Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Zdenka Zamecová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234411
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113234411.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou vo veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., IČO:
35830522,sosídlomRožňavská1,83104Bratislava,právnezastúpený:ADVOKÁTSKAKANCELÁRIA
DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., IČO: 35 967 421, so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava
proti odporkyni: J. G., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom W. XXXX/XX, XXX XX A. t.č. na neznámom
mieste, zastúpená opatrovníčkou: J. Q., tajomníčka Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 993,36 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.11.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 993,36
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 993,36 eur podľa splatnosti jednotlivých
splátok.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporkyne, súd jej ustanovil v zmysle § 29 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre toto konanie opatrovníčku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporkyne, oboznámením sa s Návrhom zo
dňa 28.11.2013, Nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci č. 29005168 zo dňa 11.4.2009,
ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporkyňu uzavrel dňa 11.4.2009 Nájomnú zmluvu s
následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Odporkyňa obdržala tovar podľa zmluvy, zaviazala sa
uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 171 eur, zvyšnú čiastku sa zaviazala platiť v 16 mesačných
splátkach po 51,40 eur. Dňa 11.4.2009 uhradila zálohu vo výške 5 eur. Odporkyňa neuhradila
navrhovateľovi ani jednu mesačnú splátku, z ktorého titulu dlhuje navrhovateľovi istinu v sume 993,36
eur s príslušenstvom. Navrhovateľ poukázal na to, že v prípade omeškania nájomcu si zmluvné strany
v súlade s článkom II. bod 8 Zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania do zaplatenia a súčasne sa dohodli, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškaniaso splácaním viac ako tri mesiace akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné časti nájomného
splatnými.
Opatrovníčka odporkyne na pojednávaní navrhla, aby súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania.
Zo Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX zo dňa 11.4.2009 súd zistil, že na
základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni spolu sumu 993,36 eur, ktorá suma predstavuje
hodnotu obdržaného tovaru, v ktorej sume je zahrnutá jednak cena tovaru s DPH v sume 799 eur ako
aj finančné navýšenie, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala uhradiť navrhovateľovi splátkami v počte
16 s tým, že mala uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 171 eur dňa 14.4.2009. Odporkyňa uhradila
navrhovateľovi iba zálohu vo výške 5 eur dňa 11.4.2009.
Z osobitných zmluvných ustanovení pre uzatvorenú kúpnu zmluvu časť II. bod 8 vyplýva dojednanie
účastníkov, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace so
splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné časti splátky splatnými.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané,
že v prípade predmetnej Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX zo
dňa 11.4.2009, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti s odporkyňou ako
spotrebiteľom, ktoré pri jej uzatváraní nevystupovali v rámci svojej obchodnej, resp. podnikateľskej
činnosti. S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a v rámci neho
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.
bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej
úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá
povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a
preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní sa
stal splatným dňa 14.7.2009 podľa citovaného ustanovenia II bod 8, premlčacia doba začala plynúť dňa15.7.2009, kedy navrhovateľ mohol uplatniť na súde svoje právo voči odporkyni a premlčacia doba mu
uplynula dňa 15.7.2013. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 16.12.2013, t.j. po uplynutí 4-
ročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh
navrhovateľa zamietol, nakoľko uplatnený nárok, ktorý je jeho predmetom, vplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, je premlčaný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v konaní žiadne
trovy nevznikli.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.