Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/256/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230928
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112230928.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouprávnejvecižalobcu:K..H.Š.U.,W..XX.XX.XXXX,

F. T., Y. L. XX, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody 5.454 Eur takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu 01.10.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie 5.454 Eur s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol,
ževydanímnezákonnýchrozhodnutíOkresnéhosúduBratislavaI,sp.zn.XXCX/XXXXaKrajskéhosúdu

Bratislava, sp.zn. XCo XX/XXXX mu vznikla škoda. V označených konaniach súdy vydali rozhodnutia,
ktorými porušili zákon, rozhodnutia vychádzali aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom
súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Boli porušené jeho základné ústavné práva, keď mu
nezávislé súdy nepriznali úplnú náhradu mzdy za vykonanú prácu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobcom označené nezákonné rozhodnutia nespĺňajú atribúty
nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003. Rovnako postup súdov v uvedených

konaniach nie je možné považovať za nesprávny úradný postup podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zák.. Žalobný
návrh žalobcu je nedôvodný a žalovaná ho navrhla zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s Oznámením žalovanej
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, oboznámením sa so spisovým
materiálom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. XXC X/XXXX, písomnými stanoviskami oboch
sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca podal dňa 20.12.2006 na Okresný súd Bratislava I návrh na vydanie platobného rozkazu,
v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy pôvodne 145.610 Sk s príslušenstvom a náhrady trov
konania. Podanú žalobu odôvodnil skutočnosťami, že dňa 20.09.2006 bol rozhodnutím Vlády SR
odvolaný z funkcie prednostu KÚ ŽP (Krajského úradu životného prostredia) v Prešove a zároveň z
funkcie vedúceho služobného úradu KÚ ŽP v Prešove. Žalobca ďalej tvrdil, že pri jeho odmeňovaní
zamestnávateľ nepostupoval pri určení platových náležitostí v súlade s ust. § 159b ods. 2 zákona č.

312/2001 Z.z. a nepriznal mu príplatok za odbornú prax. Žalobca vyčíslil dlžnú čiastku na 145.650 Sk,
teda 4.834,69 Eur, v priebehu konania pred Okresným súdom Bratislava I sumu upravil na 5.454 Eur.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil na základe týchto rozhodnutí:Okresný súd Bratislava I rozhodol dňa 20.04.2009 v právnej veci žalobcu Ing. D. Vočka proti
žalovanému Ministerstvo životného prostredia SR rozsudkom tak, že návrh zamietol a náhradu trov

konania žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobcovi rozhodnutia o priznaní funkčného platu boli doručené, je teda nepochybné, že
mu bola zrejmá výška funkčného platu a jeho jednotlivé zložky. Voči rozhodnutiam o priznaní funkčného
platu nepodal žalobca žiaden opravný prostriedok. Súd I. stupňa návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol,
nakoľko vrámci civilného konania nemohol žalobcovi priznať nárok z dôvodu, že rozhodnutia o priznaní

funkčného platu sú právoplatné a nejde o prípad porušenia právnej povinnosti žalovaného spôsobom,
žeby žalobcovi nevyplatil funkčný plat vo výške priznanej rozhodnutím. Súd vrámci civilného konania
nepreskúmava rozhodnutia správneho orgánu. Súd vec nepostúpil na ďalšie konanie Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie v zmysle 5. časti O.s.p., nakoľko žalobca sa domáhal doplatku funkčného
platu a nie preskúmania jednotlivých rozhodnutí o priznaní funkčného platu. Žalobcovi by vznikol nárok
na doplatenie funkčného platu iba v prípade, že opravným prostriedkom voči rozhodnutiam o platoch by

bolo vyhovené, rozhodnutia o priznaní funkčných platov by boli zmenené a aj napriek tejto skutočnosti
by žalovaný žalobcovi funkčný plat nevyplatil.

Po podanom odvolaní žalobcom posudzoval rozsudok súdu I. stupňa odvolací súd, ktorý napadnutý
rozsudok potvrdil. V rozsudku č.k. XCo XX/XXXX-XX uviedol, že žalobca v žalobe nesprávne označil

povinný subjekt. Krajský súd Bratislava dospel k právnemu záveru, že pasívne vecne legitimovaným na
doplatenie zvýšenej platovej tarify za priznanú odbornú prax je štát, s ktorým bol žalobca v rozhodnom
období ako štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu vo verejnoprávnom vzťahu a to zastúpený
žalovaným - osobným úradom žalobcu. Nakoľko bola námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
dôvodne vznesená, odvolací súd sa bližšie nezaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu týkajúcimi sa veci

samej. Odvolací súd považoval za potrebné poukázať na správny právny záver súdu I. stupňa o vylúčení
súdov v občianskom súdnom konaní rozhodovať o veciach týkajúcich sa štátnozamestnaneckého
pomeru, ktorý zakladá verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov štátu, na ktoré sa vzťahuje konanie
podľa 5. časti O.s.p.. Rozsudok súdu I. stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Bratislava.

Žalobca vo výpovedi a písomných podaniach dôvodil, že názor súdu I. stupňa v odôvodnení rozsudku
neobstojí, pretože proti oznámeniu o výške a zložení funkčného platu nebolo možné podať opravný
prostriedok s poukázaním na to, že uznesenia Vlády nie sú rozhodnutiami v právnom slova zmysle,
voči ktorým by sa dalo odvolať a nemôžu byť predmetom inštančného preskúmavania. Nestotožnil

sa s vysloveným právnym názorom o nedostatku právomoci civilných súdov preskúmavať „pracovné
veci“, pretože platové podmienky nie sú predmetom správneho práva, ale pracovného práva. Spory
vyplývajúce z pracovných vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní.
Poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn. XCdo XX/XXXX. Podľa názoru žalobcu, sú oba rozsudky založené
nanesprávnomposúdeníveciajehoplatovénárokyvyplývajúpriamozozákonnýchnoriemupravujúcich

výšku funkčného platu aj s príplatkom za odbornú prax. Ani jeden zo súdov sa nezaoberal vecnou
stránkou nároku a neposúdil ho z hľadiska relevantných noriem. Navyše, krajský súd sa najskôr stotožnil
s názorom okresného súdu, a vzapätí vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie tvrdí opak. V konaní
súdov vidí aj podstatnú vadu konania, ktorá mala za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred
súdom, pretože krajský súd vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol, pričom žalobca sa ako účastník

nemalmožnosťprotitakémutoodlišnémurozhodnutiubrániť.Záveromžalobcauviedol,žejeznechutený
z toho, ako sa štát správa k občanom a ako porušuje Ústavu a iné zákony. Žalobca je presvedčený, že
sa nedomáha ničoho iného len platu za vykonanú prácu a toho čo mu patrí.

Žalovaná vo výpovedi a v písomnom stanovisku uviedla, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I,

sp.zn. XXC X/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 8Co 16/2010 nadobudlo
právoplatnosť 10.12.2010, pričom nedošlo k zrušeniu uvedených rozhodnutí z dôvodu ich nezákonnosti.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy preto nemožno tieto rozhodnutia považovať za nezákonné,
nakoľko nespĺňajú atribúty nezákonnosti rozhodnutia. Žalobcom prezentované dôvody v súvislosti s
predmetnými rozhodnutiami predstavujú odvolacie dôvody v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.. V

tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd v konaní o náhradu škody nemá právomoc preskúmavať už
právoplatné rozhodnutia, prípadne ich akýmkoľvek spôsobom meniť a zasahovať tak do rozhodovacej
činnostisúdu.Prípadnýneúspechvsúdnomkonaní,resp.nespokojnosťúčastníkasvýsledkomsúdneho
sporu, nie je dôvodom pre vyvodzovanie zodpovednosti žalovanej. Žalobca nepreukázal, žeby existovalinezákonné rozhodnutia od ktorých odvíja svoj nárok. Okrem uvedeného žalobca namieta aj nesprávny
úradný postup Okresného súdu Bratislava I v spomenutom konaní a Krajského súdu v Bratislave.
Pojem „nesprávny úradný postup“ zákon presne nedefinuje, otázka vymedzenia tohto pojmu bola

už judikatúrou NS SR ustálená. Z rozhodnutia W. L. XCdo XX/XXXX, XCdo XXX/XXXX E. XCdo
XX/XXXX je nesprávnym úradným postupom porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím
a nesmeruje k vydaniu rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému postupu síce môže dôjsť aj vrámci
rozhodovacej činnosti orgánu verejnej moci, kedy nesprávnym úradným postupom môže byť nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na

jeho vydanie, nie je ním však vydanie rozhodnutia ako takého. Keď žalobca namieta postup súdov
pri rozhodovaní vo veci s ohľadom na uvedené aplikujúc ustálenú definíciu nesprávneho úradného
postupu má žalovaná za to, že v uvedených konaniach išlo o rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá nie
je nesprávnym úradným postupom v zmysle zákonných ustanovení. Založenie zodpovednosti podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. je možné iba za predpokladu kumulatívneho preukázania základných zákonných
predpokladov, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a

existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Podľa názoru žalovanej je zrejmé, že v predmetnej veci tieto predpoklady splnené
neboli, nakoľko absentuje tak existencia nezákonného rozhodnutia, ako aj existencia nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s ktorým by žalobcovi mohla byť spôsobená škoda.

Žalobca požiadal žalovanú listom z 05.03.2012 o predbežné prejednanie nároku uplatneného touto
žalobou a listom zo dňa 10.09.2012 oznámila žalovaná žalobcovi, že jeho nároku nevyhovuje.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 zák. č. 514/2003 Z.z.,
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia

nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2,3 zák. č. 514/2003 Z.z.,
(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom.
(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavkyaodmenuzazastupovanie,ktorásaurčíakotarifnáodmenaadvokáta.9)Súčasťoutrovkonania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Orgány verejnej moci v právnom štáte musia mať také právne postavenie, ktoré bez pochybnosti umožní
uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie zákona alebo za ich každý nesprávny úradný postup.
Právo na náhradu takejto škody sa zaručuje čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a občanom sa priznávajú dve
príbuzné, navzájom nezávislé práva:
1. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci,

2. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, alebo z dôvodu
nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä

v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, alebo v trestnom konaní.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj

nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je:
1. nezákonné rozhodnutie,

2. právoplatnosť rozhodnutia a
3. vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov.Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednania nároku o náhrade škody už konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre
jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú.

Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil, alebo
zrušil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné,
zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán a poškodený využil
všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Z tejto všeobecnej zásady sa však pripúšťa

výnimka v týchto prípadoch: ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa, v prípade ak je možnosť uplatniť
nárok na náhradu škody keď je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť (v týchto
prípadoch je nevyhnutné pripustiť možnosť, že dôjde ku škode ešte skôr, ako sa stane rozhodnutie
právoplatným) a tzv. ničotné rozhodnutie, čiže rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom nad rámec jeho
určených právomocí.

Nesprávny úradný postup môže byť akoukoľvek činnosťou spojenou s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie, alebo cieľom tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť
nielen pri úkonoch vrámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež vrámci jeho rozhodovacej
činnosti. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov vrámci ktorého
jedenjavvyvolávadruhýjav.Ovzťahpríčinnejsúvislostiide,akjemedzinesprávnymúradnýmpostupom

a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že napádané rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava I, č.k. XXC X/XXXX-XX a Krajského súdu v Bratislave, č.k. XCo XX/XXXX-XX nie je

možné posúdiť ako rozhodnutia nezákonné, pretože neboli zmenené ani zrušené príslušným orgánom.
Nezákonnosť týchto rozhodnutí by musela byť pred začiatkom tohto konania zodpovedne posúdená
kvalifikovaným orgánom, čo sa v danom prípade nestalo. Tomuto súdu nijakým spôsobom neprináleží
preskúmavať právoplatný rozsudok v konaní XXC X/XXXX-XX, ktorý bol preskúmavaný odvolacím
súdom vrámci odvolacieho konania. Na tento prípad sa nevzťahujú ani výnimky, pretože sa nejedná

o prípad hodný osobitného zreteľa (existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa musí preukázať
žalobca), nejedná sa ani o rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť a ani o tzv. ničotné
rozhodnutie vydané orgánom bez právomoci. Súd preto konštatuje, že žalobcovi nevznikla škoda titulom
nezákonného rozhodnutia.

Žalobcom napádané rozhodnutia nezakladajú nárok žalobcovi na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu. Žalobca neuvádza o aký nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I
alebo Krajského súdu Bratislava sa má jednať. Žalobca neuvádza, aké úkony súdy nevykonali, resp.
nesprávne vykonali, prípadne nerešpektovali zákonné lehoty, či zvolili iný nesprávny postup majúci za
následok spôsobenie škody žalobcovi. Žalobcom vytýkané pochybenia súdu I. stupňa boli obsiahnuté už

v odvolaní podanom žalobcom a týkali sa právneho posúdenia predmetnej právnej veci. Odvolací súd sa
stotožnil s rozhodnutím súdu I. stupňa preto, že žalobca nesprávne označil pasívne legitimovaný subjekt
vspore,tedanositeľahmotnoprávnejpovinnosti.Vovšeobecnostiúspechžalobcuvsporezávisíodtoho,
či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej

procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú premetom konania, sa v občianskom procesnom práve
používa pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto oprávnenia o ktorého
v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v

konaní ide (rozsudok NS SR 3Cdo 192/2004). Súd žalobe vyhovie len vtedy, keď žalobca žaluje nositeľa
hmotnoprávnej povinnosti. Keďže žalobca by v konaní nebol úspešný práve z dôvodu, že nesprávne
označil povinný subjekt, odvolací súd sa ďalej nezaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu týkajúcimi sa
veci samej.Aj v tomto konaní žalobca argumentuje námietkami, ktoré použil vrámci odvolacieho konania, čo však
v tomto konaní nie je relevantné. Povinnosťou žalobcu v tomto konaní bolo preukázať existenciu

nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, ktorým mu bola spôsobená škoda.
Žalobca uvedené nepreukázal, preto nebolo dôvodné žalobnému návrhu vyhovieť a súd ho zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.