Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200281
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o. , Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni: Správa katastra Rožňava, Jarná č.
2, Rožňava, za účasti: Y. K., bytom Y. Č.. XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
zo dňa 31. 12. 2012 reg. zn. V 1783/2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 31. decembra 2012 reg. zn. V 1783/2012.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35
eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 31. decembra 2012 reg. zn. V 1783/2012 zamietla odporkyňa podľa § 31
ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo
dňa 06. 11. 2012 na vklad záložného práva k spoluvlastníckemu podielu Y. K. na nehnuteľnostiach v
katastrálnom území E. R., K. E. R., K. N., zapísanej na S. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č..
XXXX, Č.. XXXX G. Č.. XXXX, ktoré sú špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva č. 116/2012-
SUBzodňa06.11.2012,ktorúuzavrelanavrhovateľkaakozáložnýveriteľa Y.K.akozáložcazastúpený
na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18,
Bratislava. Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného

veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 06. 2011, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a
týmto účastníkom v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi -
navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 800,-- eur aj poplatok v sume 576,--
eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
preskúmala platnosť zmluvy, to či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v

predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Zistila, že výška
príslušenstva zabezpečovanej pohľadávky a to v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platiebistiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia to znamená 91,25 % per annum dohodnutá v zmluve o úvere predstavuje naplnenie
znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka a to z dôvodu, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a hodnota
predmetu zmluvy o zriadení záložného práva č. 116/2012-SUB sú zjavne v nevyváženom pomere,
hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne väčšia, ako je celková výška
zabezpečovanej pohľadávky spolu so zákonným príslušenstvom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu ohrozovania a porušovania dobrých mravov a z dôvodu konania záložného veriteľa, ktoré sa

prieči dobrým mravom v zmysle znenia skutkovej podstaty § 39 Občianskeho zákonníka, predstavuje
zákonom definovaný dôvod, na ktorý je odporkyňa povinná prihliadať z úradnej povinnosti a po naplnení
tejto skutkovej povinnosti je zároveň povinná vydať rozhodnutie, ktorým sa návrh na vklad práva k
predmetnej nehnuteľnosti zamieta.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka žiadala preskúmavané rozhodnutie odporkyne
zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny

orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ
pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu
výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi
spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.
Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas

s nimi prejavil úradne overeným podpisom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi
v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo
uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon

s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru odporkyňa prekročila rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho

súdneho konania. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdila.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 03. 2013 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Účastník Y. K. sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s
opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym

spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Y. K. dňa 13. 06.
2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
v sume 800,-- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 576,-- eur, úroky z
omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových

nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 13. 06. 2011 Y. K. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 14. 06.
2011, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľak nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva,

že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z
vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v
tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 06. 11. 2012 uzavrela navrhovateľkou a dlžníčka zastúpená ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 116/2012-SUB, predmetom ktorej je zriadenie záložného

práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 06. 2011.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 10. 09. 2013, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili,
pričom títo svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnili, ani z vážneho dôvodu nepožiadali o jeho
odročenie. Preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.

s. p. a pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadaniapríslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom,

alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík contra bonos mores, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhrádzacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.

Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou
úpravou. Z dôkazov vykonaných v správnom konaní vyplýva, že záložné právo zriadené predmetnou

zmluvou o zriadení záložného práva malo vzniknúť za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, t.
j. POHOTOVOSŤ, s. r. o., voči dlžníkovi Y. K. vo výške 800,-- eur, poplatku 576,-- eur a úrokov z
omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok. Zmluva
o zriadení záložného práva však nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi
predmetom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 06. 2011 s predmetom Zmluvy o zriadení

záložného práva č. 116/2012-SUB zo dňa 06. 11. 2012, lebo hodnota predmetu Zmluvy o zriadení
záložného práva (hodnota nehnuteľností) je v hrubom nepomere ako celková výška pohľadávky podľa
Zmluvy o úvere. Tým bola narušená rovnováha postavenia účastníkov Zmluvy o zriadení záložného
práva a vo výraznej miere zasiahla najmä do postavenia záložcu - dlžníčky v jej neprospech v dôsledku
čoho záložný veriteľ (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) porušuje dobré mravy a tie sa priečia dobrým mravom

v zmysle § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Preto predmetná zmluva o zriadení záložného práva je absolútne
neplatným právnym úkonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
odporkyňa - správa katastra z úradnej povinnosti musí preskúmať zmluvu a prihliadať aj na to, či
predložená zmluva sa neprieči dobrým mravom bez ohľadu na to, aby to niektorý z účastníkov namietal.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p, v zmysle
ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur
určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.