Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413201620
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413201620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinová 25, Bratislava, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č.k. 4C/40/2013-39 zo dňa 15.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu žalobcu, v ktorej sa domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur zamietol. II. Žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 3 os.1,2, § 9 ods.1,2, § 15 ods.1,2, § 16
ods.1, § 17 ods.1,2,3, § 19 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust.§ 44 ods.6
a 7 a ust.§ 238 ods.1, 2 Exekučného poriadku, teda zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005 a od 01.09.2005.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného súdu
Poprad, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote 30 dní od doručenia návrhu. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16NcC/67/2012 zo
dňa 18.10.2012 boli sudcovia Okresného súdu Poprad vylúčení z rozhodovania a prejednávania v
predmetnej veci a vec bola prikázaná Okresnému Kežmarok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.02.2013.

V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Poprad, ktorý podľa tvrdení žalobcu nerozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Er 105/2004 súd zistil, že pod
touto sp. zn. je na Okresnom súde Poprade vedené exekučné konanie žalobkyne ako oprávnenej

proti povinnému J. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q., P. XXX/XX, pre vymoženie pohľadávky vo
výške 507,87 eur s prísl. a trovy exekúcie. Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na
Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom Partizánske, Generála Svobodu 1069/4, sp. zn.
N 415/2004, NZ 10461/2004 z 8. 2. 2004, v ktorej povinný vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhuvyplývajúceho mu zo zmluvy o úvere č. 7101286 súhlasí s exekúciou. Toto exekučné konanie začalo na
návrh doručený Exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom Košice,
Moyzesová 34, 30. 4. 2004. Súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia exekučnému súdu doručil

17. 5. 2004. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tomuto exekútorovi súdom udelené 25. 5. 2004
pod č. 5706*001027. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený 22. 11. 2010. Podaním z
19. 12. 2010 Okresný súd Poprad vyzval súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála na predloženie
špecifikácie trov exekúcie. Špecifikácia bola súdu doručená 12. 1. 2011. Následne súd 15. 4. 2011
vydal vo veci uznesenie, ktorým vyhovel žiadosti žalobkyne na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ing.

Karola Mihála, so sídlom exekútorského úradu Košice, Moyzesova 34, a jej vykonaním poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60. Súčasne
rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 6. 2011.

K posúdeniu otázky, či v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu
v existencii prieťahov súd uviedol, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 30.04.2004, kedy

Exekučný poriadok ešte neupravoval lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu exekútora. Podľa
prechodného ustanovenia § 238 Exekučného poriadku aj po zmene ust. § 44 Exekučného poriadku
účinnej k 01.09.2005 vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorý zaviedol 30 dňovú zákonnú lehotu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, bolo povinnosťou exekučného súdu pokračovať
v predmetnom exekučnom konaní podľa práva platného do 31.08.2005. Súd sa preto nestotožnil s

tvrdením žalobcu, že v predmetnom exekučnom konaní exekučný súd postupoval nesprávne, ak o
návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v 30 dňovej zákonnej lehote. Pre rozhodnutie súdu o
tomto návrhu nebola v tom čase zákonom stanovená žiadna lehota. Preto súd nemohol prijať ani právny
záver o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívajúcom v porušení povinnosti vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Vychádzajúc z okolnosti predmetného exekučného konania, v ktorom jeho rozhodovanie o návrhu na
zmenu exekútora trvalo necelých 5 mesiacov, v celom rozsahu poukazujúc na argumentáciu ÚS SR
v uvedenom náleze súd v danej veci prijal záver, že exekučný súd v exekučnom konaní nepostupoval
nesprávne a konanie súdu nemožno kvalifikovať ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, súd žalobu ako
nedôvodnúzamietol.Vzhľadomnatentoprávnyzáversúdnepovažovalzahospodárnevykonávaťďalšie
dokazovanie vo veci a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie tak, že došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Namietal, že postupom súdu bola mu odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. v spojení s ust.§ 205 ods.2 písm.a/ O.s.p.), zároveň, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdenie, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. v spojení s ust.§ 205 ods.2 písm.a/

O.s.p.). Zároveň, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust.§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p.) a napokon, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.).

Namietal, že súd prvého stupňa nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v
spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku
právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré
sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie

na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť
súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že úlohou súdu nie je polemizovať o vhodnosti limitácie

dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou súdu aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de
lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.
Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr.
rozsah nevybavenej súdnej agendy. Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to
v posudku určenej výške. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
predloženým znaleckým posudkom. Mal za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred

rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli súdu dňa 03.12.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správnyprávnyzáver.Anivpriebehuodvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniach
nič nezmenilo.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a/zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. účinného ku dňu podania návrhu, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31.augusta 2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o

zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie súd
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena súdneho exekútora sa vypočíta
tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 ak oprávnený môže kedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 v znení
účinnom od 01.01.2013 nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého stupňa na uplatnený
nárok novelizované ust. § 9 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2013 na danú vec neaplikoval vôbec. Súd
prvého stupňa správne aplikoval ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom do 31.12.2012,
čo pravdepodobne ušlo pozornosti žalobcu pri vypracúvaní hromadných podaní.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd vychádzal z konkrétnych okolností exekučného konania, v ktorom exekučný súd - Okresný súd
Poprad mal nesprávnym úradným postupom spôsobiť žalobcovi škodu, pričom správne poukázal na
to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Er/105/2004, ktoré začalo pred
01.09.2005 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, lebo z ust. § 44 ods. 6 Exekučného
poriadku účinného do 31.08.2005 v spojení s ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplývala lehota

30 dní na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že
pokiaľ súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote približne 5 mesiacov po podaní
návrhu,takýtopostupnemožnocharakterizovaťakonesústredenúčinnosťsúdu,priktorejbymohlodôjsť
ku škode či nemajetkovej ujme na strane žalobcu. V exekučnom konaní bolo poverenie na vykonanie
exekúcie vydané a úlohou pôvodne povereného súdneho exekútora bolo vymáhať pohľadávku voči

povinnej. Okrem iného pri hromadne podaných žiadostiach žalobcu v exekučných konaniach o zmenu
súdneho exekútora bolo potrebné prihliadať aj na rozsah technicko-administratívneho spracovania
týchtožiadostí,plynutiečasuanáslednérozhodnutieožiadosti.Istéoneskorenérozhodnutieexekučným
súdom pri konkrétnom posúdení skutkových okolností veci, ako aj charaktere podaní a počte podaní,
času potrebného na ich spracovanie, nemožno hodnotiť za zbytočné prieťahy spôsobené exekučným

súdom, a teda táto okolnosť nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu.

K námietke stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti o právnej
neistote v súvislosti s vymáhaním pohľadávky nemožno považovať za dôvodné. Ústavný súd opakovane

vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v
okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a ani návrh na prerušenie

konania, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, neboli v predmetnom konaní predložené, odvolací
súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku a návrhu na prerušenie konania
nezaoberal.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa ust.§ 219 ods.1

O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,

ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám
nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.