Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 38C/57/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110206571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110206571.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky A.. P. L., K..
L., X.. XX.XX.XXXX, L. J. X, XXX XX Ľ., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so
sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcovi H.. E. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, J.- R., právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, v konaní o
určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 600 Eur mesačne odo dňa
12.03.2010 do 26.05.2011.

II. Dlžné výživné za obdobie do 12.03.2010 do 26.05.2011 vo výške 5 490,10 Eur je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2010 žiadala, aby súd uložil odporcovi
prispievať jej na výživu sumou 2000 Eur počnúc dňom 15.01.2010 do 15. dňa toho ktorého mesiaca a
zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že je študentkou prvého ročníka Národohospodárskej fakulty
Ekonomickej univerzity v Bratislave, býva na internáte. Toho času sa stále pripravuje na výkon svojho
budúceho povolania a nemá žiadne

finančné príjmy, ani iný majetok. Teda vyživovacia povinnosť odporcu voči nej stále trvá. Životná úroveň
odporcu je vysoká, na výživu jej od novembra 2009 vôbec ničím neprispieva, pričom toho času jej
výdavky vždy pravidelne uhrádzal v rozsahu v sume cca 2000 Eur.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 27.04.2010, kde
uviedol, že s jej návrhom nesúhlasí. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, nikdy ju nepopiera, chce
si ju plniť, ale nie v takej výške, ktorú uvádza navrhovateľka. S niektorými mesačnými výdavkami, ktoré
navrhovateľka špecifikovala vo svojom návrhu nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi a to návrhom zo
dňa 09.03.2010, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 20C/99/2009, potvrdením o návšteve školyzo dňa 03.09.2009, výpisom zo živnostenského a obchodného registra odporcu, potvrdením o ukončení
vysokoškolského štúdia, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XX/XXXX a zistil tento
skutkový stav:

RozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.XXC/XX/XXXX-28zodňa15.10.2009bolomanželstvorodičov
navrhovateľky rozvedené a súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z potvrdenia Dekanátu X. O. U. N. v Bratislave zo dňa 03.09.2009, ktoré súdu predložila navrhovateľka
vyplýva, že je študentkou 1. ročníka II. stupňa vysokoškolského štúdia dennou formou štúdia počnúc
od 03.09.2009 do 31.08.2010.

Odporca podniká ako právnická osoba pod obchodným menom MeRa service, s.r.o., so sídlom

Ľubochnianska 16, 080 06 Ľubotice, s prideleným IČO: 36 490 946 a zároveň podniká ako fyzická osoba
pod obchodným menom E. L.- MeRa service, s miestom podnikania Ľubochnianska 16, 080 06 Ľubotice,
IČO: 10 667 164.

Predbežným opatrením Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XX/XXXX-31 zo dňa 26.01.2010, súd uložil
odporcovi, aby navrhovateľke platil výživné vo výške 200 Eur mesačne vždy do 15.tého dňa v mesiaci

vopred, v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol, zároveň jej uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia podať na Okresnom súde v Prešove návrh na začatie konania o určenie
výživného zo strany odporcu. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňom 24.02.2010 a stalo
sa vykonateľným dňom 16.02.2010.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 dosahoval odporca celkové príjmy

z podnikania vo výške 256 048,46 Eur, jeho výdavky zo živnosti predstavovali sumu 236 949, 57 Eur.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby ( čl. 71 súdneho spisu) za zdaňovacie
obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009 základ dane predstavoval sumu 55 688,22 Eur.

Navrhovateľka súdu predložila Pracovnú zmluvu zo dňa 15.04.2010, uzatvorenú medzi
zamestnávateľom spoločnosťou KPMG Slovensko, spol. s r.o. a navrhovateľkou ako zamestnancom, na

základe ktorej bol dojednaný deň nástupu do práce počnúc dňom 27.09.2010, druh práce Audit Trainee,
miesto výkonu práce Bratislava, pri mzdových podmienkach- základnej mzde vo výške 500 Eur brutto.

Z potvrdenie o ukončení štúdia zo dňa 26.05.2011, ktoré navrhovateľka súdu predložila, vyplýva, že
tá ukončila počnúc dňom 26.05.2011 štúdium na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity
v Bratislave.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 38C/57/2010-198 zo dňa 26.01.2012, súd konanie v časti o
určenie výživného od 27.05.2011 do budúcna zastavil, v zastavujúcej časti účastníkom konania náhradu
trov konania nepriznal, zároveň prerušil konanie do podania písomného znaleckého posudku znalcom
v odbore ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2012.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 38C/57/2010 -212 zo dňa 09.11.2012 súd prerušil konanie do
právoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.XXC/XX/XXXXatopostupom
podľa § 110 O.s.p. z dôvodu, že účastníci konania na pojednávaní dňa 26.10.2012 zhodne navrhli, aby
súd toto konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.Súd sa oboznámil s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX z ktorého vyplýva, že
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XX/XXXX - 480 zo dňa 07.11.2012 súd určil odporcovi
povinnosť prispievať na výživu brata navrhovateľky H. L. sumou po 600 Eur mesačne, za obdobie od

12.03.2010 do 31.05.2012 vyčíslil dlžné výživné vo výške 10 567,74 Eur a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol.

Odporca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť ako fyzická osoba- podnikateľ, má príjmy z
podnikania a príjmy spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má 100% výšku obchodného
podielu. Príjem odporcu na základe daňových priznaní pre rok 2009 ako fyzickej osoby bol znalcom,

ktorý bol v tomto konaní ustanovený vyčíslený v sume 16 134 Eur ročne. V roku 2010 v sume 29 903 Eur
ročne, v roku 2011 v sume 36 449 Eur a do 31.05.2012 za rok 2012 v sume 9 409 Eur. Výška majetku,
po odpočítaní záväzkov, a to nielen z podnikania ale aj z ostatných činností fyzickej osoby podnikateľa,
bola v roku 2009 v sume 971 479 Eur, v roku 2010 v sume 922 166 Eur, v roku 2011 v sume 889 386 Eur,
v roku 2012 v sume 886 443 Eur, vlastné imanie právnickej osoby MeRa service, s.r.o. bolo znalcom
vyčíslené v sumách roku 2009 v sume 206 623 Eur, v roku 2010 sumou 216 881 Eur, v roku 2011 229

871 Eur, v roku 2012 v sume 170 600 Eur.

Podľa majetkových pomerov odporcu, ktorý vyčíslil samotný odporca, súd zistil, že ten vlastní rodinný
dom, zároveň vlastní motorové vozidlo Lexus GS 300 ide o motorové vozidlo zakúpené pred 4-5 rokmi
v sume 1 500 000,- Sk.

Navrhovateľka uviedla, že študovala na X. O. Y. L. v 5. ročníku. Do času rozvodu jej rodičov odporca

jej prispieval sumou 1000 Eur a dával jej peniaze aj naviac. V júni 2009, deň po jej štátnici sa jej mama
odsťahovala z rodinného domu kde bývali. Dohodla sa s odporcom, že od neho nič nechce. Zároveň
sa dohodla, že dcére bude prispievať sumou 25 000,- Sk, plus výdavky naviac, ako platby za auto a
podobne. Mesiac bývali s otcom, v júni jej dal 1000 Eur, plus peniaze naviac. V tom čase išli so sestrou
do Ameriky. V auguste jej prispel sumou 25 000,- Sk povedal, že to je na všetko, knihy, internát, plus jej

mesačné výdavky. V mesiaci september jej bolo potrebné zaplatiť 20 000,- Sk za internát, otec jej sľúbil,
že jej to bude platiť, neskôr sa vyjadril, že ho to nezaujíma. V októbri potrebovala zaplatiť poistku na
auto, vo výške 30 000,- Sk, tam vznikla prvá hádka. Otec všetko podriaďoval peniazom. Takto sa správal
potom, čo sa zastala svojej mamy. Otec podniká, mama pred 17-timi rokmi chodila do firmy, plus mala
svoju prácu. V septembri jej prestal prispievať, nedal jej sumu 25 000,- Sk na internát, rovnako 1000

Eur na poistku. Z tohto dôvodu si požičala peniaze. Neskôr jej poslal sumu 2 000 Eur na opravu vozidla,
napísaljej,žečaká kedymutútosumuvráti.Odtohtodňajejneposlalžiadnepeniaze.Poslednépeniaze
jej poslal 15. novembra a decembra roku 2010, odvtedy jej neposlal nič. Aj keď mu podľa daňových
priznaníjehopríjmyklesli,mámajetok,ktorýmôžespeňažiť.Mámesačnévýdavky,nakoľkoveľacestuje.
Každý rok bola v Amerike. K jej výdavkom patria dovolenky, v zime lyžovačky, 1000 Eur platí poistku na

auto, 2000 Eur stojí oprava auta, 700 Eur ju stoja ročne okuliare. Býva v Bratislave na internáte. Za tento
internát platí ročne sumu 800 Eur. K ďalším jej výdavkom patria výdavky na školské veci v sume 200
Eur, knihy, zubárka, dentálna hygiena, bielenie zubov, 50 Eur sú jej liečebné náklady, 60 Eur je telefón,
benzín platí 300 Eur mesačne, 2x do mesiaca cestuje domov, sú to náklady za benzín aj v Bratislave,
200 Eur oblečenie, strava, potraviny, drogéria, základné veci. Sumu 200 Eur si necháva vreckové, čo

zahŕňa náklady na koncerty a kultúru. Otec jej prispieval sumou 25 000,- Sk, rovnako jej dával napr. 700
Eur za okuliare, šošovky, 2000 Eur boli jej náklady, keďže cestovala do Mexika, Honkongu, Ameriky.
Zhruba naviac jej dával 1000 Eur. Dokopy jej prispieval sumou 2000 Eur. Spláca študentskú pôžičku vo
výške 153 Eur zo sumy, ktorú jej posiela jej otec. Matka jej prispieva na vstupné poplatky na štúdium
na Harvard. Pôžičku študentskú má od júna, živila ju len za obdobie od decembra do júna. V lete bola

v Amerike, tam aj pracovala, preto peniaze od matky nedostávala. Na Vianoce jej dala sumu 200 Eur,
na meniny jej dala 100 Eur. Momentálne žije z pôžičky. Študentskú pôžičku má vo výške 240 000,- Sk.
Počas svojho pobytu v Amerike žila v Kalifornii, vykonávala tam prácu manažérky. V prvej práci zarobila
sumu 500 Eur za dva týždne, z toho len suma 2000 Eur stálo ubytovanie, keďže bývali štyria. Príjem z
prvej práce 500 Eur išiel na ubytovanie, rovnako mala prácu aj ako iná manažérka, kde zarobila sumu

za 2 týždne 280 USD. Aj v čase svojho pobytu prostriedky čerpala zo študentskej pôžičky. Jej príjem z
pracovného pomeru, keďže sa zamestnala, predstavuje sumu 400 Eur.Odporca na pojednávaní uviedol, že sa nezbavuje svojej vyživovacej povinnosti voči dcére. Pokiaľ sa
dohodli, aby prispieval navrhovateľke sumou 25 000,- Sk bolo to v čase, keď ho prinútila, nakoľko chcel
zachovať rodinu, výsledok bol taký, že manželka 31.08. podala návrh na rozvod, 15.10. bol rozvedený.

Konflikty nastali na sume 25 000,- Sk, nakoľko sa to navrhovateľke málilo. Súhlasí s tým, že

deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. S bývalou manželkou sa majetkovo vysporiadali,
uzatvorili dohodu. Navrhovateľke bol ochotný prispievať sumou 300 Eur, nakoľko túto sumu považuje
za primeranú. Pokiaľ ide o jeho príjem, podniká ako fyzická osoba pod obchodným menom E. L., MeRa
service, dosahuje príjmy predovšetkým z nájmu. Rovnako je konateľom a spoločníkom v právnickej

osobe MeRa service s.r.o. Pokiaľ ide o jeho príjmy fyzickej osoby z hľadiska ročného prehľadu stúpli,
naopak pri činnosti právnickej osoby klesli. Jeho približný príjem z podnikania v rámci právnickej osoby,
predstavuje sumu 12 000 Eur ročne. Pokiaľ ide o spoločné príjmy z podnikania fyzickej a právnickej
osoby, tieto predstavujú sumu ročne 35 000 eur. Pokiaľ ide o jeho mesačné výdavky, odkazuje na svoje
písomné vyjadrenie k návrhu na plnenie vyživovacej povinnosti. Jeho príjmy a výdavky sú tam presne
špecifikované. Je vlastníkom rodinného domu, na ulici Ľubochnianska. Zároveň má auto Lexus, ktorého

v súčasnosti cena je smiešna. Vlastní 100% obchodný podiel v spoločnosti MeRa service, s.r.o. Má
vyživovaciu povinnosť k deťom, pochádzajúcim z manželstva, a to dcére Henriete, synovi Michalovi,
dcére Andree, ktorá býva v rodinnom dome s ním.

Odporca svoje príjmy vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 27.04.2010 - čl. 60 spisu, kde vyčíslil ročné
príjmyavýdavkynarodinu,kdejehopríjmyaziskytitulomfyzickejosobypodnikateľapredstavujúsumu3

230Eur,ziskzčinnostiprávnickejosobysumu32400Eur.Spolutakjehopríjmydisponibilnépredstavujú
sumu 35 630 Eur. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tie špecifikoval v podrobnom výpočte na sumu 35 630 Eur.

Vypočutá svedkyňa Doc. PhDr. L. L. uviedla vo svojej svedeckej výpovedi, že navrhovateľka býva
v spoločnej domácnosti s ňou. Od novembra 2009 jej platí všetky nevyhnutné mesačné výdavky.
Navrhovateľka v máji roku 2010 ako dlžníčka uzatvorila študentskú pôžičku, zmluvu o splátkovom úvere,

ktorú súdu aj predložila. Sama sa v roku 2009 rozhodla, že odíde zo spoločnej domácnosti. 3 deti,
pochádzajúce z manželstva s odporcom ostali bývať s otcom. Ona opustila spoločný dom. Dňa 01.10.
syn Michal a Henrieta prišli bývať k nej. Pokiaľ ide o jej majetkové pomery, odporca ju vyplatil sumou
5 000 000,-Sk. Rovnako, keď opustila spoločnú domácnosť, sľúbil jej, že na výživu ich deťom, dokiaľ
nedoštudujú bude prispievať sumou 830 Eur na každé dieťa na mesiac. Sama býva v rodinnom dome,

je zamestnaná ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte, kde jej čistý mesačný príjem zo
zamestnania predstavuje sumu 800 Eur. Rovnako pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v Poľsku, jej
príjem je 600 Eur. Vyučuje na Univerzite v Hradci Králove a tam dosahuje čistý príjem zo zamestnania
v sume 450 Eur. Od novembra 2009 do mája 2010 dcére Henriete hradila všetky nevyhnutné mesačné
výdavky, keď si vzala študentskú pôžičku. Dcére jednorázovo poskytla sumu 2 100 Eur, ktorá zahŕňala

telefón,internát,narodeniny.DcéreAndree,ktorážijesotcomvspoločnejdomácnosti,uhrádzamesačne
sumu 200 Eur, rovnako prispieva na výživu synovi sumou 700 Eur mesačne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vyživovacou povinnosťou všeobecne rozumieme povinnosť členov rodiny prispievať, či zabezpečovať
bežné, každodenné existenčné potreby pre iných členov rodiny. Zákonnú povinnosť vyživovať však
majú ustanovenú len taxatívne určené subjekty. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom zahŕňa
zabezpečovanie všetkých životných potrieb dieťaťa bez výnimky, t.j. tých potrieb, ktoré sú nevyhnutné
pre jeho telesný a duševný rozvoj.

Pri určovaní výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, vzhľadom na potreby
oprávnenej osoby, a to najmä jej zdravotný stav, vek, ekonomické a sociálne zázemie, ďalej schopnosti
a možnosti povinného, ako aj majetkové pomery povinného.

Jedinou,relevantnouokolnosťou,ktoroujesúdprirozhodovaníovýškevýživnéhoviazanýjeskutočnosť,
že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Výživné sa priznáva oprávnenej

osobe, preto dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť rozpor priznania výživného s dobrými mravmi sa
posudzujú na strane oprávneného subjektu. Posúdenie rozporu priznania výživného s dobrými mravmi
však bude záležať vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu a na ich zvážení súdom, keďže definíciu
pojmu dobré mravy všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú.

Odborná verejnosť definuje dobré mravy ako súhrn určitých, inak než právnou normou vyjadrených-

etických a kultúrnych noriem spoločnosti obsahujúcich všeobecne platné pravidlá správania jej členov
vo vzájomných vzťahoch, ako sú napr. slušnosť, ohľaduplnosť, tolerancia rešpektovanie toho druhého.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Rodičia sú povinní

plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému dieťaťu, ak to postavenie dieťaťa, jeho
zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú, a to až do času, kým dieťa nebude
schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom dieťaťa, t.j. matke a otcovi. Pre trvanie
vyživovacejpovinnostivekdieťaťaniejerozhodujúci.Zákonnávyživovaciapovinnosťrodičovvočideťom
trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie .

Podľakonštantnejjudikatúrysúdov,akdieťaštudujenavysokejškole,trvávyživovaciapovinnosťrodičov
po dobu jeho štúdia, pokiaľ v štúdiu riadne pokračuje, a to až do doby jeho dokončenia.Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne, a to z viacerých hľadísk, ktoré ich
môžu ovplyvniť, ako je vek, zdravotný stav, štúdium dieťaťa, jeho záujmy a pod.

Rovnako pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk, je potrebné v aplikačnej praxi prihliadať aj na pomery otca,

ako sú jeho príjmy, zamestnanie, zdravotný stav, možnosti jeho bývania, náklady, jeho životnú úroveň.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ovplyvňuje aj miera osobnej starostlivosti o dieťa.

Konanie o výživnom pre plnoleté dieťa je možné začať iba na návrh. Aktívne vecne legitimovaným
subjektom je v tomto prípade plnoleté dieťa, ktoré musí súdu preukázať, že nie je schopné samo sa živiť.
Pasívnelegitimovanýmjerodič,ktorýsineplnísvojuzákonnúvyživovaciupovinnosť. Zhmotnoprávneho
hľadiska je potrebné poukázať na to, že výživné pre plnoleté dieťa nie je možné priznať, ak by jeho

priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. ak by priznaním určitého rozsahu výživného došlo
k zjavnému nepomeru medzi životnou úrovňou povinného rodiča a plnoletého dieťaťa, t.j. dieťa by sa
ocitlo v zjavne výhodnejšej situácii oproti povinnému rodičovi).

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť dieťa vyživovať. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je vo väčšine prípadov samozrejmosťou, pretože dieťa, ako najslabšia ekonomická zložka
spoločenstva, nie je schopné samo sa živiť. Postoj rodičov k deťom vo vzťahu k plneniu vyživovacej
povinnosti by mal vychádzať predovšetkým z morálnych predpokladov, avšak s cieľom posilniť právnu
pozíciu dieťaťa. Na zdôraznenie svojho rozhodnutia súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany rodičov je napokon aj súčasťou rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu.

Účastníci zhodne navrhli, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania, vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde prebiehalo konanie o určenie výživného vo vzťahu
navrhovateľa - brata navrhovateľky k odporcovi ako svojmu otcovi. Súd toto konanie prerušil, nakoľko
v konaní pod sp.zn. XXC/XX/XXXX prebiehalo rozsiahle znalecké dokazovanie, čo sa týka príjmov
odporcu, ako otca navrhovateľky z jeho podnikateľskej činnosti ako fyzickej, rovnako ako právnickej

osoby.

Pokiaľ ide o samotné príjmy odporcu z podnikateľskej činnosti, súd vychádzal práve z obsahu
súdneho spisu XXC/XX/XXXX, kde bolo vykonané znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku
mal jednoznačne súd za preukázané, že odporca ako fyzická osoba- podnikateľ vlastnil k 31.05.2012
majetok v sume 886 443 Eur, ďalší majetok o veľkosti hodnoty obchodného podielu vo výške 100%

spoločnosti s ručením obmedzeným v hodnote 200 000 Eur. Tento záver znalca bol jednoznačný.
Rovnako sa v súdnom spise XXC/XX/XXXX nachádzali listinné dôkazy, kde zo znaleckého posudku
vyplynulo, že spoločnosť MeRa service, s.r.o. za obdobie rokov 2009 mala výsledok hospodárenia pred
zdanením 54 481 Eur, v roku 2010 12 298 Eur, v roku 2011 17 114 Eur, do 31.05.2012 sumu 14 271
Eur. Na obstaranie dlhodobého majetku bolo vynaložených tohto spoločnosťou v roku 2009 949 Eur.

Odporca podľa účtovníctva nemal žiaden príjem zo spoločnosti pracovnoprávneho charakteru. Boli mu
vyplácané náhrady iných plnení, a to v roku 2009 v sume 11 881 Eur, v roku 2010 v sume 714 Eur, v
roku 2011 v sume 164 Eur, v roku 2012 165 Eur. Výdavky na obstaranie dlhodobého majetku na rozvoj
živnostenskej činnosti fyzickej osoby podnikateľa Mgr. Jozefa Balogu MeRa service boli iba v roku 2010
31 739 Eur. Najdôležitejší údaj je však v prehľade majetkových pomerov odporcu- čl. 373 spisu XXC/

XX/XXXX, kde výška majetku fyzickej osoby podnikateľa odporcu predstavuje po odpočítaní záväzkov
sumu v roku 2009 vo výške 971 479 Eur, v roku 2010 sumu 922 166 Eur, v roku 2011 sumu 889 386
Eur, k 31.05.2012 v sume 886 443 Eur. Pri hodnotách tohto majetku vykázané príjmy odporcu boli v roku
2009 16 134 Eur, v roku 2010 29 903 Eur, v roku 2011 36 449 Eur, do 31.05.2012 v sume 9 409 Eur.
Po zdanení v daňovom priznaní vykázaný priemerný mesačný príjem odporcu bol v roku 2010 v sume

2 491 Eur, v roku 2011 3 037 Eur, do 31.05.2012 v sume 1 568 Eur. Základné imanie spoločnosti MeRa
service, s.r.o. bolo znalcom vyčíslené v roku 2 009 v sume 206 623 , v roku 2010 v sume 216 881 Eur,
v roku 2011 v sume 229 871 Eur, do 31.05.2012 v sume 170 600 Eur.Návrh navrhovateľky súd v časti považoval za dôvodný. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá
do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. V tejto súvislosti súd rozhodoval o návrhu na
určenie výživného pre navrhovateľku za čas iba od podania návrhu, t.j. od 12.03.2010 do 26.05.2011,

t.j. do času, keď ukončila vysokoškolské štúdium na vysokej škole. U navrhovateľky mal súd za
preukázané, že boli dôvody pre priznanie výživného, nakoľko v tom čase v súvislosti s prípravou na svoje
budúce povolanie sústavným štúdiom nebola schopná samostatne sa živiť. Je potrebné zdôrazniť, že
odôvodnenosť potrieb navrhovateľky sa môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných
pre život až po plné uspokojovanie všetkých potrieb presahujúcich rámec aj tých nadštandardných. Musí

však byť podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine úmerný a zodpovedať životnej úrovni rodičov a možnostiam
a schopnostiam na strane rodičov v danom prípade, najmä odporcu.

Súd mal za to, že suma 600 Eur zodpovedá nevyhnutným životným nákladom navrhovateľky v čase
jej vysokoškolského štúdia a je v plných možnostiach a schopnostiach povinného rodiča, vzhľadom na
výšku jeho majetku, jeho príjmov takéto výživné navrhovateľke zaplatiť.

Je potrebné zdôrazniť, že aj zo svedeckej výpovede matky navrhovateľky L. L. vyplynulo, že aj tá jej

počas vysokoškolského štúdia prispievala na výživu, zároveň jej pomáhala splácať študentskú pôžičku.
Je však potrebné povedať, že niektoré nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré vyčíslila navrhovateľka
vo svojej účastníckej výpovedi, ako aj v návrhu na začatie konania súd považoval za nadštandardné,
neobvyklé, ďaleko presahujúce rámec priemerných potrieb iných študentov v jej veku. Súd pri určení
výživnéhovsume600Eurvychádzalzozárobkovýchmožnostíaschopnostíobochrodičovprispievaťna

výživu navrhovateľky, ale aj z majetkových pomerov oboch rodičov, pričom vychádzal najmä zo zásady,
že životná úroveň navrhovateľky musí korešpondovať životnej úrovni povinného rodiča.

Súd z tohto dôvodu priznal navrhovateľke výživné v sume 600 Eur za obdobie od podania návrhu t.j. od
12.03.2010 do 26.05.2011 t.j. v čase, keď ukončila vysokoškolské štúdium.

Zároveň určil aj dlžné výživné za obdobie od 12.03.2010 do 26.05.2011 v celkovej sume 5 490,10 Eur a

to za 20 dní marca roku 2010, kde denné výživné vychádzalo v sume 19,35 Eur, spolu sumu 387 Eur, a
ďalej za 9 mesiacov roku 2010 po 600 Eur spolu 5 400 Eur, dlžné výživné tak za rok 2010 predstavuje
sumu 5787 Eur. Zároveň za obdobie roka 2011 súd za obdobie od januára do apríla roku 2011 priznal
dlžné výživné vo výške 2 400 Eur ( 4 x 600 Eur) a za 26 dní mesiaca máj 2011, kedy navrhovateľka
ukončila vysokoškolské štúdium pri dennom výživnom 19,35 Eur výživné 503,10 Eur. Celkovo dlžné

výživné za obdobie roka 2011 tak predstavuje sumu 2 903,10 Eur.

Odporca bol tak povinný zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné vo výške 8 690,10 Eur ( 5 787 + 2 903,10
Eur).

Vo veci bolo nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 29C/12/2010-31 zo dňa 26.01.2010
predbežné opatrenie, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať navrhovateľke výživným po 200 Eur

vždy do 15.tého dňa toho ktorého mesiaca.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 24.02.2010, stalo sa vykonateľným dňom 16.02.2010. Podľa
zhodného tvrdenia účastníkov konania, odporca uhrádzal navrhovateľke počnúc od februára 2010 sumu
200 Eur. Z tohto dôvodu súd odporcovi odrátal túto sumu, celkovo za 16 mesiacov po 200 Eur, t.j. sumu
3 200 Eur. Celkové dlžné výživné, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke tak predstavuje sumu

5 490,10 Eur ( 8 690,10 - 3200 Eur).Vzhľadom na majetkové a príjmové pomery odporcu, súd mu dlžné výživné určil zaplatiť v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko nemal za preukázané, že je tu dôvod predĺžiť túto lehotu v
zmysle § 160 O.s.p.

V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľka žiadala priznať výživné v sume nad priznanú sumu, ako aj
za obdobie, ktorou požadovala priznať výživné od 01.01.2010, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol z
dôvodu, že v zmysle § 77 Zákona o rodine, výživné pre plnoleté deti možno priznať najskôr od podania
návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 150 O.s.p, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú
trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, ktoré súd videl v tom, že ide o konanie o výživné medzi
dcérou a jej otcom, t.j. medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, súd mal zato, že náhradu trov konania

účastníkom nie je dôvodné priznať a použil toto citované zákonné ustanovenie pri rozhodovaní o trovách
konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.