Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240444
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami, ktoré boli doručené Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Žaloby vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti,
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek skutočnosti, že
exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala

si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonom stanovenej lehote. Žalobca vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup
exekučnéhosúdujenesprávny,vrozporesozákonom.Vpredmetnomprípadeneexistujeokolnosť,ktorá
byumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo

veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v Článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si touto žalobou zároveň uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Márnym uplynutím času, boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky,taktieždošlokvyvolaniurizík,
že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k insolvencii povinného, najmä žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveňžiadal, aby súd o veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá
Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/247/2012,
17C/248/2012, 17C/249/2012, 17C/250/2012, 17C/251/2012, 17C/252/2012, 17C/253/2012,
17C/254/2012, 17C/255/2012, 17C/256/2012, pripojenými exekučnými spismi Okresného súdu

Humenné sp. zn. 22 Er 272/2010, 21 Er 197/2011, 10 Er 341/2011, 21 Er 226/2011, 21 Er 172/2011,
15 Er 853/2010, 15 Er 907/2010, 22 Er 18/2010, 6 Er 45/2011, 22 Er 271/2010, uznesením Okresného
súdu Humenné sp. zn. 17 C 247/2012-7 zo dňa 08.10.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
8 NcC 20/2012-13 zo dňa 18.10.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 pod sp. zn. 17C/247/2012

žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 810,84 Eur, ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 162,17 Eur.

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 pod sp. zn. 17C/248/2012
žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 1 253,69 Eur, ako aj nemajetkovú

ujmu v sume 250,74 Eur.

Žalobou pod sp.zn. 17C/249/2012 doručenou Okresnému súdu Humenné, žalobca žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 1332,45 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume
266,49 Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/250/2012 doručenou Okresnému súdu Humenné, dňa 27.09.2012 žiadal, aby
súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 3 388,90 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v
sume 677,78 Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/251/2012 doručenou Okresnému súdu Humenné žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 3 716,39 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume
743,28 Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/252/2012, doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žalobca

žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 7 449,17 Eur, ako aj nemajetkovú
ujmu v sume 1 489,83 Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/253/2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú
škodu v sume 1 384,98 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume 277,00 Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/254/2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú
škodu v sume 2287,56 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 457,51 Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/255/2012 doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žalobca sa

domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 6 621,99 Eur a nemajetkovú
ujmu v sume 1 324,40 Eur.

Žalobou doručenou dňa 27.09.2012 Okresnému súdu Humenné žalobca žiadal, aby súd žalovanú
zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 867,18 Eur titulom majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej

ujmy v sume 173,44 Eur.

Majetkovú škodu, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, žalobca odôvodnil skutočnosťou, že exekučný súd
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti

istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne
relevantný exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutielehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný. Na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože

existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca ju žiadal priznať vo výške 20 % z uplatnenej istiny ako
hodnotu majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou.

Dňa 08.10.2012 vydal Okresný súd Humenné uznesenie č.k. 17C/247/2012, ktorým spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 17C/247/2012, 17C/248/2012, 17C/249/2012, 17C/250/2012,

17C/251/2012, 17C/252/2012, 17C/253/2012, 17C/254/2012, 17C/255/2012, 17C/256/2012 s tým, že
tieto konania sa budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 17C/247/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8NcC/20/2012-13 zo dňa 18.10.2012, Krajský súd v Prešove
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej pod sp. zn. 17C/247/2012 a vec sa prikazuje Okresnému súdu Prešov.

Dňa 28.11.2012 bola Okresnému súdu Prešov pridelená uvedená právna vec pod sp. zn. 7C/159/2012.

Súd si za účelom posúdenia žaloby žalobcu vyžiadal z Okresného súdu Humenné exekučné spisy z

ktorých zistil nasledujúce skutočnosti:

Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Humenné mal súd za preukázané, že v konaní pod
sp. zn. 22Er/272/2010 u povinného M. A. sa žalobca ako oprávnený žiadosťou doručenou exekučnému
súdu dňa 14.10.2010 domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu predložil

zmluvu o úvere zo dňa 21.07.2009, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/01693/10
zo dňa 07.04.2010. Exekučný súd vyzýval žalobcu ako oprávneného na predloženie potrebných
listín, pričom exekučný súd uznesením č.k. 22Er/272/2010 - 33 zo dňa 08.06.2011 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.07.2011. Následne uznesením č.k. 22Er/272/2010-40 zo dňa 20.07.2011 súd exekučné konanie

zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011.

Z exekučného spisu 21Er/197/2011 u povinného L.. S. O. mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 23.03.2011 domáhal vydania poverenia na
vykonanie exekúcie. Zároveň súdu predložil zmluvu o úvere zo dňa 16.03.2000, ako aj rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR/13953/10 zo dňa 24.01.2011. Exekučný súd výzvou zo dňa 07.04.2011
vyzýval žalobcu na predloženie potrebných listín a uznesením č.k. 21Er/197/2011- 16 zo dňa 08.07.2011
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 21Er/197/2011-23 zo
dňa 14.09.2011 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011.

Z exekučného spisu 10Er/341/2011 u povinnej M. N. mal súd za preukázané, že žalobca žiadosťou
doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 17.05.2011 sa domáhal vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom súdu
predložil zmluvu o úvere zo dňa 01.02.2010, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. SR/13527/10 zo dňa 26.01.2011. Exekučný súd uznesením č.k. 10Er/341/2011-11 zo dňa
16.06.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011. Následne uznesením č.k. 10Er/341/2011-17 zo
dňa 20.10.2011 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2011.

V exekučnom konaní 21Er/226/2011 u povinnej L. G. sa žalobca ako oprávnený žiadosťou doručenou
Okresnému súdu Humenné dňa 28.03.2011 domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
súdu predložil zmluvu o úvere zo dňa 25.11.2009, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR/12536/10 zo dňa 2.12.2010. Exekučný súd uznesením č.k. 21Er/226/2011-11 zo dňa 11.07.2011žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.08.2011 a uznesením č.k. 21Er/226/2011-17 zo dňa 14.09.2011 exekučné konanie
zastavil.

Zexekučnéhospisu21Er/172/2011upovinnéhoW.V.malsúdzapreukázané,žežalobcaakooprávnený
sa žiadosťou, doručenou súdu dňa 11.03.2011 domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
Súdu doručil zmluvu o úvere zo dňa 04.09.2009, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR/11538/10 zo dňa 09.12.2010. Exekučný súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 07.04.2011

na predloženie potrebných listín, následne uznesením č.k. 21Er/172/2011- 16 zo dňa 08.07.2011
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 11.08.2011.

Z exekučného spisu 15Er/853/2010 u povinného O. Z., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 05.10.2010 domáhal vydania

poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súdu zároveň predložil zmluvu o úvere zo dňa 09.07.2009,
ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/05220/10 zo dňa 29.06.2010. Exekučný
súd uznesením č.k. 15Er/853/2010 -14 zo dňa 22.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2011.
Následne uznesením č.k. 15Er/853/2010-18 zo dňa 22.10.2011 súd exekučné konanie zastavil,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2011.

Z exekučného spisu 15Er/907/2010 u povinného V. Z., mal súd za preukázané, že žalobca, ako
oprávnený sa žiadosťou, doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 20.10.2010 domáhal vydania
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súdu zároveň predložil zmluvu o úvere zo dňa 23.06.2009

ako aj rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/02653/10 zo dňa 23.04.2010. Exekučný súd
vyzýval žalobcu výzvou zo dňa 18.11.2010 na predloženie potrebných listín a následne uznesením č.k.
15Er/907/2010 -13 zo dňa 17.06.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2011. Následne uznesením č.k
15Er/907/2010-

20 zo dňa 22.10.2011 súd exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.11.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 6Er/45/2011 u povinnej A. N., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou, doručenou exekučnému súdu dňa 21.01.2011 domáhal vydania poverenia

na vykonanie exekúcie, pričom súdu zároveň predložil zmluvu o úvere zo dňa 19.01.2009, ako aj
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/07887/10 zo dňa 22.09.2010. Exekučný súd vyzýval
žalobcu na predloženie potrebných listín, pričom uznesením č.k. 6Er/45/2011-21 zo dňa 22.06.2011
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 04.08.2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 6Er/45/2011-29 zo dňa

30.09.2011 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2011.

Z exekučného spisu 22Er/271/2010 u povinnej O. A. mal súd za preukázané, že žalobca žiadosťou
doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 14.10.2010 sa domáhal vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom súdu predložil zmluvu o úvere zo dňa 27.05.2009, ako aj rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR/03586/10 zo dňa 12.05.2010. Exekučný súd výzvou zo dňa
19.10.2010 vyzýval žalobcu ako oprávneného na predloženie potrebných listín, pričom uznesením
č.k. 22Er/271/2010 -28 zo dňa 08.06.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2011. Následne
uznesením č.k. 22Er/271/2010-35 zo dňa 20.07.2011 súd exekučné konanie zastavil, uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/18/2010 u povinnej R. C. mal súd za preukázané, že žalobca
žiadosťou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 16.07.2010 sa domáhal vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom súdu predložil zmluvu o úvere zo dňa 30.06.2009, ako aj rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/02206/10 zo dňa 14.04.2010. Exekučný súd uznesením č.k.
22Er/18/2010-16 zo dňa 06.06.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2011. Následne uznesenímč.k .22Er/18/2010 - 23 zo dňa 20.07.2011 súd exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.08.2011.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 07.03.2014,
kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti na základe listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 10.03.2014, v
ktorom žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho klienta, pojednávanie žiadal
odročiť. Žiadosť o odročenie
pojednávania odôvodnil kolíziou pojednávania pred Okresným súdom Nitra. Žalobca trval na osobnej
účasti splnomocneného advokáta a vylúčil substitúciu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania bola súdu

doručená až dňa 10.03.2014 t.j. v deň súdom nariadeného pojednávania. Zároveň súd uvádza, že
žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje základné náležitosti, ktoré má na mysli Občiansky súdny
poriadok. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu doručené
v dostatočnom časovom predstihu. Navyše v žiadosti o odročenie pojednávania žalobca uvádza ako
dôvod kolíziu pojednávania na Okresnom súde Nitra. Ešte na doplnenie záverov svojho rozhodnutia,

prečo súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že kolízia pojednávania
nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej
právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca
podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého právneho zástupcu, bolo na ňom, aby
zabezpečil personálne zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach tak, aby súd vo veci

mohol konať.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho

súdu.

Z dôvodu, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj kolízia, ktorá sa mala konať dňa
10.03.2014 pred Okresným súdom Nitra nie je dôvodom na odročenie pojednávania, súd neakceptoval
žiadosť žalobcu o odročenie

pojednávania a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 101 ods. 2
O.s.p.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého

sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatnéhorozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,

ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobcasivtomtokonaníuplatňujenáhradumajetkovejškodyanáhradunemajetkovejujmymajúczato,
ževexekučnýchkonaniachvedenýchnaOkresnomsúdeHumennédošlokprieťahomvkonaní.Žalobca
mal za to, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá

splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide

o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť

hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Humenné súd zistil, že exekučný súd
rozhodoval v uvedených veciach o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený

základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

lehote. Podľa skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy

v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho

úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za

jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu
neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote

a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného
súdu Humenné v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. V časti uplatnenej náhrady

nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci stačilo iba prípadné konštatovanie
porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím
na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania, bez ohľadu na jeho dĺžku, nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným a nie je
ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho
insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecné známe riziká sú i

rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že samotnú situáciu vyvolal aj
samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny orgán) pred všeobecným
súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súdnej
praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet jeho podnikateľskej
činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských rozsudkov známa.

Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
postupom Okresného súdu Humenné v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je

možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti
v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ ide o uplatnenie majetkovej škody, ktorú si žalobca špecifikoval v tejto žalobe ako náhradu istiny,
titulom založenia prekážky rozhodnutej veci, na ktorú má súd prihliadať ex offo, žalobca túto majetkovú
škodu definoval ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného súdu. Žalobca mal za to, že exekučný súd
tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako

povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existuje
právne relevantný exekučný titul, a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty, podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá
právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie
je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie, požadovať súdnu ochranu práva na

zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie

dlhu v časti istiny a stým uplatnenú námietku veci rozhodnutej res iudicata, k tomu súd poukazuje na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,
aleskúma,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýnatomalprávomoc,ačijevykonateľnýpostránke

formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie
súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných
orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť -rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal
právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky
treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna
úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je

spôsobilé ani založiť prekážku res
iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď
účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade

zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje
naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne

a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať
základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na

exekúciu rozhodcovského rozsudku. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103
OSP. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) -postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k
návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul
materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú
splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri ktorom

súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z
tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný
súd nevykonáva dokazovanie (ako
procesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach§122až§124OSP)-postačujúcejetotiž,ak

sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho
založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného
i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril
účelexekúcie,oktorejsamápovinnýprvýkrátdozvedieťaždoručenímupovedomeniaozačatíexekúcie.
K takému právnemu záveru dospel aj najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.

04. 2013.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania

účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona