Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112208738
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112208738.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: BECK reisen s.r.o.,
Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Serinom, so sídlom
Bratislava, Poľnohospodárska 10, proti odporcovi: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XXX/X, o
zaplatenie 1048,20 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa z 20.09.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 1048,20 Eur s príslušenstvom titulom neplnenia jeho povinností z nájomnej zmluvy s
následnou kúpou prenajatej veci, pričom navrhovateľ mu predmet zmluvy odovzdal do užívania.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že na podnet svojho bratranca išiel
na zájazd s tým, že mal tam obdržať nejaké vecné ceny ako aj poukážku na stravu. Prezentácia bola v
českom jazyku, čomu ani veľmi nerozumel, pričom kamarát, ktorý mal nejaké otázky na prednášajúceho
a oponoval mu, bol vyvedený. Predávajúci mu uviedol, že ak podpíše zmluvu, bude mesačne splácať
maximálne 20 Eur a dostal nejakú krabicu. Zmluvu nečítal ani pri podpise ani doma s tým, že bol
pod vplyvom alkoholu, ktorý si zakúpili spoločne s kamarátmi na prezentačnej akcii. Uviedol, že mal v
úmysle ísť na výlet a nie kupovať veci. Odporca má ukončených 6 ročníkov základnej školy, pracuje na
aktivačných prácach, za čo poberá 240 Eur mesačne spolu s manželkou, v čom je zahrnutá aj sociálna
dávka. Jeho výdavky predstavujú nájomné za byt vo výške 90 Eur, spláca tiež dlh na byte vo výške 50
Eur a 15 Eur ďalších splátok. Manželka je nezamestnaná. Má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením nájomnej zmluvy s následnou
kúpou prenajatej veci, osobitných zmluvných podmienok, vyjadrení navrhovateľa ako aj ostatného
spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci na prezentačnej akcii, ktorá sa konala v rámci autobusového zájazdu organizovaného
predajcom, uzavreli nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, a to indukčnej platne,
kuchynského robota, panelu, nožov a vozíka v kúpnej cene 799 Eur, pričom cena mala byť uhradená
v dvadsiatich mesačných splátkach po 43,61 Eur. Predmetná cena zo strany odporcu uhradená nebola
ani po márnych výzvach navrhovateľa.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k uzavretiu zmluvy, od ktorej odvíjal svoje nároky
navrhovateľ, došlo v rámci akcie organizovanej predajcom. Odporca sa ocitol v neznámom prostredí,
ktoré bolo vopred vybraté a pripravené navrhovateľom, pričom prezentácia prebiehala v českom jazyku,
teda v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom Slovenskej republiky. Priateľ odporcu bol vyvedený z
priestorov prezentačnej akcie po tom, čo oponoval a kládol otázky prezentujúcemu a následne bol
odporca upovedomený o tom, že za nákup tovaru nebude platiť sumu vyššiu ako 20 Eur mesačne.

Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a jedná sa o spotrebiteľsku zmluvu. Na posudzovanú skutkovú situáciu
sa vzťahuje smernica Rady 85/577/EHS z 12. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade
zmlúv uzatvorených mimo obchodných priestorov a smernica Rady 93 / 13/ E H S z 5. apríla 1993
o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
záver, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom,
a to s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza ku kontrakte berúc do úvahy väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, jeho lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, na základe
ktorých stanovuje zmluvné podmienky s jednostrannou cestou formulárových zmlúv. Pre tieto vzťahy
je charakteristické, že podnet ku zmluvnému dojednávaniu prichádza spravidla od dodávateľa tak ako
to bolo v tomto prípade, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri kontraktácii
je naviac využívaný moment prekvapenia ako aj neskúsenosť spotrebiteľa. V tomto prípade sa jednalo
o predaj v rámci obchodnej prezentácie s poskytnutím občerstvenia, ktoré má za úlohu vyvolať pocit
vďačnosti za poskytnuté dobrovoľné služby, ktoré sa snaží spotrebiteľ kompenzovať snahou vyhovieť
ponuke dodávateľa bez toho, aby mohol na mieste samom porovnať akosť a cenu ponuky s inými
ponukami. Zásadám ochrany spotrebiteľa prisviedča aj doktrinálne pôsobenie komunitárneho práva a
ako to vyplýva z viacerých rozhodnutí, či už európskeho súdneho dvora alebo ústavných súdov Českej
či Slovenskej republiky /spisová značka II ÚS 3/06 Ústavný súd ČR /.

V danom prípade súd dospel k záveru, že je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho
právneho štátu dodržiavanie princípu ochrany tej osoby, ktorá činila právny úkon s dôverou v určitý,
druhou stranou prezentovaný skutkový stav. V tomto prípade má súd za to, že dodávateľ zneužil
svoje postavenie profesionálneho predajcu a na prezentačnej akcii, ktorú sám organizoval v jazyku,

ktorý nie je úradným jazykom Slovenskej republiky, nepriamo vnútil odporcovi na podpis zmluvu a
tovar, o ktorý tento nemal záujem. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že nároku navrhovateľa
nemožno poskytnúť súdnu ochranu z dôvodu rozporu naznačeného komplexu jeho jednania s princípom
dôvery, respektíve s princípom právnej istoty. Je nepochybné, že navrhovateľ porušil interpretačné
pravidlo obsiahnuté v Občianskom zákonníku, a to dobrých mravov, ktoré možno charakterizovať ako
pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje
a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Pri posudzovaní takéhoto
nároku nemožno vychádzať z formalistického výkladu, ktorý opomína zmysel právnej úpravy zaisťujúcej
ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu konajúci súd nevychádzal len z listiny, a to nájomnej zmluvy
s následnou kúpou prenajatej veci, ktorá má formálne náležitosti platného právneho úkonu, ale bral do
úvahy všetky okolnosti prípadu tak, aby bola dodržaná zásada práva na spravodlivý proces ako to vyjadril
aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí 1 US 1930/11 zo dňa 10.01.1912, podobný záver
vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky I US 342/09 zo dňa 11.08.2009, pričom oba
tieto prípady sa týkajú predaja výrobkov pri prezentačných akciách, respektíve v rámci kontraktačných
výstav.

Len týmto spôsobom výkladu spotrebiteľských predpisov môže byť kompenzovaný pozitívnym zásahom
zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom ako to konštatoval aj Súdny dvor európskych
spoločenstiev v rozhodnutí zo 14.06.2012 vo veci C - 618/10. Zo zdôvodnenia súdu vyplýva, že
členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa. Ak sa napriek tomu takéto podmienky uplatnia,
nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre neho. Taktiež z bodu 24 odôvodnenia smernice
vyplýva, že súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje
a prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu
dokazovania vyplynulo, že sporná zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez
skutočných možností vyjednávania druhej strany obsahujúca všeobecné podmienky, okrem iného aj
o mimoriadnej splátke nájomného, ktorá však nebola zo strany odporcu zaplatená a ani vyžadovaná.
V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku 6
ods. 1 smernice 93/v z /13, ale aj na jej cieľ a všeobecnú systematiku, z ktorej vychádza konštantná
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Z tejto je zrejmé, že súdy, ktoré zistia nekalú povahu konania
dodávateľa, majú z tejto skutočnosti vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ takouto nekalou podmienkou nie je viazaný. S poukazom
na citované zákonné ustanovenia preto súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny a
dospel k záveru, že nemožno priznať súdnu ochranu vyššie uvedenému konaniu navrhovateľa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému
odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.