Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň JUDr.
Natálie Čekanovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: P., advokát, E. K. proti žalovanému:
Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, právne zast. JUDr. Evou Bušovou, advokátkou,
Tobrucká 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P-18/2011:2183/2009 zo
dňa 24. mája 2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdrozhodnutiežalovanéhozodňa24.mája2011sp.zn. P-18/2011:2183/2009
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 66,- eur do 10 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory zo dňa 24. mája 2011 v spojení s rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu pri

Slovenskej advokátskej komore zo dňa 15. februára 2011 a žiadal, aby súd uvedené rozhodnutia zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 24. mája 2011 sp.zn. P-18/2011:2183/2009 podľa ust. § 59
ods. 3 Zákona o advokácií s použitím ust. § 33 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory
potvrdil rozhodnutie sp.zn. DS VI. - 186/09:2183/2009 zo dňa 15. februára 2011 v celom rozsahu. Týmto

rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore bolo rozhodnuté, že žalobca
je vinný, že:
1. ako právny zástupca sťažovateľa M.P., svojmu klientovi neoznámil, že dňom 22. apríla
2009 mal pozastavenú činnosť uznesením Predsedníctva SAK zo dňa 13. marca 2009, v konaní
vedenom pred Okresným súdom Bratislava II. č.k. 24Cb 297/2008 na pojednávaní, ktorého termín bol
určený na deň 20. mája 2009, pred týmto súdom neustanovil za seba právneho zástupcu, predložil súdu
doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, ospravedlnil neprítomnosť klienta, informoval následne, že

zastúpenie v uvedenej veci prevzala JR. ktorá túto skutočnosť vo svojom vyjadrení poprela,
2. pri poskytovaní právnych služieb svojmu klientovi M.P. nepostupoval účelne a hospodárne, pretože
pri vyfakturovaní právnych služieb účtoval ako samostatné úkony: poradu s klientom zo dňa 11. mája
2009, ďalej do cestovných náhrad započítal osobné doručenie vyjadrenia na odpor súdu, čím účtoval
cestovné z Trenčína do Bratislavy a späť, pričom vyjadrenie mohol doručiť poštou, klientovi vyúčtoval
tarifnú odmenu napriek tomu, že vo veci prevzal 50.000,- Sk na úplné vybavenie veci,

čímsadopustildisciplinárnehoprevineniapodľa§56ods.1zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii,pretože
závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v § 9 ods. 1 písm. a/, § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a za to mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 586/2003Z.z. o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 5-násobku minimálnej mesačnej
mzdy ustanovenej osobitným predpisom, čo je celkom vo výške 1.585,- eur. Podľa § 57 ods. 5 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii bol žalobca zaviazaný zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania vo

výške 317,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia, rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, je zaťažené neodstrániteľnými vadami procesnými aj hmotnoprávnymi.
Vzniesol námietku premlčania disciplinárneho stíhania z dôvodu, že od podania návrhu na začatie

disciplinárneho stíhania už uplynula jednoročná subjektívna lehota. Za najzávažnejšie pochybenie
žalovaného žalobca pokladá skutočnosť, že pri skutku 1. vychádzal z toho, že žalobca mal v máji 2009
právoplatne pozastavený výkon činnosti advokáta. Poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne dňa 25. augusta 2009 sp.zn. 13S/67/2009, právoplatným dňa 29.
augusta 2009, bolo zrušené rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ktorým bolo
rozhodnuté o jeho pozastavení výkonu advokácie. Rozsudok krajského súdu, ktorý má účinok „ex tunc“

zrušil rozhodnutie o jeho pozastavení výkonu advokácie od samého začiatku, čo znamená ako keby
rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 13. marca 2009 nikdy neexistovalo,
resp. nikdy nebolo vydané. To znamená, že neexistovali ani jeho povinnosti vyplývajúce z pozastavenia
výkonu advokácie a teda z právneho hľadiska neporušil žiadnu svoju povinnosť. Ďalej poukázal na
arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného a uloženie neprimeraného trestu - peňažnej pokuty. Namietal i

jednotlivé skutkové zistenia žalovaného, ktoré sú v rozpore s dôkazmi. Skutkové vety v rozhodnutí v
bodoch 1. a 2. neobsahujú nutný opis všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia.
Poprel, že by sa dopustil jemu za vinu kladúceho disciplinárneho previnenia v oboch skutkoch, pri
poskytovaní právnych služieb dbal na účelnosť a hospodárnosť ich poskytovania. V žalobe namietal i
procesné pochybenia orgánu prvého stupňa, s ktorými sa žalovaný nevyporiadal v rozhodnutí, ani ich

neodstránil. Poukázal tiež na neprimeranosť uloženého trestu s poukazom na obdobné prípady, ktoré
riešil žalovaný. Postupom žalovaného bola porušená Ústava Slovenskej republiky, ústavné zákony a
medzinárodné zmluvy a tým boli porušené jeho ústavné základné ľudské práva.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že oba skutky kladené žalobcovi za vinu sa stali

a boli v disciplinárnom konaní preukázané a sú disciplinárnym previnením. Žalobca mal dňom 22.
apríla. 2009 pozastavený výkon advokácie uznesením Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory
z 13. marca 2009 a nepostupoval po tomto dni podľa ustanovení Zákona o advokácii. Okolnosť, že
rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory z 13. marca 2009 bolo zrušené, nemení
nič na skutočnosti, že v čase od 22. apríla 2009 do 29. augusta 2009, mal žalobca právoplatne

pozastavený výkon advokácie a bol povinný dodržiavať ust. § 9 ods. 1 písm. a/ Zákona o advokácii.
Tiež pri poskytovaní právnych služieb musí postupovať účelne a hospodárne a dodržiavať ust. § 18 ods.
2 Zákona o advokácii. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že správny orgán postupoval podľa
platného právneho predpisu, ktorým je zákon o advokácii a nemal dôvod konanie zastaviť, pretože toto
nebolo premlčané. Žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože rozhodnutie a postup správneho orgánu

boli v súlade so zákonom.

Krajský súd ako súd vecne príslušný postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby na pojednávaní
(bez prítomnosti riadne predvolaného žalobcu) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z týchto
dôvodov:

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobca uznaný z disciplinárneho previnenia tým, že porušil

povinnosti advokáta uložené § 9 ods. 1 písm. a/, § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a bol
mu uložený disciplinárny trest.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. v znení platnom v čase disciplinárneho previnenia,
počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto

zákona.

Podľa§18ods.2uvedenéhozákonaadvokátjepovinnýprivýkoneadvokáciekonaťčestneasvedomito,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojhopresvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbal na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.

Žalobca v podanej žalobe vzniesol námietku premlčania disciplinárneho stíhania a preto súd v prvom
rade riešil túto námietku.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona o advokácii v znení účinnom v čase disciplinárneho previnenia, návrh na
začatie disciplinárneho konania možno podať do 6 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel

o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu
došlo.

Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa (klienta žalobcu) bola
žalovanému doručená dňa 2. júla 2009. Návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi bol
podaný predsedom Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory predsedovi disciplinárnej komisie

dňa 28. decembra 2009, z čoho je zrejmé, že bola dodržaná 6-mesačná subjektívna lehota na podanie
disciplinárneho návrhu proti žalobcovi. Návrh bol zároveň podaný aj v objektívnej 2-ročnej premlčacej
lehote, keďže k disciplinárnemu previneniu malo dôjsť v mesiaci máj 2009. Na základe uvedených
skutočností krajský súd dospel k záveru, že námietka premlčania nebola vznesená dôvodne a následne
sa zaoberal ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť.

Žalobca ako hlavný dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že nemohlo dôjsť k porušeniu
povinnosti advokáta podľa § 9 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, keďže rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 13S/67/2009 zo dňa 25. augusta 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. augusta
2009,bolozrušenérozhodnutiežalovanéhoč.1342/09-dr.K1/S1zodňa13.marca2009,čoznamená,že

v čase disciplinárneho previnenia (t.j. v máji 2009) nemal pozastavený výkon advokácie a teda neporušil
svoje povinnosti, ktoré má advokát pri prerušení výkonu advokácie.

Zo spisu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/67/2009 bolo zistené, že dňa 19. mája 2009
žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie č. 1342/09-dr.Kl/S1 zo dňa 13.

marca 2009 z dôvodu nezákonnosti a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 25. augusta 2009 tak,
že krajský súd uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov §250j
ods. 3 O.s.p. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. augusta 2009.

Keďže na základe vyššie uvedeného rozsudku súdu došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného o

pozastavení výkonu advokácie žalobcu a o tejto skutočnosti žalovaný v čase rozhodovania o opravnom
prostriedku - odvolaní proti rozhodnutiu VI. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory
mal vedomosť a tiež žalobca v odvolaní túto skutočnosť namietal, bolo jeho povinnosťou sa s tým v
rozhodnutí vyporiadať a zaujať právny názor. Žalovaný vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí však na
uvedený odvolací dôvod vôbec nereagoval.

Krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného a uvedeného dôvodu dospel k právnemu záveru,
že zrušením rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie žalobcu na základe rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 25. augusta 2009 č.k. 13S/67/2009-78, ktoré rozhodnutie má účinky ex tunc,
neboli splnené podmienky pre disciplinárne stíhanie žalobcu pre porušenie povinnosti advokáta podľa

§ 9 ods. 1 písm. a/ Zákona o advokácií. Pokiaľ teda žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti,
že v mesiaci máj 2009 mal žalobca pozastavený výkon advokácie a v súvislosti s tým porušil povinnosti
advokáta, vychádza z nesprávneho právneho názoru a žaloba bola podaná dôvodne.

Pre uvedený nesprávny právny názor žalovaného krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa §

250j ods. 2 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ostatnými dôvodmi podanej žaloby sa
už krajský súd nezaoberal, nakoľko už samotné nesprávne právne posúdenie veci bolo dôvodom na
zrušenie rozhodnutia žalovaného.

Na záver ešte krajský súd poukazuje i na ďalšie pochybenia žalovaného, ktorý vo výroku napadnutého

rozhodnutia (a tiež i v dôvodoch) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 15. februára 2011.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je však nesporné, že prvostupňový správny orgán vo veci
rozhodol dňa 9. februára 2011.O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.