fotodokumentácie vyplýva, že odťahové vozidlo v čase nárazu muselo byť už prednou časťou mimo
vozovky.

Znalecký posudok, ktorý podal Ing. J. Q. je nepresvedčivý. Aj napriek tomu, že z výpovedí M. G., R. V.,
ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 04.12.2010, vykonanej o 13.50 hod.

vyplýva, že vozovka bola zľadovatelá, resp. dosť šmykľavá, resp. na vozovke je námraza alebo ujazdený
sneh - neposypaná, znalec vychádzal v posudku, že povrch vozovky nie je zasnežený, je lesklý a tomu
prispôsobil aj súčiniteľ adhézie v jednotlivých fázach dráhy, po ktorej sa vozidlá pohybovali.Nie je presvedčivé v znaleckom posudku uvedené postavenie vozidiel na začiatku nehodového deja
zrážky. Znalec vychádzal zo vzdialenosti 15 metrov medzi vozidlom odťahovej služby a policajným
vozidlom.PríslušníciPZvypovedali,žejazdilivovzdialenosti15-20metrovzavozidlomodťahovejslužby

a v čase, keď zaregistrovali smerovku vľavo, logicky nemohla byť na úrovni policajného auta vodička
Škody Octavia, pretože svedkovia vypovedali, že najprv zaregistrovali smerovku vľavo a až následne
sa okolo nich mihlo motorové vozidlo Škoda Octavia.

Je svojvoľný záver znalca, že čas zapnutia smerového svetla nie je možné

jednoznačne ustáliť.

Podľa stanoviska odvolateľa znalec mal pracovať s viacerými alternatívami.

Znalecký posudok č. 35/2011 znalca Ing. Q. je neúplný. Z obsahu uvedeného znaleckého posudku
vyplýva, že podkladom pre znalecký posudok bola okrem iného dodatočná ohliadka miesta dopravnej

nehody a to navyše vykonaná bez prítomnosti vodičky X..

Dôkazomuvedenejskutočnostiboloajto,žepodopravnejnehodevčasepreddokumentácioudopravnej
nehody, vyšiel z areálu stavebnín kamión, ktorý sa šmýkal v priestore, kde došlo k stretu vozidiel.

Policajt, ktorý dokumentoval dopravnú nehodu riadne nezabezpečil miesto dopravnej nehody.

V znaleckom posudku sa nekonštatuje, aká bola primeraná rýchlosť vodičky X. k stavu, povahe a
podmienkam vozovky, naviac vypočítaná rýchlosť vozidla Škoda Octavia pred dopravnou nehodou je
nevieryhodná a nepreskúmateľná.

Znalecký posudok hodnotí správny orgán rovnako ako ostatné dôkazy v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. To znamená, že znalecký posudok hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom nie
je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí len to. či úvahy znalca zodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom.

Zdôraznil, že z § 51 zákona o priestupkoch, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 prvá veta, § 46 správneho poriadku
vyplývazásadamateriálnejpravdy,vzmyslektorejjesprávnyorgánpovinnývykonávaťdokazovanietak,
aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia),
zároveň musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac

zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Zistenieúplnéhoapresnéhostavuvecijezákladnýmpredpokladomzákonnostiasprávnostirozhodnutia
správneho orgánu (z odôvodnenia rozsudku NS SR z 27.11.2007, sp. zn. 6 Sžo 34/2007).

Je namieste vysloviť, že prvostupňový správny orgán opätovne konal v rozpore s vyššie uvedenou
zásadou správneho konania. Dôvodom je, že nevykonal obvineným navrhované dôkazné prostriedky,
ktoré by boli v posudzovanej veci rozhodujúce a ktoré by objasnili okolnosti dopravnej nehody.

Správny orgán nereflektoval na prednesené návrhy, aby predvolal a vypočul svedka L., ako aj vodičku

X. a dopočul znalca k svojmu podanému znaleckému posudku. Odmietol to s tým, že znalecký
posudok je úplný, vyjadrenie vodičky X. dostačujúce a vypočutie navrhovaného svedka nepodstatné pre
zhodnotenie deja.

Hoci v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (zásada
voľného hodnotenia dôkazov), správny orgán môže v rámci svojej úvahy posúdiť, či určitý dôkaz je
dostačujúci alebo treba zadovážiť ďalšie dôkazy, je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov predstavuje
zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti
(dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.

K uvedenému hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže správny orgán pristúpiť len potom,
ak vykonal úkony s cieľom odstrániť rozpory v dôkazoch. Z dôvodu, že správny orgán nezobral do
úvahy skutočnosti a námietky tvrdené obvineným, dôkazy ním uplatňované, možno skonštatovať, žehodnotenie dôkazov bez jasného zaujatia stanoviska k takýmto námietkam je v rozpore so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov.

Naviac, je potrebné uviesť, že ak správny orgán bez relevantného zdôvodnenia sa prikloní k jednému
dôkazu (znalecký posudok), ktorým odôvodní svoje skutkové zistenia a nezaoberá sa námietkami
obvineného, ktoré uplatnil v priebehu správneho konania, potom hodnotenie dôkazov je v rozpore so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval právny názor
odvolacieho orgánu, ktorým je podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku viazaný.

Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.01.2012 uviedol, čo je úlohou prvostupňového
správneho orgánu v ďalšom konaní, t.j. okrem iného aj náležité sa zaoberať mierou zodpovednosti
vodičky vozidla Octavia na zavinení dopravnej nehody. Prvostupňový správny orgán sa týmto v rámci

dokazovania vôbec nezaoberal.

V danej veci je potrebné uviesť, že ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť
dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky...pre nedostatočný zistený skutkový stav veci (rozsudok NS SR z

08.02.2011. sp. zn. 3 Sžo 133/2010).

Je zároveň potrebné dať do pozornosti správneho orgánu aj rozsudok NS SR z 08.06.2010, sp. zn.
1 Sžo 117/2009, podľa ktorého „zistenie, či vodič osobného motorového vozidla, ktorý bol účastníkom
dopravnej nehody, dával pred dopravnou nehodou pri odbočovaní na križovatke znamenie o zmene

smeru jazdy, je jednou z rozhodujúcich skutočností pre určenie, ktorý z účastníkov dopravnej nehody
porušením svojich zákonných povinností nesie zodpovednosť za dopravnú nehodu."

Aj napriek tomu, že v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu bol prvostupňový správny orgán
povinný okrem iného aj náležité sa zaoberať mierou zodpovednosti vodičky vozidla Octavia na zavinení

dopravnej nehody, tento pokyn nerešpektoval a nevykonal potrebné dokazovanie.

Zfotodokumentáciemiestadopravnejnehody,poškodenýchčastívozidlaIvecojemožnéurobiťzáver,že
prvý stret medzi vozidlom Iveco a Octaviou nastal 1,55 metra od zadnej časti Iveca. Z fotodokumentácie
je zrejmé, že brzdná stopa predného pravého kolesa vozidla Octavia je zreteľná až po strete s vozidlom

Iveco a podľa záveru žalobcu k tejto brzdnej stope došlo z toho dôvodu, že pri náraze sa pravé koleso na
vozidle Octavia zablokovalo, a preto je zreteľná len brzdná stopa po pravom kolese, a nie aj po ľavom.

Z uvedeného je zrejmé, že tieto otázky mohol v rámci svojho výsluchu objasniť znalec.

Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí sa miesto stretu vozidiel menilo
dvakrát.

Žalobca už v priebehu priestupkového konania poukazoval na výpovede príslušníkov PZ, ktorí opísali
situáciu tesne pred dopravnou nehodou. Tieto výpovede príslušníkov vo vzťahu k príčine dopravnej

nehody a miery spoluzavinenia vodičky X., neboli brané do úvahy a nie sú náležité vyhodnotené.

Pokiaľ ide o spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., je zásadný rozpor medzi skutkom a jeho právnou kvalifikáciou.

Podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až j), sa dopustí porušenia
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. K tomuto zákonnému
ustanoveniu je poznámka pod číslom 3d). pričom je tu odkaz na § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) až
x) zákona č. 8/2009 Z.z.

V ustanovení § 137 ods. 2 sú vymenované, ktoré porušenia pravidiel cestnej premávky sa považujú za
závažné porušenia.Podľa § 137 ods. 2 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na
prevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie.

Z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku jednoznačne nevyplýva, ktorá z týchto troch zákonných
podmienok nebola splnená zo strany obvineného M. G.. Nie je možné sa uspokojiť len s tým, že sa
poukáže na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. j) zák. č. 372/1990 Zb. a nekonkretizuje sa konkrétne
porušenie právnej povinnosti.

Žalobca naďalej trvá na tom, že ide o zánik zodpovednosti za priestupok, pretože od jeho spáchania
uplynuli viac ako dva roky práve s poukazom na to, že k prepisu vozidla došlo dňa 27.12.2004

Z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku zo dňa 13.04.2012 vyplýva, že nákladné motorové vozidlo
Iveco, ev. č. PO-755BY nie je podľa technického preukazu, ako aj výpisu z evidencie karty vozidla

spôsobilé na odťah vozidiel, ale že ide o automobil špeciálny izotermický.

K tomu žalobca uviedol, že dňa 14.12.2004 príslušník Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prešov vykonal fyzickú kontrolu vozidla a do technického preukazu
žalobcu bolo vyznačené ako špeciálny automobil. O skutočnosti, že v prvotnom technickom preukaze,

ako aj vo výpise z evidenčnej karty vozidla je vedené ako automobil špeciálny izotermický. sa dozvedel
až v priebehu priestupkového konania. Zároveň uviedol, že vozidlo kúpil a bolo zaevidované na
Okresnom dopravnom inšpektoráte v takom stave, v akom je v súčasnosti, resp. dopravnej nehody.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že technická spôsobilosť vozidla zn. Iveco nesúvisela s dopravnou

nehodou.

Aj napriek tomu, že prvostupňový orgán nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie oproti pôvodne
zrušenému rozhodnutiu, odchýlil sa od vysloveného právneho názoru, odvolací správny orgán sa v
novom rozhodnutí už stotožnil so závermi (tými istými), ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán,

keď rozhodnutie o priestupku potvrdil.

S poukazom na § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení a na pojednávaní konanom dňa 8.11.2013 zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), j) zákona o
priestupkoch, lebo vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca porušil § 3 ods. 2, písm. a). § 4
ods. 1 písm. a), čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c), n) zákona o cestnej premávke závažným spôsobom
porušil pravidlá cestnej premávky, za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. c), d) zákona o priestupkoch uložil

pokutu 200,- Eur a zaviazal ho uhradiť trovy konania.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie o žalobách
proti rozhodnutiam správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) bol daný rozsahom žalobných námietok.Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych
orgánov a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal v rovine procesnej aj hmotnoprávnej. Správny
orgán pochybil, ak neumožnil výsluch žalobcom navrhovaného svedka a žalobcovi neumožnil vyjadriť sa

k znaleckému posudku, klásť znalcovi otázky, navrhovať dôkazy, nerešpektoval záväzný právny názor
odvolacieho orgánu, lebo sa nezaoberal mierou zodpovednosti vodičky Octavie, znalecký posudok je
neúplný, nepresvedčivý.

Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie

obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok,
ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo
spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa

na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,

a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa§33ods.1správnehoporiadkuúčastníkkonaniaazúčastnenáosobamáprávonavrhovaťdôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správny orgán nesmie svojim postupom
(aktívnym alebo pasívnym) odňať účastníkovi konania jeho zákonné práva, ku ktorým patrí aj právo

navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia.

Toto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky, a to nielen pokiaľ ide o ich hodnovernosť, ale aj
pokiaľ ide o výber alebo spôsob ich uplatnenia.

V danom prípade sa správne orgány citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadili, rozhodli
predčasne, na základe nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu, preto sú ich rozhodnutia
nezákonné.

Je nesprávna argumentácia žalovaného vo vzťahu k požiadavke žalobcu navrhovať dôkazy, klásť

svedkom a znalcom otázky, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, že oprávnenie rozhodnúť o rozsahu
zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov je na správnom orgáne a
vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou, pretože takýtovýklad by znamenal svojvôľu správneho orgánu, ktorá nemá oporu v zákone. Naopak zákon ukladá
správnemu orgánu povinnosť dať účastníkom konania možnosť uplatniť ich procesné práva.

Nesprávny je aj názor žalovaného, že znalec ako osoba zapísaná v zozname znalcov Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky je v zmysle zákona povinný vypracovať znalecký posudok bez
toho, aby svojim úmyselným konaním ovplyvňoval závery a výsledky konania, čo postačuje na
„nespochybnenie“ znaleckého posudku a teda aj na „nepotrebu“ sa k nemu vyjadriť, či vypočuť znalca
za účasti žalobcu, ak sa takéhoto úkonu domáha.

Aj znalecký posudok je len dôkaz, ku ktorému (ako k iným dôkazom) sa má účastník konania právo
vyjadriť, namietať ho, navrhovať jeho doplnenie.

Potreba náležite zistiť skutkový stav čo sa týka posúdenia otázky kto spôsobil dopravnú nehodu, keď
práve táto otázka pre jej nejednoznačnosť bola predmetom znaleckého posudku, je o to dôležitejšia,

že sám žalovaný ako odvolací orgán v skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí (zo dňa 18.1.2012, č. KRP-
P-172-004/KDI-BCP-2011) uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť zaoberať sa mierou
zodpovednosti vodičky Octavie, a potom čo bol vypracovaný znalecký posudok, prvostupňový správny
orgán rozhodnutím zo dňa 12.4.2012, č.: ORP-DI-BCP-P-007/2011 uznal vodičku Octavia vinnou zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky za porušenie § 15 ods. 5 písm.

d) a § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Podľa § 15 ods. 5 písm. d) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať ak vodič pred ním
idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa
odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke

v tom istom smere jazdy.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný
dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.
Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré

odbočuje,musídbaťnazvýšenúopatrnosťasvojoujazdounesmieohroziťvodičaodbočujúcehovozidla.

Z uvedeného vyplýva, že ani po nariadení znaleckého dokazovania a po vypracovaní znaleckého
posudku, prvostupňový správny orgán nemal jasno kto spôsobil dopravnú nehodu. Ak dopravnú nehodu
spôsobil žalobca tým, že začal odbočovať v čase kedy už bol obiehaný vodičkou Octavie, nemohla

byť vodička Octavie uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 15 ods. 1 písm. d) zákona o
cestnej premávke, pretože v čase keď zahájila obiehací manéver, v prípade zavinenia dopravnej nehody
žalobcom, tento ešte neodbočoval vľavo. Odbočovať vľavo začal až v čase, kedy už bol obiehaný
vodičkou Octavie.

Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c) preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a
úplne zisteného skutkového stavu. Správny orgán je povinný umožniť žalobcovi uplatniť všetky jeho

procesné práva tak, ako to naznačil krajský súd v rozsudku a rozhodnutie náležite odôvodniť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu

trov konania v sume 273,62 Eur. Tieto pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 33,- Eur (nie 66,- Eur)
a trov právneho zastúpenia v sume 240,62 Eur za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava rok
2012, spísanie a podanie žaloby rok 2012, účasť na pojednávaní dňa 8.11.2013) tak ako ich vyčíslil a
špecifikoval právny zástupca podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) t. j. 2 x 58,69 Eur + 1 x 60,07 Eur (spolu

177,45 Eur) + 3x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky; 2 x 7,63 + 1 x 7,81 (spolu 23,07 Eur). Keďže
právny zástupca je platca DPH náhradu zvýšil o 20 % DPH t. j. o 40,10 Eur (20% zo sumy 177,45 +
23,07) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky spolu trovy právneho zastúpenia 177,45 + 23,07 + 40,10 = 240,62 Eur.Vo vzťahu k zaplatenému súdnemu poplatku v nesprávnej výške 66,- Eur, pričom súd priznal náhradu
v zákonnej výške 33,- Eur krajský súd uvádza, že preplatok na súdnom poplatku, po zákonnom krátení
podľa § 11 ods. 2, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, bude žalobcovi vrátený samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.