Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 14, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200090
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci

navrhovateľky: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX F. č. XXX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o povinnosti
navrhovateľky vrátiť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku, o opravnom prostriedku
podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 05.12.2012 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2012 odporkyňa podľa § 259

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku na obdobie
od 22.01.1992 do 31.07.2000 v sume 248 890,- Sk (8 264,62 Eur), pričom neprávom vyplatenú sumu
je navrhovateľka povinná vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia pripojeným poštovým
poukazom.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.
24Sd/20/2012-30 zo dňa 27.08.2012 zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
05.12.2011, ktorým bola navrhovateľke predpísaná k náhrade neprávom vyplatená suma na vdovskom

dôchodku na obdobie od 22.01.1992 do 31.07.2000 v sume 248 890,- Sk (8 264,62 Eur) a v ktorom
uložil odporkyni skompletizovať a chronologicky zažurnalizovať originálny spisový materiál, opätovne
rozhodnúť, rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s otázkou, či nárok na vrátenie neprávom
vyplateného vdovského dôchodku vo vzťahu k navrhovateľke nie je aspoň sčasti prekludovaný, pričom
všetky skutočnosti je potrebné v novom rozhodnutí riadne odôvodniť a vyšpecifikovať.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že navrhovateľka, ako požívateľka vdovského dôchodku
nesplnila povinnosť uloženú ustanovením § 106 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

písomne ohlásiť odporkyni do ôsmich dní skutočnosti rozhodné pre poskytovanie vdovského dôchodku,
čím splnila predpoklady zodpovednosti za neprávom vyplatený vdovský dôchodok podľa § 107 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za obdobie od 22.01.1992 do 31.07.2000, t.j. do ukončenia
pracovného pomeru u zamestnávateľa VÚ 5730 Nováky. V žiadosti o vdovský dôchodok spísanej
dňa 08.12.1982 navrhovateľka uviedla, že po priznaní dôchodku nebude zamestnaná. Odporkyňa
poukázala na to, že v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX zo dňa 01.11.1991, ktorým bola dňom 22.01.1992
navrhovateľke zastavená výplata sirotského dôchodku na dieťa E., nar. XX.XX.XXXX, bolo výslovneuvedené, že ak navrhovateľka pracuje, nech zašle potvrdenie zamestnávateľa. O skutočnosti, že
navrhovateľka bola od 22.01.1992 zamestnaná, sa odporkyňa dozvedela až zo žiadosti navrhovateľky
o starobný dôchodok spísanej dňa 21.07.2000 a doručenej odporkyni dňa 10.08.2000.

V zmysle § 107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od zistenia skutočnosti,
že vdovský dôchodok bol neprávom vyplatený, t.j. mal podliehať kráteniu s príjmom zo zárobkovej
činnosti, t.j. odo dňa 10.08.2000 plynula odporkyni subjektívna lehota troch rokov na nárok na vrátenie
dávky poskytnutej neprávom a objektívna lehota desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila.
Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí

uviedla prehľad období, za ktoré boli navrhovateľke vopred 22.dňa v mesiaci vyplatený vdovský
dôchodok s príslušnými sumami a ďalej chronologicky uviedla prehľad rozhodnutí vo veci vrátenia
neprávom vyplatenej sumy na vdovskom dôchodku, konaní o opravných prostriedkoch proti týmto
rozhodnutiam s tým, že špecifikovala jednotlivé doby plynutia subjektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty
v administratívnom konaní.

Odporkyňa prvýkrát uplatnila právo na náhradu neprávom vyplatených súm na vdovskom dôchodku

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 02.05.2001, proti ktorému navrhovateľka podala dňa 11.06.2001
na poštovú prepravu opravný prostriedok. Od 20.08.2001 do 11.06.2001 odporkyni z lehoty troch rokov
uplynulo 445 dní. Podaním opravného prostriedku sa plynutie lehoty na vrátenie vdovského dôchodku
prerušilo. Preskúmavacie konanie prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 12S 64/02 a
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 02.05.2001 bolo zrušené. Preskúmavacie konanie

bolo právoplatne skončené dňa 08.01.2004.

Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.11.2003 predpísala k náhrade
neprávom vyplatený vdovský dôchodok Územnej vojenskej správe Prievidza a navrhovateľke.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok, podľa poštových podmienok daný
na poštovú prepravu dňa 07.12.2003. Preskúmavacie konanie prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod

č. k. 12Sd 14/04-6, konanie bolo zastavené. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne skončené dňa
07.04.2004.

Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 08.01.2004, ktorým
predpísala k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok solidárne navrhovateľke a Územnej
vojenskej správe Trenčín. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 15.02.2004 na poštovú

prepravu opravný prostriedok. Preskúmavacie konanie prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č.
k. 12Sd/85/2004, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX bolo zrušené. Preskúmavacie
konanie bolo právoplatne skončené 20.04.2006.

Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2006, ktorým podľa § 110
zákonasociálnomzabezpečenísolidárnenavrhovateľkeaÚzemnejvojenskejspráveTrenčínpredpísala

k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok, ktoré navrhovateľka napadla daným na poštovú
prepravu dňa 21.06.2006.

Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2008, ktorým podľa
§ 110 zákona o sociálnom zabezpečení solidárne navrhovateľke a Ministerstvu obrany
Slovenskej republiky bola predpísaná k náhrade neprávom vyplatená suma na vdovskom dôchodku.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok, daný na poštovú prepravu dňa
21.06.2008. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2008.
Preskúmavacie konanie prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 24Sd/227/2008 a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2008 v spojení s rozhodnutím zo dňa 11.08.2008
bolo zrušené. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne skončené dňa 25.03.2009.

Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2009, ktorým predpísala
k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok iba navrhovateľke. Proti uvedenému rozhodnutiu
podala navrhovateľka dňa 17.01.2010 na poštovú prepravu opravný prostriedok. Preskúmavacie
konanie prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 24Sd/25/2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2009 bolo zrušené. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne skončené

dňa 18.05.2010.Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2010, ktorým predpísala
k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok iba navrhovateľke. Proti predmetnému rozhodnutiu
podala navrhovateľka dňa 10.08.2010 na poštovú prepravu opravný prostriedok. Preskúmavacie

konanie prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 24Sd/199/2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2010 bolo zrušené. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne
skončené 11.03.2011.

Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2011, ktorým predpísala
k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok iba navrhovateľke. Proti tomuto rozhodnutiu podala

navrhovateľka dňa 07.06.2011 na poštovú prepravu opravný prostriedok. Preskúmavacie konanie
prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 24Sd/161/2011 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 03.05.2011 bolo zrušené. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne skončené
21.10.2011.

Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2011, ktorým predpísala
k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok iba navrhovateľke. Proti tomuto rozhodnutiu podala

navrhovateľka opravný prostriedok, daný na poštovú prepravu dňa 08.01.2012. Preskúmavacie konanie
prebehlo na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 24Sd/20/2012 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
05.12.2011 bolo zrušené. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2012.

Odporkyňa poukázala na platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanú pod
R 22/1953 z ktorej vyplýva, že spoločný solidárny záväzok nezakladá sám o sebe nerozlučné

spoločenstvo v občianskom súdnom konaní (obdobne v administratívnom konaní), pretože nárok voči
Ministerstvu obrany Slovenskej republiky je prekludovaný, Sociálna poisťovňa tento subjekt nemôže
solidárne zaviazať s navrhovateľkou na vrátenie preplatku na vdovskom dôchodku. Zodpovednosť
navrhovateľky zostáva naďalej v pôvodnom stave. Sociálna poisťovňa sa procesné
vysporiadala aj s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa

05.12.2012 zastavila konanie o neprávom vyplatenej sume na vdovskom dôchodku.

Plynutie prekluzívnej lehoty bolo prerušené konaniami o opravných prostriedkoch na Krajskom súde
v Žiline, a to od podania opravného prostriedku na poštovú prepravu do právoplatného skončenia
preskúmavacieho konania, t.j. od 11.06.2001 do 08.01.2004, od 07.12.2003 do 07.04.2004, od
15.02.2004 do 20.04.2006, od 21.06.2008 do 25.03.2009 od 17.01.2010 do 18.05.2010, od 10.08.2010

do 11.03.2011, od 07.06.2011 do 21.10.2011, od 08.01.2012 do 03.10.2012. Konanie o opravnom
prostriedku zo dňa 21.06.2006 proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2006 nebolo doposiaľ
skončené.

V administratívnom konaní uplynulo v období od 21.04.2006 do 21.06.2006 58 dní, od 26.03.2009
do 16.01.2010 uplynulo 297 dní, od 19.05.2010 do 09.08.2010 uplynulo 82 dní, od 12.03.2011 do

06.06.2011 uplynulo 86 dní, od 22.10.2011 do 07.01.2012 uplynulo 70 dní, od 03.10.2012 do 30.11.2012
uplynulo 57 dní, v úhrne 956 dní, t. j. 2 roky a 226 dní.

Odporkyňa predpísala k náhrade neprávom vyplatený vdovský dôchodok v subjektívnej lehote troch
rokov od zistenia skutočnosti, že vdovský dôchodok bol neprávom vyplatený, a v objektívnej lehote
desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa vdovský dôchodok vyplatil, nakoľko sa predpisuje za obdobie od

20.01.1992 do 31.07.2000, t. j. za kratšie obdobie ako desať rokov v súlade s § 107 ods. 3 zákona o
sociálnom zabezpečení.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka opravný prostriedok,
v ktorom uviedla, že odporkyňa sa do dnešného dňa nezaoberala preverením svojej znalosti o jej
zamestnaní - preverením hlásení zamestnávateľa z obdobia od úmrtia manžela do 31.12.1989, kedy

zmenila zamestnávateľa a preverením dôkazu navrhovaného Ministerstvom obrany SR - listiny od
nositeľa poistenia v Českej republike. Navrhovateľka má za to, že odporkyňa vedela o jej zamestnaní
a krátenie vdovského dôchodku mohla vykonať.

Navrhovateľka opakovane namietala preklúziu nároku na vrátenie preplatku na vdovskom dôchodku.
Odporkyňa napriek právnemu názoru súdu ani tento raz neskúmala, či nie sú niektoré z vyplatených

mesačných dávok prekludované. Navrhovateľka má za to, že nielen niektoré dávky sú prekludované,ale prekludovaný je aj celý vyčíslený preplatok na vdovskom dôchodku. Správne konanie, ani zákon
o sociálnom poistení neupravuje a nerieši procesné ustanovenia, ktorá by zodpovedali ust. § 83 OSP
- prekážka veci prejednávanej - litispendencia a § 159 ods. 3 OSP - prekážka veci rozhodnutie - res

iudicata. Preto každé rozhodnutie odporkyne /samostatné konanie/ sa posudzuje podľa stavu, ktorý
bol v čase jeho vydania. Z hľadiska plynutia, resp. prerušenia - neplynutia prekluzívnej lehoty podľa
ust. § 107 zák. č. 100/1988 Zb. je potrebné sledovať chronológiu administratívnych konaní
o opravnom prostriedku. Plynutie lehôt je možné sledovať a zrátavať v slede: administratívne konanie,
opravný prostriedok, právoplatné rozhodnutie o opravnom prostriedku, opätovné - nové rozhodnutie v

administratívnom konaní. Nie je možné zrátať a prihliadnuť na plynutie lehôt v prípade administratívneho
konania - vydania rozhodnutia paralelne s ďalším administratívnym konaním alebo s konaním o
opravnom prostriedku proti nemu.

Podľa údajov odporkyne, od podania odvolania navrhovateľky 11.06.2001 proti prvému vydanému
rozhodnutiu zo dňa 02.05.2001 od zistenia skutočnosti, že jej bol neprávom vyplatený dôchodok
10.08.2000 ubehla prekluzívna lehota 305 dní, na 4. strane rozhodnutia je zrejme omylom uvedené

445 dní. Konanie o opravnom prostriedku plynulo podľa odporkyne do 08.01.2004. V ten istý deň
vydala Sociálna poisťovňa nové rozhodnutie a začala plynúť prekluzívnej lehota do 15.02.2004 - do
podania odvolania, celkom 37 dní, spolu 342 dní. Preskúmavacie konanie bolo právoplatne skončené
20.04.2006. Medzitým - v čase konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 02.05.2001, vydala
odporkyňa rozhodnutie z 20.11.2003. Plynutie, či prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty v tomto konaní

nie je možné brať do úvahy. Konanie o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu podľa odporkyne
skončilo 07.04.2004. Administratívne konanie nenadväzovalo na právoplatné rozhodnutie odporkyne o
odvolaní proti nemu. Dané rozhodnutia zrušila samotná odporkyňa v rámci autoremedúry rozhodnutím
zo dňa 16.12.2003. Konanie od podania odvolania do zrušenia v rámci autoremedúry je tiež konaním
o opravnom prostriedku. Následné rozhodnutia súdov o zastavení konania neboli meritórne, ale len

procesné. Preskúmavacie konanie teda skončilo v januári 2004, po vydaní rozhodnutia z 08.01.2004.

Navrhovateľka ďalej v opravnom prostriedku namietala tvrdenie odporkyne, že od 20.04.2006 do
21.06.2008 - od právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu z 08.01.2004 do podania
odvolania zo dňa 21.06.2008 - prekluzívna lehota neplynula. Proti rozhodnutiu zo dňa 31.05.2006, bolo
podanéodvolaniedňa21.06.2006akonanieoňomprávoplatneskončené09.06.2008.Rozhodnutiebolo

zrušené v rámci autoremedúry. Odporkyňa uvádza, že toto konanie nebolo ešte ukončené. Odporkyňa
mala upovedomiť súd o zrušení svojho rozhodnutia. V takomto prípade súd konanie zastaví, pôjde o
procesné rozhodnutie, preto do prerušenia plynutia prekluzívnej lehoty ho nie je možné brať do úvahy.

Dňa 22.05.2008 vydala odporkyňa nové rozhodnutie, ktoré zmenila rozhodnutím z 11.08.2008. Proti
rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok dňa 21.06.2008. Toto rozhodnutie bolo vydané pred

právoplatným rozhodnutím o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 31.05.2006, nadväzovalo teda
na ukončenie preskúmavacieho konania proti rozhodnutiu z 08.01.2004, na ktoré sa aj odvoláva.
Od právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu z 08.01.2004, teda od 20.04.2006 do
odvolania z 21.06.2008 proti rozhodnutiu z 22.05.2008, plynula prekluzívna lehota 785 dní, t.j. 2 roky
a 55 dní, spolu 1127 dní - 3 roky. Preskúmavacie konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

z 22.05.2008 v spojení s rozhodnutím z 11.08.2008 podľa odporkyne skončilo 25.03.2009. Ďalšia
prekluzívna lehota 297 dní plynula, ako uvádza aj odporkyňa, od 26.03.2009 do 16.01.2010 -od
právoplatného rozhodnutia krajského súdu v Žiline o zrušení rozhodnutia odporkyne z 22.05.2008 do
podania odvolania proti ďalšiemu rozhodnutia zo 14.12.2009. Rozhodnutie zo 14.12.2009 a všetky
nasledujúce, vrátane posledného rozhodnutia z 05.12.2012 boli vydané po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Navrhovateľka vzhľadom na preklúziu nároku na vrátenie naviac vyplatenej čiastky na vdovskom
dôchodku, žiadala rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 28.01.2013 uviedla, že v súlade s právnym
názorom Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/20/2012-30 zo dňa 27.08.2012 z prekluzívnej lehoty
troch rokov odo dňa, kedy odporkyňa zistila rozhodnú skutočnosť podľa podľa ust. § 107 ods. 3

zákona č. 100/1988 Zb. uplynuli 2 roky a 224 dní. Námietku, že odporkyňa vedela o skutočnosti, že
navrhovateľka je zamestnaná, skôr ako 10.08.2000, odporkyňa považuje za nedôvodnú. Skutočnosť, že
je navrhovateľka zamestnaná sa odporkyňa dozvedela až z jej žiadosti o starobný dôchodok spísanej
dňa 21.07.2000 a doručenej odporkyni dňa 10.08.2000. Na námietku navrhovateľky, že odporkyňa
neskúmala, či sú niektoré z vyplatených mesačných dávok prekludované, odporkyňa uviedla, že splátkyvdovského dôchodku, ktoré navrhovateľka poberala vždy 22.deň v mesiaci, nie je možné považovať
za plnenie v splátkach, ale ide o pravidelnú mesačnú platbu vdovského dôchodku, ktorá sa vypláca
vopred, t.j. pre budúce obdobie v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky (§ 101

ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.), a preto plynutie prekluzívnych lehôt je uvedené v osobitnom predpise
v zákone č. 100/1988 Zb. Ohľadom námietky, že subjektívna lehota 3 rokov na nárok na vrátenie dávky
poskytnutej neprávom už uplynula, odporkyňa opätovne uviedla chronológiu konania totožne ako v
napadnutom rozhodnutí. Od 10.08.2000 do 11.06.2011, kedy začalo konanie o opravnom prostriedku, z
prekluzívnej lehoty uplynulo 304 dní. Plynutie prekluzívnej lehoty bolo prerušené konaniami o opravných

prostriedkoch na Krajskom súde v Žiline, a to od podania opravného prostriedku na poštovú prepravu do
právoplatnéhoskončeniapreskúmavaciehokonania,t.j.od11.06.2001do08.01.2004,od07.12.2003do
07.04.2004, od 15.02.2004 do 20.04.2006, od 21.06.2008 do 25.03.2009 od 17.01.2010 do 18.05.2010,
od 10.08.2010 do 11.03.2011, od 07.06.2011 do 21.10.2011, od 08.01.2012 do 03.10.2012. Konanie
o opravnom prostriedku zo dňa 21.06.2006 proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2006
bolo ukončené neprávoplatným uznesením krajského súdu č. k. 24Sd/301/2012-8 zo dňa 15.01.2013.

V administratívnom konaní uplynulo okrem vyššie uvedených 304 dní v období od 21.04.2006 do
21.06.2006 58 dní, od 26.03.2009 do 16.01.2010 uplynulo 297 dní, od 19.05.2010 do 09.08.2010
uplynulo 82 dní, od 12.03.2011 do 06.06.2011 uplynulo 86 dní, od 22.10.2011 do 07.01.2012 uplynulo 70
dní, od 03.10.2012 do 30.11.2012 uplynulo 57 dní, v úhrne 954 dní, t.j. 2 roky a 224 dní. Navrhovateľka v
opravnom prostriedku k uvedenému plynutiu prekluzívnej lehoty namietala, že počas konaní o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiam, ktoré boli v rámci autoremedúry zrušené odporkyňou, nie je plynutie
prekluzívnej lehoty troch rokov prerušené, pretože následné rozhodnutia krajského súdu o zastavení
konania majú len procesný charakter. Preto sa navrhovateľka domnieva, že prekluzívna lehota troch
rokov už uplynula. Uvedenú námietku považuje odporkyňa za neopodstatnenú a nesúladnú s právnymi
predpismi. Konanie o opravnom prostriedku končí vždy právoplatným rozhodnutím krajského súdu,

vzhľadom na skutočnosť, že o návrhoch na preskúmanie rozhoduje krajský súd. Prekluzívna lehota
začína opätovne plynúť až po právoplatnom ukončení konania bez ohľadu na to, či je konanie ukončené
uznesenímozastaveníkonaniaaleborozsudkom.Odporkyňapredpísalaknáhradeneprávomvyplatený
vdovský dôchodok v subjektívnej lehote troch rokov od zistenia skutočnosti, že vdovský dôchodok bol
neprávom vyplatený, a v objektívnej lehote desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa vdovský dôchodok

vyplatil, dokonca za kratšie obdobie ako desať rokov, keďže sa predpisuje za obdobie od 20.01.1992
do 31.07.2000. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhla, aby krajský súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Dňa 23.04.2013 prijal súd podanie navrhovateľky označené ako „Vyjadrenie navrhovateľa v konaní
č. 24Sd/25/2013“, v ktorom navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom návrhu na preskúmanie

rozhodnutia odporcu a trvá aj na všetkých námietkach uvedených v návrhu. Má za to, že odporkyňa
vedela o jej zamestnaní, jej nepretržité zamestnanie nebolo novou skutočnosťou. Opätovne zdôraznila
aj preklúziu nároku. Trvá na názore, že prekluzívna lehota neplynie počas súdnych konaní zastavených
z dôvodu zrušenia rozhodnutia Sociálnou poisťovňou v rámci autoremedúry. Keďže ide o sériu nových
konaní, ktoré majú nasledovať po právoplatnom rozhodnutí o opravnom prostriedku predchádzajúceho

rozhodnutia, je nutné skúmať podmienky vydania každého nového rozhodnutia. Je zrejmé, že
nové rozhodnutie vydané pred právoplatným rozhodnutím o opravnom prostriedku predchádzajúceho
konania, sa nemôže opierať o prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty, viažucej sa na neukončené
konanie. Ide o paralelné konania, lehoty ktorých nie je možné vzájomne spájať.

Ďalej uviedla, že rozhodnutie z 22.05.2008 nasleduje a nadväzuje obsahom aj lehotami na rozhodnutie

z 08.09.2004, právoplatné 20.04.2006, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 08.01.2004. Z tohto
dôvodu v období od 20.04.2006 do 21.06.2008 plynula prekluzívna lehota.

Dňa 14.06.2013 sa uskutočnilo súdne pojednávanie na Krajskom súde v Žiline. Osobne sa dostavila
navrhovateľka a poverená pracovníčka odporkyne. Navrhovateľka uviedla, že trvá na preklúzii nároku
odporkyne na vrátenie dávky vzhľadom to, že administratívne konania v danej veci boli vzaté do

úvahy bez rozlíšenia, či išlo o rozhodovanie o individuálnej alebo spoločnej zodpovednosti. Aj keď sa
navrhovateľka necíti byť zodpovedná za preplatok na vdovskom dôchodku, ktorý poberala, zo spisu aj
z posúdenia zo strany odporkyne a súdov vyplýva jej zodpovednosť, ale nie individuálna. Za preplatok
zodpovedá spolu s ňou spoločne a nerozdielne aj jej zamestnávateľ, preto odporkyňa mohla žiadať
vrátenie neprávom vyplatenej sumy len od obidvoch zodpovedných subjektov. Zákon č. 100/1988 Zb.rozlišoval samostatnú a spoločnú zodpovednosť. Pokiaľ spôsobili preplatok obaja, nie je možné zaviazať
len jedného. Opiera sa o právny názor Národnej rady Slovenskej republiky (pozn. odvolacieho súdu:
ide o Najvyšší súd Slovenskej republiky) z rozhodnutia č. 1So 9/03 z 30.07.2003 týkajúce sa tohto

konkrétneho prípadu preplatku na dávke, ale aj rozhodnutia č. 7So 131/2009 zo dňa 30.06.2010.
Keďže je možné zaviazať len oboch, aj lehoty na rozhodnutie začali plynúť odo dňa vzniku preplatku
od 22.01.1992 do 31.08.2000 objektívna, od 10.8.2000 subjektívna. Odporkyňa však voľne zamieňala
individuálnu a spoločnú zodpovednosť. V prvých rozhodnutiach zaviazala samostatne navrhovateľku
a samostatne jej zamestnávateľa, potom vydávala rozhodnutia, v ktorých zaväzovala navrhovateľku

spoločne s jej zamestnávateľom, ktorého však riadne neoznačovala a po uplynutí prekluzívnej lehoty
voči zamestnávateľovi voľne prešla opäť k individuálnej zodpovednosti navrhovateľky. Individuálnu
zodpovednosť nie je možné zamieňať so spoločnou zodpovednosťou ani vo vzťahu k počítaniu lehôt,
ani vo vzťahu k správnym konaniam, ktoré sú pre každý prípad samostatné. Ak teda uplynula lehota
na vymáhanie preplatku na dávke, ktorý vznikol zavinením poberateľa dávky aj jeho zamestnávateľa,
potom nemôže odporkyňa osobitne rozhodnúť o zodpovednosti za preplatok len na základe samostatnej

zodpovednosti jedného z nich a lehoty v takýchto samostatných konaniach voľne zamieňať. Takýto
výklad k nároku odporkyne navrhovateľka uvádzala už niekoľkokrát. Spoločná zodpovednosť nemôže
byť nahradená individuálnou zodpovednosťou, lebo ich vznik je podmienený samostatnými a celkom
rozdielnymi právnymi predpokladmi. V danom prípade prichádza do úvahy len spoločná zodpovednosť,
nie je daná výlučná zodpovednosť navrhovateľky, preto rozhodnutie o individuálnej zodpovednosti

navrhovateľky zo dňa 05.12.2012 je nezákonné. Účastníkmi administratívneho konania mal byť príjemca
dávky a jej zamestnávateľ, lebo zodpovednosť ich podľa zákona zaťažuje spoločne. Zánik spoločnej
zodpovednosti v dôsledku márneho plynutia prekluzívnej lehoty len vo vzťahu k jednému z nich má
za následok uplynutie lehoty aj vo vzťahu k druhému z nich, lebo zodpovednosť bola spoločná a
nerozdielnaaniejemožnéuplatniťanalógiusobčianskymprávom,keďžeideošpeciálnuprávnuúpravu.

O povinnosti zaplatiť sumu, ktorá predstavuje preplatok na dávke, bolo preto treba rozhodnúť jedným
rozhodnutím v rámci jedného správneho administratívneho konania, a túto povinnosť uložiť spoločne
obom účastníkom konania v lehote, ktorá bola rovnaká pre každého z nich, a preto žiadala napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušiť. Na otázku samosudkyne, čo navrhovateľke bránilo oznámiť odporkyni, že
sa zamestnala od 22.01.1992, navrhovateľka súdu uviedla, že ak aj prišlo nejaké tlačivo od odporkyne,

určite ho poslala. Je to odstup času, už si nepamätá, presne ako to bolo.

Poverená pracovníčka odporkyne poukázala na vyjadrenie odporkyne zo dňa 28.01.2013 a vzhľadom
na to, že navrhovateľka nespochybnila žiadne z vyjadrení odporkyne, navrhla napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a

nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o uložení povinnosti
navrhovateľke vrátiť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského

poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku
zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná
náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady

škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov

(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnejstarostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní
zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti,
jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Podľa § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu
uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že
sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo
jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej
časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil

ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

Podľa § 107 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení o povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom
alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo
odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo
neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych
rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

Podľa § 107 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom
alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia
túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila.
Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu
preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Orgánom, príslušným rozhodovať o vdovskom dôchodku a jeho výplate bolo a je ústredie Sociálnej
poisťovne (§ 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 274/1994 o Sociálnej poisťovni v spojení s § 179 ods. 1 písm.
a/ zákona o sociálnom poistení).

Zákon o sociálnom zabezpečení stanovuje subjektom, zúčastneným na sociálnom zabezpečení, viaceré
povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci systému sociálneho

zabezpečenia nielen ukladá, ale ich dodržiavanie aj primerane vynucuje, ak určitý subjekt svoje
povinnosti neplní alebo porušuje.

V prejednávanej veci odporkyňa odôvodnila svoje rozhodnutie, ktorým navrhovateľke uložila povinnosť
vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok tým, že navrhovateľka jej včas nenahlásila skutočnosti
rozhodné pre poskytovanie vdovského dôchodku - trvanie pracovného pomeru a vdovský dôchodok

preberala, hoci vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa jej vypláca neprávom alebo
vo vyššej výmere, ako patrila. Samotný preplatok predstavuje sumu, ktorá by navrhovateľke nebola
vyplatená, ak by navrhovateľka včas nahlásila, že je zamestnaná a jej vdovský dôchodok by bol krátený
s príjmom zo zárobkovej činnosti (§ 48 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v žiadosti o vdovský dôchodok spísanej

dňa 08.12.1982, v ktorej navrhovateľka požiadala o priznanie vdovského dôchodku od 25.11.1982,
navrhovateľka uviedla, že po priznaní dôchodku nebude zamestnaná. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
zo 14.01.1983 právny predchodca odporkyne navrhovateľke priznal podľa § 37 a § 40 zákona č.
121/1975 Zb. od 24.11.1982 vdovský dôchodok v sume 1 095 Sk mesačne. Odporkyňa nesprávne
uviedla, že vdovský dôchodok bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.

Krajský súd sa stotožnil s tým, že navrhovateľka sa o tom, že je povinná oznámiť odporkyni, resp. právnej
predchodkyni odporkyne skutočnosť, že je zamestnaná, dozvedela najneskôr dňa 15.11.1991, kedy ako
vyplýva z obsahu administratívneho spisu, jej bolo doručené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa
01.11.1991 o odňatí sirotského dôchodku na dieťa E., nar. XX.XX.XXXX s upozornením, že ak pracuje,
je potrebné zaslať potvrdenie zamestnávateľa. V zmysle § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení

od tohto dňa navrhovateľka mohla vedieť, že jej časť dávky nepatrí.Krajský súd ohľadom chronológie prípadu poukazuje na jeho rozvedenie v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia, pričom táto nebola v konaní ani sporná. Námietky navrhovateľky smerujúce k preklúzii
nároku na vrátanie neprávom vyplatenej dávky uvádzané v opravnom prostriedku a na pojednávaní

krajského súdu vyhodnotil súd ako nedôvodné. V prvom rade navrhovateľka poukázala na to, že
odporkyňa už skôr musela mať vedomosť o tom, že jej časť dávky neprináleží, odporkyňa teda
mala preveriť svoju znalosť o zamestnaní navrhovateľky. S týmto argumentom sa súd nestotožnil.
Navrhovateľka len poukázala na hlásenia zamestnávateľa z obdobia od úmrtia manžela do 31.12.1989,
avšak nijak nespochybnila, že by odporkyňa mala informáciu o tom, že súbežne s poberaním vdovského

dôchodku je zamestnaná, skôr, ako sa to odporkyňa dozvedela zo žiadosti navrhovateľky o starobný
dôchodok spísanej dňa 21.07.2000 a doručenej odporkyni dňa 10.08.2000. Zároveň krajský súd uvádza,
že navrhovateľka nijak nespochybnila, že najneskôr od doručenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo
dňa 01.11.1991 vedela o tom, že jej časť dávky nepatrí.

Ohľadom plynutia prekluzívnej lehoty krajský súd uvádza, že zo znenia ust. § 107 ods. 3 zákona
o sociálnom zabezpečení a z účelu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že podaním opravného

prostriedku dôjde k spočívaniu plynutia objektívnej a subjektívnej prekluzívnej lehoty, t.j. k dočasnému
zastaveniu, ktoré znamená, že počas trvania prekážky premlčanie neplynie, po odpadnutí prekážky
však plynutie pôvodnej prekluzívnej lehoty pokračuje ďalej, na rozdiel od prerušenia (pretrhnutia)
plynutia lehoty, ktoré znamená, že ak nastane zákonom predvídaná skutočnosť, na uplynutú časť
premlčacej lehoty sa neprihliada a začína plynúť nová premlčacia lehota. Preto odporkyňa postupovala

správne, keď v administratívnom konaní spočítavala jednotlivé doby od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu o opravnom prostriedku po podanie opravného prostriedku proti novému rozhodnutiu
v administratívnom konaní, aj keď v rozhodnutí používala pojem prerušenie lehoty. Tento výklad je aj
pre samotnú navrhovateľku priaznivejší, keďže má za následok, že prekluzívna lehota uplynie skôr, ako
keby došlo k jej prerušeniu už samotným vydaním nového rozhodnutia. Krajský súd sa však nemohol

stotožniť s právnym názorom navrhovateľky, že rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku má len
procesný charakter a k pozastaveniu plynutia lehoty dôjde už vydaním rozhodnutia v správnom konaní.
Konanie o opravnom prostriedku podľa III. hlavy, V. časti O.s.p. končí vždy vydaním právoplatného
rozhodnutia krajského súdu a v predmetnej veci až od tohto dňa pokračuje plynutie prekluzívnej lehoty.
Preto námietka, že v období 20.04.2006 do 21.06.2008 prekluzívna lehota plynula, je bezdôvodná.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o opravnom prostriedku podanom na poštovú prepravu dňa 21.06.2006 proti
rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.05.2006, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
34Sd/301/2012-8 zo dňa 15.01.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2013, avšak treba poukázať aj
na značný časový odstup pri predložení veci odporkyňou súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku.
Bolo však v právnej sfére navrhovateľky domáhať sa odstránenia nečinnosti v postupe správneho

orgánu.

Podľa názoru krajského súdu odporkyňa v subjektívnej lehote troch rokov vydala rozhodnutie o
povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu vdovského dôchodku, napriek tomu, že na str. 4 rozhodnutia
uviedla zmätočne, že uplynulo 445 dní po prvé rozhodnutie vo veci, na str. 7 rozhodnutia uviedla
306 dní, pričom od 10.08.2000 do 11.06.2001 uplynulo 304 dní. Ohľadom plynutia prekluzívnej lehoty,

počas toho ako odpadla prekážka jej plynutia, t.j. neprebiehalo konanie o opravnom prostriedku, sa
krajský súd stotožnil s počtom dní plynutia prekluzívnej lehoty uvedených v napadnutom rozhodnutí
na str. 7, t.j. v administratívnom konaní uplynulo spolu 954 dní, t.j. 2 roky a 224 dní. Napriek tomu,
že niektoré konania o opravných prostriedkoch sa prekrývali, krajský súd nemôže prisvedčiť námietke
navrhovateľky o nesprávnom postupe pri výpočte, práve naopak, odporkyňa pri spočítaní jednotlivých

dôb, kedy prekluzívna lehota plynula, túto skutočnosť vzala do úvahy. Poukaz na spoločnú a nerozdielnu
zodpovednosť považuje odvolací súd za nadbytočný, vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa
nejednalo o rozhodnutie o solidárnej zodpovednosti podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení,
ale o rozhodnutie o individuálnej zodpovednosť podľa § 107 zákona o sociálnom zabezpečení. V
priebehu konania boli vydané aj rozhodnutia o solidárnej zodpovednosti podľa § 110 zákona o sociálnom

zabezpečení,tietovšakbolivkonaniachoopravnýchprostriedkochzrušené,príp.konaniebolokrajským
súdom zastavené v dôsledku zrušenia rozhodnutia odporkyňou v rámci autoremedúry, teda ani raz od
roku 2000 nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o solidárnej zodpovednosti. Navrhovateľka uplynutie
objektívnej prekluzívnej lehoty nenamietla. Vzhľadom na to, že k jej uplynutiu prihliada súd ex offo,
krajský súd konštatuje, že rovnako ako v prípade subjektívnej lehoty, došlo v dôsledku konaní o

opravných prostriedkov aj k pozastaveniu plynutia desaťročnej objektívnej lehoty. Vydaním prvéhorozhodnutia vo veci v roku 2001 vzťahujúcom sa na dávky vyplatené za roky 1992 až 2000, bola táto
lehota zachovaná.

Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že odporkyňa sa podrobne,

zodpovedajúc zákonu a správne vysporiadala s otázkou preklúzie nároku na vrátenie neprávom
vyplateného vdovského dôchodku, zdôrazňujúc, že práve nesplnenie si zákonnej povinnosti patriacej
navrhovateľke už od spísania žiadosti o vdovský dôchodok, v ktorej uviedla, že po priznaní dôchodku
nebude zamestnaná, zapríčinilo, že jej bol vyplácaný dôchodok v nesprávnej vyššej výške, a preto
napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2012 potvrdil v súlade

s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, a preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa
v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 14. júna 2013

JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková