Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/129/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908212233
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7908212233.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: VBC REAL s. r. o.,

Bratislava, Mlynské Nivy 54, IČO: 43911463, zastúpeného advokátom: JUDr. Sergej Romža, Košice,
Hrnčiarska 5, proti odporcovi: T.. M. C., G.. X.XX.XXXX, E. K. G. Ž., O. XX, zastúpenému advokátom:
JUDr. Peter Jonáš, Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, o zaplatenie 2.028,23 Eur,

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania celkom vo

výške, 860,- Eur, ako náhradu za súdny poplatok sumu 121,69 Eur a vo výške 738,31 Eur ako trovy
právneho zastúpenia odporcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, priamo advokátovi
odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 23.7.2008 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal náhrady

škody vo výške 61.102,33 Sk (2.028,23 Eur) ako aj náhrad trov konania. Návrh dôvodil tým, že odporca
bol v pracovnom pomere s navrhovateľom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2008. Navrhovateľ
rozviazal pracovný pomer s odporcom výpoveďou v zmysle ustanovenia § 72 Zákonníka práce v rámci
skúšobnej doby. Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil ku dňu 13.5.2008. Odporca bol
podľa pracovnej zmluvy zamestnaný u navrhovateľa do pracovnej pozície stavbyvedúceho. Odporca
porušením svojich pracovných povinností stavbyvedúceho spočívajúcej v nesprávnom zameraní výšky
muriva, spôsobil navrhovateľovi škodu v úhrnnej výške 61.102,33 Sk, ktorý navrhovateľ vyčíslil v

prehľade rozpočtových nákladov a v krycom liste rozpočtu zo dňa 21.5.2008. Po vzniku a zistení škody
spôsobenej odporcom pre navrhovateľa, navrhovateľ oznámil dňa 13.5.2008 odporcovi túto skutočnosť
a žiadal ho o náhradu škody. Odporca odmietol škodu uhradiť.

Konajúci súd v predmetnej veci vydal dňa 4.11.2008 platobný rozkaz, č. k. 2C/129/2008, proti ktorému
podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej (č.l. 22).

Odporca v podanom odpore potvrdil, že s navrhovateľom uzavrel pracovný pomer dňa 1.4.2008 tak, že
mal v pracovnej zmluve uvedené, že nastupuje ako stavbyvedúci. Už v začiatkoch pracovného pomeru
však vykonával práce ako majster na stavbe, pričom jeho priamym nadriadeným bol stavbyvedúci. Aj

v spornom prípade mu bolo nariadené, aby stavebné práce vykonával podľa pokynov stavbyvedúceho,
čo aj plnil; keďže v tom čase nemali komplexnú projektovú dokumentáciu - projekt o statike - k dispozícii,
vykonávali stavebné práce podľa architektonického projektu - neúplnej projektovej dokumentácie - a
v zmysle pokynov hlavného stavbyvedúceho. Až po ukončení predmetných práce im bol odovzdanýstatický projekt, kde bolo zistené, že sa musí odstrániť časť muriva. Konateľ jeho zamestnávateľa nebol
spokojný s výkonom prác, preto s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 13.5.2008 bez
akýchkoľvek poznatkov o tom, že odporca navrhovateľovi spôsobil škodu. Odporca v odpore poprel

akékoľvek zavinenie zo svojej strany, čo dôvodil tým, že pri výkone práce iba plnil pokyny svojho
nadriadeného. Vyčíslenie škody považuje za neopodstatnené, nakoľko ho vykonali traja pracovníci za
jeden pracovný deň a materiál bol použitý na výkon ďalších stavebných prác.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom
svedkov V. A. Q. B. Z., a listinnými dôkazmi.

Pojednávanie nariadené na deň 20.9.2012 vykonal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho advokáta,

i keď advokát navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že sa dňa 20.9.2012 zúčastní
celoslovenského zasadnutia katedier ako poverený vedúci katedry Trestného práva UPJŠ v Košiciach
(č.l. 159). Nariadený termín pojednávania na deň 20.9.2012 vzali na vedomie navrhovateľ, jeho advokát,
odporca a advokát odporcu na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 s tým, že im predvolanie nebude
doručené (č.l. 152). Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na odročenie pojednávania a pojednávanie

uskutočnil. Návrhu advokáta navrhovateľa na odročenie pojednávania nevyhovel z toho dôvodu, že v
predmetnom konaní advokát navrhovateľa opakovane ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní a
nariadené pojednávanie žiadal odročiť. Vo veci bolo nariadených celkom 17 pojednávaní, z nich advokát
navrhovateľ žiadal ospravedlniť neprítomnosť na pojednávaní a už nariadené pojednávanie odročiť v 11
prípadoch, a to: na termín 28.4.2011 z dôvodu pedagogických povinností (č.l. 49), na termín 7.7.2011

z dôvodu čerpania dovolenky (č.l. 56,57a), na termín 21.7.2011 z dôvodu čerpania dovolenky (č.l. 58),
na termín 22.9.2011 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním (č.l. 72), na termín 4.10.2011 z dôvodu
kolízie s iným pojednávaním (č.l. 76), na termín 6.10.2011 z dôvodu pedagogických povinností (č.l. 81,
84), na termín 26.10.2011 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním (č.l. 85, 89), na termín 26.3.2012
z dôvodu pedagogických povinností (č.l. 110,110a), na termín 5.4.2012 z dôvodu práceneschopnosti

svojho klienta, k čomu konajúci súd dodáva, že do uvedeného dňa, t. j. do dňa 5.4.2012 sa ani na jedno z
nariadených pojednávaní navrhovateľ neustanovil (č.l. 115, 120), na termín 3.5.2012 z dôvodu kolízie s
iným pojednávaním (č.l. 126,131), a konečne na termín 20.9.2012 z dôvodu už uvádzaných pracovných
povinností pedagóga (č.l. 159).

Konateľ navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 vypovedal, že navrhovateľ odporcu

zamestnal na základe výberového konania, podľa konateľa to bolo 1. apríla 2008. Pracovný pomer
odporcu u navrhovateľa skončil niekedy v polovici mája 2008. Odporca nastúpil ako stavbyvedúci s
platom 25.000,- Sk, pri nástupe odporca predložil vysokoškolský diplom stavebného inžiniera a predložil
osvedčenie zo Slovenskej komory stavebných inžinierov. Táto komora je kontrolným orgánom, ktorý
vydáva povolenie a je súčasne skúšobným orgánom . Odporca pri nástupe predložil aj osvedčenie ako

stavbyvedúci vydané týmto orgánom. Toto osvedčenie osvedčovalo aj to, že odporca môže vykonávať
funkciu technického dozoru stavby. To bolo podmienkou, aby navrhovateľ prijal fundovaného človeka
z odboru výstavby. Odporca dostal na starosť stavbu Inforamy v Košiciach, kde majstrom na tejto
stavbe bol O.. Z.. Po informácii T.. A., že došlo k nejakému premurovaniu alebo k chybám na stavbe,
ktoré zistil práve T.. A. po premeraní jednotlivých výšok muriva, navrhovateľ bol nútený tieto chyby

spôsobené odporcom odstrániť a tým pádom navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ s odporcom
skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, lebo podľa konateľa navrhovateľa sa prejavila zjavná
nefundovanosť odporcu.

Konateľ navrhovateľa ďalej vypovedal, že k výške škody navrhovateľ dospel nasledovne: Každá stavba
má svoj rozpočet, ktorý sa skladá z jednotlivých položiek. Jednou z týchto položiek bola aj hodnota tej

časti muriva, ktorú navrhovateľ musel vybúrať a odviesť do sute. Následne navrhovateľ musel kúpiť nový
materiál a upraviť práce spôsobené škodou. Škoda bola ohodnotená položkami stavebného cenníka
a následne bola vyúčtovaná odporcovi, ktorý škodu nezaplatil. Konateľ navrhovateľa popísal jednotlivé
položky urobené vo výpočte uplatneného nároku náhrady škody (č.l. 6 - 7), v ktorom je výška spôsobenej
škody vyčíslená sumou 61.102,33 Sk (2.028,23 Eur).Konateľ navrhovateľa ďalej vypovedal, že T.. A. pracoval pre navrhovateľa na základe zmluvy o výkone
činnosti, a to ako odborne spôsobilá osoba s osvedčením pre výkon aj kontrolu stavebných činností.
Podriadeným odporcu bol O.. Z. v pracovnom zaradení majstra. Na stavbu Inforamy v Košiciach bola

vypracovaná dokumentácia, a to realizačná dokumentácia, vyšší a podrobnejší stupeň dokumentácie
stavby. Podľa tejto realizačnej dokumentácie bola na predmetnej stavbe Inforamy realizovaná samotná
stavba, nechýbali žiadne výkresy, žiadna dokumentácia, poprípade keď chýbali nejaké dielčie výkresy,
určite sa netýkali výšky muriva. Konateľ navrhovateľa poprel tvrdenie odporcu, že k zníženiu muriva
z 3 metrov na 2,5 metrov došlo preto, že bola dodatočne doručená projektová dokumentácia, z ktorej

vyplynula výška muriva na 2,75 metrov. Pri znížení tohto muriva sa nezbúral celý múr, len sa znižovala
jeho výška, opravovala sa chyba, ktorá vznikla meraním. Poprel tvrdenie odporcu, že vzťah medzi T..
A. a odporcom bol taký, že T.. A. bol hlavný stavbyvedúci a odporca mal plniť príkazy stavbyvedúceho
T.. A.. Poprel aj ďalšie tvrdenie o tom, že on sám (t.j. konateľ navrhovateľa) rozhodol, že odporca bude
stavbyvedúci pre zvislé konštrukcie a O.. Z. pre vodorovné konštrukcie a že toto malo byť zapísané v
stavebnom denníku. Poprel aj ďalšie tvrdenie odporcu o tom, že statik mení výšku muriva z dôvodu

únosnosti stavby a keď odporca 11.4.2008 vytyčoval výšku muriva na 3 metre, nemal k dispozícii
kompletnú projektovú dokumentáciu. Tvrdil, že v čase, keď odporca vytyčoval výšku muriva, mal k
dispozícii kompletnú projektovú dokumentáciu a v žiadnom prípade nemal k dispozícii dve rozdielne
dokumentácie, kde by bola rozdielna výška muriva. Podľa tvrdenia konateľa navrhovateľa odporca
nemal vypracovanú samostatnú pracovnú náplň, lebo jeho pracovná náplň vyplýva priamo zo zákona,

zrejme zo stavebného zákona, prípadne iných právnych noriem. Podľa výpovede konateľa navrhovateľa
listinné dôkazy, a to stavebný denník a projektová dokumentácia by mali byť archivované, ale konateľ
navrhovateľa nevedel uviesť, ktoré z týchto listinných dôkazov sú archivované priamo u samotného
navrhovateľa a ktoré u investora stavby.

Odporcavkonanítvrdil,žespornávýškamurivabolanímsprávnenameranápodľadostupnejprojektovej

dokumentácie, ktorá t.č. bola na stavbe za prítomnosti nadriadeného pracovníka T.. A. a za prítomnosti
kolegu odporcu O.. Z. v pracovnom zaradení stavbyvedúceho pre statiku. Podľa tvrdenia odporcu on
bol zaradený ako stavbyvedúci pre murované zvislé konštrukcie. V čase, keď vytyčoval sporné murivo,
jeho pracovný pomer u navrhovateľa trval dva týždne. Toto vytyčovanie bolo uskutočnené 11.4.2008
a 17.4.2008 do kancelárie, v ktorej sedel, bola doručená projektová dokumentácia, z ktorej vyplynulo,

že výška muriva sa musí znížiť na 2,75 metrov. Z týchto dôvodov došlo k búraniu a zníženiu muriva o
25 cm po obvode časti stavby. O tom, že v odpore uviedol, že u navrhovateľa vykonával práce ako
majster na stavbe a na pojednávaní vypovedal, že bol stavbyvedúci pre zvislé konštrukcie, uviedol,
že stavbyvedúcim pre zvislé konštrukcie bol „na papieri“, ale podľa pracovnej zmluvy mal plniť pokyny
nadriadeného, ktorým bol O.. A.. Pri nástupe do pracovného pomeru mu konateľ navrhovateľa O.. A.

oznámil, že má plniť príkazy p. A.. O.. A. bol podľa vedomostí odporcu zamestnancom navrhovateľa
v pracovnom zaradení hlavný stavbyvedúci alebo vedúci výroby, on chodil na stavbu. Pri nástupe do
pracovného pomeru mu konateľ navrhovateľa O.. A. ústne rozhodol, že odporca bude stavbyvedúcim
pre zvislé konštrukcie a O.. Z. pre vodorovné konštrukcie. Súčasne odporcovi prikázal túto skutočnosť
zapísať do stavebného denníka, podľa odporcu túto skutočnosť p. Z. do stavebného denníka zapísal.

Ďalej odporca vypovedal, že nadobudol dojem, že v skutočnosti nie je v postavení stavbyvedúceho
z toho, že elementárne rozhodnutia, ktoré by mohol rozhodovať ako stavbyvedúci, v skutočnosti
rozhodoval p. A. a pokyny O.. A. musel plniť aj on, t.j. odporca, aj O.. Z.. Keď zameriaval výšku
sporného muriva vo výške 3 metrov, mal k dispozícii projektovú dokumentáciu, v ktorej toto murivo
malo naprojektovanú výšku 3 m. Poukázal na to, že už uviedol, že dňa 17.4.2008 mu bola doručená

projektová dokumentácia a táto projektová dokumentácia už uvádzala výšku toho istého muriva 2,75
metrov. Rozdiel medzi pôvodnou projektovou dokumentáciou, kde sporné murivo bolo naprojektované
vo výške 3 metrov a ďalšiu projektovou dokumentáciou, doručenou odporcovi 17.4.2008, ktorá výšku
muriva stanovovala na 2,75 metrov, riešil s p. Z., a to tak, že na toto murivo pridelili troch pracovníkov,
ktorí búraním znížili murivo z 3 metrov na 2,75 metrov. Rozpor v rozdielnych výškach muriva neriešil

so svojím nadriadeným z dôvodu, že to považoval za banálnu vec a aj preto, že išlo o prácu troch
pracovníkov počas jednej pracovnej smeny. Odporca ďalej vypovedal, že toho istého dňa, keď sa
znižovala výška sporného muriva z 3 metrov na 2,75 metrov, telefonicky potom informoval T.. A. o tom,
že prišla nová projektová dokumentácia, ktorá výšku toho muriva určuje na 2,75 metrov. Nepamätal sa ,
ako na to reagoval O.. A.. Tento mu však telefonicky dal súhlas k búraniu, pričom búranie spočívalo

v tom, že z muriva sa odobral jeden rad tehál po celom obvode časti stavby, murivo bolo znížené v
dĺžke 50 metrov. Podľa tvrdenia odporcu, on robil zápisy do stavebného denníka o tom, že sa znižujevýška muriva. Nepamätal si, či do stavebného denníka zapisoval aj to, že znižovanie výšky muriva sa
vykonáva preto, že prišla nová stavebná dokumentácia, asi to však zapísal. V deň, keď u navrhovateľa
končil jeho pracovný pomer, O.. A. uplatňoval zaplatenie škody, ale on nerozumel, čo od neho O.. A.

chce. Vypytoval sa ho, akú škodu si uplatňuje, ale jeho odpovedi nerozumel. Následne odporca vo svojej
výpovedi opravil svoju predchádzajúcu výpoveď tak, že pokiaľ doteraz vypovedal, že dňa 17.4.2008
prišla nová projektová dokumentácia, tak túto opravuje tak, že neprišla nová projektová dokumentácia,
ale išlo o statickú dokumentáciu a v tejto dokumentácii už bola výška muriva stanovená na 2,75 metrov.
Okrem zmeny výšky muriva, žiadny iný rozdiel v statickej dokumentácii oproti pôvodnej projektovej

dokumentácii nebol. Pri vytyčovaní muriva dňa 11.4.2008 upozorňoval svojho nadriadeného p. A., že
nemôže murivo vytyčovať podľa prvotného výkresu architektonického stavebného riešenia vzhľadnom
na to, že k vytyčovaniu muriva potrebuje mať na stavbe kompletnú dokumentáciu, ktorá pozostáva z
tej statickej časti, ktorá prišla aj 17.4.2008. V čase, keď vytyčoval murivo na výšku 3 metrov bolo z
architektonickej časti jednoznačne zrejmé, že murivo má byť vo výške 3 metrov. V čase, keď sa od p.
A. dožadoval doplnenia projektovej dokumentácie o časť statika, tak mu p. A. oznámil, že projektant ju

ešte nedodal. Odporca ďalej vypovedal, že nikdy v živote sa nestretol s tým, aby architektonická časť
projektovej dokumentácie a statická časť projektovej dokumentácie neboli totožné, resp. aby tieto dve
časti neboli v súlade. Tvrdil, že p. A. spolu s ním zameriaval výšku sporného muriva, a takisto aj O.. Z..
Odporca tiež vypovedal, že v stavebnom denníku vtedy, keď nastupoval do práce u navrhovateľa, bola
doň zapísaná jeho pracovná náplň stavbyvedúceho zvislých konštrukcií.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 ďalej zotrval na svojom tvrdení, že pri výške muriva
zvislých konštrukcií bola správne zameraná výška muriva podľa dokumentácie, ním bola správne
zameraná a zrealizovaná výška muriva 3 metrov, následne 17.4.2008 pri realizácii vodorovných
konštrukcií O.. Z. obdržal dokumentáciu na vodorovné konštrukcie, kde výška muriva bola vyznačená
už len na 2,75 metrov. Podľa tvrdenia odporcu určite výšku muriva 3 metre zameral správne, je o tom

zápis pravdepodobne v stavebnom denníku. On mal takýto zápis urobiť, ale či takýto zápis urobil, to si
nepamätá. Pokiaľ uvádza, že výška muriva má byť zachytená v dokumentácii, tak túto dokumentáciu
špecifikoval tak, že je to časť dokumentácie označená ako zvislé konštrukcie.

V konaní bol vypočutý aj svedok V. A. (č.l. 91). Tento svedok na pojednávaní konanom dňa 22.12.2011
vypovedal, že pre navrhovateľa v minulosti vykonával práce stavebného dozoru na stavbe Inforama,

sklad liečiv v Košiciach, a to na základe zmluvy uzavretej medzi ním a navrhovateľom. Nebol s
navrhovateľom v pracovnom pomere, ich vzťah sa ukončil ukončením prác. Na stavbe Inforama, sklad
liečiv v Košiciach, on ako stavebný dozor mal na starosti kontrolnú činnosť, t.j. kontrolovať výkon prác
na samotnej stavbe. Svedok vypovedal, že myslí, že stavbyvedúcim na tejto stavbe bol odporca a mal
pomocníka, svedok vypovedal, že myslí, že to bol O.. Z., pričom podľa svedka tento p. Varga mal

pracovné zaradenie majstra. Práca svedka ako stavebného dozoru spočívala v tom, že po dokončení
časti stavebného celku mal skontrolovať, či boli zabudované tie materiály, ktoré boli deklarované v
súpisoch prác, súčasne kontroloval, či súpis prác je v súlade s projektovou dokumentáciou. Vybudovanie
vyššieho muriva, teda skutočnosť, ktorá je predmetom sporu, vyšla najavo po tom, čo už bolo
vybudované prvé podlažie a navrhovateľ chcel túto časť stavby fakturovať investorovi. Svedok kontrolou

prevedených prác zistil zlé zameranie výšok muriva, čo sa odzrkadlilo v tom, že z muriva musela byť
určitá časť odstránená. Nepamätá už, aká výška muriva mala byť odstránená. Svedok vypovedal, že
každá projektová dokumentácia sa skladá z niekoľkých častí a musí mať tzv. architektonickú časť, potom
časť statika a ďalšie časti napr. elektroinštalácia, vzduchotechnika, zdravotechnika a pod. Tieto časti
sa označujú ako profesné časti projektovej dokumentácie. Stavba sa robila s monolitickými stropami,

železobetónové stĺpy boli medzi monolitickými platňami. Monolitický platňa je jednoliata, na zemi je
základová platňa, na nej železobetónové stĺpy, na ktoré sa uložila ďalšia monolitická platňa. Táto
stavba mala takýchto platní tri. Tieto monolitické platne a železobetónové stĺpy, na ktorých boli platne
ukladané okrem spodnej , tak táto časť stavby je riešená v projektovej dokumentácii, časť statika.
Ďalšia časť projektovej dokumentácie, a to architektonická časť, upravuje výplňové konštrukcie medzi

železobetónovými stĺpmi, teda aj medzi jednotlivými monolitickými platňami, ďalej priečky a stavebné
otvory, veľkosti týchto otvorov a ich zameranie. Ide o otvory napr. na dvere a okná. Porovnaním
architektonickejčastiprojektovejdokumentácie,tedavýškyobvodovéhoplášťamedziželezobetónovými
stĺpmi, ktoré stáli na prvej monolitickej platni svedok zistil, že obvodový plášť je vyšší, než mal byť
podľa architektonickej časti projektovej dokumentácie. Keby tento plášť ostal v takej výške, tak druhá

monolitická platňa by sa dostala do väčšej výšky, než pôvodne mala byť a spôsobilo by to aj to, žeotvory, ktoré mali byť vynechané v obvodovom plášti, by sa dostali vyššie, než podľa architektonickej
projektovej dokumentácie mali byť.

Podľa svedka A. navrhovateľ riešil vyššie obvodové murivo v rámci svojej kompetencie tak, že dal

časť tohto obvodového plášťa, ktorý prevyšoval výšku uvedenú v architektonickej časti projektovej
dokumentácie, zbúrať. Následne všetky otvory, ktoré boli v tomto obvodovom plášti, sa dali opraviť,
čiže sa dali nové preklady na správnu výšku. Na otázku, či má na stavbe prednosť architektonická
časť projektovej dokumentácie alebo statika, pokiaľ ide o výšku obvodového muriva, svedok uviedol, že
prednosť má tá časť, ktoré práve sú prevádzané. Teda ak ide o murovanie obvodových stien a priečok,

má prednosť architektonická časť projektovej dokumentácie. Svedok nemal vedomosť o tom, aby
architektonická časť projektovej dokumentácie bola menená v priebehu výstavby tejto stavby a nemal
vedomosť o tom, aby pri tejto stavbe existoval rozpor v projektovej dokumentácii medzi architektonickou
časťou a časťou statika. Tento svedok ďalej vypovedal, že nikdy nebol zamestnancom navrhovateľa a
nikdy ho navrhovateľ neprepustil. Nebol stavbyvedúcim stavby, vykonával funkciu stavebného dozoru,
na to má aj oprávnenie. Ďalej vypovedal, že stavba sa zásadným spôsobom neupravovala, zvýšenie

obvodového muriva je zásadnou zmenou stavby, nevie o tom, aby projektová dokumentácia stavby bola
neúplná. Svedok tiež vypovedal, že sa doteraz na stavbách nestretol s tým, aby na jednej stavbe bol
jeden stavbyvedúci pre zvislé konštrukcie a iný pre monolitické vodorovné konštrukcie. On odporcu
vnímal ako stavbyvedúceho, p. Z., vnímal ako majstra. Poprel, aby bol nadriadeným odporcu a keďže
ním nebol, nemohol mu dávať žiadne pokyny; on vo funkcii stavebného dozoru upozorňoval tak odporcu

ako aj p. Z. na ním zistené nedostatky. Nepamätal sa na to, aby boli na sporné murivo dve projektové
dokumentácie, a to jedna s výškou 3 metre, druhá s výškou muriva stanovenou do výšky 2,75 metrov.
Podľa svedka keby sa to tak stalo, musela by prísť od projektanta oficiálne opravená projektová
dokumentácia so zaznačením zmien. Ak by takáto opravená projektová dokumentácia prišla, on ako
stavebný dozor mal byť o tom informovaný a túto informáciu by mal dostať od dodávateľa stavby, ktorým

v tomto prípade bol navrhovateľ. Svedok nepovažuje zníženie výšky obvodového muriva za banálnu
vec. Naopak, považuje ju za vec zásadného významu pri stavbe, ktorá mení vzhľad budovy, výšku
podlažia a následne problémy s konštrukciami, napr. schodišťami. K tvrdeniu odporcu, že odporca mu
toho istého dňa, keď sa znižovala výška sporného muriva z 3 metrov na 2,75 metrov, vypovedal, že sa
na také nepamätá. Tiež sa nepamätal na to, aby dával odporcovi telefonicky súhlas k búraniu. Pripustil,

že teoreticky by to bolo možné, keby mal súhlas od dodávateľa stavby, ktorým bol navrhovateľ. On
ako stavebný dozor kontroluje stavebný denník, nerobí v ňom žiadne zápisy, zo stavebného denníka
zisťuje priebeh prác. Podľa svedka pokiaľ odporca vo svojej výpovedi tvrdil, že v statickej dokumentácii
bola výška muriva 2,75 metrov, tak on uvádza, že projekt statiky nerieši výšku muriva, ale rieši výšku
železobetónových konštrukcií, teda aj stĺpov. Pripustil, že teoreticky je možné, aby bol nesúlad medzi

architektonickou časťou projektovej dokumentácie a statikou, tento rozpor by mal odstrániť hlavný
projektant. Ak stavbyvedúci takýto rozpor zistí, mal by to oznámiť svojmu nadriadenému, prípadne
hlavnému projektantovi. Nie je to stavbyvedúci, ktorý by mohol odstrániť rozpor medzi architektonickou
časťou projektovej dokumentácie a statickou časťou projektovej dokumentácie. Svedok tvrdil, že v čase,
keď sa vykonávala stavba Inforamy, sklad liečiv, tak na stavbe bola k dispozícii kompletná projektová

dokumentácia, ktorá bola potrebná na tie práce, ktoré boli v tom čase prevádzané. Svedok vypovedal, že
sa nepamätá na to, aby pri tejto stavbe bol rozpor v projektovej dokumentácii medzi jej architektonickou
časťou a časťou statika. Pokiaľ by nastala taká situácia, ako vo svojej výpovedi tvrdil odporca, že v
architektonickej časti projektovej dokumentácie mal určenú výšku muriva 3 metre a následne v časti
projektovej dokumentácie statika mal výšku muriva 2,75 metrov, túto skutočnosť bol odporca povinný

akostavbyvedúcizaznamenaťdostavebnéhodenníka,popísať,oktorévýkresysajednáadovyjadrenia
zodpovednéhoprojektantavpodstateničnerobiť.Svedokmalvedomosťotom,ženastavbebolproblém
s výškou muriva, ale aby tento problém vyplýval z rozdielov medzi architektonickou časťou projektovej
dokumentácie, na to si nepamätal. Poprel, aby s odporcom zameriaval výšku sporného muriva, podľa
svedka on na to nemal dôvod. Svedok ako stavebný dozor takéto práce nerobí. Až potom, keď je murivo

dokončené, on ako stavebný dozor kontroluje, či výška muriva sedí s výkresovou dokumentáciou.

Svedok Z. na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 vypovedal (č.l. 144), že pokiaľ sa dobre pamätá,
od 1.2.2009 na základe inzerátu ako živnostník vstúpil do zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Nebol
zamestnancom navrhovateľa. Zmluvný vzťah ukončil za bežných okolností. K veci uviedol, že vyšší
dodávateľ stavby rozhodol, že on bude mať na starosti statiku, t.j. železiarske práce, betonáž, vrátane

debnenia a odporca bude mať na starosti murovacie práce. Pokiaľ uvádza termín vyšší dodávateľstavby, má tým na mysli navrhovateľa. Murovacie práce prebiehali nielen na administratívnej budove,
ale aj v hale a je pravda, že v hale sa o jeden rad tehlových tvárnic vybudovalo vyššie murivo. Tento
rad sa dal zbúrať, tehly sa dali očistiť a použili sa na ďalšie murivo na inom mieste na prízemí.

Najproblematickejšie na búraní bolo to, že z tehál bolo treba osekať maltu, na čom dvaja pracovníci
robili dva dni. Podľa výpovede tohto svedka on podľa uzavretej zmluvy u navrhovateľa nastúpil ako
stavbyvedúci vo veľkosklade liečiv na Michalovskej ulici v Košiciach, delenie kompetencií medzi ním a
odporcom mu oznámil konateľ navrhovateľa T.. A. v ten deň, kedy na murárske práce nastúpila firma
Tabak. Podľa tohto svedka do kompetencie odporcu patrilo stanovenie výšky obvodového muriva, lebo

on riadil murárske práce. Svedok vypovedal, že odporca mal k dispozícii výkres, ktorý sa v odbornej
terminológii označuje ako rez stavby a odporca zistil podľa tohto výkresu, že obvodové murivo je vyššie.
Prišiel za ním (t.j. za svedkom) poradiť sa a svedok mu povedal, že to nie je veľká práca, že za dve
hodiny vedia ten jeden rad demontovať. Nevedel uviesť, aká bola dĺžka obvodového múra, z ktorého sa
demontovaljedenradtehál.Vedelvšak,žetentojedenradtehálsademontovalpocelomobvodemuriva,
z ktorého mala byť administratívna budova na tejto stavbe, lebo okrem administratívnej budovy sa staval

aj sklad. Podľa svedka výkres označený svedkom ako rez stavby, na základe ktorého mal odporca zistiť
nesprávnu výšku obvodového muriva, bol súčasťou vykonávacieho projektu, ktorým sa riadili až do
konca výstavby. Podľa svedka v čase realizácie stavby mal ako stavbyvedúci mať kompletný vykonávací
projekt, ale dostal ho len po častiach podľa podlaží, a to tak, že ten projekt bol nafotený na formáte A4
tak, že napríklad mal jeden výkres prefotený po častiach vo formáte A4 a tak sa jeden výkres skladal z

ôsmich častí, teda z ôsmich formátov A4. On (t.j. svedok) mal pri realizácii stavby k dispozícii rez stavby,
ktorý mu bol dodaný vtedy, keď už to ktoré podlažie sa malo realizovať a okrem toho mali k dispozícii
pôdorys stavby, pretože ten určoval obvod stavby. Podľa tohto svedka rez stavby jemu a odporcovi bol
dodaný po tom, čo bola zrealizovaná výška toho ktorého muriva, tento rez stavby im dodal p. A.. Svedok
tvrdil, že keď bola realizovaná táto stavba, tak odporca mal na starosti murivo a on statiku. Túto statiku

vysvetlil tak, že má na mysli debnenie a železo. Čiže on a odporca nevykonávali zhodné práce, lebo
on, t.j. svedok, murárske práce nevykonával. Ďalej vypovedal, že výkres - rez stavby - bol odovzdaný
odporcovi až „po funuse“, teda až vtedy, keď bolo murivo vymurované. Podľa výpovede svedka, on mal
o tom vedomosť na základe toho, že v priebehu dňa sa s odporcom na stavbe stretával. Podľa svedka si
odporca konštrukčnú výšku obvodového muriva zobral z prízemia, obvodovú výšku toho muriva, ktoré

bolo následne znižované, zobral z prízemia, pretože v tom čase už prízemie bolo vymurované. Keď
svedok nastúpil na stavbu, prízemie už bolo hotové, vymurované. Murivo, ktoré sa demontovalo, bolo na
podlaží, bezprostredne nasledujúcom po prízemí. Svedok sám seba označil za osobu znalú, čo sa týka
stavebníctva, uviedol, že má certifikát stavbyvedúceho a stavebného dozoru od ministerstva. Svedok
ďalej vypovedal, že nie on staval obvodový múr, ale odporca. Rez stavby označil ako súčasť stavebnej

časti dokumentácie stavby súčasť vykonávacieho projektu. Svedok nevedel špecifikovať, akým druhom
stavebnej dokumentácie disponoval on, keď realizovali vodorovné konštrukcie. Podľa tohto svedka
kompletnú stavebnú dokumentáciu dostal p. Y., ktorý nastúpil po odvolaní odporcu a vypovedal, že on
nedostal kompletnú stavebnú dokumentáciu, dostával ju po častiach, väčšinou mu ju odovzdával p.
A., a to tak, že ku ktorým realizačným prácam sa dostali, k tým prácam mu p. A. doniesol projektovú

dokumentáciu - výkresy. Tieto mu p. A. doniesol pred realizáciou jeho časti prác. Svedok vypovedal, že
nemá vedomosť o tom, žeby odporca signalizoval či už p. A. alebo p. A., že projektová dokumentácia
v súvislosti s realizáciou obvodového muriva má nedostatky. Svedok nemal vedomosť ani o tom, aby
odporca zapísal do stavebného denníka nezrovnalosti týkajúce sa stavebnej dokumentácie v súvislosti
s realizáciou výšky obvodového muriva. Nemal vedomosť ani o tom, aby v priebehu realizácie tejto

stavby došlo k zmene stavebného projektu. Svedok tvrdil, že na stavbe nemal nadriadeného, keďže on
vykonával práce ako živnostník. Podľa svedka kompetentnou osobou nariadiť zbúranie muriva, ktoré
bolo postavené v nesprávnej výške, bol on ako stavbyvedúci, chcel využiť to, že murivo ešte nestuhlo
(malta),čímveľazískali,lebonemuselirozbíjaťtehlukompresorom.Ajkeďdovtedyvypovedal,žemurivo
nepatrilo do jeho kompetencií, tak napriek tomu mohol nariadiť zbúranie muriva, a to zo stavbárskeho

citu, lebo keby nenariadil zbúranie muriva, došlo by k vyšším škodám. Nevedel uviesť, či do stavebného
denníka bola zapísaná demontáž obvodového muriva. Podľa svedka preberanie niektorých výkresov
potvrdzoval, iné prebral bez potvrdenia. O postavení vyššieho múru, než mal byť postavený, sa dozvedel
tak, že raz prišiel za ním odporca a povedal mu, aby sa pozreli na výšku muriva v reze, tzn., aby sa
pozreli na to, aká výška je uvedená vo výkrese. Odporca vtedy ten výkres, na ktorom bola výška muriva

zaznamenaná, mal v rukách. On a odporca sa pozreli na kótu, ktorá bola vyznačená na výkrese a
porovnali skutočnosť, aká bola na murive. Zistili chybu jedného radu tvárnic. Túto chybu zistili tak, že
odporca odmeral výšku samotného muriva. Tak, ako už vypovedal, po tomto zistení nariadil (svedok
nariadil) demontáž jedného radu tehlovej tvárnice. Odporca s tým súhlasil. Svedok ďalej vypovedal, žerobotníkom, ktorí vykonávali murárske práce odporca určil, do akej výšky tento múr majú postaviť a ako
treba murárske práce robiť.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako

zamestnancom dňa 29.3.2008 (č.l. 4) vyplýva, že v pracovnej zmluve dohodli deň nástupu odporcu
do práce dňa 1.4.2008 v pracovnom zaradení stavbyvedúci s platom 25.000,- Sk, s miestom výkonu
práce v Košiciach a s rozsahom pracovnej doby 40 hodín týždenne, so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi, datovaného 13.5.2008 (č.l. 5) vyplýva, že navrhovateľ
odporcovi oznamuje skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce s

tým, že pracovný pomer sa končí dňa 13.5.2008. Dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe odporca ako zamestnávateľ v tomto oznámení neuviedol. Toto oznámenie prevzal odporca dňa
13.5.2008.

Navrhovateľ v konaní predložil aj listinné dôkazy, jeden označený ako prehľad rozpočtových nákladov
datovaný 21.5.2008 (č.l. 6), v ktorom je vyčíslená cena 51.346,53 Sk za zvislé kompletné konštrukcie
a ostatné konštrukcie a práce. Predložil aj krycí list rozpočtu (č.l. 7) rovnako datovaný 21.5.2008,

kde k sume 51.346,53 Sk je dopočítaná 19% daň z pridanej hodnoty a súčet potom tvorí uplatnený
navrhovateľa proti odporcovi, t.j. 61.102,33 Sk.

Z listu advokáta navrhovateľa datovaného 12.6.2008 adresovaného odporcovi (č.l. 8) vyplýva,
že advokát oznamuje odporcovi, že pri plnení pracovných povinností ako stavbyvedúci spôsobil
navrhovateľovi škodu v úhrnnej výške 61.102,33 Sk v dôsledku nesprávneho zamerania výšky muriva,

pri preberaní rozviazania pracovného pomeru dňa 13.5.2008 mu bola oznámená výška spôsobenej
škody a bol vyzvaný na jej vysporiadanie, vzhľadom na to, že škodu nevysporiadal, bol vyzvaný na jej
úhradu najneskôr v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

Z listu odporcu adresovaného advokátovi navrhovateľa, datovaného 13.6.2008, vyplýva, že výzva
advokáta navrhovateľa na náhradu škody bola odporcovi doručená. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu

listu odporcu pre advokáta navrhovateľa označeného ako odpoveď - upozornenie na zaplatenie mzdy.
V tomto liste odporca tvrdí, že v skutočnosti plnil pracovné povinnosti ako stavebný majster, nie ako
bolo dohodnuté v zmluve, teda nie ako stavbyvedúci, musel plniť príkazy skutočného stavbyvedúceho
p. A., ktorý menil zameranie výšky muriva v projektovej dokumentácii, chyby pri riadení stavby p. A.
navrhovateľ neprávom chcel prisúdiť jemu; výška muriva na objekte „hala“ bola nesprávna z dôvodu,

že žiadal p. A. o dodanie tehly v 15 cm, aby bola dodržaná výška, ale on nariadil domurovať tehlu
v 25 cm s tým, že sa z tehly odreže, čo sa aj nakoniec vykonalo. Odporca odkazuje na stavebný
denník. Podľa obsahu tohto listu premurovka na objekte „A,B“ bola z dôvodu nedodania výkresu tvaru
monolitickej dosky PD na stavbu, kde bola zakótovaná výška venca zb. dosky, čo malo vplyv na určenie
výšky muriva v čase murovania obvodových múrov. Opäť odporca odkazuje na stavebný denník. Ďalej

v liste uvádza, že bol k dispozícii len v výkres ASR pôdorys II.NP, z ktorého bolo urobené výškové
zameranie muriva za prítomnosti p. A. a jeho pokynov. Podľa ďalšieho obsahu tohto listu pri rozviazaní
pracovného pomeru mu nebola oznámená a ani preukázaná spôsobená škoda a ani nebol vyzvaný
na jej odstránenie. Vykonštruovanú škodu neuznáva a nemôže ani posúdiť, lebo nie je špecifikovaná a
dokázaná, zamestnávateľ nepreukázal jeho zavinenie podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Z obsahu

tohto listu ďalej vyplýva, že zároveň zástupcu navrhovateľa upozorňuje, že mu nebola vyplatená mzda
za mesiac apríl 2008 vo výške 28.550,- Sk.

Zhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že dňa 1.4.2008
vznikol pracovný pomer odporcu ako zamestnanca u navrhovateľa ako zamestnávateľa a skončil dňa
13.5.2008 v skúšobnej dobe, a to na základe písomného oznámenia navrhovateľa ako zamestnávateľa,

datovaného 13.5.2008, bez uvedenia dôvodu. Podľa pracovnej zmluvy pracovné zaradenie odporcu
bolo vo funkcii stavbyvedúci.

Vykonané dokazovanie tiež preukázalo, že počas trvania pracovného pomeru na stavbe haly - skladu
liečiv bol obvodový múr na jednom podlaží vybudovaný vo výške o 25 cm vyššej, ako mal byť. Následnebol tento múr o uvedenú výšku znížený tak, že zamestnanci navrhovateľa odobrali jeden rad tehál. Podľa
navrhovateľa tento stavebný materiál predstavoval suť a bol odvezený, podľa odporcu a svedka Z. časť
tohto stavebného materiálu bola použitá na inom mieste stavby.

Podľa tvrdenia navrhovateľa to bol odporca, ktorý zavinil nesprávne zameranie a tým vybudovanie
vyššieho obvodového múru, a následne aj potrebu zbúrania časti prevyšujúcej stanovenú výšku tohto
obvodového múru, s čím navrhovateľovi vznikli náklady, ktoré vyčíslil vo výške 61.102,33 Sk (2.028,23
Eur). Podľa tvrdenia navrhovateľa v čase zamerania výšky muriva mal odporca k dispozícii kompletnú
dokumentáciu.

Stanovisko odporcu bolo také, že on správne zameral výšku obvodového múru, a to na základe

dokumentácie, ktorú v čase, keď výšku muriva zameriaval, mal od svojho zamestnávateľa, t. j. od
navrhovateľa k dispozícii. Preto to nebol on, ktorý zavinil, že výška tohto obvodového muriva sa následne
musela znížiť, s čím vznikli náklady. Odporca pomerne rozporne popisoval, ktorú časť (alebo druh)
projektovej dokumentácie v čase, keď zameriaval výšku muriva, mal k dispozícii, a ktorá časť (alebo
druh) dokumentácie mu bola doručená až dodatočne, po zameraní a vybudovaní sporného muriva do

výšky troch metrov. Sporné boli aj jeho tvrdenia o pracovnom zaradení. Tvrdil, že v rozpore s pracovnou
zmluvou pracoval ako majster na stavbe a práce mal vykonávať na základe pokynov stavbyvedúceho,
tvrdil však aj to, že bol zaradený ako stavbyvedúci pre murované zvislé konštrukcie. Rozpor medzi týmito
tvrdeniami vysvetlil tak, že aj keď „na papieri“ mal pracovné zaradenie stavbyvedúceho, v skutočnosti
mal plniť pokyny nadriadeného, za ktorého označil svedka A.. Výpoveď svedka V. A. však vyplýva, že

on na predmetnej stavbe vykonával práce stavebného dozoru a medzi ním a odporcom nebol vzťah
podriadenosti a nadriadenosti. Tento svedok označil výšku obvodového muriva za zásadnú, ktorú rieši
architektonická časť projektovej dokumentácie a nemá vedomosť o tom, aby v priebehu výstavby stavby
bola menená. Na druhej strane však svedok Z. vypovedal, že on ako stavbyvedúci pre statiku mal dostať
kompletný vykonávací projekt, ale dostal ho len po častiach podľa podlaží tak, že jeden výkres mal

prefotený po častiach vo formáte A4. Nesprávnu výšku muriva zistil odporca podľa rezu stavby (súčasť
vykonávacieho projektu), ktorý mu bol dodaný po tom, čo už bola zrealizovaná výška muriva na prvom
podlaží, pričom svedok dospel k záveru, že odporca si konštrukčnú výšku muriva na prvom podlaží
zobral z prízemia, ktoré už bolo vymurované.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v§ 182 a
185.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ ako zamestnávateľ
nepreukázal v tomto konaní zavinenie odporcu ako svojho zamestnanca pri nesprávnom zameraní

výšky muriva, ktoré bolo následne v rozsahu zodpovedajúcom výške asi 25 cm demontované. Aj
keď navrhovateľ tvrdil, že odporca mal v čase zamerania výšky tohto muriva k dispozícii potrebnú
dokumentáciu - a toto tvrdenie navrhovateľa podporuje výpoveď svedka A. - na druhej strane je
tu tvrdenie odporcu, podporené výpoveďou svedka Vargu, ktoré vyvracia tvrdenie navrhovateľa.
Navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil a neoznačil také dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia nepochybne

preukázali.Ktomusúddodáva,ženavrhovateľopakovaneuviedol,žepredložíprojektovúdokumentáciu
stavby a stavebný denník, tieto však nepredložil. Súd je toho názoru, že práve projektová dokumentácia
mohla preukázať, aká výška muriva bola naprojektovaná, či obsahuje rozpory tvrdené odporcom -
prípadnečiichvyvracia-čivstavebnomdenníkubolizapísanéskutočnosti,ktorévkonanítvrdilodporca.
Advokát navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 4.8.2011 uviedol, že stavebný denník a projektová

dokumentácia by mali byť u navrhovateľa a tieto do budúceho pojednávania predloží (č.l. 67), ale ani k
dňu rozhodovania tieto listinné dôkazy nepredložil. Aj na pojednávaní konanom dňa 22.12.2011 advokát
navrhovateľa predniesol, že na budúce pojednávanie predloží aj projektovú dokumentáciu a stavebný
denník (č.l. 96). Súd v uznesení, ktorým pojednávanie dňa 22.12.2011 odročoval na deň 1.3.2012, uložil
navrhovateľovi povinnosť do budúceho pojednávania predložiť projektovú dokumentáciu a stavebný

denník (č.l. 97). Konateľ navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 vypovedal, že listiny, a
to stavebný denník a projektová dokumentácia by mali byť archivované, nevedel uviesť, ktorá z týchtolistín je archivovaná u samotného navrhovateľa a ktorá u investora (č.l. 142). Naviac navrhovateľ v
konaní nepreukázal ani pracovnú náplň (a tým ani konkrétne pracovné povinnosti) odporcu, konateľ
navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.6.2012 vypovedal, že odporca nemal vypracovanú pracovnú náplň,

tátovyplývazozákona,zrejmezostavebného,prípadneinýchprávnychnoriem(č.l.142).Súdpoukazuje
aj na nečinnosť navrhovateľa, keď sa tento na pojednávanie nariadené na deň 21.6.2012 ustanovil (a bol
súdom vypočutý) až po tom, čo sudca advokáta navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 22.12.2011
upozornil, že pokiaľ sa navrhovateľ neustanoví na budúce pojednávanie, bude mu uložená poriadková
pokuta.

Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Keďže súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako zamestnávateľ nepreukázal odporcovo zavinenie na
spôsobenej škode, bolo by nadbytočné v tomto konaní preukazovať výšku škody, preto súd nevykonal
dokazovanie k výške škody tvrdenej navrhovateľom.

Odporca mal v konaní plný úspech, súd neúspešného navrhovateľa zaviazal na povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy konania

úspešného odporcu predstavujú náhradu za súdny poplatok z odporu vo výške 121,69 Eur a trovy
právneho zastúpenia odporcu vo výške 738,31 Eur, celkom 860,- Eur.

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. súd priznal túto náhradu trov právneho zastúpenia odporcu:

a) podľa § 10 ods. 1 odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške po 91,29 Eur;

b) podľa § 14 ods. 1 písm. a/ odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia (22.2.2010), podľa písm.

c/ za zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 4.8.2011, 22.12.2011, 21.6.2012 (pojednávanie
presiahlo 2 hodiny, preto patrí odmena ako za dva úkony právnej služby) a 20.9.2012, t. j. 6 krát po
91,29 Eur, spolu 547,74 Eur;

c) podľa § 14 ods. 5 písm. b/ odmenu vo výške 1 za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.1.2011, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, t. j. odmenu vo výške 22,82 Eur;

d) podľa § 16 ods. 3 náhradu za jeden úkon právnej služby v roku 2010 vo výške 7,21 Eur, za tri úkony
v roku 2011 vo výške po 7,41 Eur a za dva úkony v roku 2012 náhradu po 7,63 Eur, spolu 44,70 Eur;

e) podľa § 18 ods. 3 k odmene a k náhradám daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, čo zo sumy 615,26
Eur (570,56 Eur odmena + 44,70 Eur náhrady) predstavuje sumu 123,05 Eur;

celkom odmena náhrady a daň z pridanej hodnoty predstavujú 738,31 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ, ktorému bola uložená náhrada trov je
povinný zaplatiť ju advokátovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti
rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba
predložiť s tým počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom

konaní.