Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 18, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/160/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911207364
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7911207364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: B. S., T.. XX.X.XXXX, U.

H. Y. X., F.. Q.H. XXXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Dušan Szabó, Advokátska kancelária Kráľovský
Chlmec, Nemocničná 7 proti žalovanému: WH DANUBIUS, s.r.o., so sídlom Kláštor pod Znievom,
Gymnaziálna 163, IČO: 31439497, právne zastúpený AK SK, s.r.o., Banská Bystrica, Námestie SNP 15
o zaplatenie 1.700,- EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre neho 1.700,-€ ako aj trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporca je užívateľom poľovného revíru medzi mestom Kráľovský Chlmec

a obcou Leles, pričom v tomto poľovnom revíre došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené
osobné motorové vozidlo žalobcu a to tak, že pri prejazde po štátnej ceste došlo k zrážke osobného
motorového vozidla s lesnou zverou-diviakom a podľa žalobcu za škodu na motorovom vozidle vo výške
1.700,-€ zodpovedá užívateľ poľovného revíru, teda žalovaný. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoju
povinnosť, ktorá vyplýva pre neho zo zákona, t.j. že nepočínal si tak, aby zabránil vzniku škody, pretože
nevykonal žiadne opatrenia na zamedzenie prechodu lesnej zveri cez štátnu cestu, prípadne po štátnej
ceste a nezabezpečil osadenie dopravnej značky „Pozor zver“.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že aj keď je užívateľom poľovného revíru, cez ktorý prechádza

štátna cesta, na ktorej došlo k dopravnej nehode, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre neho
povinnosť vykonať také opatrenia, aby sa zamedzilo prechodu lesnej zveri po štátnej ceste, alebo
osadenie dopravnej značky upozorňujúcej na takéto nebezpečenstvo. Zároveň žiadal, aby súd uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť pre neho trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Dňa 13.7.2010 došlo na štátnej ceste medzi Kráľovským Chlmcom a križovatkou pred obcou Leles k
zrážke medzi osobným motorovým vozidlom žalobcu zn. D. K., J..Č.. U. XXXBX, ktoré riadila jeho
manželka Z. S. a lesnou zverou - diviakom. Toto súd zistil z potvrdenia OR PZ, Poriadkovej polície
Obvodné oddelenie PZ Kráľovský Chlmec z 26.11.2010, č. S.-XXXX/XXXX. Pri zrážke došlo aj k

poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu. Žalobca predložil spolu s návrhom ako prílohy
faktúru o nákladoch na opravu motorového vozidla a tieto boli vyčíslené sumou 1.420,28€ a ďalejpríjmový pokladničný doklad o úhrade sumy 279,72€ pre opravovňu, ktorá osobné motorové vozidlo
opravovala. Žalobca predložil potvrdenie Obvodného lesného úradu Michalovce z 17.10.2011, č.
2011/00344, z ktorého súd zistil, že katastrálne územie obce Leles sa nachádza v poľovnom revíri č. 29

„T.“, ktorého užívateľom je P. S., G..M..B.., K. XXX, Y. C. F..

Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Z.z. diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane
ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis
2a) neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným
obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu 2cba)

(ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

(2) Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho
kraja, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory
sú vo vlastníctve štátu.

(3) Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

(4) Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

(5) Správu pozemných komunikácií vykonávajú,

a) ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest
vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná
diaľničná spoločnosť, 2ba)

b) ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby

na tento účel zriadené ministerstvom, 2c)

c) ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním
na tento účel založené alebo zriadené,

d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené,

e) ak ide o účelové komunikácie vo vlastníctve štátu 2b) - právnické osoby, ktorým celkom alebo
prevažne slúžia,

f) ak ide o prejazdné úseky cez colné priestory - príslušné colné orgány po dohode s cestným správnym
orgánom a správcom diaľnice alebo cesty vedúcej k hraničnému priechodu,

g) ak ide o koncesné cesty - koncesionár počas koncesnej lehoty.

(6) Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

(7) Súčasti diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu sa môžu prenechať v nájme len na určitý čas, najviac
na 30 rokov. Na prenajatých súčastiach diaľnic a ciest možno zriadiť a prevádzkovať stavby slúžiace
užívateľom diaľnic a ciest, najmä motoresty, motely, čerpacie stanice pohonných látok a iné zariadenia

(napr. reklamné, informačné a propagačné zariadenia alebo telekomunikačné zariadenia).(8)Správcoviadiaľnic,ciestamiestnychkomunikáciívedúotýchtopozemnýchkomunikáciáchtechnickú
evidenciu.

(9) Samosprávny kraj

a) poskytuje informácie a podklady o plánovaní, príprave a výstavbe ciest v jeho vlastníctve na účely
spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest bezplatne ministerstvu,

b) vykonáva sčítanie cestnej dopravy na cestách v jeho vlastníctve v čase celoštátneho sčítania vo
svojom mene a na vlastné náklady. Výsledky tohto sčítania poskytuje bezplatne ministerstvu v určenom
čase,

c) poskytuje údaje o zjazdnosti ciest v jeho vlastníctve ministerstvu bezplatne,

d) schvaľuje po kladnom prerokovaní s ministerstvom operačné plány zimnej údržby ciest vo vlastníctve
samosprávneho kraja.

(10) Samosprávny kraj a obec

a) pre pozemné komunikácie v ich vlastníctve zabezpečujú

1. informačný systém ako súčasť jednotného informačného systému o diaľniciach a cestách a stave ich

zjazdnosti,

2.technickúevidenciuciestamiestnychkomunikáciívsúladesústrednoutechnickouevidencioudiaľnic,
ciest a miestnych komunikácií,

3. regionálnu banku dát v súlade s centrálnou bankou dát diaľnic a ciest,

b) poskytujú údaje z technickej evidencie ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve bezplatne

ministerstvu,

c) zabezpečujú stavebnotechnické vybavenie ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve podľa
potrieb cestnej dopravy a obrany štátu.

(11) Samosprávny kraj je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol do svojho
vlastníctva podľa tohto zákona, počas jeho upotrebiteľnosti.

(12) Na majetok samosprávneho kraja, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva podľa tohto zákona,
nemožno zriadiť záložné právo, 2ca) uskutočniť výkon rozhodnutia, exekúciu, konkurzné konanie a
vyrovnávacie konanie podľa osobitných predpisov. 2cb)

Podľa § 4 zákona č. 249/2011 Z.z. správca pozemnej komunikácie je povinný zabezpečiť každé tri roky
klasifikáciu kritických nehodových úsekov podľa ustanovených kritérií klasifikácie kritických nehodových

úsekov a zabezpečiť hodnotenie týchto úsekov inšpekciou na mieste (ďalej len "inšpekcia").

(2) Klasifikácia kritických nehodových úsekov je metóda na určenie, analýzu a klasifikáciu

a) úsekov cestnej siete s vysokým počtom nehôd úmerne k dopravnému prúdu, pričom tieto úseky sú
v užívaní dlhšie ako tri roky,b) úsekov cestnej siete s vysokým potenciálom na zlepšovanie bezpečnosti a znižovanie nákladov
vzniknutých v dôsledku nehôd.

(3) Súčasťou klasifikácie kritických nehodových úsekov je aj výpočet priemerných spoločenských

nákladovspojenýchsosmrteľnýminehodamiavýpočetpriemernýchspoločenskýchnákladovspojených
s vážnymi nehodami. Výsledkom klasifikácie kritických nehodových úsekov je zoznam úsekov
pozemných komunikácií, pri ktorých by vykonanie nápravných opatrení malo rozsiahly účinok na
bezpečnosť pozemných komunikácií.

(4) Na účely tohto zákona výpočtom spoločenských nákladov je ocenenie materiálnych škôd a iných
škôd, ktoré vznikli dopravnými nehodami.

(5) Inšpekciou sa hodnotia úseky pozemnej komunikácie určené v rámci klasifikácie kritických
nehodových úsekov. Bezpečnostný audítor pri vykonávaní inšpekcie použije postup ustanovený
vykonávacím predpisom.

(6) Výsledkom inšpekcie je správa o vykonanej inšpekcii, obsahom ktorej je popis zistených rizík a návrh
nápravných opatrení na zvýšenie bezpečnosti pozemnej komunikácie a zníženie dopravnej nehodovosti

na pozemnej komunikácii.

(7) Správca pozemnej komunikácie zabezpečí vykonanie nápravných opatrení uvedených v správe o
vykonanej inšpekcii, ak je to technicky možné a ekonomicky únosné pri zabezpečovaní riadneho výkonu
správy a údržby pozemnej komunikácie v jeho správe. Správca pozemnej komunikácie uprednostní
vykonanie nápravných opatrení s najlepším pomerom medzi nákladmi a prínosom.

(8) Správca pozemnej komunikácie každoročne do 31. januára predkladá ministerstvu správu o
nápravných opatreniach vykonaných podľa odseku 7 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Podľa § 61 zákona č. 8/2009 Z.z. dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom
rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

(2) Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje

a) orgán podľa osobitného predpisu; 1) použitie dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné
priecestie, a dopravnej značky, ktorá prikazuje vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred
železničným priecestím, tento orgán prerokuje aj s Úradom pre reguláciu železničnej dopravy,

b) Úrad pre reguláciu železničnej dopravy po prerokovaní s orgánom, ktorý by inak bol oprávnený určiť
použitie dopravnej značky, s orgánom Policajného zboru a so správcom cesty, ak ide o dopravnú značku

označujúcu železničné priecestie,

c) Vojenská polícia vo vojenských objektoch a priestoroch.

(3) Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sú nadradené trvalým dopravným
značkám a dopravným zariadeniam. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sa
smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.

(4) Policajt alebo vojenský policajt môže použiť prenosné zvislé dopravné značky a prenosné dopravné
zariadenia aj bez predchádzajúceho určenia ich použitia príslušným orgánom, ak je to potrebné na
zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri plnení svojich úloh.(5) Správca tunela 28a) môže použiť prenosné zvislé dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia
aj bez predchádzajúceho určenia ich použitia príslušným orgánom, ak je to potrebné na zaistenie
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v súvislosti s prevádzkou tunela; o tomto použití je povinný

bezodkladne informovať príslušný cestný správny orgán a orgán Policajného zboru.

Podľa § 26 zákona č. 274/2009 Z.z. užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:

a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,

b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu
zveri,

c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, 21)

d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom 22) takým spôsobom, aby sa krmivo

neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,

e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo
počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,

f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho

zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,

g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu 23) a predložiť požadované
vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov
orgánov veterinárnej starostlivosti,

h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,

i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať
na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,

k) podávať informácie obvodnému lesnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,

l) spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na

zveri a poľovných pozemkoch a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob
a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri,

m) oznámiť obvodnému lesnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,

o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov.

(2) Ak obvodný lesný úrad zistí, že zver trpí hladom, vyzve užívateľa poľovného revíru na vykonanie
nápravy. Ak ten v určenom termíne nápravu nevykoná, nariadi prikrmovanie zveri na jeho náklady
rozhodnutím. Odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení prikrmovania nemá odkladný účinok.

(3) Užívateľ poľovného revíru je povinný pri organizovaní poľovníckej činnosti, ktorá môže dočasne
obmedziť obhospodarovanie poľovných pozemkov, vopred takúto činnosť prerokovať s užívateľom
poľovných pozemkov.

(4) Ak sú plnením schváleného plánu chovu a lovu ohrozené normované kmeňové stavy zveri alebo
štruktúra populácie niektorého druhu zveri v poľovnom revíri, užívateľ poľovného revíru je povinný lov
takejto zveri obmedziť alebo zastaviť a túto skutočnosť ihneď oznámiť obvodnému lesnému úradu.

Podľa § 69 zákona č. 274/2009 Z.z. užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona

sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

(2) Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného
revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných
porastoch.

(3) Za škody spôsobené raticovou zverou, ktorá unikla zo zvernice, zodpovedá užívateľ zvernice, ak

nepreukáže, že uniknutie zveri bolo umožnené úmyselným poškodením oplotenia alebo neodvrátiteľnou
udalosťou, alebo osobou, za ktorú nezodpovedá.

(4) Škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza
užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak ho mohol loviť.

(5) Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie

vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa
považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca
poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. 43)

(6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku
škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie

poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku
súhlasí.

(7) Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou

a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na
neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo

na osamelo rastúcich stromoch,b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na
plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia,
aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám,

c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou
ochranou proti ohryzu,

d) nepresahujúce 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele,

e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh žalobcu

potom čo zistil, že zodpovednosť žalovaného nie je daná.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 415 ods. 1
Občianskeho zákonníka, tak toto tvrdenie žalobcu je účelové a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Súd v tomto smere poukazuje na povinnosti žalovaného, ktoré pre neho vyplývajú z Občianskeho
zákonníka ako aj zo zákona č. 274/2009 Z.z. a ako je to zrejmé z vyššie citovaných ustanovení

obidvoch právnych noriem, žalovanému žiadna právna norma neukladá povinnosť, aby zabezpečoval
ochranuštátnejpozemnejkomunikáciepredvstupomaleboprechodomlesnejzverinatútokomunikáciu.
Výnimku tvorí iba prípad, ak by mal v poľovnom revíri užívateľ poľovného revíru zriadenú zvernicu a
z tejto zvernice by unikla zver. Toto sa nepreukázalo, ani súd nezistil, že by žalovaný mal vo svojom
poľovnom revíri zriadenú zvernicu.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť osadenie dopravnej značky „Pozor
lesná zver“ tak ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 135/1961 Z.z. a zákona č.
8/2009 Z.z. zodpovednosť za bezpečnosť cestnej premávky na cestách majú správcovia ciest, tak
ako ich taxatívne vymenováva vyššie uvedený právny predpis. Žalovaný nemá povinnosť spravovať
komunikáciu a ani vykonávať opatrenia na bezpečnosť cestnej premávky v súvislosti so vstupom

lesnej zveri na takéto komunikácie. Túto povinnosť má jednoznačne správca komunikácie a je v jeho
kompetencii zisťovať a posudzovať, či na konkrétnom úseku miestnej komunikácie je potrebné osadiť
príslušnú dopravnú značku upozorňujúcu na vstup lesnej zveri na komunikáciu. Táto kompetencia je
určená pre správcu komunikácie v zákone č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách.

Vznik zodpovednosti za škodu predpokladá preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany osoby,

ktorá za škodu zodpovedá a príčinnej súvislosti medzi týmto konkrétnym porušením právnej povinnosti
a vznikom škody. Keďže toto v konaní preukázané nebolo, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

V čase vyhlásenia rozsudku účastníci nepredložili súdu vyčíslenie trov konania a preto podľa § 151 ods.
3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.