Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201309
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812201309.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: H. L., A..

XX.X.XXXX, W. X. XX, zast.: M. F., Y. O., M. XX, O. proti žalovaným: 1/ SAD Humenné, a.s., Fidlikova 1,
Humenné, IČO: 36 477 508, zast.: U.. C. X., Y., Y. M., O. XXXX/XX, 2/ C. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XX,
zast.: U.. U. O.A., Y., Y. M., Š. XX, za účasti vedľajšej účastníčky: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o náhradu nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov n.T., pod č.k. 3C/226/2009 sa žalobca H. L., spolu so
žalobcom P. L., domáhali o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, každý z nich po 4.150,-- Eur

proti žalovaným 1/ a 2/ z toho dôvodu, že dňa 11.9.2006 asi o 7:15 hod., došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej zomrel U. L., A.. X.X.XXXX, W. X. XX a to takým spôsobom, že do osobného vozidla,
ktoré viedol nebohý U. L., zozadu narazil autobus, ktorého prevádzateľom bol žalovaný 1/. Priamym
vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný 2/, ktorý bol v čase nehody zamestnancom žalovaného 1/.
Žalovaný 2/ bol rozsudkom Okresného súdu Vranov n.T. sp. zn.: 2T 138/2006, právoplatne odsúdený.
V písomnej žalobe poukázali, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia
žalobcu, chráneného ustanovením § 11 OZ, ktorého súčasťou je i rodinný život, kedy z objektívneho
pohľadu je strana jedného z členov tohto spoločenstva úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje

zostávajúcich členov, takže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa § 13 ods. 2 OZ je i pri
vedomí neodčiniteľnosti zásahu, adekvátnym prostriedkom obrany vo vzťahu k nemu. Poukázali na
to, že sú synmi nebohého, spolu s matkou Y. L., žili spoločne s nebohým od narodenia až do jeho
smrti v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome, postavenom svojpomocne. Za uvedený čas sa medzi
žalobcami a nebohým vytvorili silné dlhoročné, harmonické, emotívne, ale aj pevné sociálne väzby, ktoré
prehlbovali vzájomné harmonické vzťahy medzi zosnulým a jeho synmi - žalobcami. Žalobcovia sa spolu
s nebohým U. L. spoločne tešili, že zosnulému otcovi, ktorý ich vychoval až do dospelosti po dovŕšení

dôchodkového veku, spríjemnia jeseň života a robili si plány ako ju spoločne strávia. Nebohý U. L. bol
vášnivým rybárom, preto žalobca H.W. L. zadovážil chatu pri vodnej nádrži T., kde spoločne s bratom a
otcom sa plánovali rekreovať a venovať sa rybárčeniu. Udalosť násilnej smrti zosnulého U. L. zasiahla
súkromný a rodinný život oboch žalobcov. Obaja sa museli postarať aj o matku Y. L., ktorá v súvislosti
s úmrtím nebohého U. L., začala mať vážne zdravotné problémy. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na § 13
ods. 1, 2, 3 OZ, pokiaľ sa týka náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že ako žalovaných označovali jednak
žalovaného 1/ ako prevádzateľa dopravného prostriedku, s ktorým bol žalovaný 2/ naviac v pracovnom

pomereažalovaného2/ztohodôvodu,žespôsobilakovodičsmrťnebohéhoU.L.,začobolprávoplatne
odsúdený.Pokiaľ sa týka výšky uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy, tak poukazovali žalobcovia
1/ a 2/ na doterajšiu prax súdov, tak v SR ako aj v ČR, kde súdy priznávali náhradu škody,
spočívajúcej v nemajetkovej ujme, kde zohľadňovali tú skutočnosť, že smrť človeka je ujmou nezvratnou

a nenahraditeľňou ako pre neho samého, tak i pre neho blízke osoby a tomu by mala byť prispôsobená
i výška súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.12.2009 na čl. 45 v spise 3C/226/2009 uviedol, že
žiada žalobu proti žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť. Poukazoval na tú
skutočnosť, že podľa § 427 OZ sa zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
posudzuje len vtedy, ak je škoda vyvolaná osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku a nie vtedy, ak

bola spôsobená porušením právnej povinnosti, v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale
nebolavyvolanápovahoutohtoprostriedku.Žalovaný1/poukázalnato,žepriamezavineniežalovaného
2/, vodiča dopravného prostriedku, bolo preukázané v konaní pred Okresným súdom Vranov n.T., kde
bol žalovaný 2/ právoplatne odsúdený. Vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode a jej následkom
došlo výlučne protiprávnym konaním žalovaného 2/ pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré konanie

žalovaný 1/ nemohol objektívne ovplyvniť a ani tomu pri vynaložení všetkého úsilia zabrániť, uplatnený
nárok nemožno od žalovaného 1/ riadne žiadať.

Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2009 na čl. 42 - 44 v spise
3C/226/2009 uviedol, že svoj čin neurobil úmyselne. Stal sa pri dopravnej nehode dňa 11.9.2006 a keby
nemal zostatkový alkohol v dychu, určite by celá vec dopadla inak. Poukazoval na to, že brzdový účinok

bŕzd v autobuse bol slabý a nemohol tento autobus ubrzdiť. Je zamestnancom SAD Humenné a myslí si,
že autobus mal byť podrobený na ďalšiu expertízu zo strany technického stavu motorového vozidla. To,
čo sa stalo oľutoval a aj on sám mal v súvislosti s nehodou zdravotné problémy. Pred jazdou alkoholické
nápojenepožíval.ZrozsudkuOkresnéhosúduVranovn.T.sp.zn.:2T/138/2006jednoznačnevyplýva,že
za škodu zodpovedá SAD Humenné, ktorá ako prevádzateľ motorového vozidla objektívne zodpovedá

za škodu svojich zamestnancov. Ďalej poukázal na § 101 OZ na 3-ročnú premlčaciu dobu. Ďalej
poukazoval aj na neprimeranosť uplatnených nárokov nemajetkovej ujmy.

Žalovaný 2/ v ďalšom vyjadrení k žalobe na čl. 65 v spise 3C/226/2009 okrem iného poukázal aj na spis
Okresného súdu Vranov n.T. sp. zn.: 5C/57/2010. Ďalej popisoval okolnosti dopravnej nehody s tým,
že túto nezavinil.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zástupca žalovaného 2/ písomným podaním zo dňa 2.3.2010
požiadal súd o pribratie do konania ako vedľajšieho účastníka KOOPERATÍVU poisťovňu, a.s. s tým, že
súd uznesením zo dňa 30.4.2010 pripustil do konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Bratislava.

V priebehu konania č.k. 3C/226/2009 došlo k úmrtiu žalobcu 1/ P. L. a v tejto súvislosti zástupca žalobcu

2/ písomným podaním zo dňa 14.3.2011, oznámil súdu, že mení žalobný petit tak, že žiada, aby žalovaní
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatili žalobcovi 4.150,-- Eur ako
aj trovy konania.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uznesením zo dňa 6.10.2011 konanie, pokiaľ sa týka žaloby žalobcu
1/ P. L., ohľadom zaplatenia 4.150,-- Eur zastavil a žalobu žalobcu 2/ H. L. o zaplatenie 4.150,-- Eur

vylúčil na samostatné konanie.

V tomto konaní č.k. 3C/27/2012 žalobca H. L. zotrval na všetkých svojich prednesoch.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 20.3.2012 na čl. 49 - 60, poukázal na to, že pokiaľ ide o
rozsah nárokov, ktoré majú byť poistnou zmluvou zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla pokryté, tak k tomu chce uviesť, že zmluvou o povinnom zmluvnom poistení, ktorúmal žalovaný 1/ s vedľajším účastníkom uzatvorenú a ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, výlučne na škodu,
nie však za ujmu na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie ujmy na súkromní

a v rodinnom živote.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.9.2012 na čl. 80 - 81 uviedol, že žiada žalobu proti
žalovanému 1/ zamietnuť a nárok žalobcu voči žalovanému 2/ vylúčiť na samostatné konanie. Ako dôvod
uvádzal, že nakoľko pri zodpovednosti za vznik nemajetkovej ujmy je výlučne zodpovedný škodca -
vodič, nie je možné vyvodiť zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla - žalovaného 1/, podľa

ustanovení § 13 OZ, ani vo forme solidárnej zodpovednosti, spolu s vodičom - žalovaným 2/. Subjektom
zodpovednostizaneoprávnenýzásahdoosobnýchprávfyzickejosoby,podľa§13OZ,môžebyťvýlučne
len pôvodca zásahu (vodič motorového vozidla), neprichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia
§ 427 OZ (objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa, bez ohľadu na zavinenie). Z týchto dôvodov
prevádzkovateľ vozidla - žalovaný 1/, nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom v spore o náhradu
nemajetkovej ujmy, podľa § 13 OZ a to ani solidárne iným zodpovedným subjektom (vodičom).

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2012 na čl. 104 - 106 v spise uviedol, že on takisto
žiada žalobu proti žalovanému 2/ proti žalovanému 2/ zamietnuť. Poukazoval na ustanovenie § 429 OZ,
ktorý vymedzuje rozsah škody, za ktorú prevádzkovateľ zodpovedá. Ďalej poukazoval na § 427 OZ,
podľa ktorého prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti a škoda bola spôsobená okolnosťami,
majúcimi pôvod v prevádzke. Táto zodpovednosť na náhradu škody vznikla bez zreteľa na zavinenie,

jedná sa o tzv. objektívnu zodpovednosť.

Ďalej žalovaný 2/ poukazoval na tú skutočnosť, že len 2 dni po nehode 13.9.2006 si žalovaný 1/
ako aj jeho zamestnávateľ vynútil podpísanie prehlásenia, že žalovaný 2/ zodpovedá za škodu, že je
ochotnýznášaťfinančnýregres,uplatnenýpoisťovňou.Ďalejžalovaný1/akozamestnávateľžalovaného
2/ si neplnil svoju kontrolnú povinnosť tým spôsobom, že dňa 11.6.2006 nevykonal kontrolu, či jeho

zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholických nápojov. Ďalej z výpovede znalca z odboru cestnej
dopravy U. X., v konaní pred Okresným súdom Vranov n.T. č.k.: 2T/138/2006 zo dňa 18.2.2006 vyplýva,
že on sa rozhodol na autobuse, ktorým došlo k dopravnej nehode, vykonať skúšku bŕzd. Pritom z
vyhotovenia tejto skúšky, doposiaľ nebol vyhotovený písomný záznam o jej priebehu a výsledku. V
prípade žalovaného 2/ si žiadal žalovaný 2/ zohľadniť žalovaný 2/ aj tú skutočnosť, že v jeho konaní išlo

o nedbanlivostný trestný čin.

Zástupca žalobcu ako aj žalobca zotrvali na pojednávaní dňa 14.1.2013 na svojich prednesoch a
trvali na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že žalobca H. L. ešte uviedol, že je toho názoru, že
náhrada škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, nie je veľká a v celom rozsahu poukázal na písomné
zdôvodnenie žaloby.

Zástupcažalovaného1/takistozotrvalnasvojichpísomnýchprednesochnapojednávaníažiadalžalobu
zamietnuť proti žalovanému 1/.

Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že aj on trvá na prednesoch, ktoré boli urobené v tejto veci s tým,
že žiada žalobu zamietnuť.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu

Okresného súdu Vranov n.T. sp. zn.: 3C/226/2009 a sp. zn.: 2T/138/2006, ďalej výsluchom svedkov U.
X., ktorý uviedol, že pracuje u žalovaného 1/ SAD Humenné ako garážmajster a pracoval aj v čase v
roku 2006. Prax u žalovaného 1/ bola taká aj v roku 2006, že raz do mesiaca vytipovali určitých vodičov,
ktorým dali fúkať, resp. kontrolovali ich či nepožili alkohol, počas výkonu toho, keď riadili autobus, resp.
nastúpili do práce s tým, že mali požité alkoholické nápoje. Ďalej uviedol, že vo firme je zabezpečená

tzv. hotovostná služba od 18:00 hod. do 6:00 hod. a od rána od 4:00 hod., kde sú zabezpečené dvaautobusy ako náhrady v prípade potreby. To znamená, že keby žalovaný 1/ hlásil akúkoľvek poruchu
alebo mal problémy, automaticky by ho odstavili a dostal by náhradu.

Zástupca žalovaného 2/ ešte navrhol vypočuť ako svedka otca žalovaného 2/ s tým, aby tento ozrejmil

okolnosti za akých došlo k podpísaniu čestného prehlásenia žalovaným 2/ zo dňa 13.6.2006, v ktorom
žalovaný sa zaviazal na náhradu škody.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia a svojho mena a prejavu osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorý spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti, tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný 2/ bol v pracovnom pomere so žalovaným 1/ ako
vodič autobusu v čase, keď došlo k dopravnej nehode dňa 11.9.2006 asi o 7:15 hod., následkom ktorej
zomrel otec žalobcu. Vzhľadom na ustanovenie § 420 ods. 2 OZ nie je daná zodpovednosť žalovaného

2/, pretože v jeho prípade išlo o plnenie pracovných povinností a takto v tomto konaní žalovaný 2/ nie
je pasívne legitimovaný.

Pre určenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, sú stanovené dve kritéria, z ktorých súd musí
vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch

je výška peňažnej náhrady predmetom voľnej úvahy súdu, kde súd výšku tejto náhrady priznáva na
základe toho, že prihliada jednak na nenapraviteľný následok a tiež dôsledky, ktorý tento nenapraviteľný
následok vyvolal u dotknutej osoby.

V danom prípade bolo síce preukázané, že pri dopravnej nehode zomrel otec žalobcu, avšak zo strany
žalobcu nebol súdu predložený žiaden taký dôkaz, na základe ktorého by mohol súd posúdiť závažnosť

zásahudoosobnostifyzickejosobyžalobcuaabymoholsúdposúdiťzávažnosťvzniknutejnemajetkovej
ujmy. Žalobca na otázku súdu, či v súvislosti s úmrtím otca mal nejaké zdravotné problémy uviedol,
že bol u neurologičky, meno si nespomína a táto mu dala nejaké ukľudňujúce lieky s tým, že nemal
čas nejako smútiť, lebo potreboval pomôcť matke a smútok prišiel až po dlhom čase. Zástupca žalobcu
uviedol, že v žalobe na porovnanie dali niekoľko prípadov, kde boli súdom hlavne v Českej republikeautomaticky v súvislosti so smrťou otca, priznávané aj náhrady nemajetkovej ujmy 240.000,-- Kč. Na
základe toho dospeli k sume 4.150 Eur.

Na základe týchto dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca, súd nemohol žalobcovi priznať nemajetkovú

ujmu v peniazoch, pretože žalobca prakticky nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, na základe ktorého
by bolo možné dospieť k záveru, že z hľadiska intenzity, trvania, rozsahu a nepriaznivých následkov
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu ako fyzickej osoby s tým, že tieto dôkazy, by
mohli dať súdu možnosť posúdiť ich závažnosť a tak na základe úvahy rozhodnúť, či suma 4.150 Eur
je postačujúca alebo či je možné priznať nižšiu sumu. Bez akéhokoľvek dokazovania, ktoré nenavrhol

žalobca len s poukazom na iné prípady, ktoré boli riešené súdmi s tým, že suma 4.150 Eur je najnižšia
oproti iným prípadom, tak na základe takejto úvahy súd nemohol žalobe vyhovieť. Súd nemohol posúdiť
v akej miere a ako závažne došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu už aj z toho dôvodu,
že vzťahy sú v každej tej ktorej rodine medzi rodinnými príslušníkmi rôzne, pokiaľ sa týka ich intenzity.
Ďalej v každej, tej ktorej rodine, jednotliví účastníci vychádzajú buď dobre alebo menej dobre, na rôznej
úrovni a každý ináč pociťuje stratu blízkeho rodinného príslušníka a od toho sa odvíja aj závažnosť

neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby.

Takto súd žalobu žalobcu zamietol, jednak z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal následky a ich
intenzitu, súvisiacu s neoprávneným zásahom do jeho osobnosti ako fyzickej osoby a súd mal za to, že
výšku náhrady za nemajetkovú ujmu môže určiť len s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy s tým,
že musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti,

čo v danom prípade žalobca nepreukázal. V danom prípade nestačí len tvrdenie, že zomrel otec žalobcu
a že v iných prípadoch, ktoré riešili súdy boli priznávané ešte väčšie sumy, ako žiada žalobca.

Naviac, pokiaľ sa týka žalovaného 2/ súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že ako to vyplýva z
vykonaného dokazovania, žalovaný 2/ bol v pracovnom pomere so žalovaným 1/ ako vodič autobusu s
tým, že v čase dopravnej nehody si plnil svoje pracovné povinnosti a takto v zmysle § 420 ods. 2 OZ nie

je daná zodpovednosť žalovaného 2/ za vzniknutú škodu.

Súd zamietol návrhy na dokazovanie, ktoré predniesol zástupca žalovaného 2/ a dokazovanie
výsluchom otca žalovaného 2/ na pojednávaní nevykonal, pretože podľa názoru súdu skutočnosti,
za akých došlo k podpísaniu čestného prehlásenia žalovaným 2/ zo dňa 13.6.2006 nebolo potrebné
objasňovať, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 3 OSP, pretože
ide o zložitý prípad, jednak z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania a tiež uplatňovaných nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.