Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/130/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210215731
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210215731.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1.U. W., nar.

XX. XX. XXXX, B. X, I., 2. A. W., nar. XX. XX. XXXX, B. X, I., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou
Nosko & Partners s.r.o., Námestie SNP 16, Bratislava, proti žalovaným: 1. G. D., J. XX, I., zastúpená
advokátom JUDr. Borisom Sobolovským, Záhradnícka 41, Bratislava, 2. A. D., J. XX, I., 3. A.. E. D., J.
XX , I., zastúpená matkou G. D., o zaplatenie 12 613,69 Euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 4 204,56Euro
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 4 204,56
Euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 4 204,56

Euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalované v 1., 2. a 3. rade sú povinné zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania 756,82 Euro na účet advokátskej kancelárie Nosko & Partners s.r.o., č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX náhradu trov právneho zastúpenia 2 122,34 Euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 12. 7. 2010 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali pôvodne proti G.
D. - manželke nebohého O. D., zaplatenia sumy 12 613,69 Euro z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo
svojej žalobe uviedli, že žalobcovia uzatvorili dňa 28.3. 2001 z O. D. ako predávajúcim kúpnopredajnú
zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná v evidencii nehnuteľností katastrálneho odboru

Okresného úradu Bratislava IV, katastrálne územie Dúbravka, na liste

- 2 -

17C/130/2010

vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXX/X - záhrada vo výmere 631 m2, parcela číslo XXX/X -
zastavaná plocha o výmere 39 m2. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti povolil Katastrálny úrad v
Bratislave, Správa katastra Bratislava IV dňa 25. 3. 2002, pod číslom V- XXXX/XX.V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV, pod spisovou značkou XXC XX/XXXX bol dňa
24. 6. 2008 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo určené, že X. Š., narodený dňa XX. X. XXXX, je vlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2001. Kúpna zmluva zo dňa 28. 3.

2001, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a O. D. ako predávajúcim, bola určená za absolútne neplatný
právny úkon. Žalobcovia však na základe uzavretej kúpnej zmluvy vyplatili predávajúcemu kúpnu cenu
vo výške 12 613,69 Euro/380 000,- Sk, čím vzniklo na strane predávajúceho bezdôvodné obohatenie,
ktoré žalobcovia žiadajú v tomto konaní vydať od jeho právnych nástupcov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, svedkov A. A.

a A. Š., oboznámil sa s obsahom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28. 3. 2001, výpisom z listu vlastníctva
pre katastrálne územie Dúbravka číslo LV XXX, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV, spisovej
značky XXC XX/XXXX zo dňa 24. 6. 2008, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II, spisovej značky
XXD XXXX/XXXX, XXD XXX/XXXX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa od 28. 3. 2001 uzavrel O. D., narodený X. XX. XXXX ako predávajúci so žalobcami ako kupujúcimi

kúpnopredajnúzmluvu.VčlánkuI. zmluvypredávajúciprehlásil,že jevlastníkomnehnuteľnéhomajetku
zapísaného v EN Katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava IV., katastrálne územie B. LV č.
XXX, parcely číslo XXX/X - záhrada o výmere 631 m2, parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha -
záhradná chata o výmere 39 m2. Predávajúci na základe uvedenej zmluvy predal nehnuteľnosť v celosti
kupujúcim - žalobcom v 1. a 2. rade ako manželom. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 380 000,- Sk/

12 613,69 Euro. Podľa článku III. kúpnopredajnej zmluvy bola kúpna cena odovzdaná predávajúcemu
pred podpisom zmluvy dňa 28. 3.2001.

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 2. 4. 2007, ktorý bol vedený pod spisovou značkou
XXC XX/ XXXX sa X. Š., narodený dňa XX. X. XXXX, domáhal proti U. W. W. A. W. určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vedeným na Katastrálnom úrade Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto

SR Bratislavu, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie B. ako parcela číslo XXX/X
a parcela číslo XXX/X, záhradná chata so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo XXX/X. Vo
svojom návrhu uviedol, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo kúpnou zmluvou zo dňa
30.5.2000prevedenénakupujúceho Z.L.,ktorúkúpnuzmluvuvšakžalobcanikdyneuzavrel.Následne
Z. L. nehnuteľnosti odpredal O. D. a tento ich následne odpredal manželom W.. Rozsudkom zo dňa 24.

6. 2008 súd návrhu vyhovel a určil že X. Š. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Súd
dospel k záveru, že X. Š. platne nepreviedol vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou
na Z. L., ktorý právny úkon bol súdom určený za neplatný. Následne preto nemohol Z. L. platne previesť
nehnuteľnosti na ďalších kupujúcich, teda na manželov W..

- 3 -

17C/130/2010

Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom nesúhlasí, sama sa dozvedela o
tom, že jej nebohý manžel O. D. predal spornú nehnuteľnosť až z tohto konania. Žalovaná 1/ uviedla, že
nevedela ani o tom, že by jej manžel vlastnil nehnuteľnosť v Dúbravke, ani že by nejaké nehnuteľnosti
predával žalobcom. Rovnako nemala vedomosť ani o tom, či žalobcovia vyplatili kúpnu cenu. Meno X.

Š. nikdy nepočula, osobu s týmto menom nepozná. Žalobcovia sú ich rodinnými priateľmi, stretávali sa.
Žalobcovia jej nikdy nespomenuli, že by od manžela žalovanej v 1. rade kúpili záhradu v B. a to ani pred
podaním návrhu, ani na jeho pohrebe.

Uznesením zo dňa 28. 12. 2011 súd podľa § 92 ods. 1 O. s. p. pripustil, aby do konania vstúpili ďalší
účastníci na strane žalovaných a to A. D. a mal. E. D., zastúpená matkou G. D., ako právne nástupkyne

O. D. a uznesením zo dňa 26. 3. 2012 súd podľa § 95 O. s. p. pripustil zmenu petitu.Právny zástupca žalovanej v 1. rade namietal vo veci premlčanie. Poukázal na to, že právny predchodca
žalovaných zomrel dňa 16. 4. 2005, kedy podľa jeho názoru začala plynúť objektívna trojročná
premlčacia lehota podľa § 102 Občianskeho zákonníka. Táto lehota uplynula potom dňa 16. 4. 2008.

Keďže návrh bol podaný na súd až v roku 2010, právo navrhovateľov je premlčané. Okrem toho tvrdil,
že kúpna cena nebola nikdy manželovi žalovanej 1/ vyplatená.

Žalobkyňa 2/ uviedla, že jej švagor A. A. bol dlhoročným priateľom O. D., často sa navštevovali a vedel,
že chce kúpiť chatu v B.. Jedného dňa ju oslovil O. D. s tým, že predáva svoju chatu. Vykonaná bola
ohliadka nehnuteľnosti za prítomnosti A. A., žalobkyne 2/, jej sestry, O. D. a A. Š.. Následne D. so Š.

pripravili návrh kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná. Dňa 28. 3. 2001 sa stretli na Katastrálnom úrade v
B., kde za prítomnosti žalobcov, O. D. a A. Š. pred podpisom kúpnej zmluvy odovzdala predávajúcemu
sumu 1 000 000,- Sk. Na takejto kúpnej cene sa dohodli a dohodli sa na tom, že v kúpnej zmluve
bude uvedená suma 380 000,- Sk. Na kúpnu cenu žalobkyni 2/ sumu 400 000,- Sk požičal švagor
A. A.. Zmluvou o pôžičke s ním však neuzavrela. Iné potvrdenia o odovzdaní kúpnej ceny ako toho,
ktoré vyplýva z kúpnej zmluvy nespisovali. Žalobkyňa 2/ sa nezaujímala, z akého dôvodu je vlastníkom

nehnuteľností iba O. D. a nie aj jeho manželka. Sama má niektoré nehnuteľnosti vo svojom výlučnom
vlastníctve, napriek tomu že žije v manželstve, preto jej táto okolnosť nepripadala byť neobvyklá.

Právny zástupca žalobcov nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, podľa jeho názoru začala
plynúť premlčacia lehota odo dňa, kedy sa navrhovatelia dozvedeli o neplatnosti kúpnej zmluvy, teda
právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, ktorá nastala dňom 13. 8. 2008, pričom návrh

na súd bol podaný dňa 12. 7. 2010, teda v dvojročnej premlčacej dobe. Rovnako právny zástupca
žalobcov poukázal na ustanovenie § 107 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, ak ide o neplatný právny úkon,
môže sa účastník domôcť premlčania iba vtedy, ak aj druhý účastník môže premlčanie namietať.

Svedok A. A. vo svojej výpovedi uviedol že nebohý manžel žalovanej 1/ bol jeho dobrým kamarátom
od detstva a poznal sa teda aj s jeho manželkou. Žalobkyňa 2/ je jeho švagrinou. O. D. ho oslovil, či

nepozná niekoho, kto by chcel kúpiť záhradnú chatku B.. Svedok vedel že navrhovateľka 2/ mala o kúpu
záhrady záujem, preto ju

- 4 -

17C/130/2010

oslovil. Svedok bol prítomný aj pri ohliadke záhrady, ktorú D. predával za 1 000 000,- Sk. Na tejto kúpnej

cene sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli. Svedok požičal žalobkyni 2/ časť kúpnej ceny vo výške 400
000,- Sk a zvyšok mala z predaja motorového vozidla. Písomnú zmluvu o poskytnutí pôžičky žalobkyni
2/ neuzavreli. Pôžičku mu žalobkyňa 2/ už medzičasom vrátila. Svedok bol tiež prítomný pri podpisovaní
kúpnej zmluvy, ktorá sa podpisovala na notárskom úrade v Bratislave - Saratove. Po podpise zmluvy
žalobkyňa 2/ odovzdala predávajúcemu v hotovosti 1 000 000,- Sk. Svedok nevedel o tom, že by bolo

iné písomné potvrdenie o odovzdaní peňazí vyhotovené, okrem vyhlásenia, ktoré bolo obsiahnuté v
kúpnopredajnej zmluve. Žalobca 1/ podpísal na notárskom úrade kúpnu zmluvu, následne odišiel, teda
nebol prítomný ani pri odovzdávaní peňazí. Žalobca 1/ nebol veľmi naklonený ku kúpe záhrady, bola
to skôr záležitosť žalobkyne 2/. Svedok uviedol že Š., D. a pani W. sa stretli na Katastrálnom úrade v
Dúbravke, kde v jednej budove je Katastrálny úrad aj Notársky úrad. Na chodbe pred notárskym úradom

došlo k vyplateniu kúpnej ceny, kde si D. peniaze aj prepočítaval.

Svedok A. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že D. poznal asi 10 rokov. D. prevádzkoval záložňu, svedok
mu pri jeho činnosti pomáhal, neskôr si aj svedok založil živnosť. Každý z nich robil svoje obchody podľa
toho, kto mal aké finančné prostriedky voľné. V tomto prípade obchod so záhradou v Dúbravke robil D.,
pretoževtomčasemalvoľnéfinančnéprostriedkyon.Išloonehnuteľnosť,ktorúpôvodnývlastníkzaložil.

Keďže si pôvodný vlastník nesplnil svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zmluvy o pôžičke, došlo k predaju
tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola následne odpredaná žalobcom. Presnú kúpnu cenu si svedok
nepamätal, uviedol približnú výšku 500 000,- Sk. Svedok sa zúčastňoval pri podpise kúpnopredajnejzmluvy na Katastrálnom úrade v Dúbravke. D. peniaze odovzdávala žalobkyňa 2/ v hotovosti. Svedok
si nepamätal či to bolo pred podpisom zmluvy alebo po jej podpise.

Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu spisovej značky XX B. XXX/XXXX súd zistil, že O. D.,

narodený dňa X. XX. XXXX, zomrel dňa XX. X. XXXX bez zanechania závetu. Dedičmi v I. zákonnej
skupine sa stali jeho manželka G. D. a deti poručiteľa A. D. a mal. E. D.. Uznesením zo dňa 28. 9. 2005
bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva G. D. a deťom poručiteľa A. D. a mal. E. D. tak, že čistá hodnota
dedičstva bola vyčíslená sumou 7 839 553,85 Sk.

Podľa § 175 ods. 2 O. s. p. okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie
súdutomu,ktonebolúčastníkomkonaniaodedičstvezktoréhouznesenievzišlo,abysadomáhalsvojho

práva žalobou.

Žalované v konaní vzniesli námietku premlčania. Právny zástupca žalovanej 1/ mal za to, že žalobcovia
sa prvýkrát mohli dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil
smrťou poručiteľa teda dňom 16. 4. 2005. Trojročná premlčacia doba potom uplynula dňom 16. 4. 2008,
preto ak bol návrh na súd podaný dňa 12. 7. 2010, bol podaný po uplynutí premlčacej doby. K vznesenej

námietke premlčania súd uvádza nasledovné: Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú

- 5 -

17C/130/2010

účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

V citovanom zákonnom ustanovení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a

objektívna. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto 2 premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle
od seba.

Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o bezdôvodné
obohatenie spôsobené úmyselne. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch

rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o:

a) vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor,

b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.

Nie je pritom rozhodujúce, či oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je
teda opodstatnená a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel

alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúca je
vždy to, kedy sa o tejto skutočnosti v skutočne dozvedel. Z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Právny zástupca žalovanej

1/ tvrdí, že žalobcovia sa mohli dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohateniu a kto sa na ich úkor
bezdôvodne obohatilsmrťou O. D., t.j. dňom 16. 4. 2005. S týmto právnym názorom sa súd nestotožňuje.Tak ako z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV, spisovej značky XXC XX/XXXX vyplýva, podal
pôvodný vlastník predmetných nehnuteľností - X. Š., návrh proti manželom W. o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. na súd až dňa 2. 4.2007. Okresný

súd Bratislava IV až rozsudkom zo dňa XX. 6. 2008, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.
8. 2008 určil, že X. Š.C. je výlučným vlastníkom nehnuteľností, vedených na Katastrálnom úrade v
Bratislave, Správa katastra Bratislava v IV, zapísané na LV číslo XXX ako parcela číslo XXX/X a parcela
číslo XXX/X, záhradná chata so súpisným číslom XXXX. Do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
teda žalobcovia nemohli vedieť to, že nie sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, že vyplatením kúpnej ceny

predávajúcemu,došlonajehostranekbezdôvodnémuobohateniu.Preto,akprávnyzástupcažalobkyne
tvrdí, že rozhodujúcim dňom je deň úmrtia O. D., súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje.
Rozhodujúcim dňom odkedy sa začína počítať subjektívna premlčacia lehota je v deň 13. 8. 2008, t.j.
nadobudnutie právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bolo určené, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností je X. Š.. Ak bol návrh na súd podaný dňa 12. 7. 2010, bol návrh podaný
v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 13. 8.

2010, v priebehu ktorej bol podaný návrh na súd, preto súd na ďalšiu objektívnu premlčaciu dobu
nemohol už prihliadať.

Súd okrem uvedeného nemohol na vznesenú námietku premlčania ani prihliadať poukazujúc
na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka prípadov vzájomných
(synalagmatických) záväzkov. V ustanovení § 107 ods. 3 OZ je vlastne

- 6 -

17C/130/2010

ustanovená výnimka z ustanovenia § 100 ods. 1 OZ posledná veta, podľa ktorej ak sa dlžník dovolá
premlčania, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať. V prejednávanej veci existuje na jednej
strane povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy, teda právo,

ktoré sa premlčí (právo na peňažné plnenie), na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke
právo). V prípade kúpnej zmluvy nie je vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené
uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Keďže
v prejednávanej veci stoji voči sebe premlčateľné právo a nepremlčateľné právo je možné aplikovať
ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná 1/ sa v konaní ďalej bránila tým, že žalobcovia jej nebohému manželovi kúpnu cenu vôbec
nevyplatili. Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým založenou kúpnou zmluvou uzavretou medzi
žalobcami a O. D. dňa 28. 3. 2001, ako aj výsluchmi žalobcov a svedkov A. A. a A. Š. bol v konaní
preukázaný opak.

Účastníci kúpnopredajnej zmluvy svojimi podpismi potvrdili, že kúpnu cenu 380 000,- Sk/12 613,69 Euro

vyplatili kupujúci predávajúcemu pred podpisom kúpnopredajnej zmluvy dňa 28. 3. 2001. Svedkovia
A. W. Š. pred súdom potvrdili že boli osobne prítomní, ako žalobkyňa 2/ pred samotným podpisom
kúpnopredajnej zmluvy odovzdávala finančnú hotovosť Jurajovi Kunetkovi v budove Katastrálneho
úradu v Dúbravke. Svedkovia potvrdili, že kúpna cena bola vyplácaná v hotovosti, kúpnu cenu si
predávajúci prepočítal.

Podľa § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľ ľavou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvo.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Z obsahu dedičského rozhodnutia tunajšieho súdu spisovej značky 38D 802/2005 súd zistil že O. D.
zomrel dňa 16. 4. 2005. Podľa § 175 q ods. 1 písm. b) O. s. p. súd potvrdil nadobudnutie dedičstva
dedičom a zo zákona v I. skupine, podľa výšky ich zákonných dedičských podielov. Podľa § 473 ods.

1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bola preukázaná dôvodnosť podanej žaloby, súd jej v zmysle
citovaných zákonných ustanovení vyhovel, majúc za to že na vznesenú námietku premlčania nie je
možné prihliadať s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutím súdu
bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam pôvodnému vlastníkovi,

preto ak žalobcovia vyplatili kúpnu cenu nevlastníkovi, došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré sú žalované ako dedičky poručiteľa povinné vydať žalobcom v zmysle ustanovenia §
470 Občianskeho zákonníka, každá z nich rovnakým dielom.

- 7 -

17C/130/2010

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešným žalobcom právo
na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali. Trovy konania žalobcov
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 756,82 Eura a trov právneho zastúpenia
advokátom za 6 úkonov právnej pomoci:

1. Prevzatia a príprava právneho zastúpenia,

2. Písomné podanie žaloby na súd,

3. Účasť na pojednávaní dňa 17. 3. 2011,

4. Účasť na pojednávaní dňa 6. 10. 2011,

5. Účasť na pojednávaní dňa 4. 9. 2012,

6. Účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2012.

1 úkon právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. vo výške 287,14 Eura + režijný
paušál 7,63 Eura + 20 % DPH spolu 353,72 Euro za 6 úkonov spolu, 2 122,34 Euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

- 8 -

17C/130/2010

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo
obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.

2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.