Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/430/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111204861
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111204861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: J. W., bytom
Q. XX, Z., proti odporcovi: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o
zaplatenie 2.733,50 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 15.5.2012, č.k. 14C 42/2011-42, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.5.2012, č.k. 14C 42/2011-42
p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zo dňa 11.2.2011 na zaplatenie

žalovanej sumy 2.733,50 eur s prísl. zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému
odporcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ si uplatnenú sumu voči odporcovi uplatnil titulom
nevyplatenia odmeny, ktorá mu bola priznaná. Návrh odôvodnil tým, že dňa 8.7.2010 mu bolo oznámené
priamym nadriadeným, vedúcim služobného úradu odporcu R.. V. W., že mu bude poskytnutá odmena
vo výške 2.733,50 eur v júlovej výplate (výplatný deň 10.8.2010). Uviedol, že návrh na poskytnutie
odmeny bol okrem vedúceho služobného úradu podpísaný aj ministrom financií. Ďalej dôvodil, že vedúci
služobnéhoúradudňa8.7.2010podpísalplatobnýpoukaznaplatbu,podľaktoréhookreminýchmumala

byť priznaná odmena, a ktorú v dobrej viere očakával. Navrhovateľ dňa 8.9.2010 vyzval odporcu, aby mu
sumu 2.733,50 eur po vykonaní príslušných odvodov poukázal na jeho účet, avšak odporca mu oznámil,
že v ekonomickom systéme SAP R/3 neboli doručené podklady pre vyplatenie odmien navrhovateľovi.
Navrhovateľdňa6.12.2010podalsťažnosťupodpredseduvládyaministrafinancií,pričomsťažnosťbola
vyhodnotená ako neopodstatnená. Poukázal na to, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že výplata odmien
bola rozhodnutím vedenia odporcu dňom 15.7.2010 pozastavená pre všetkých generálnych riaditeľov
sekcií, riaditeľov špecializovaných organizačných útvarov v priamej riadiacej pôsobnosti ministra a

vedúcej služobného úradu. Tvrdil, že dňom 29.7.2010 bol osobnému úradu predložený nový návrh
na vyplatenie pozastavených odmien, v ktorom odmena pre navrhovateľa nebola stanovená. Zastával
názor, že zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len zákon o štátnej službe) nepozná termín
pozastavenie vyplatenia, či nevyplatenia už poskytnutej odmeny a nevyplatenie odmeny považoval za
porušenie zákona, ako aj porušenie ustanovení zákona o zákaze diskriminácie.

Odporcapísomnýmpodanímzodňa12.4.2011žiadalnávrhvcelomrozsahuzamietnuť.Návrhodôvodnil
tým, že dňom 9.7.2010 bol do funkcie ministra financií vymenovaný R. W. a dňom 10.7.2010 bola na

základe bodu B.1 uznesenia vlády SR do funkcie vedúcej služobného úradu odporcu vymenovaná R..J.. Od 9.7.2010 nové vedenie zodpovedalo za konanie vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov
a na základe listu vedúcej služobného úradu zo dňa 15.7.2010 došlo k pozastaveniu výplaty odmien
pre všetkých vedúcich štátnych zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti ministra a vedúcej

služobného úradu. Odporca uviedol, že dňa 29.7.2010 bol osobnému úradu predložený nový návrh
na vyplatenie pozastavených odmien, v ktorom však nebola uvedená odmena pre navrhovateľa a
považoval rozhodnutie o nevyplatení odmeny pre navrhovateľa v súlade so zákonom o štátnej službe.
Zastával názor, že poskytnutie odmeny nie je nárokovateľnou zložkou funkčného platu a o nevyplatení
(pozastavení výplaty) odmien rozhodli kompetentné osoby.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ u odporcu pracoval vo funkcii
riaditeľa osobného úradu od 1.5.2008 do 12.7.2010. Na základe pokynu vedúceho služobného úradu
spracoval osobný úrad návrh na poskytnutie odmeny štátnym zamestnancom a zamestnancom pri
výkone práce vo verejnom záujme, pričom o tomto návrhu navrhovateľ vedel, teda mu bolo známe, že
dostane odmenu vo výške jedného platu, a to 2.733,50 eur. Napriek tomu, že bol podpísaný platobný
poukaz, k vyplateniu odmeny nedošlo. Dňa 12.7.2010 navrhovateľ ukončil pracovný pomer s odporcom

dohodou a bolo mu vyplatené odstupné.

Súdzpredloženéhonávrhunaposkytnutieodmenyštátnymzamestnancomazamestnancomprivýkone
prácevoverejnomzáujmezjúla2010zistil,ženavrhovateľovi(okreminých)bolanavrhovanáodmenavo
výške 2.733,50 eur. V dôvodoch návrhu sa uvádza, že návrh odmeny je za kvalitné plnenie služobných
úloh podľa § 99 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe a § 20 ods 1 písm. a) zák. č. 553/2003 Zz

o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z platobného poukazu vystaveného zo dňa 8.7.2010
súd zistil, že tento bol podpísaný okrem navrhovateľa aj vedúcim služobného úradu.

Z listu navrhovateľa zo dňa 8.9.2010 súd zistil, že požiadal odporcu o vyplatenie zadržiavanej odmeny vo
výške 2.733,50 eur, pričom odporca mu listom zo dňa 14.9.2010 oznámil, že neboli odboru financovania

úradu doručené žiadne podklady na vyplatenie odmeny pre navrhovateľa a preto mu nebola vyplatená.
Preto navrhovateľ podal dňa 30.9.2010 sťažnosť ministrovi financií, ktorá bola vybavená v neprospech
navrhovateľa. Odporca v odpovedi na sťažnosť navrhovateľa listom zo dňa 6.12.2010 mu oznámil, že
poskytnutie odmeny nie je nárokovateľnou zložkou funkčného platu.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

V tomto konaní bolo nesporné, že navrhovateľ pracoval vo funkcii riaditeľa osobného úradu v období
od 1.5.2008 do 12.7.2010. Nesporné je i to, že odporca vypracoval návrh na poskytnutie odmeny
štátnym zamestnancom a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v služobnom úrade
odporcu bez uvedenia dátumu vydania tohto návrhu, pričom navrhovateľovi bola navrhovaná odmena
vo výške 2.733,50 eur. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu, ktorú predložil odporca. Súd mal

tiež preukázané, že odporca dňa 8.7.2010 vydal platobný poukaz na zaplatenie mzdových prostriedkov
(odmien). Dňom 9.7.2010 prezident SR vymenoval R.. R. W. za podpredsedu vlády SR, ktorý bol
poverený riadeným Ministerstva financií SR. Do funkcie vedúcej služobného úradu odporcu bola
dňom 9.10.2010 vládou SR vymenovaná Jana J.. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že ukončil
štátnozamestnanecký pomer u odporcu dohodou dňom 12.7.2010 s vyplatením odstupného.

Za spornú okolnosť v danom prípade súd považoval to, či došlo k porušeniu práva navrhovateľa na
priznanie navrhovanej odmeny vo výške 2.733,50 rur, ktorá bola po ukončení štátnozamestnaneckého
pomeru u navrhovateľa pozastavená dňom 15.7.2010 a nevyplatená. Po zhodnotení všetkých okolností
súd dospel k záveru, že samotný návrh na priznanie odmeny odporcom počas štátnozamestnaneckého
pomeru negarantuje právo na vyplatenie odmeny. V danom prípade bolo právom navrhovateľa a v

kompetencií navrhovateľa návrh na vyplatenie odmeny navrhovateľovi v zmysle zákona zmeniť alebo
navrhované odmeny nevyplatiť. Súd ustálil, že skutočnosť, že k ukončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľa došlo dňom 12.7.2010 a k pozastaveniu odmien zo strany odporcu došlo až
15.7.2010, kedy už navrhovateľ nebol v štátnozamestnaneckom pomere, nemá vplyv na priznané právo,
pretože priznanie odmeny návrhom odporcu negarantuje v zmysle zákona právo na vyplatenie odmeny,

pretože poskytnutie odmeny nie je nárokovateľnou zložkou funkčného platu. Pokiaľ ide o námietku
navrhovateľa, že zákon nepozná pozastavenie odmien, resp. nevyplatenie už poskytnutej odmeny, v
tomto sa súd stotožnil s navrhovateľom, ale zdôraznil, že poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi
je v kompetencii odporcu. Pokiaľ ide o odporcom namietaný nedostatok pasívnej legitimácie, tak súd sa
s námietkou odporcu nestotožnil a považoval túto za nedôvodnú.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že prvostupňový súd sa
nedostatočne sústredil na dokazovanie, či bol návrh na poskytnutie odmeny navrhovateľovi predložený
oprávneným vedúcim zamestnancom tak, ako sa to predpokladá v ust. § 99 ods. 2 zákona o štátnej

službe, a či bola odmena poskytnutá v súlade s ust. § 99 ods. 1 uvedeného zákona. Súd sa nezaoberal
ani tým, ako sa poskytnutie odmeny v príslušnom služobnom úrade realizuje a ktoré doklady sú potrebné
na jej vyplatenie. Nedostatočne sa sústredil aj na dokazovanie toho, či vymenovaná vedúca služobného
úradu V. J., bola zo zákona oprávnená na pozastavenie a nakoniec nevyplatenie poskytnutej odmeny
navrhovateľovi vedúcim služobného úradu R.. V. W., keď navrhovateľ skončil štátnozamestnanecký

pomer v prvý deň jej reálneho výkonu funkcie vedúcej služobného úradu. Poukazuje tiež na nesprávne
pojmy uvedené v odôvodnení rozsudku, ktoré nie sú v súlade so zákonom o štátnej službe.

Podľa jeho názoru, na základe nedostatočných dôkazov súd prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktoré
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 99 ods. 1 písm. a) zákona o
štátnej službe garantuje štátnemu zamestnancovi, že ak boli splnené podmienky (kvalitné plnenie
služobných úloh alebo vykonanie služobných úloh nad rozsah činnosti vyplývajúcich z opisu činnosti

štátnozamestnaneckého miesta) a návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní
priamo nadriadený vedúci zamestnanec tak, ako sa to predpokladá v ods. 2 citovaného ustanovenia,
tak mu služobný úrad odmenu aj vyplatí. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil ust. § 99 ods.
1 a 2 zákona o štátnej službe, keď pripustil, že poskytnutie odmeny v podobe a spôsobom, ktorý
predpisuje zákon a ktorý bol v služobnom úrade obvyklý, negarantuje štátnemu zamestnancovi jej

vyplatenie. Z tohto pohľadu sa prvostupňový súd ani nezaoberal skutočnosťou, že zákon o štátnej
službe pojem „pozastavenie vyplatenia odmeny alebo nevyplatenia odmeny“ nepozná, a to napriek
tomu, že navrhovateľ na tieto skutočnosti poukazoval už v návrhu. Právny názor súdu prvého stupňa,
že bolo vecou odporcu, či a v akej výške poskytnutú odmenu vyplatí, podľa jeho názoru neobstojí.
Okrem toho súd nesprávne právne vyhodnotil skutočnosť, že k pozastaveniu vyplatenia odmeny,

resp. jej nevyplateniu navrhovateľovi došlo až po skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru,
keď v odôvodnení bez akéhokoľvek relevantného ustanovenia zákona o štátnej službe uviedol, že
to nemá vplyv na priznané právo, pretože priznanie odmeny návrhom odporcu negarantuje v zmysle
zákona právo na vyplatenie odmeny, pretože poskytnutie odmeny nie je nárokovateľnou zložkou
funkčného platu. Podľa jeho názoru nie je možné, aby služobný úrad mohol kedykoľvek po skončení

štátnozamestnaneckého pomeru rozhodovať o vyplatení či nevyplatení podľa zákona poskytnutej
odmeny. Je zrejmé, že v zmysle splnenia podmienok ustanovených v § 99 zákona o štátnej službe
a podľa ust. § 81 citovaného zákona štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto
zákonom patrí plat, ktorý okrem iného tvorí aj odmena. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2, v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.10.2014) a dospel k záveru, že nie je dôvod
na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa

neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého
stupňa, ako aj jeho skutkovými a právnymi závermi konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.) a vec po právnej stránke správne posúdil, a aj odôvodnenie rozhodnutia
možno v zmysle ust. § 157 O.s.p. považovať za dostačujúce.

Odvolací súd na potvrdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia dopĺňa, že podľa § 4 ods.

1 zák. č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správny, v znení
neskorších predpisov, ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Podľa § 12 ods. 1
zákona o štátnej službe, v znení neskorších predpisov, vedúci služobného úradu je služobne najvyšší
zamestnanec v služobnom úrade a je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach
štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov podľa § 12 ods. 2 zákona o štátnej

službe.

Dôvody, pre ktoré možno štátnemu zamestnancovi poskytnúť odmenu sú uvedené v ust. § 99 ods. 1
zákona o štátnej službe. Zamestnanec podľa zákona o štátnej službe však nemá nárok na poskytnutie
odmienanizakvalitnéplnenieslužobnýchúlohaanizaplnenieslužobnýchúlohnadrámec,resp.rozsah
činnosti vyplývajúcich z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, keďže ani zákon o štátnej službe

a ani žiadny vnútorný predpis ministerstva financií nezakladá nárok na poskytnutie odmien.V konaní bolo nesporne preukázané, že dňom 9.7.2010 bol do funkcie ministra financií SR vymenovaný
R.. R. W. a dňom 10.7.2010 bola do funkcie vedúcej služobného úradu Ministerstva financií SR
vymenovaní R.. V. J..

Podľa § 19 ods. 6 zák. č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov majú subjekty verejnej správny pri nakladaní s
verejnými prostriedkami povinnosť zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
Je teda zrejmé, že od 10.7.2010 za činnosť Ministerstva financií SR a za konanie vo veciach
štátnozamestnaneckých vzťahov zodpovedalo nové vedenie, ktoré pozastavilo výplatu odmien pre

všetkých generálnych riaditeľov sekcií, riaditeľov špecializovaných organizačných útvarov a vedúcich
zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti ministra a vedúcej služobného úradu. Takýmto postupom
nové vedenie realizovalo svoje právomoci, ktoré mu nesporne z príslušných právnych predpisov
vyplývali.

Podľa názoru odvolacieho súdu až do vyplatenia odmeny je v kompetencii a právomoci vedenia
Ministerstva financií SR rozhodovať o poskytnutí, resp. neposkytnutí, zvýšení alebo znížení

navrhovaných odmien, a skutočnosť, že nové vedenie prehodnotilo pôvodne navrhnuté a schválené
odmeny vyplýva aj z listu vedúcej služobného úradu zo dňa 29.7.2007 adresovaného riaditeľke
osobného úradu, v ktorom je uvedený zoznam štátnych zamestnancov, u ktorých bol vyslovený súhlas
zo strany nového vedenia s vyplatením odmien. Z tohto prehľadu vyplýva, že odmeny neboli vyplatené
všetkým vedúcim zamestnancom Ministerstva financií SR tak, ako boli pôvodne navrhovaní a u väčšiny

štátnych zamestnancov, ktorým boli odmeny vyplatené, bola ich výška znížená.

Oneposkytnutíodmenynavrhovateľovi,hocitátomubolaschválenápredchádzajúcimvedením,rozhodli
osoby, v kompetencii ktorých bolo až do vyplatenia odmeny návrh na poskytnutie odmien zmeniť alebo
navrhované odmeny nevyplatiť. Keďže poskytnutie odmeny nie je nárokovateľnou zložkou funkčného
platu, za daných okolností nemožno odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotiť ako dôvodné.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Hoci bol odporca v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, trovy odvolacieho konania mu
priznané neboli, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.