Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/39/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203419
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109203419.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa L.. M. M.,

bývajúceho v N., Š. XX, zastúpeného Právnym centrom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 8,
konajúceho prostredníctvom konateľa JUDr. Juraja Bystrického, PhD., proti odporcovi DQS Automotive,
s.r.o., IČO: 43 855 903, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 8, zastúpeného spoločnosťou Rödl&Partner
Advokáti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 8, konajúceho prostredníctvom konateľa JUDr.
Maroša Tótha, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovititulomnáhradymzdyprineplatnomskončenípracovného
pomeru sumu 26.738,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 924,68

Eur od 6.1.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur
od 6.2.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od
6.3.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.4.2009
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.5.2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.6.2009 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.7.2009 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.8.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.9.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.10.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.157,12 Eur od 6.11.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2.157,12 Eur od 6.12.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.232,90 Eur od 6.1.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 7.047,42 Eur titulom
trov právneho zastúpenia navrhovateľa, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I sumu 1.703,50 Eur ako súdny

poplatok za návrh na začatie konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.1.2009 domáhal, aby súd 1/ určil za neplatné
okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu odporcom dňa 1.12.2008, 2/ určil, že pracovný
pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá a 3/ uložil odporcovi povinnosť umožniť mu pokračovať
v práci nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal aj náhrady
mzdy v sume jeho priemerného zárobku za obdobie odo dňa 16.12.2008 do právoplatnosti rozsudku
súdu a náhrady trov konania, ktorú náhradu mzdy navrhovateľ upresnil písomným podaním zo dňa1.10.2009, keď žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku
navrhovateľa v sume 2.187 Eur za každý kalendárny mesiac od 16.12.2008 do právoplatnosti rozsudku
vo veci samej. Navrhovateľ dôvodil, že v priebehu pracovného pomeru s odporcom nebol upozornený

alebo napomenutý na nevykonávanie alebo odmietnutie výkonu práce nadčas, resp. na iné porušenie
pracovnej disciplíny, preto tvrdenia o tom, že bezdôvodne často odmietal vykonávať prácu nadčas
nariadenú zamestnávateľom uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru považoval za ničím
nepodložené a nedôvodné. Rovnako mal za to, že k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru
pristúpila v mene odporcu pani W. O., na základe plnomocenstva, ktoré však nebolo priložené k

právnemu úkonu odporcu.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť, najmä s poukazom
na vyjadrenie navrhovateľovho priameho nadriadeného C. V. - F., podľa ktorého navrhovateľ striktne
odmietal vykonávať prácu nadčas v rozsahu 26,25 hodín, pretože za vykonávanú prácu nebol osobitne
honorovaný. Pokiaľ navrhovateľ vytýkal absenciu plnomocenstva pre W. O. na udelenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že o jeho predloženie navrhovateľ nepožiadal, pričom v

texte právneho úkonu bolo jasne uvedené, že splnomocnenie bude zamestnancovi predložené na jeho
požiadanie.

Súd rozhodol vo veci dňa 14.5.2010 čiastočným rozsudkom, č.k. 25C 39/2009-114, a 1/ určil za neplatné
okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 20.11.2008,
doručeného navrhovateľovi dňa 1.12.2008, 2/ návrh navrhovateľa na určenie, že pracovný pomer medzi

účastníkmi konania ďalej trvá a 3/ jeho návrh na uloženie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi
pokračovať v práci nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku súdu zamietol. Dospel k záveru, že
odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru určitým a nezameniteľným spôsobom neuviedol a
skutkovo nevymedzil zákonný dôvod pre jeho uplatnenie tak, aby o ňom nemohli vzniknúť pochybnosti,
čím nenaplnil jednu z požiadaviek stanovených v § 70 Zákonníka práce, ktorej absencia má za následok

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.11.2008. Súd si osobitným výrokom
vyhradilprávorozhodnúťonáhrademzdytitulomneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeruaonáhrade
trov konania na čas po právoplatnom ukončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 7.2.2012, sp. zn. 7Co

341/2010, potvrdil čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava I, keď sa stotožnil so zisteniami
skutkového stavu, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa.

- 3 -

Písomným podaním predloženým na pojednávaní súdu dňa 16.5.2012, neskôr upraveným podaním zo
dňa 21.5.2012 doručeným súdu dňa 5.6.2012, navrhovateľ špecifikoval znenie žalobného petitu v časti

náhrady mzdy, keď žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady mzdy v celkovej sume 81.893,77
Eur spolu s príslušenstvom, a to jednotlivo uplatneným úrokom z omeškania zo mzdy splatnej v tom
ktorom kalendárnom mesiaci za obdobie od 16.12.2008, kedy navrhovateľ odporcovi oznámil, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, do 13.2.2012, ako dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolacieho
súdu,ktorýmtentopotvrdilprvostupňovýrozsudoksúduoneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovného

pomeru. Navrhovateľ pritom odvodzoval výpočet náhrady mzdy od priemerného mesačného zárobku
navrhovateľa v sume á 2.157,12 Eur dosahovaného v kalendárnom štvrťroku predchádzajúcemu
štvrťroku, v ktorom sa zisťoval priemerný zárobok, t.j. v mesiacoch júl, august a september 2008, spolu
6.472,80 Eur.

Súd pripustil úpravu žalobného petitu v znení podľa písomného návrhu navrhovateľa uznesením zo dňa

5.6.2012, č.k. 25C 39/2009-206.

Odporca sa k nároku navrhovateľa ohľadne náhrady mzdy vyjadril písomným podaním zo dňa 9.5.2012.
Hoci celkový čas, za ktorý si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na náhradu mzdy odporca považovalobdobie od 16.12.2008 do 13.2.2012, t.j. spolu 37 mesiacov a 27 kalendárnych dní, žiadal, aby súd
aplikoval ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce a navrhovateľovi nepriznal časť náhrady mzdy
presahujúcej 12 mesiacov, keďže navrhovateľ bol počas posudzovaného obdobia zväčša zamestnaný

vo svojom obore zodpovedajúcom jeho kvalifikácii. Z dostupných údajov totiž odporca zistil, že
navrhovateľ bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave počnúc od 9.12.2008 a počas tohto obdobia poberal dávky v nezamestnanosti.
Následne sa navrhovateľ od 16.11.2009 zamestnal v spoločnosti Magna Slovteca, s.r.o. odštepný závod,
ako riadiaci pracovník majúci na starosti riešenie kvalitatívnych problémov a poberal mzdu v sume

2.200 Eur brutto mesačne. Pracovný pomer v danej spoločnosti navrhovateľ ukončil a následne sa
zamestnal v spoločnosti Faurecia Slovakia s.r.o., v ktorej vykonával obdobnú pracovnú činnosť ako u
predchádzajúcich zamestnávateľov; pracovný pomer ukončil ku dňu 31.1.2012. Ďalšie pracovné aktivity
navrhovateľa neboli odporcovi známe.

Súd doplnil vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a
to pracovnou zmluvou s odporcom, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 15.12.2008,

potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.11.2009, pracovnou zmluvou o dňa
13.11.2009 a dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.2.2011 so spoločnosťou MAGNA
SLOVTECA, s.r.o., pracovnou zmluvou zo dňa 20.5.2011 a dohodou o skončení pracovného pomeru
zo dňa 31.1.2012 v nadväznosti na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 31.1.2012 so
spoločnosťou Faurecia Slovakia s.r.o., potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, rozhodnutím

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.2.2012, mzdovým listom navrhovateľa za rok 2008,
oboznámil sa aj s prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ prevzal listinu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 20.11.2008 od odporcu
dňa 1.12.2008. Listom nazvaným "Neuznanie okamžitého skončenia

- 4 -

pracovného pomeru, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní" zo dňa 15.12.2008, vyjadril nesúhlas
s právnym úkonom odporcu zo dňa 20.11.2008 a odporcu žiadal o ďalšie zamestnávanie v súlade
s pracovnou zmluvou zo dňa 2.5.2008. Predmetný list odporca prevzal osobne dňa 16.12.2008.
Navrhovateľ požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o zaradenie do evidencie

uchádzačov o zamestnanie, v ktorej evidencii bol zapísaný v období od 9.12.2008 do 15.11.2009.
Pracovnou zmluvou zo dňa 13.11.2009 navrhovateľ založil pracovný pomer so spoločnosťou MAGNA
SLOVTECA, s.r.o. odštepný závod Engineered glass, na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce
rezident - riadiaci pracovník na riešenie kvalitatívnych problémov, s nástupom do práce dňa 16.11.2009.
Dĺžka pracovného času bola dohodnutá na 40 hodín týždenne a navrhovateľovi prináležala mzda vo

výške 2.200 Eur brutto mesačne. Pracovný pomer v spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o. navrhovateľ
ukončil dohodou z dôvodov organizačných zmien ku dňu 30.4.2011. Pracovnou zmluvou zo dňa
20.5.2011 navrhovateľ uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú so spoločnosťou Faurecia Slovakia
s.r.o., s dňom nástupu do práce 23.5.2011, na pozícii customer quality engineer, s dohodnutou dĺžkou
pracovného času v rozsahu 40 hodín týždenne a výškou mesačnej mzdy 2.500 Eur brutto. Po oznámení

nadbytočnosti zamestnávateľom Faurecia Slovakia s.r.o. navrhovateľ požiadal o ukončenie pracovného
pomeru dohodou podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce ku dňu 31.1.2012. Počnúc od 1.12.2012 zaradil
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi doplnil, že v spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o. pracoval na pozícii
inžiniera kvality a jeho pracovnou náplňou bolo zabezpečovanie kvalitatívnych požiadaviek klientov,

pričom pôsobil aj ako styčná osoba medzi zamestnávateľom a klientmi (spoločnosti SAS Bratislava a
Volkswagen),vrámciktorejčinnostizabezpečovalkomunikáciusklientompočnúcoddodávkydielov,ich
zabudovaním, prípadne reklamáciou. Táto práca zodpovedala jeho kvalifikácii. Pokiaľ by mal porovnať
pracovnú náplň v spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o. s pracovnou náplňou, ktorú vykonával u
odporcu, gro tejto práce bolo rovnaké, keďže sa týkalo oblasti kvality a starostlivosti o zákazníkov a

navrhovateľ vykonával aj audit produktov. Za odlišné navrhovateľ považoval to, že u odporcu pracovalzväčšanaprojektochvzahraničí,naprotitomuuzamestnávateľa MAGNASLOVTECA,s.r.o.išlooprácu
na Slovensku. V spoločnosti Faurecia Slovakia s.r.o pôsobil navrhovateľ rovnako vo funkcii inžiniera
kvality, a teda bol zodpovedný za kvalitu dodávok, pričom pôsobil ako styčný bod medzi odštepným

závodom zamestnávateľa v Hlohovci a spoločnosťou Volkswagen. Aj táto práca zodpovedala plne jeho
kvalifikácii a mohol ju vykonávať bez potreby rekvalifikácie alebo absolvovania školení. Pokiaľ by mal
porovnať prácu v spoločnostiach MAGNA SLOVTECA, s.r.o. a Faurecia Slovakia, s.r.o. z hľadiska
nadčasov s prácou u odporcu, navrhovateľ potvrdil výkon práce nad rámec stanoveného pracovného
času.

Zo mzdového listu navrhovateľa na rok 2008 súd zistil, že navrhovateľ dostával od odporcu mzdu za
mesiace jún až december 2008, pričom v mesiaci júl 2008 odpracoval 23 dní a v mesiacoch august
a september 2008 zhodne á 20 dní, pričom jeho mzda v každom kalendárnom mesiaci predstavovala
2.157,60 Eur (65.000,-Sk).

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak

- 5 -

zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 veta prvá Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.

a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v uplatňovanej sume je čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ žiadal náhradu mzdy za obdobie od
16.12.2008, ako dňa, kedy odporcovi písomne oznámil, že nesúhlasí s okamžitým skončením
pracovného pomeru daného mu listom zo dňa 20.11.2008 a trvá na ďalšom zamestnávaní, do 13.2.2012,
v ktorý deň nadobudol právoplatnosť čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.5.2010,

č.k. 25C 39/2009-114, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.2.2012, sp. zn. 7Co
341/2010, ktorým súd určil za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa zo strany
odporcu. Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru súladný s § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keďže z vykonaného dokazovania malsúd za preukázané, že oznámenie navrhovateľa, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával
aj po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.12.2008 odporcovi preukázateľne
doručil 16.12.2008. Tento dátum treba preto považovať za rozhodný pre počiatok obdobia, za ktoré je

navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu náhradu mzdy; rozsah nároku na náhradu mzdy závisí
totiž od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával
(k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 269/2007). V zmysle ustálenej judikatúry potom
nárok na náhradu mzdy patrí navrhovateľovi pri splnení zákonných predpokladov len do právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o tom, že skončenie pracovného pomeru zo

- 6 -

strany zamestnávateľa, t.j. tu odporcu je neplatné; v danej veci je týmto dňom 13. február 2012 (k tomu
rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 23.12.1975, evidované ako 4 Cz 42/75).

Odporca s požiadavkou navrhovateľa na náhradu mzdy za celé uplatnené obdobie, t.j. od 16.12.2008 do
13.2.2012, nesúhlasil a žiadal súd nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov od
okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, keďže navrhovateľ

sa po vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava dňa 16.11.2009 zamestnal v spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o., odštepný závod,
vykonával tu prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a poberal mzdu mesačne 2.200 Eur brutto. Následne
sa po ukončení pracovného pomeru ku dňu 30.4.2011 zamestnal v spoločnosti Faurecia Slovakia s.r.o.,
v ktorej vykonával obdobnú pracovnú činnosť ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, pričom tu

ukončil pracovný pomer ku dňu 31.1.2012. Navrhovateľ teda počas posudzovaného obdobia bol zväčša
zamestnaný, a to svojom odbore, ním vykonávaná práca zodpovedala jeho kvalifikácii, pričom mzdové
podmienky tak v spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o., ako aj Faurecia Slovakia s.r.o. boli výhodnejšie
ako u odporcu.

Po vykonaní dokazovania sa súd stotožnil s požiadavkou odporcu a priznal navrhovateľovi náhradu

mzdy len za obdobie 12 mesiacov neplatného skončenia pracovného pomeru s odporcom.

Prirozhodovaníonepriznanínáhradymzdynadzákonomstanovenúhranicu(tunad12mesiacov)musel
súd skúmať a prihliadať na to, či navrhovateľ mal možnosť obstarať si inú vhodnú prácu zodpovedajúcu
jeho kvalifikácii, za akých podmienok, či a aké zárobky dosahoval, prípadne prečo sa po skončení
pracovného pomeru do práce nezapojil.

V danej veci súd vzal do úvahy, že navrhovateľ bol po obdržaní okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 20.11.2008 zo strany odporcu nezamestnaný, od 1.12.2008 zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený dňa 15.11.2009, keďže počnúc od 16.11.2009
nastúpil na výkon práce do spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o. ako rezident - riadiaci pracovník
na riešenie kvalitatívnych problémov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, v rozsahu

40 hodín týždenne, za vykonanú prácu navrhovateľovi prináležala mesačná mzda 2.200 Eur brutto.
Navrhovateľ potvrdil vo svojej výpovedi, že náplň práce v predmetnej spoločnosti bola obsahovo totožná
s tou, ktorú vykonával u odporcu, s tým rozdielom, že nepracoval na projektoch v zahraničí a rovnako
potvrdil, že práca zodpovedala plne jeho kvalifikácii. Po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti
MAGNA SLOVTECA, s.r.o. ku dňu 30.4.2011, bol navrhovateľ dočasne práceneschopný (do 21.5.2011)

a od 23.5.2011 začal pracovať v spoločnosti Faurecia Slovakia s.r.o. na základe pracovnej zmluvy na
dobu neurčitú, na pozícii inžinier kvality. Podľa vyjadrenia navrhovateľa aj táto práca zodpovedala jeho
kvalifikácii, obsahovo bola totožná s pracovnou náplňou, ktorú mal v spoločnosti MAGNA SLOVTECA,
s.r.o. Z pracovnej zmluvy navrhovateľa so spoločnosťou Faurecia Slovakia s.r.o. pritom vyplýva, že
pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, v rozsahu pracovného času 40 hodín týždenne, s

miestom výkonu práce v bydlisku navrhovateľa, pričom navrhovateľovi prináležala mzda za vykonanú
prácu vo výške 2.500 Eur brutto mesačne. Pracovný pomer s danou spoločnosťou navrhovateľ ukončil
dohodou podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce ku dňu

- 7 -31.1.2012, pričom od 1.2.2012 sa prihlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Po nadobudnutí právoplatnosti čiastočného rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14.5.2010, ktorým súd určil za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru,

požiadal navrhovateľ odporcu o prideľovanie práce a zamestnanie, pričom od odporcu obdržal výpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 16.3.2012. Z uvedeného
je teda zrejmé, že navrhovateľ v období, za ktoré žiadal od odporcu náhradu mzdy, konkrétne od
16.11.2009 do 31.1.2012 s výnimkou od 1.5. do 22.5.2011 (PN), bol zamestnaný a vykonával prácu,
ktorá bola po obsahovej stránke totožná s prácou, ktorú vykonával u odporcu pred daním okamžitého

skončenia pracovného pomeru, táto práca zodpovedala plne jeho kvalifikácii a nevyžadovala žiadnu
ďalšiu prípravu alebo preškolenie. Z obsahu pracovných zmlúv uzavretých so spoločnosťami MAGNA
SLOVTECA, s.r.o. a Faurecia Slovakia, s.r.o. je pritom zrejmé, že miesto výkonu práce navrhovateľa
bolo v mieste jeho bydliska, pričom navrhovateľ pri totožnom rozsahu týždenného pracovného času
40 hodín dosahoval dokonca vyššiu mzdu ako u odporcu (mzda u odporcu- 2.157,60 Eur, mzda v
MAGNA SLOVTECA, s.r.o. - 2200 Eur a mzda vo Faurecia Slovakia, s.r.o. - 2.500 Eur). Zohľadniac

tieto skutočnosti súd nepriznal navrhovateľovi požadovanú náhradu mzdy za obdobie presahujúce
12 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru, keď mal za to, že navrhovateľ výkonom
práce v spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s.r.o. a Faurecia Slovakia s.r.o. využíval svoje vedomosti,
schopnosti a kvalifikáciu, a tak plne zabezpečoval svoje existenčné a iné potreby, a bolo by neprimerané
a nespravodlivé žiadať odporcu ako jeho zamestnávateľa, aby mu za totožné obdobie za daného stavu

vyplácal náhradu mzdy.

Privýpočtenáhradymzdypatriacejnavrhovateľovivobdobíod16.12.2008do16.12.2009súdvychádzal
z ustanovenia § 134 Zákonníka práce, a zistil, že priemerný zárobok navrhovateľa za obdobie 3.
(tretieho) štvrťroku 2008, t.j. mesiacov júl až september 2008, ako rozhodného štvrťroku pre jeho
výpočet (k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v decembri 2008) predstavoval 2.234,63

Eur (67.320,60 Sk). Navrhovateľ mal príjem:

- za mesiac júl 2008: 65.000,- Sk (2.157,60 Eur) a odpracoval 23 dní,

-za mesiac august 2008: 65.000,- Sk (2.157,60 Eur) a odpracoval 20 dní

--za mesiac september 2008: 65.000,- Sk (2.157,60 Eur) a odpracoval 20 dní

Hodinový zárobok navrhovateľa bol určený sumou 386,90,-Sk (12,84 Eur)/hodina, keď súd zrátal mzdu

za každý mesiac rozhodného obdobia a vydelil ju počtom odpracovaných hodín (65.000 + 65.000
+65.000 = 195.000,- Sk : 504 = 386,90,- Sk/hod.).

Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa bol určený sumou 67.320,60,-Sk (2.234,63 Eur), a
to vynásobením hodinovej mzdy navrhovateľa vo výške 386,90,-Sk (12,84 Eur) s koeficientom
zodpovedajúcim 40 - hodinovému týždňovému úväzku vo výške 174.

Priemerný denný zárobok navrhovateľa bol určený sumou 3.095,20 Sk (102,74 Eur), keď súd vynásobil
hodinový zárobok navrhovateľa 386,90,-Sk (12,84 Eur) s 8 hodinovým denným pracovným časom.

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za obdobie od 16.12.2008 do
16.12.2009, kde

- za obdobie od 16.12.2008 do 31.12.2008, t.j. 9 pracovných dní x priemerný denný zárobok 3.095,20,-

Sk náhrada mzdy predstavuje 27.856,80,- Sk, t.j. 924,68 Eur

- 8 -

- za obdobie január až november 2009, t.j. 11 mesiacov x priemerný mesačný zárobok 67.320,60,- Sk
náhrada mzdy predstavuje 740.526,60,- Sk, t.j. 24.580,98 Eur- za obdobie 1.12. do 16.12.2009, t.j. 12 pracovných dní x priemerný denný zárobok 3.095,20,- Sk
náhrada mzdy predstavuje 37.142,40 Sk, t.j. 1.232,90 Eur,

čo predstavuje spolu sumu 805.525,80 Sk, t.j. 26.738,56 Eur, ktorú sumu súd priznal navrhovateľovi

titulom náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Vo zvyšnej časti súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Súd priznal spolu s istinou navrhovateľovi i príslušenstvo, a to úroky z omeškania zo základu -
jednotlivo splatnej mesačnej mzdy navrhovateľa v tom ktorom kalendárnom mesiaci, ktorá v zmysle

pracovnej zmluvy s odporcom bola splatná k 5 - temu dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a
preto sa odporca dostal do omeškania s jednotlivou úhradou mesačnej mzdy počnúc vždy od 6. dňa
kalendárneho mesiaca.

PodľajudikatúryNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo116/2008zodňa17.12.2009zamestnanec,ktorému
v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru prislúcha aj nárok na náhradu mzdy z

tohto neplatného skončenia pracovného pomeru má na túto náhradu mzdy nárok v prípade, že dôjde
k rozhodnutiu o neplatnom skončení pracovného pomeru. Pre náhradu mzdy potom platí v zmysle §
129 a nasl. Zákonníka práce, mesačná splatnosť mzdy. Splatnosť náhrady je teda stanovená právnym
predpisom, resp. kolektívnou zmluvou a pod. a rozsudok súdu priznávajúci náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru má len deklaratórnu povahu, t.j. potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva

a povinnosti (priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu
vzťahu sa iba dodáva kvalita vykonateľného práva.

Súdnepriznalnavrhovateľoviúrokyzomeškaniazomzdy,naktorúnevznikolnavrhovateľovinárokpodľa
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. za obdobie presahujúce 16.december 2009, a pri náhrade mzdy za
mesiac december 2008 a december 2009 sa nestotožnil s výpočtom navrhovateľa, ktorý ustálil mzdu za

mesiac december 2008 sumou 1.113,35 Eur (od 16.12. do 31.12.2008), resp. za mesiac december 2009
sumou 2.157,12 Eur (od 1.12. do 16.12.2009), keď navrhovateľovi patrí mzda len v sume 924,68 Eur
(za 9 pracovných dní v mesiaci december 2008) a v sume 1.232,90 Eur (za 12 pracovných dní v mesiaci
december 2009). Pri náhrade mzdy požadovanej navrhovateľom za mesiace január až november 2009
súd vychádzal z uplatnenej náhrady mzdy žiadanej navrhovateľom vo výške 2.157,12 Eur (hoci by

navrhovateľovi prislúchala vyššia mesačná mzda), keďže podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku je súd viazaný návrhom účastníka konania, a tento nemôže prekročiť. Vo

- 9 -

zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Výšku úroku z omeškania súd považoval
za súladnú s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ku konkrétnemu dňu omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (v časti týkajúcej určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru pre prevažujúci úspech navrhovateľa, keď určovacie výroky
týkajúce sa trvania pracovného pomeru a uloženia povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi
pokračovať v práci súd zamietol z dôvodu ich nadbytočnosti a ich obsiahnutia vo výroku konštatujúceho

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru) a podľa § 142 ods. 3 O. s. p. (v časti týkajúcejsa náhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov spolu s príslušenstvom, keď v časti návrhu navrhovateľa na
náhradu mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov navrhovateľ síce nebol úspešný, avšak tu záviselo
rozhodnutie súdu od jeho úvahy). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške

7.047,42 Eur ako trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony:

1. 1 úkon právnej služby á 1.465,-Sk za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom dňa 15.12.2008 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška" v znení ku dňu vykonania úkonu)
účtované podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (určovací výrok), keď navrhovateľovi v tom čase ešte

neprináležala náhrada mzdy, t.j. 1.465,-Sk, t.j. 48,63 Eur + 20% DPH vo výške 9,73 Eur, celkom 58,36
Eur,

2. 1 úkony právnej služby á 104,94 Eur za písomné podanie na súd dňa 29.1.2009 (§ 14 ods. 1 písm.
c) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu) zo substrátu 924,68 Eur (prináležiaca náhrada mzdy
navrhovateľa ku dňu 29.1.2009), t.j. 51,45 Eur v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (určovací výrok),
t.j. 53,49 Eur, celkom 104,94 Eur + 20% DPH vo výške 20,99 Eur, celkom 125,93 Eur,

3. 4 úkony právnej služby á 390,43 Eur za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom dňa 16.9.2009 a
24.9.2009 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu), za konanie pred súdom
dňa 17.9.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) a písomné podanie na súd dňa 1.10.2009 (§ 14 ods. 1
písm. c) vyhlášky) účtované zo substrátu 18.181,64 Eur (prináležiaca náhrada mzdy navrhovateľa ku
dňu 1.10.2009), t.j. 336,94 Eur v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (určovací výrok), t.j. 53,49 Eur,

celkom 1.561,72 Eur + 20% DPH vo výške 312,34 Eur, celkom 1.874,06 Eur,

4. 3 úkony právnej služby á 436,54 Eur za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom dňa 12.5.2010 (§
14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu), konanie pred súdom dňa 14.5.2010 (§ 14
ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu) a za písomné podanie na súd dňa 1.7.2010
(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu) účtované zo substrátu 26.738,56 Eur

(prináležiaca náhrada mzdy navrhovateľa po 6.1.2010), t.j. 436,54 Eur v spojení s § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky (určovací výrok), t.j. 55,49 Eur, teda celkom 492,03 Eur, avšak právny zástupca navrhovateľa
žiadal len sumu á 436,54 Eur za úkon právnej služby, tzn. celkom 3x 436,54 Eur = 1.309,62 Eur + 20%
DPH vo výške 261,92 Eur, celkom 1.571,54 Eur,

5. 1 úkon právnej služby á 328,02 Eur za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom dňa 28.6.2010 (§

14 ods. 2 písm. a) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu) účtované zo substrátu 26.738,56 Eur
(prináležiaca náhrada mzdy navrhovateľa po 6.1.2010), t.j. 436,54 Eur v spojení s § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky (určovací výrok), t.j. 55,49 Eur, teda celkom 492,03 Eur, z ktorej

- 10 -

patrí navrhovateľovi len 2/3 v zmysle vyhlášky, tzn. celkom 328,02 Eur + 20% DPH vo výške 65,60 Eur,

celkom 393,62 Eur,

6. 4 úkony právnej služby á 436,54 Eur za konanie pred súdom dňa 16.5.2012 a 20.6.2012 (§ 14 ods. 1
písm.d)vyhláškyvzneníkudňuvykonaniaúkonu)apísomnépodanienasúddňa21.5.2012a18.6.2012
(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu) účtované zo substrátu 26.738,56 Eur
(prináležiaca náhrada mzdy navrhovateľa po 6.1.2010), t.j. 436,54 Eur v spojení s § 11 ods. 1 písm. a)

vyhlášky (určovací výrok), t.j. 58,69 Eur, teda celkom 495,23 Eur, avšak právny zástupca navrhovateľa
žiadal len sumu á 436,54 Eur za úkon právnej služby, tzn. celkom 4x 436,54 Eur = 1.746,16 Eur + 20%
DPH vo výške 349,23 Eur, celkom 2.095,39 Eur,

7. 2 úkony právnej služby á 330,15 Eur za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom dňa 14.5.2012
a 21.5.2012 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky v znení ku dňu vykonania úkonu) účtované zo substrátu

26.738,56 Eur (prináležiaca náhrada mzdy navrhovateľa po 6.1.2010), t.j. 436,54 Eur v spojení s §
11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (určovací výrok), t.j. 58,69 Eur, teda celkom 495,23 Eur, z ktorej patrí
navrhovateľovi len 2/3 v zmysle vyhlášky, tzn. celkom 2x á 330,15 Eur = 660,30 Eur + 20% DPH vo
výške 132,06 Eur, celkom 792,36 Eur,8. 2 x režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 1 x 6,31 Eur (za rok 2008) a 1 x 6,95 Eur (za rok
2009), bez priznania DPH, celkom 13,26 Eur,

9. 14 x režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 4 x á 6,95 Eur (za rok 2009), 4 x á 7,21 Eur (za rok

2010), 6 x á 7,63 Eur (rok 2012), celkom 102,42 Eur + 20% DPH vo výške 20,48 Eur, celkom 122,90 Eur.

Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym
zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia navrhovateľa spolu na sumu
10.649,50 Eur. Súd nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške, keď
právny zástupca navrhovateľa nevychádzal pri vyúčtovaní jednotlivých úkonov právnej služby z výšky v
tom čase navrhovateľovi prináležiacej náhrady mzdy a vychádzal z celkovo priznanej náhrady mzdy, a to

pri úkonoch právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 15.12.2008, písomné podanie
na súd dňa 29.1.2009, ďalšia porada s klientom dňa 16.9.2009 a 24.9.2009, konanie pre súdom dňa
17.9.2009 a písomné podanie na súd dňa 1.10.2009. Súd ďalej nepriznal trovy právneho zastúpenia
za úkony právnej služby a to:

" písomné podanie "Neuznanie okamžitého skončenia pracovného pomeru a oznámenie navrhovateľa

o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 15.12.2008" a porada a rokovanie s klientom dňa 28.1.2009,
nakoľko je názoru, že súdne konanie začína podaním návrhu, preto všetky úkony advokáta pred
podaním návrhu nie sú trovami súdneho konania podľa § 137 a nasl. O.s.p.,

" rokovanie s protistranou dňa 29.6.2010, nakoľko navrhovateľ nepreukázal uskutočnenie tejto porady
a nepredložil o nej relevantný dôkaz potrebný na priznanie odmeny za tento úkon právnej služby,

" písomné podanie "úprava petitu návrhu v časti náhrady mzdy zo dňa 14.5.2012", nakoľko uvedené
podanie bolo predložené súdu na pojednávaní dňa 16.5.2012, pričom právny zástupca navrhovateľa
žiadal na neho neprihliadať, keďže vzhľadom na zmenu požadovaného obdobia náhrady mzdy sa
zaviazal uskutočniť prepočet náhrady mzdy (č.l. 174), k čomu prikročil písomným podaním zo dňa
21.5.2012, za ktoré podanie mu súd priznal požadovanú odmenu.

- 11 -

Súd zároveň nepriznal požadovanú DPH k režijným paušálom za úkony právnej služby vykonané v roku
2008 a dňa 29.1.2009, keď zohľadnil, že až do nadobudnutia účinnosti novely vyhlášky č. 209/2009 Z.z.,
t.j. do 1.6.2009 sa o sumu DPH zvyšovala len tarifná odmena určená podľa § 9 -14f) vyhlášky, t.j. bez
režijných paušálov.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal o úhradu trov právneho zastúpenia na účet vedený v Tatrabanka,
a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za návrh navrhovateľa v celkovej sume 1.703,50 Eur (určovací výrok podľa položky 1 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov - 99,50 Eur + 6% zo sumy priznanej súdom 26.738,56 Eur podľa položky
1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 1.604 Eur) na účet Okresného súdu Bratislava I, nakoľko
navrhovateľ je od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona č. 71/1992

Zb. oslobodený a súd vyhovel jeho návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

- 12 -

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 20. júna 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.