Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200662
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Johns Manville Slovakia a.s., Strojárenská
1, Trnava, IČO: 34 126 520, zastúpený CLS Čavojský & Partners s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, v
mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Čavojský PhD. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa
- ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 35772-2/2012-BA
zo dňa 22.10.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 28.12.2012 v znení opravy žaloby

doručenej súdu dňa 21.1.2013 domáhal podľa § 247 a nasl. O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p.
preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou - ústredím č. 35772-2/2012-
BA dňa 22.10.2012, ktorý bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.
700-0411910812-GC04/12 zo dňa 14.6.2012 vo veci predpísania penále vo výške 2.757,90 eur,
vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie,
poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného
fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a

príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovni v Štátnej pokladnici.

Žalobca uviedol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne pob. Trnava zo dňa 14.6.2012 ako prvostupňového
orgánu, ktorým mu bolo podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a § 240 cit. zák. (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“)
predpísané za mesiace január - december 2011 penále v sume 2.757,90 eur trpí formálnymi aj vecnými
nedostatkami, z toho dôvodu podal proti nemu odvolanie, ale druhostupňový orgán jeho odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca uvádzal, že prvostupňové rozhodnutie je podpísané za použitia tzv. faximile, keď nie je
podpísané priamo oprávnenou osobou a hoci zákon umožňuje použite predtlače, týka sa to iba vo
vzťahu k odtlačku pečiatky a nie i podpisu oprávnenou osobou, ktorá skutočnosť je jedným z dôvodov
zakladajúcich nesprávnosť predmetného rozhodnutia. Okrem toho výroková časť tohto rozhodnutia
obsahuje iba údaj o tom, že súčasťou rozhodnutia je príloha, ale podľa § 209 zákona o sociálnom
poistení, všetky právne významné skutočnosti musia byť uvedené v predmetnom rozhodnutí ako
obsahová súčasť rozhodnutia vydaného v konaní vo veciach sociálneho poistenia a nie ako tzv. príloha,ktorá nemá právne opodstatnenie, na základe čoho je prvostupňové rozhodnutie vo forme ako bolo
vydané nepreskúmateľné a zmätočné a s týmto nedostatkom sa nevyporiadal v rámci odvolania ani
druhostupňový správny orgán. Predmetná príloha pritom nebola žiadnym spôsobom zviazaná ani

opatrená otlačkom pečiatky a podpisom oprávnenej osoby.

V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentujú akékoľvek úvahy a hodnotenia dôkazov v spojení
s použitím právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Prvostupňový orgán sa
žiadnym spôsobom z právneho hľadiska nezaoberal otázkou, či žalobca bol povinný odvádzať za
určených zamestnancov poistné a príspevky, iba túto skutočnosť v prvostupňovom rozhodnutí bez

akéhokoľvek odôvodnenia skonštatoval.

Žalobca namietal, že konanie vo veciach sociálneho poistenia bolo nesprávne začaté, pretože
nedávkové konanie podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, ktoré je podľa § 185 ods. 4 zákona začaté odo dňa, keď príslušná
organizačnázložkaurobilavočiúčastníkoviprvýúkon.Prvýmúkonomprvostupňovéhoorgánubolovšak
aždoručenierozhodnutiabezpredchádzajúcehooznámeniaozačatíkonaniavovecipredpísaniapenále

a takýmto postupom prvostupňového orgánu bola žalobcovi odňatá možnosť konať a účinne svoje práva
obhajovať, prípadne si povinnosti splniť, čo je v rozpore so súdnou praxou, k čomu žalobca poukázal na
rozhodnutie NS SR spis.zn. 3So 238/2004 ako i právnu teóriu a prvým úkonom vo veciach sociálneho
poistenia malo byť písomné oznámenie o začatí konania s uvedením dôvodu, pre ktorý konanie bolo
začaté.

V rozhodnutí prvostupňového orgánu je nesprávne určená i lehota na plnenie (§ 209), pretože podľa
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia má žalobca uhradiť penále v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, pričom ale keďže ide o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému je možné
podať v 15-dňovej lehote odvolanie, ktoré má odkladný účinok, ak by žalobca nepodal v lehote
na podanie odvolania opravný prostriedok, určením 15-dňovej lehoty na uhradenie penále vlastne

prvostupňový orgán zaväzuje žalobcu na splnenie povinnosti, ktorá ani platne nevznikla, pretože
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

Za závažný nedostatok prvostupňového rozhodnutia označil žalobca jeho nepreskúmateľnosť a
neúplnosť podkladov, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia, ktoré neboli odstránené žalovaným ani v rámci
odvolacieho konania.

Žalobca je súčasťou nadnárodnej korporácie, ktorej materská spoločnosť má sídlo v USA a dochádza
u neho k častému prideľovaniu zamestnancov medzi jednotlivými spoločnosťami do rôznych štátov,
pričom formy a spôsoby prideľovania sú rôzne a „oneskorené“ odvedenie odvodov a príspevkov do
poistných fondov sa týka dvoch zahraničných zamestnancov, ktorí pôsobili na území SR bez toho,
aby mali so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorený akýkoľvek pracovno-právny alebo iný právny

vzťah, ktorý by bolo možné podriadiť pod § 5 ods. 1 písm. a) zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov. Príslušný právny predpis jednoznačne v čase zmeny, t.j. k 1.1.2011
neupravoval, či žalobca vo vzťahu k zahraničným zamestnancom sa považuje za povinný subjekt, ktorý
by mal odvody poistného a príspevkov do poistných fondov platiť aj za zahraničných zamestnancov
a práve z tohto dôvodu sa žalobca obrátil na prvostupňový orgán s požiadavkou o stanovisko. Tento

orgán mu oznámil, že požiada o stanovisko Sociálnu poisťovňu - ústredie a tá následne požiadala
o stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a až po doručení odpovedí z vyššie
uvedených inštitúcií prvostupňový orgán doručil stanovisko žalobcovi. Z činnosti vyššie popísanej
vyplýva, že ani prvostupňový ani nadriadený druhostupňový orgán, ani ústredný orgán štátnej správy
vo veciach sociálneho poistenia nevedeli, ako má žalobca pri aplikovaní zákona vo vzťahu k dvom

zahraničným zamestnancom pri vykonávaní odvodov a príspevkov do poistných fondov postupovať
a následne dňa 21.6.2012 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie, ktorým mu bolo uložené penále za
oneskorené odvody poistného a príspevkov za dvoch zahraničných zamestnancov. Napriek odvolaniu,
ktoré podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu druhostupňový orgán jeho odvolaniu nevyhovel
a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.Podľa názoru žalobcu oba orgány sa v rámci konania vo veci sociálneho zabezpečenia pri uložení
penále mali zaoberať i prihliadať na skutkové okolnosti daného prípadu a v tejto súvislosti, keďže
vec bola sporná, začať tzv. nedávkové konanie, v ktorom mohol rozhodnúť o vzniku prerušenia alebo

zániku sociálneho poistenia a poistnom, pretože nesporne existoval stav, ktorý možno považovať za
sporný a ktorý začatie nedávkového konania odôvodňoval. Žalobca bol so stanoviskom MPSVaR SR
oboznámený až po jeho doručení dňa 15.8.2012, čo je viac ako 16 mesiacov po podaní prvej žiadosti,
preto z hľadiska ochrany dobrej viery i v súlade s nálezom ÚS SR je neprípustné, aby bol žalobca
postihovaný z dôvodu oneskoreného splnenia zákonnej povinnosti.

V závere žalobca uviedol, že prvostupňové ako aj rozhodnutie žalovaného vydané ako druhostupňové
majú nedostatky formálneho, vecného a právneho charakteru, keď sa ani jeden z konajúcich orgán
verejnej správy s nimi náležite nevysporiadal, na zistený skutkový stav neprihliadol a vec nesprávne
právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.2.2013 a žiadal žalobu zamietnuť.

Dôvody uvedené v žalobe označil za neopodstatnené, pretože v súlade so zák.č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako i zák.č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom
sporení v znení neskorších predpisov je každý zamestnávateľ povinný platiť poistné a príspevky za
svojich zamestnancov, tieto odvádzať včas a v správnej sume. Lehota na platenie a odvody poistného
je ustanovená § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a splatnosť príspevkov sa určí rovnako ako
splatnosť poistného v súlade s § 28 ods. 2 zák.č. 43/2004 Z.z.. Sociálna poisťovňa v prípade, ak

zamestnávateľ poruší svoje povinnosti je povinná podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
predpísať penále.

Žalobca poistné a príspevky za mesiace január - december 2011 a poistné a príspevky na základe
príjmov za mesiace september 2011 a október 2011 odviedol oneskorene, Sociálna poisťovňa pobočka
Trnava mu správne a v súlade s ustanoveniami príslušného právneho predpisu predpísala penále vo

výške 2.757,90 eur.

Zákon, ktorý žalovaný aplikoval neobsahuje žiadne liberačné dôvody, ktoré by bolo možné pri
predpisovaní penále zohľadniť, neumožňuje penále nepredpísať a ani možnosť odpustiť resp. znížiť, na
základe čoho sú dôvody skutočnosti, ktoré označoval žalobca ako dôvody oneskoreného uhradenia
poistného irelevantné.

Vo vzťahu k ďalším žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že na všetky námietky žalobcu uvedené v
odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu reagoval v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia
a skutočnosť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je odkaz na prílohu, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou predmetného rozhodnutia nespôsobuje jeho nezákonnosť, pretože príloha iba spresňuje
spôsob výpočtu penále, je v nej uvedené, že je prílohou ku konkrétnemu rozhodnutiu označenému

číslomakoajnázvomodvádzateľaavariabilnýmsymbolom,pretoniejepodstatné,čibolapridoručovaní
zviazaná alebo pripnutá k predmetnému rozhodnutiu.

V súvislosti s lehotou na zaplatenie predpísaného penále žalovaný poukázal na znenie § 213 ods. 2
zákona o sociálnom poistení, keď Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava stanovila vo svojom rozhodnutí
lehotu na plnenie 15 dní, čo je štandardná lehota a keďže podľa zákona odvolanie má odkladný

účinok, rozhodnutie organizačnej zložky nemohlo nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako nadobudne
právoplatnosť, čiže určením lehoty na splnenie povinností v dĺžke 15 dní nedošlo k porušeniu princípu
konania vo veciach sociálneho poistenia ani princípu právnej istoty.

Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie spresnené,
tieto tvoria jeden celok, čím bol odstránený i nedostatok rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka

Trnava.Nedostatok písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré neobsahuje vlastnoručný podpis, podľa názoru
žalovaného tiež nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a zákon o sociálnom poistení bližšie
nešpecifikuje formu podpisu a neustanovuje, že podpis na rozhodnutí musí byť vlastnoručný, k čomu dal

žalovaný do pozornosti rozhodnutie NS SR spis. zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého sa
rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť
vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

V závere vyjadrenia k žalobe žalovaný poukázal na to, že všetky skutočnosti, ktoré žalobca ako dôvody
žaloby uvádza boli v odvolacom konaní žalovaným preskúmané, tento sa s nimi zaoberal a vyporiadal,

preto je žaloba nemôže byť dôvodná.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.,
podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom
vypočul účastníkov, vec prejednal a rozsudok verejne vyhlásil.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil
s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a

2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný
pri rozhodovaní a vyslovení svojho právneho názoru vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkovéhostavu, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zistenie, či žalobcom tvrdené
nedostatky rozhodnutia zakladajú dôvodnosť podanej žaloby.

Nie je sporné, že žalobca je právnickou osobou, ktorá je povinná platiť poistné a odvádzať ich na účet

Sociálne poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení a zákonom č. 43/2004 Z.z. o starobnom
dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobca dôvody žaloby založil na tvrdení, že rozhodnutie prvostupňového orgánu má formálne, vecné
a právne nedostatky, ktoré neodstránil ani druhostupňový orgán v konaní o odvolaní žalobcu podanom
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411910812-GC04/10 zo dňa 14.6.2012,
ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 2.757,90 eur v súlade s ust. § 240 ods. 1 o sociálnom

poistení.

Nedostatok rozhodnutia prvostupňového orgánu spočívajúce v absencii vlastnoručne napísaného
podpisu oprávnenej osoby nebol obsahom odvolania žalobcu podanom voči rozhodnutiu
prvostupňového orgánu, aby sa s ním mohol žalovaný v tomto štádiu konania vysporiadať, ale podľa
názoru súdu sa nejedná o dôvod ktorý by zakladal rozpor s ust. § 209 ods. 6 a ust. § 211 zákona

o sociálnom poistení, ktorý by mal vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia a mohol privodiť pre
žalobcuvýhodnejšierozhodnutie.Konajúcisúd,rovnakoaniuviedolžalovaný,nepovažujezanedostatok
rozhodnutia prvostupňového orgánu skutočnosť, že výrok odkazuje na prílohu, ktorú v jej záhlaví
označil za neoddeliteľnú súčasť presne a konkrétne špecifikovaného rozhodnutia, v ktorom označení je
jednoznačne uvedené, ku ktorému rozhodnutiu prislúcha. Samotný výrok rozhodnutia prvostupňového

orgánu obsahuje náležitosti vyžadované ust. § 209 ods. 2 a ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., a prílohu
by bolo možné považovať iba za doplnenie odôvodnenia a bližšie označenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre samotné rozhodnutie. To ale neznamená, že by takýto výrok rozhodnutia zakladal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a s čím sa v konečnom dôsledku v dostatočnom rozsahu vyporiadal
žalovaný v rozhodnutí, ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňového orgánu je podrobnejšie doplnené odôvodnením orgánu druhostupňového najmä v
časti opodstatnenosti uloženej povinnosti, z ktorého jednoznačne vyplýva zákonná existencia povinnosť
odvádzaťzaurčenýchzamestnancovpoistnéapríspevky,ktoréskutočnostipodrobnejšieodvolacíorgán
v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil.

Žalobným dôvodom bol i nedostatok určenej lehoty na plnenie. Argumentácia žalobcu, ktorú v žalobe

uvádza je ale založená na nesprávnom chápaní prvostupňovým orgánom uloženej lehoty na plnenie
vo vzťahu k ust. § 213 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., pretože podľa § 215 ods. 5 cit. zák. má odvolanie
odkladný účinok, z čoho automaticky vyplýva, že žalobcovi podaním odvolania nevzniká povinnosť na
plnenie, čím je zabezpečená ochrana toho kto má plniť a ktorý subjekt túto lehotu v prípade podania
odvolania nemusí dodržať. Hypotetickými úvahami o uloženej lehote v súvislosti s prípadom, ak by

žalobca nepodal v tejto lehote odvolanie sa súd nezaoberal, pretože takáto skutočnosť v tomto konaní
nenastala.

Podľa § 184 ods. 8 zák.č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 185 ods. 4 cit. zák. je konanie začaté dňom,
kedy organizačná zložky Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Uvedené
ustanovenia neuvádzajú, že by bola povinnosť oznámiť žalobcovi začatie konania vo veci predpísania

penále ako vyplýva i z rozhodnutia NS SR spis.zn. 7Sžso/20/2010, na ktoré poukázal i žalovaný.

Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

Podľa § 218 ods. 1,2 zákona o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.V súvislosti s nesprávne začatým konaním vo veciach sociálneho poistenia súd poukazuje na to, že
zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, preto za prvý úkon je možné považovať
aj doručenie rozhodnutia, ak sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi

pre svoje rozhodnutie. O tom, že sociálna poisťovňa mala k dispozícii potrebné podklady pre svoje
rozhodnutie svedčí i obsah administratívneho spisu (7Sžso 20/2010), keď dôvodom predpísania penále
v sume 2.757,90 eur bola oneskorená úhrada poistného a príspevkov. Konanie žalovaného nemožno
podľa názoru súdu vzhľadom príslušnú právnu úpravu, podľa ktorej žalovaný postupoval považovať za
porušenie princípov administratívneho konania.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistené, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žalobca nepopieral, že si povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o sociálnom poistení a o starobnom
dôchodkovom sporení nesplnil riadne a včas a uvedené sumy neodviedol tak, ako mu ukladal príslušný
zákon, ale poukazoval na to, že nemal vedomosť a istotu, či má túto i za zahraničných zamestnancov,
ktorí pôsobili na území SR. Podľa žalobcu zákon jednoznačne neupravoval, či sa vo vzťahu k týmto

zahraničnými zamestnancom považuje za povinný subjekt, práve z dôvodu nejasnosti sa obrátil so
žiadosťou o vysvetlenie na prvostupňový orgán. Prvostupňový ani druhostupňový orgán sa ale jeho
otázkou v rámci predbežného konania nezaoberal a bez ďalšieho rozhodol o uložení penále, pričom
so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bol žalobca oboznámený až po jeho
doručení dňa 15.8.2012, teda po viac ako 16-tich mesiacov po podaní žiadosti o zaujatie stanoviska.

Nejasnosti žalobcu o existencii povinnosti platenia poistného a príspevkov ako ani nevyjadrenia orgánov
k stanovisku a otázke, ktorú v súvislosti s odvodmi im žalobca položil nemožno kvalifikovať ako
relevantný dôvod, ktorý by žalobcovi umožňoval oneskorene si splniť zákonnú povinnosť a to ani
vzhľadom na zmenu zákona o sociálnom poistení, ku ktorej došlo k 1.1. 2011.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinnom od 1.1.2011 zárobková činnosť podľa tohto

zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá:

a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z
predchádzajúcehoprávnehovzťahu,ktorýzakladalprávonapríjemzozávislejčinnostipodľaosobitného
predpisu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b) dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom k ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení je § 5 ods.1 zák.č. písm.
a/ až h/, ods. 2 a ods. 3 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 4 ods. 1,2,3,4 zákona o sociálnom poistení na účely nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia, úrazového poistenia a garančného poistenia definuje pojem zamestnanca, z

ktorej právnej úpravy mal žalobca vychádzať a to v spojení s § 5 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov, na ktoré ustanovenie znenie § 4 zákona o sociálnom poistení
odkazuje. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych ustanovení vyplýva, že zahraniční zamestnanci
mali postavenie zamestnancov podľa zákona o v sociálnom poistení, pre ktoré postačuje existencia
práva na príjem.

Konanie žalobcu, ktorý z dôvodu, že sa s určitosťou nepovažoval za subjekt, ktorý by bol povinný
vykonávať odvody poistného a príspevkov do poistných fondov za zahraničných zamestnancov v
súvislosti s jemu nejasným príslušným právnym predpisom a ktorý až na doporučenie svojho daňového
poradcu pristúpil k ich prihláseniu a vykonaniu odvodov oneskorene, nemožno považovať za konaniesúladné so zákonom, ktoré by nezakladalo dôvod pre predpísanie penále podľa § 240 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení.

Žalobca bol jednoznačne právnickou osobou povinnou poistné a príspevky v určenej lehote odvádzať

a v prípade, ak by poistné zaplatil bez právneho dôvodu, mohol po takomto zistení požiadať podľa
§ 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení o jeho vrátenie, čím by nevznikol dôvod pre predpísanie
penále. Žalobca takto nepostupoval. Neznalosť žalobcu a pochybnosti o správnosti výkladu príslušných
právnych predpisov ale nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, na základe čoho
Krajský súd v Trnave žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v

konaní náhradu trov konania nepriznal.

Senátom Krajského súdu v Trnave bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu Trnava na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.