Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/99/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200289
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3010200289.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľky: V. B.,
bytom Na E. XXX/X, B., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Šedivcom, so sídlom v Prievidzi,
Hodžu 14/1, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o opravnom
prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10.
decembra 2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne 1 č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra
2009, rozhodnutie odporkyne 2 číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra
2009, rozhodnutie odporkyne 3 číslo XXX XXX XXXX 0, rozhodnutie odporkyne 4 číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 10. decembra 2009 a rozhodnutie odporkyne 5 číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
10. decembra 2009.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. apríla 2011, sp. zn. 12 Sd 99/2010-90 bolo

rozhodnutie odporkyne 1 číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra 2009, ktorým odporkyňa na
podklade § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 29.
októbra 2006 zvýšila navrhovateľke invalidný dôchodok na sumu 9 547 Sk mesačne, v ktorej sume je
zahrnutá úprava invalidného dôchodku v roku 1997 v pôvodnej výške, zvýšenie invalidného dôchodku
za roky 1997, 1998 a 1999 v pôvodnej výške, zvýšenie podľa zákona č. 233/2000 Z.z., zvýšenie podľa

zákona č. 385/2001 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 306/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona
č. 222/2003 Z.z., zvýšenie podľa § 293a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004
Z.z., zvýšenie podľa § 293az zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z.,
zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súčasne boli potvrdené aj
rozhodnutia 2 až 5 číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra 2009 o zvýšení invalidného dôchodku
navrhovateľkypodľa§82zákonaosociálnompoistenívznenízákonač.310/2006Z.z.od1.júla2007na

10 144 Sk mesačne, od 1. júla 2008 na 10 656 Sk mesačne s tým, že navrhovateľke podľa § 293ar ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 659/2007 Z.z. po prepočte predstavuje invalidný dôchodok
v sume 353,60 Eur mesačne, od 1. januára 2009 zvýšený na 378,20 Eur mesačne, od. 1. januára
2010 na 389,80 Eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom
namietala, že odporkyňa v priebehu rokov 1997 až 2009 opakovane rozhodla o priznaní a výške jejinvalidného dôchodku, pričom v určení rokov rozhodného obdobia a výšky vymeriavacích základov sa
osobnélistydôchodkovéhozabezpečenia,ktoréboliprílohourozhodnutí,takmervždylíšili.Nesúhlasilas
určením zárobkov za rok 1996, ktorý bol podľa jej názoru odporkyňou nesprávne uvedený v sume 38 606

Sk s počtom vylúčených dní 338, namiesto výšky zárobkov minimálne 57 268 Sk s počtom vylúčených
dní 351. Poukázala pritom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.
18S 150/2002. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutia
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňaodvolanienavrhovateľkynepovažovalazaopodstatnenéanavrhlanapadnutýrozsudoksúdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. septembra 2012, sp. zn. 9So
129/2011 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol,
že prvostupňový súd sa s námietkou navrhovateľky ohľadom započítania nesprávnej výšky zárobkov a
nesprávneho počtu vylúčených dní za kalendárny rok 1996 náležite nevyporiadal, preto v ďalšom konaní
prvostupňový súd prejedná vec znova, vysporiada sa s námietkami navrhovateľky, t. j. s otázkou, či

nárok na zápočet náhrady za stratu na zárobku vo výške 52 513 Sk (zrejme správne 52 516 Sk) do
hrubého zárobku za rok 1996 na účely PMP je oprávnený alebo nie. Taktiež sa vysporiada s otázkou,
odkedy - dokedy trvalo zamestnanie navrhovateľky v roku 1996 a či a prečo bola náhradná doba za rok
1996 na účely zistenia PMZ preskúmavaným rozhodnutím odporkyne zhodnotená v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň rozhodne aj o trovách konania.

Po tom, čo Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14. apríla
2011, sp. zn. 12Sd 99/2010-90 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, krajský súd s usmernením
odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a zistil, že rozhodnutím odporkyne 1 číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 10. decembra 2009 bol navrhovateľke na podklade § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 112 ods. 1

a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 29. októbra 2006 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 9
547 Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava invalidného dôchodku v roku 1997 v pôvodnej
výške, zvýšenie invalidného dôchodku za roky, 1997, 1998 a 1999 v pôvodnej výške, zvýšenie podľa
zákona č. 233/2000 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 385/2001 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 306/2002

Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z., zvýšenie podľa § 293a zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení zákona č. 43/2004 Z.z., zvýšenie podľa § 293az zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
449/2008 Z.z., zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne.
V jej písomných dôvodoch podstate uviedla, že s výpočtom jej invalidného dôchodku nesúhlasí.

Odôvodňovala to tým, že podľa rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18Sd 150/2002-82 zo dňa 21. augusta
2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. decembra 2003 mala
odporkyňa povinnosť započítať do výpočtu hrubého zárobku za rok 1996 i náhradu za stratu na zárobku
vo výške 52 516 Sk, pretože táto čiastka jej bola vyplatená v roku 1996, takže jej hrubý zárobok v tom
časebol57268,-Skapočetvylúčenýchdníbol351anietak,akotoznovunesprávneuviedlaodporkyňa,

že hrubý zárobok je 38 606 Sk a počet vylúčených 338 dní.

Odporkyňa k opravnému prostriedku navrhovateľky v písomnom vyjadrení zo dňa 25. mája 2010
uviedla, že napadnutým rozhodnutím X č. XXX XXX XXXX zo dňa 10. decembra 2009
navrhovateľke zvýšila invalidný dôchodok po správnom zhodnotení sumy hrubých zárobkov vyplatených
na strate na zárobku za roky 1992 - 1996. Ďalej z jej vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľka požiadala o

prepočítanie invalidného dôchodku listom zo dňa 22. októbra 2009.

Podľa oznámenia zamestnávateľa Slovenská autobusová doprava, š. p. Prievidza zo dňa 25. júla 2001
bola navrhovateľke na základe dohody medzi navrhovateľkou a zamestnávateľom v
roku 1996 vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 57268,- Sk, v ktorej bol zahrnutý jednorazový doplatok za dobu od 1. marca 1993 do 31. decembra 1995
s vymeriavacím základom vo výške 21 600,- Sk.

Uviedla, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný

úraz je vymeriavacím základom podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 274/1994 Z.z.
o Sociálnej poisťovni účinného do 31. decembra 1996, pričom tento zákon na hodnotenie tohto príjmu
nestanovil žiadnu ďalšiu podmienku. Preto sa náhrada za stratu na zárobku započíta ako vymeriavací
základ za jednotlivé kalendárne mesiace, za ktoré skutočne patrí. V súlade s týmto bol navrhovateľke
na nárok na invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy zhodnotená náhrada za stratu na zárobku

ako vymeriavací základ v roku 1996 vo výške 35 668,- Sk (57 268,-Sk - 21 600,-Sk). Zároveň bola
zhodnotená náhrada za stratu na zárobku ako vymeriavací základ aj za roky 1993 až 1995 tak, ako
skutočne patrila. Navrhovateľke o tom bola listom zo dňa 17. decembra 2009 poskytnutá informácia
o hodnotení hrubého zárobku v roku 1996 spolu s vysvetlením. Ďalej uviedla, že podľa § 9 ods. 1 písm.
f) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení náhradnou dobou je doba, po ktorú mal občan
nárok na nemocenské, pokiaľ v tom čase zamestnanie trvalo. Zamestnávateľ navrhovateľky v potvrdení

zo dňa 20. mája 2003 síce uviedol, že v roku 1996 mala 351 dní náhradných dôb, avšak na základe
dodatočného zisťovania v potvrdení zo dňa 18. augusta 2003 spresnil, že navrhovateľka v dobe od 5.
decembra 1996 do 17. decembra 1996 (13 dní) bola práceneschopná bez nároku na nemocenské. Na
účelyurčeniasumyinvalidnéhodôchodkubolopretovroku1996zhodnotených338dnínáhradnýchdôb.

Doplatok za obdobie od 26. októbra 2006 do. 23. februára 2010 v sume 5,06 Eur bol poukázaný na

účet navrhovateľky. Od 24. februára 2010 jej patrí invalidný dôchodok v sume 389,80 Eur mesačne. Z
uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 14. apríla 2011 žiadala napadnuté rozhodnutia zo dňa 10.
decembra 2009 č. 1 až 5 vedené pod číslom XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdiť. K spornému
zhodnoteniu zárobku v roku 1996 uviedla, že podľa oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa

25. júla 2001 jej bola vyplatená náhrada za stratu na zárobku v sume 57 268,-Sk, ktorú však nie je možné
zhodnotiť v plnom rozsahu ako to žiada navrhovateľka, pretože podľa oznámenia zamestnávateľa v tejto
sume je zahrnutý aj doplatok za dobu od 1. marca 1993 do 31. decembra 1995 vo výške 21 600 Sk. Teda
hrubý zárobok navrhovateľke v roku 1996 bol ako náhrada za stratu na zárobku zhodnotený rozdiel po
odpočítaní 21 600 Sk, čo je 35 668 Sk.

Krajský súd v zmysle § 101 ods. 2 v spojitosti s § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
na pojednávaní dňa 14. apríla 2011 v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá prostredníctvom právneho
zástupcu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila s poukazom na jej zlý zdravotný stav a
žiadala, aby súd vo veci rozhodol v jej neprítomnosti.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý mu

predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a rozhodnutia
2 až 5 č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra 2009 o zvýšení invalidného dôchodku sú v súlade so
zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ich potvrdil.

Krajský súd z rozsiahleho administratívneho spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia,
z posudkového spisu, z písomného vyjadrenia navrhovateľky, osobného listu dôchodkového

zabezpečenia,zoznámeniazamestnávateľaSlovenskáautobusovádoprava, š.p.Prievidzazodňa25.
júla 2001, zo dňa 20. mája 2003, zo dňa 18. augusta 2003 a pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.
12S 260/2001, 18S 150/2002, 12Sd 14/2004 a 12Sd 631/2005 zistil, že navrhovateľka listom zo dňa
22. októbra 2009 žiadala o prepočítanie invalidného dôchodku. Odporkyňa rozhodnutím 1 číslo XXX
XXX XXXX X zo dňa 10. decembra 2009 podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zvýšila od 26. októbra 2006 navrhovateľke invalidný dôchodok
na sumu 9 547 Sk mesačne. V sume je zahrnutá i úprava invalidného dôchodku v roku 1997 v pôvodnej
výške, zvýšenie invalidného dôchodku za roky, 1997, 1998 a 1999 v pôvodnej výške, zvýšenie podľazákona č. 233/2000 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 385/2001 Z.z., zvýšenie podľa zákona č.
306/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z., zvýšenie podľa § 293a zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z., zvýšenie podľa § 293az zákona č. 461/2003

Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z., zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí s odôvodnením, že invalidný
dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku
(ďalej len „PMZ“) za roky 1996, 1988, 1994, 1991, 1995, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 3 823
Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 39 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 36 rokov,

z toho v III. pracovnej kategórii 36 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej
kategórii 0 rokov a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 0 rokov. Suma invalidného dôchodku sa
zmenila po zhodnotení sumy hrubých zárobkov vyplatených na strate na zárobku za roky 1992 až 1996.

V priebehu konania odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutia, a to:

- rozhodnutím 2, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra 2009 podľa § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. navrhovateľke zvýšila od 1. mája

2007 invalidný dôchodok na 10 144 Sk mesačne s odôvodnením, že bol zvýšený o 6,25% mesačnej
sumy dôchodku t.j. o 597 Sk mesačne v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 197/2007 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v
roku 2007.

- rozhodnutím 3, číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. decembra 2009 podľa § 82 zák. č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke zvýšila od 1. júla 2008
invalidný dôchodok na 10 652 Sk mesačne, s tým že od 1. januára 2009 navrhovateľke podľa § 293ar
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 659/2007 Z.z. patrí invalidný dôchodok v sume 353,60
Eur s odôvodnením, že bol zvýšený o 5% mesačnej sumy dôchodku, t.j. o 508 Sk mesačne v súlade s
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z., ktorým

sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2008. Invalidný dôchodok v sume 10 652
Sk mesačne sa podľa § 293ar ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 659/2007 Z.z. od
1. januára 2009 prepočítal podľa konverzného kurzu (1 EURO = 30,1260 SKK) na sumu v eurách a po
zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor, je invalidný dôchodok 353,60 Eur mesačne.

- rozhodnutím 4 číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. decembra 2009 rozhodla tak, že po prepočte sumy

invalidného dôchodku podľa § 293ar zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
659/2007 Z.z. navrhovateľke upravila invalidný dôchodok na sumu 10 652 Sk mesačne čo
predstavuje 353,60 Eur mesačne. Zároveň podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke zvýšila od 1. januára 2009 invalidný dôchodok na
378,20 Eur mesačne s odôvodnením, že dôchodok bol zvýšený o 6,95% mesačnej sumy dôchodku,

t.j.o 24,60 Eur mesačne v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 450/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009.

- rozhodnutím 5 číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. decembra 2009 podľa § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke zvýšila od 1. januára
2010 invalidný dôchodok na 389,80 Eur mesačne s odôvodnením, že dôchodok bol zvýšený o

3,05% mesačnej sumy dôchodku, t.j. o 11,60 Eur mesačne v súlade s Opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia
dôchodkovej dávky v roku 2010.

Právnyzástupcanavrhovateľkyopätovnezdôraznil,ženavrhovateľkaospravedlňujesvojuneprítomnosť
na pojednávaní a výslovne žiada, aby súd vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti, vzhľadom na jej

zdravotné problémy uvedené v lekárskej správe zo dňa 18. októbra 2010 (čl. 66-69).K prejednávanej veci na pojednávaní dňa 14. apríla 2011 uviedol, že navrhovateľka opravným
prostriedkom napadla rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. decembra 2009, nakoľko v osobnom
liste dôchodkového zabezpečenia ako rozhodujúce obdobie pre výpočet invalidného dôchodku

navrhovateľky odporkyňa použila obdobie rokov 1988, 1991, 1994, 1995 a 1996. Zastáva názor, že
odporkyňa nesprávne určila hrubý zárobok navrhovateľky za rok 1996, ktorý je spolu 36 606 Sk s
počtom vylúčených dní 338. Správnym hrubým zárobkom navrhovateľky za rok 1996 je minimálna
suma 57 268,- Sk s počtom vylúčených dní 351. Uviedol, že navrhovateľka vychádza z toho, že jej
invalidný dôchodok, ktorý bol určovaný odporkyňou rozhodnutím zo dňa 2. júna 1997 bol v tom roku

určený z iného rozhodujúceho obdobia ako v napadnutom rozhodnutí, ale v roku 1996 odporkyňa v
tomto skoršom rozhodnutí vychádzala práve z hrubého zárobku navrhovateľka vo výške 57 268,-Sk
s počtom vylúčených dní 351. To bolo v roku 1997 v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 18S 150/2002. Ďalej tvrdil, že zasa iné rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z toho dôvodu,
že odporkyňa mala už uvedenému hrubému zárobku navrhovateľky za rok 1996 vo výške 57 268,-
Sk pripočítať ešte pomernú časť náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola navrhovateľke dodatočne

vyplatená zamestnávateľom. Správne ten hrubý zárobok navrhovateľky mal byť minimálne rovný alebo
vyšší ako je suma 57 268.-Sk, pričom v napadnutom rozhodnutí odporkyňa započítala hrubý zárobok
navrhovateľky spolu iba v sume 38 606,-Sk. Dňom 10. decembra 2009 odporkyňa vydala ďalšie štyri
rozhodnutia označené pod číslom 2 až 5. Je to dôvod, pre ktorý navrhovateľka považuje napadnuté
rozhodnutie odporkyne za nesprávne. Žiadal, aby súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporkyni na

ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnil i trovy konania.

Po tom, čo Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.
apríla 2011, sp. zn. 12Sd 99/2010-90 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, krajský súd vo veci
niekoľkokrát určil termín pojednávania, na ktoré sa navrhovateľka a ani jej právny zástupca nedostavili.
Súdu vždy svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávania odročiť.

Termín pojednávania v prejednávanej veci bol naposledy určený na 25. apríla 2013.

Krajský súd v zmysle § 101 ods. 2 v spojitosti s § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, svoju
neprítomnosť písomne dňa 25. apríla 2013 a 22. apríla 2013 riadne ospravedlnili a výslovne žiadali, aby
súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti. Navrhovateľka mala doručenie vykázané včas, a to dňom 15.

apríla 2013 a jej právny zástupca JUDr. Miroslav Šedivec dňom 15. apríla 2013.

Zástupkyňaodporkynenapojednávanídňa25.apríla2013žiadalanapadnutérozhodnutie1č.XXXXXX
XXXX 0 zo dňa 10. decembra 2009, rozhodnutia 2 až 5 č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. decembra 2009
o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľky podľa § 82 zákona ako vecne správne potvrdiť, nakoľko
navrhovateľke bola započítaná náhrada za stratu na zárobku vo výške 57 268 Sk správne, k náhradnej

dobe v roku 1996 uviedla, že navrhovateľka podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia mala
vykázanú náhradnú dobu v počte 351 dní. Navrhovateľka v čase od 5. decembra 1996 do 17. decembra
1996 bola práce neschopná bez nároku na nemocenské. Doba, po ktorú navrhovateľka nemala nárok
na nemocenské, sa podľa § 9 ods. 1 písm. f) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nepovažuje
za náhradnú dobu, a teda správny počet náhradných dôb bol navrhovateľke v roku 1996 zhodnotených

v počte 338 dní, pretože od 5. decembra 1966 do 17. decembra 1996, t. j. 13 dní sa odpočítalo od
vykázanej náhradnej doby z 351 dní.

Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľka bola poberateľkou invalidného dôchodku, zvýšeného v
dôsledku pracovného úrazu, priznaného už právoplatným rozhodnutím zo dňa 9. júna 1997 číslo
XXX XXX XXXX, ku ktorému bol pripojený aj osobný list dôchodkového zabezpečenia. Ďalej bolo

preukázané z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 7So 67/2008,
že bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. novembra 2007, č.k. 12Sd 631/2005-51
zmenený tak, že rozhodnutia odporkyne I., II. a III. zo dňa 31. augusta 2005 č. XXX XXX XXXX o zvýšení
invalidného úrazového dôchodku navrhovateľky potvrdil. V rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 9. júna 1997 č. XXX XXX XXXX odporkyňa priznala

navrhovateľke invalidný dôchodok so zvýšením za následky pracovného úrazu aj po zohľadnení príjmovv roku 1996, čo je preukázané aj z uvedeného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svedčí o tom aj obsah osobného listu dôchodkového
zabezpečenia, vyhotoveného odporkyňou už dňa 4. júna 1997 bol navrhovateľke do výpočtu

priemerného zárobku, ktorý bol zistený z piatich zárobkovo najvýhodnejších rokov v posledných 10
rokoch pred vznikom invalidity (teda z rokov 1996, 1988, 1991 1994 a 1995) zahrnutý aj príjem vo výške
57 268 N..

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo
dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka

priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku
na dávku alebo nároku na jej zvýšenie.

Podľa § 259 ods. 1) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na
úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru,

ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v
nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnutéaopriznaní,odňatíalebozmenesumydávky,náhradyškodyspôsobenejpracovnýmúrazom
alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj
keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo

právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami
ďalej ustanovenými.

Podľa § 16 ods. 1 písm. d zákona č. 274/1974 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. decembra
1996 je vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie zamestnancov, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

patriaca za pracovný úraz alebo chorobu z povolania mzdy a náhrada za stratu na služobnom príjme
po skončení neschopnosti na službu.

Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení náhradnou dobou je doba,
po ktorú mal občan nárok na nemocenské, pokiaľ v tom čase zamestnanie trvalo.

Podľa§293arods.1)zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenízák. č.659/2007Z.z.suma

dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (ďalej len "deň
zavedenia eura") a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne predchádzajúceho
dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu
dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách
podľa konverzného kurzu. Suma dávky určená v slovenských korunách patriaca odo dňa zavedenia

eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa na 10 eurocentov nahor.

Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne 1 č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. decembra 2009,
rozhodnutie odporkyne 2 číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. decembra 2009,
rozhodnutie odporkyne 3 číslo XXX XXX XXXX 0, rozhodnutie odporkyne 4 číslo XXX XXX XXXX 0

zo dňa 10. decembra 2009 a rozhodnutie odporkyne 5 číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. decembra
2009 sú vecne správne a preto ich potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. S poukazom na
hore uvedené bolo preukázané, že rozhodnutím zo dňa 10. decembra 2009 navrhovateľke bol
zvýšený invalidný dôchodok po zhodnotení sumy hrubých zárobkov vyplatených na strate na zárobku
zárobky 1992 - 1996. Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky Slovenská autobusová doprava, š.p.

Prievidza zo dňa 25. júla 2001 vyplýva, že bola z podnetu navrhovateľky v roku 1996 vyplatená
navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 57 268 Sk, v
ktorej bol zahrnutý jednorazový doplatok za dobu od 1. januára 1993 do 31. decembra 1995
s vymeriavacím základom vo výške 21 600 Sk. Teda navrhovateľke na nárok na invalidný dôchodok ana určenie jeho sumy bola správne zhodnotená náhrada za stratu na zárobku ako vymeriavací základ v
roku 1996 vo výške 35 668,-Sk (57 268,-Sk - 21 600,-Sk). Súčasne bola zhodnotená náhrada za stratu
na zárobku ako vymeriavací základ aj za roky 1993 až 1995. Zamestnávateľ navrhovateľky Slovenská

autobusová doprava, š. p. Prievidza v potvrdení zo dňa 20. mája 2003 uviedol, že navrhovateľka v roku
1996 mala 351 dní náhradných dôb, na základe dodatočného zistenia v potvrdení zo dňa 18. augusta
2003 u p r e s n i l, že navrhovateľka v dobe od 5. decembra 1996 do 17. decembra 1996 (13 dní) bola
práceneschopná bez nároku na nemocenské, preto na účely určenia sumy invalidného dôchodku bolo
v roku 1996 zhodnotených 338 dní náhradných dôb.

Suma invalidného dôchodku navrhovateľky bola od 26. októbra 2006 správne zvýšená napadnutým
rozhodnutím na sumu 9 547 Sk mesačne a ďalšími rozhodnutiami odporkyne 2 - 5 za jednotlivé roky
uvedené v týchto rozhodnutiach podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v súlade s
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zvyšovaný od 1. júla 2007
na sumu 10 144 Sk mesačne, naposledy rozhodnutím 5 zo dňa 10. decembra 2009 zvýšený od 1.
januára 2010 na 389,80 Eur mesačne. Odporkyňa pri výpočte invalidného dôchodku prihliadla na dobu

poistenia ako aj vymeriavacie základy pri určení výšky invalidného dôchodku. Vyplatenú sumu ako stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 57.268 Sk za jednotlivé kalendárne roky,
nebolo možné započítať za rok 1996, nakoľko v tejto sume bolo zahrnuté obdobie rokov 1993 - 1996.
Teda vymeriavací základ bol navrhovateľke započítaný v roku 1996 zárobok vo výške 2.938 Sk + 35.668
Sk. Vzhľadom k tomu, že nárok na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia vznikol pred

1. januárom 2004, odporkyňa správne postupovala podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
(§259 ods. 1).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom prípade bola navrhovateľka v konaní neúspešná,

preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporcovi a odporca v konaní podľa piatej časti nemá
nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.