Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/248/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710207359
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7710207359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.

Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča , v právnej veci žalobcu: E. D., nar. X.X.XXXX, bývajúceho
X. U., R. Č.. XX, zast. JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, M. R.
Štefánika č. 873/204 proti žalovanému: P. Ž., O.. XX.XX.XXXX, V. X. V.D. Č.. XXX, zast. JUDr.
Miroslavom Vidovencom, advokátom v Michalovciach, Sama Chalupku č. 18, o zaplatenie 4.315,20 eura
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. apríla 2011, č.k.
10C/82/2010-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 181,26 eura do 3 dní od

doručenia rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mikuláša Drobňáka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť zaplatiť žalobcovi sumu 4. 315,20 eura so 6 %-tným úrokom
z omeškania ročne od 5.2.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

2. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v
sume 697 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

3. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Mikuláša
Drobňáka, vedený na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1 998,82 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania (predovšetkým výsluchom účastníkov a svedkov) s poukazom na

ust. § 657, § 658 ods. 1, § 563 a § 517 ods. 1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že na
základe ústnej dohody medzi účastníkmi konania došlo zo strany žalobcu k požičaniu žalovanej sumy
(130.000,- Sk) žalovanému. Uvedenú skutočnosť vzal za preukázanú z výpovede žalobcu a svedkov
X. B., P. B. R. G. B., ktorí uviedli, že boli prítomní pritom ako žalobca spolu so svedkom X. B. v areáli
priestoru autoservisu žalovaného odovzdali mu sumu 130.000,- Sk (svedok X.E. B. ešte požičal za
týmto účelom žalobcovi sumu 10.000,- Sk). Nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu žalovaného,
že došlo k rozporu vo výpovediach svedkov, lebo v podstatných náležitostiach svedkovia opísali situáciupri odovzdávaní peňazí tak ako sa podľa názoru súdu stala a preto nemal dôvod neveriť výpovediam
týchto svedkov. Nebral do úvahy výpovede svedkov E. F. R. U. F., ako aj žalovaného, v tom smere, že
peniaze boli žalobcom žalovanému poskytnuté za účelom kúpy auta na predaj s tým, že zisk si mali

podeliť, naopak mal za preukázané, že žalobca chcel motorové vozidlo kúpiť pre vlastnú potrebu. Preto
žalobe vyhovel a keďže žalovaný bol v omeškaní so splatením dlhu, čo mal za preukázané z poslednej
výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby zo dňa 20.01.2009, v ktorej žalobca vyzval žalovaného, aby
splnil svoj záväzok do 5.2.2009, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to v zmysle § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. podľa v tom čase platnej úrokovej sadzby vo výške 6% z dlžnej sumy ročne.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konaniapozostávajúcichzozaplatenéhosúdnehopoplatku697euratrovprávnehozastúpenie1.998,82
eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205

ods. 2 písm. c/, d/, a f/ O.s.p., t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav vo
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe nesprávneho právneho
posúdeniavovecirozhodol.Napadnutýrozsudoktiežpovažovalzanedostatočneodôvodnenýauviedol,
že namieste je preto aj odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v súvislosti s ust. § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p. Mal za to, že nie je daný ani právny základ nároku, ktorý si žalobca uplatňuje z titulu
pôžičky, pretože nedošlo k žiadnemu požičaniu žalovanej sumy, ale ako to vyplýva z jeho vyjadrenia a
výpovedí svedkov E. F. R. U. F. v celom prípade išlo o združenie finančných prostriedkov za účelom
zakúpenia motorového vozidla HUMMER z USA, jeho dovozu na Slovensko a následného predaja s
určitým ziskom, ktorý sa mal rozdeliť medzi zainteresované osoby medzi nimi aj žalobcu. Zisk však nebol

presne dohodnutý a závisel od toho, za akú sumu sa vozidlo predá, ktorá skutočnosť sa odvíjala od toho,
kedy bude vozidlo z USA dovezené a následne predané. Žalobca na zakúpenie tohto vozidla poskytol
mu iba sumu 220.000,- Sk, ktorú ani nepopieral, uznal ju a žalobcovi riadne vrátil. Žalobca zrejme nebol
spokojný, že zabezpečenie dovozu a predaja vozidla HUMMER trvalo dlhšie obdobie a preto žaloval
vyššiu čiastku než poskytol, aby mu celková suma nahradila obdobie, v ktorom nemohol s poskytnutou

sumou 220.000,- Sk disponovať a aby v sebe zahrnula aj potenciálny zisk z následného predaja tohto
vozidla, ktorý však nebol presne dohodnutý. Túto skutočnosť potvrdili aj výpovede svedkov E. F. R.
U. F., ktorí jednak uviedli, že žalovanému na zakúpenie predmetného motorového vozidla tiež poskytli
peniaze na daný účel a že tieto im žalovaný aj s určitým ziskom vrátil a tiež potvrdili tú skutočnosť, že
boli svedkami toho, keď sa žalobca na dvore s ním hádal, resp. vykrikoval, že chce vrátiť sumu 220.000,-

Sk a žiadal aj zisk z predaja (svedok F. uviedol aj to, že sa malo jednať o zisk v sume 130.000,- Sk). Súd
prvého stupňa nebral do úvahy výpovede týchto svedkov, pričom to bližšie v rozsudku nezdôvodnil.

Ďalej uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na závažné a zásadné rozpory
vo výpovedi samotného žalobcu z 26.05.2009 a na pojednávaní dňa 12.04.2011 ohľadom miesta
odovzdania peňazí ako aj na rozpory vo výpovediach svedkov B., B. R. B..

Ďalej poukázal na spornosť ceny vozidla, keď žalobca uvádzal, že mal dať zálohu na polovičku kúpnej
ceny, t.j. sumu 220.000,- Sk, ktorá mu bola potom z jeho strany aj vrátená. Ďalej uviedol, že žalovaný
mu potom povedal, že cena auta nebude 500.000,- Sk, ale 700.000,- Sk, pričom ani zo sumy 500.000,-
Sk, nie je polovica 220.000,- Sk.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani dôvodnosť nároku, ani nárok žalobcu a tým sa žalobca

dostal do dôkaznej núdze. Súd prvého stupňa pri hodnotení dokazovania neuviedol prečo nebral
do úvahy výpovede svedkov, ktorých navrhol on, aj napriek tomu, že títo sú nestranné osoby, bez
bližšieho priateľského vzťahu k nemu a naopak uviedol, že nemal dôvod neveriť výpovediam svedkov
navrhnutých žalobcom, aj napriek tomu, že títo svedkovia sú v priateľskom vzťahu so žalobcom. V
napadnutom rozhodnutí chýba bližšie zdôvodnenie a vyhodnotenie dokazovania, pričom právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia. Ak sa súdnedostatočným spôsobom vyporiada s tvrdeniami účastníka čo do skutkovej a právnej stránky veci,
takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že vykonaným
dokazovaním svedeckými výpoveďami bolo plne preukázané, že zapožičal žalovanému a osobne mu
odovzdal sumu 130.000,- Sk a vyplatenie tejto sumy potvrdzujú aj svedkovia U. F. R. E. F., ktorých
navrhol vypočuť žalovaný. Obaja potvrdili, že požadoval od žalovaného vyplatenie 130.000,- Sk, teda
vyplatenie pôžičky. V žiadnom prípade táto suma nemohla byť podiel na zisku z predaja vozidla, ako

to tvrdil žalovaný, lebo títo svedkovia rovnako uviedli, že im žalovaný vyplatil tzv. podiel na zisku
z predaja vozidla vo výške 40.000,- Sk. Námietky žalovaného v rozsudku súdu prvého stupňa a k
vykonanému dokazovaniu sú nepodstatné, nakoľko zapožičanie sumy 130.000,- Sk mu bolo dostatočne
a nespochybniteľne preukázané. Rovnako žalovaný vrátanie dlžnej sumy ničím nepreukázal.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo

(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, lebo zodpovedá zistenému skutkovému stavu a
zákonu.

Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.), naň
poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím

námietkam žalovaného považuje za potrebné dodať:

V posudzovanej veci po rozhodnutí o časti žalobou uplatňovaného nároku v sume 7.302,66 eura
(220.000,- Sk) s prísl. a vylúčení zvyšku nároku na samostatné konanie (rozsudkom Okresného súdu
Michalovcezodňa26.mája2009,č.k.10C/78/2009-26vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu Košiciach
zo dňa 11. marca 2010, č.k. 4Co/164/2009-57) išlo o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok

na vrátenie pôžičky poskytnutej mu dňa 16.09.2008 na kúpu motorového vozidla značky HUMMER
dovezeného zo zahraničia vo výške 4.315,20 eura ( 130.000,- Sk) s prísl..

Žalovaný vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobe (aj) v tejto
časti vyhovel, namietal predovšetkým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam,t.j.,žejedanýodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.d/O.s.p.Tento

odvolací dôvod je naplnený v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania, dôsledkom čoho je, že berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Žalovaný menovite namietal, že nie je daný ani právny základ nároku uplatňovaného žalobcom z titulu
pôžičky, pretože nedošlo k žiadnemu požičaniu žalovanej sumy, ale o združenie finančných prostriedkov
za účelom zakúpenia motorového vozidla HUMMER z USA, jeho dovozu na Slovensko a následného
predaja s určitým ziskom, ktorý sa mal rozdeliť medzi zainteresované osoby, medzi nimi aj žalobcu. Toto
potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia E. F. R. U. F.a nevedno prečo súd prvého stupňa ich

výpovede nebral do úvahy hoci sa jednalo o nestranných svedkov.

S odvolaním žalovaného v uvedenom smere nemožno súhlasiť.

Výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dohoda o združení peňažných prostriedkov
účastníkov a svedkov E. F. R. U. F. za účelom zakúpenia motorového vozidla jeho dovozu a následného
predajasoziskom(ospolčenísaúčastníkovatýchtosvedkovzauvedenýmúčelom)nebolapreukázaná.Aj zo svedeckých výpovedi E. F. R. U. F. možno vyvodiť, resp. pripustiť existenciu takéhoto zámeru a
takejto dohody len medzi žalovaným a týmito svedkami, nie však so žalobcom. Sám žalobca od počiatku
konania (už vo svojej prvej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.05.2009 - č.l. 24 pôvodného

spisu 10C/78/2009) tvrdil, že žalovanému spomenul, že chce kupovať auto a on mu povedal, že má
možnosť doviesť auto z Ameriky, lebo tam má známeho a na tom základe začali medzi sebou jednať. Na
kúpu tohto vozidla a náklady jeho prepravy poskytol žalovanému pôžičku najprv 220.000,- Sk a potom
ešte 130.000,- Sk, s tým, že vozidlo bude po dovoze prepísané na neho a keď sa tak nestalo a žalovaný
dal prepísať vozidlo na svoju manželku, domáhal sa vrátenia pôžičky vo výške spolu 350.000,- Sk. S

týmto tvrdením korešpondujú aj svedecké výpovede E. F. a U. F., keď z nich vyplynulo, že žalobca
chodil za žalovaným, počuli nezhody medzi účastníkmi, žalobca robil u žalovaného „cirkus“ a žiadal vrátiť
peniaze, pričom auto nebolo ešte ani predané. Menovite svedok U. F. potvrdil, že žalobca vykrikoval, že
dal 220.000,- Sk a ešte chcel aj 130.000,- Sk. Pokiaľ teda vozidlo v čase návšteve žalobcu u žalovaného,
pri ktorých sa domáhal vrátenia peňazí, nebolo ešte odpredané, žalobca by jednak ešte nemohol vedieť,
že jeho podiel na zisku je 130.000,- Sk a jednak pri existencii žalovaným v odvolaní tvrdenej dohody

nemal dôvod domáhať sa vrátania poskytnutej pôžičky. Sám žalovaný vo svojom odvolaní potvrdil, že
zisk nebol presne dohodnutý a závisel od toho, za akú sumu sa vozidlo predá z čoho je zrejmé, že
žalobca sa nemohol už pred podaním žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu), t.j. pred dňom 4.
marca 2009 domáhať (aj ) vyplatenia sumy 130.000,- Sk.

Z konania žalobcu po dovoze vozidla (koncom roku 2008), keď už dňa 20. januára 2009 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky (220.000,- Sk + 130.000,- Sk), teda
vyplýva, že žalobca sa opakovane domáhal vrátenia pôžičky ihneď po tom, čo nedošlo k odpredaju
vozidla jemu, keďže takto by zrejme nekonal v prípade existencie tvrdenej dohody o združení peňažných
prostriedkov účastníkov a žalovaným označených svedkov za účelom kúpy vozidla, jeho dovozu a
následného odpredaja za účelom zisku.

V súlade s uvedeným postupoval aj súd prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania a jeho
záveroch, preto žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nie je daný.

S odvolaním žalovaného sa nemožno stotožniť ani v časti, v ktorej namietal naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu žalovaný
odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa nepripustil v konaní v rámci návrhov na dokazovanie návrh

jeho právneho zástupcu na opätovné vypočutie svedkyne B. za účelom odstránenia rozporov, na ktoré
poukázal. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu totiž predpokladá, že účastník navrhol dôkaz, ktorý bol
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal,
dôsledkom čoho bol vznik nedostatku v skutkových zisteniach. O tom, ktoré z účastníkmi navrhovaných
dôkazov súd vykoná a ktoré nie rozhoduje súd (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

V posudzovanom prípade svedkyňa P. B. bola v konaní vypočutá a pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel
dôkaznému návrhu žalovaného na jej opätovné vypočutie, s poukazom na rozpory vo výpovediach
svedkov prítomných pri odovzdávaní pôžičky 130.000,- Sk žalovanému a tiež vo výpovedi žalobcu,
potrebné je poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej sa nestotožnil s tvrdením
právnehozástupcužalovanéhootýchtorozporoch,keďževpodstatnýchnáležitostiachsvedkoviaopísali

situáciu pri odovzdávaní peňazí tak ako sa aj podľa názoru súdu stala. S týmto záverom sa možno
stotožniť, keďže výpovede žalobcu a jeho prednesy v konaní, ako aj výpovede svedkov P. B., X. B. R. G.
B. zhodne potvrdzujú dôvody a účel, pre ktoré išli so žalobcom za žalovaným do Zalužíc a odovzdanie
predmetnej žalobcom tvrdenej pôžičky žalovanému. Za tohto stavu ani vykonanie uvedeného dôkazu
opakovaným výsluchom svedkyne P. B. by už nemohlo ísť o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

Stotožniť sa nemožno ani s odvolacími námietkami žalovaného, v ktorých uplatnil odvolací dôvod podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. pokiaľ vytýkal súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil.Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, t.j. že súd na zistený skutkový stav
nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a
aplikoval.

Ani tento odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný. Súd prvého stupňa na základe správne
ustáleného skutkového stavu o poskytnutí predmetnej pôžičky žalobcom žalovanému vec správne
právne posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka a správne na tom základe žalobe vyhovel.

Nebolo možné uzavrieť ani existenciu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v súvislosti
s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j., že v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol svoje zistenia z jednotlivých vykonaných dôkazov, uviedol, z ktorých
dôkazov mal za preukázané, že skutočne došlo k požičaniu žalovanej sumy zo strany žalobcu
žalovanému, ako aj skutočnosť, že motorové vozidlo žalobca chcel kúpiť pre vlastnú potrebu a nie za
účelom predaja a zisku a vyplýva z neho aj, ako sa vyporiadal s určitými (nie podstatnými) rozpormi v
tvrdeniach účastníkov a vypočutých svedkov.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsozreteľomnaust.§224ods.1O.s.p.podľa§142ods.1O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich
z trov jeho právneho zastúpenia - odmeny za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného v sume 151,05 eura + 20% DPH (30,21 eura), spolu vo výške 181,26 eura.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.