Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Janka Richterová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014202125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: O. D., K..

X.X.XXXX, O. W., Š. V. F. Y., t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený
Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody č. 12, proti
odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Bratislava, so sídlom v
Bratislave, Ul. Hrobáková č. 44, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 26.
novembra 2014, sp.zn. PPZ- HCP- BA6- 180-010/2014- AV,

takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 26. novembra 2014, sp.zn. PPZ- HCP- BA6- 180-010/2014- AV z r u

š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd n a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca horeuvedeným rozhodnutím podľa § 88a, ods. 1 písm. e/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov ( ďalej len zákon ) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 26.11.2014 za účelom jeho
navrátenia podľa nariadenia EP a Rady ( EÚ č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013 ) na územie Maďarskej
republiky, kde skôr požiadal o udelenie azylu. Dobu zaistenia stanovil do 26.2.2015.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol dňa 31.5.2014 kontrolovaný na diaľničnom
hraničnom prechode Čunovo z územia Maďarska, ukrytý pod sedadlami v motorovom vozidle. Dňa

12.11.2014 požiadal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce o udelenie azylu na území
Slovenska.PodľamigračnéhoúraduMVSRsúnaplnenédôvodynaodovzdanienavrhovateľanaúzemie
Maďarska a na zamietnutie žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle, pretože
na konanie o žiadosti o azyl je príslušná Maďarská republika. Ostatní cudzinci, spoločne kontrolovaní s
navrhovateľom,užbolidoMaďarskanavrátení.Unavrhovateľaexistujeznačnérizikoúteku.Sozreteľom
na spôsob akým cestoval si bol vedomý neoprávneného cestovania z územia Maďarska a aj napriek tejto
skutočnosti tak konal. U navrhovateľa menej závažné prostriedky neprichádzali do úvahy, keďže nevie

preukázať zabezpečenie ubytovania na našom území a taktiež nedisponuje finančnými prostriedkami v
zmysle § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona. Zaistenie je preto v súlade s čl. 5 ods. a písm. d/ Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd.Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia odporcovi na ďalšie konanie, ako aj nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. Zastával
názor, že odporca vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právnehoposúdeniaveciaprezmätočnosťjenepreskúmateľné.Odporcazaistilnavrhovateľazaúčelom
tzv. dublinského trnasferu na územie Maďarska, hoci Maďarsko ešte v auguste 2014 odmietlo prijať
zodpovednosť za posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl. Za členský štát, zodpovedný za posúdenie
žiadosti o azyl, bolo rozhodnutím Migračného úradu MV SR zo dňa 3.9.2014, sp. zn. ČAS: MU- 192-18/
ĎZ-2014, určené Bulharsko. Po celú dobu skoršieho zaistenia navrhovateľa nedošlo k jeho prevozu na

územie Bulharska. Ani zaistenie na základe preskúmavaného rozhodnutia nemožno preto považovať
za účelné a efektívne. Zdôraznil, že Bulharsko sa v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva i Amnesty international považuje za krajinu, ktorá má značné nedostatky azylového systému a
nevyhovujúce prijímacie podmienky pre žiadateľov. Ani pre účely dublinských transférov nie je zaistenie
nevyhnutné vzhľadom na existenciu špecializovaných ubytovacích zariadení pre žiadateľov o azyl.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V prípade navrhovateľa sú

naplnené dôvody na jeho odovzdanie na územie Bulharskej republiky, kde bude preskúmaná jeho
žiadosť o medzinárodnú ochranu. So zreteľom na spôsob prepravy navrhovateľa počas nelegálne
migrácie z územie Maďarska cez územie Slovenska je vo veci daná existencia značného rizika úteku
navrhovateľa. Navrhovateľ nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na našom území a nedisponuje
finančnými prostriedkami, preto v súvislosti so zabezpečením prípravy a výkonu prevozu nebolo možné

využiť menej závažné prostriedky. Nesprávne označenie Maďarskej republiky ako krajiny, do ktorej mal
byť navrhovateľ navrátený, nepredstavuje také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť jeho
zaistenia.

Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol

podaný opodstatnene.

Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov (§ 250g, ods.2 O.s.p.).

Podľa § 88a ods. 1 písm. e/ zákona policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na
dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88

ods. 1 písm. c/.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c / zákona policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na
účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ( nariadenie EP a
Rady č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013), ak existuje značné riziko jeho úteku.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol spolu so svojimi dvoma bratmi zadržaný

pri pokuse o nedovolené prekročenie našej štátnej hranice na hraničnom priechode Medveďov ešte dňa
31.5.2014. K jeho prvému zaisteniu došlo dňa 2.6.2014 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona
nakoľko navrhovateľ bol žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarskej republiky. Doba zaistenia
bola stanovená do 1.9.2014 ( rozhodnutie zo dňa 2.6.2014 sp. zn. PPZ- HCP- BA6- 103-013/2014-
AV ). Dňa 27.8.2014 odporca rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia do 1.12.2014. Od Útvaru policajného

zaistenia pre cudzincov Sečovce disponoval informáciou o tom, že spätné prijatie navrhovateľa na
územie Maďarskej republiky bolo štátnymi orgánmi akceptované, v dôsledku čoho u navrhovateľa dôjde
k naplneniu účelu zaistenia.

Z administratívneho spisu ale ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že odporca
v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, vykonal dokazovanie ohľadom

krajina návratu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 604/2013 ( ďalej lennariadenia).Vtejtootázkezrejmenesprávnevychádzalzostavuvecikudňuvydaniaprvéhorozhodnutia
o zaistení.

Podľa názoru súdu riadne zistenie krajiny, do ktorej má byť žiadateľ o azyl navrátený, je pre vydanie

rozhodnutia o zaistení významné v zodpovedaní otázky, či je zaistenie primerané, účelné a efektívne,
ako aj či nie sú postačujúce menej závažné prostriedky.

Ak teda odporca v rozhodnutí o zaistení označuje za krajinu návratu Maďarskú republiku a následne sa
vo vyjadrení k opravnému prostriedku stotožní s tvrdeniami navrhovateľa, že touto krajinou je Bulharská
republika, odporca sám akceptuje, že vo veci spoľahlivo nezistil skutkový stav. V dôsledku nedostatočne
zisteného stavu potom ani nemohol dospieť k správnemu právnemu názoru o opodstatnenosti zaistenia

navrhovateľa so zreteľom na primeranosť a nevyhnutnosť zásahu do osobnej slobody navrhovateľa,
účelnosť a efektívnosť zaistenia.

Okrem toho odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia treba považovať za celkom nedostatočné.
Odporca sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s primeranosťou zásahu do osobnej slobody navrhovateľa
vzhľadom na trvanie zaistenia za účelom jeho transféru podľa nariadenia už od 2.6.2014. Podľa názoru

súdu obmedzenie osobnej slobody za účelom navrátenia osoby podľa nariadenia nemožno považovať
za primerané, ak má trvať sedem mesiacov (od 2.6.2014 do 26.2.2015). Hoci preskúmavaným
rozhodnutím odporca predĺžil zásah do osobnej slobody navrhovateľa z pôvodne určenej doby
zaistenia od 2.6.2014 do 1.9.2014, neprípustným spôsobom poukazoval na skutočnosti, z ktorých bolo
opodstatnené vychádzať pri prvom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného, súd preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil jednak z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., jednak pre
nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

S ohľadom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu, súd podľa § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil
bezodkladné prepustenie navrhovateľa na slobodu.

Rozhodnutie súdu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie, je právoplatné a vykonateľné dňom
vyhlásenia ( § 250sa ods.3 O.s.p. ). So zreteľom na zrušujúci dôvod, proti rozhodnutiu súdu nie je
prípustné odvolanie. Povinnosťou odporcu je preto vykonať rozsudok v deň vyhlásenia bez zreteľa na
to, kedy bude odporcovi doručený rozsudok a administratívny spis.

Úspešnému navrhovateľovi súd podľa § 250l, ods. 2, 250k O.s.p. nepriznal náhradu trov konania, keďže

ich náhradu neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do siedmich

dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší

súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.