Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/216/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200892
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr.ValérieMihalčínovejaJUDr.JozefaKuruca,vprávnejvecižalobcuLOGIMEXs.r.o.,Hlavná600,
076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 36769860 zast. advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, Moldavská
cesta 21/A, 040 11 Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č.63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/19182-1036874/2012/5309 zo dňa 15.06.2012,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.07.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.7.2012 sa

žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/19182-1036874/2012/5309 zo dňa
15.06.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/26365/11/Bac zo dňa
24.10.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 46 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č.
511/1992Zb.nebolžalobcovipriznanýnadmernýodpočetzdanezpridanejhodnotyuvedenývdaňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 7.448,00 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na
základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu,

ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. I/332/16140-85958/2011/SimD zo dňa 19.08.2011. Daňovú
kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR. Správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 220710/V, od dodávateľa H.
Y. - Y. za nákup 400 m3 guľatiny - smrek ( základ dane v sume 39.200,- eur, DPH v sume 7.448,-
eur ). Správca dane uviedol, že žalobca v súvislosti s uvedeným obchodom nesplnil zákonné podmienky
pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods.1, 2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z., pretože
nepreukázal reálne uskutočnenie tohto obchodu a vznik daňovej povinnosti tak, ako bol deklarovaný v

predmetnej faktúre.

Správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru uviedol, že v súvislosti so zistením
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol žalobca - daňový subjekt požiadaný o
predloženie všetkých účtovných, daňových a iných dokladov, ktoré preukazujú všetky hospodárske
operácie, účtovné operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov rozhodujúcich pre určenie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010. Tieto doklady žalobca nepredložil a to

ani po opakovaných výzvach správcu dane. Keďže kontrolovaný daňový subjekt na doručené výzvy
nereagoval, predložením potrebných dokladov a vysvetlení k výkonu kontroly, vzdal sa práva, ktoré mu
priznáva § 2 ods. 8 a § 15 ods. 5, písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. a zároveň porušil povinnosť,
ktorú mu ukladá § 2 ods. 8, § 15 ods. 6, písm. e/ a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Na základeinformácií od žalobcu, podľa ktorých guľatina - smrek bola nakúpená od daňového subjektu H. Y. - Y.
za účelom ďalšieho predaja, guľatina nebola prepravovaná, ale preložená v rámci areálu DREVO SK
s.r.o., Veľká Bara, kde majú oba daňové subjekty prenajaté skladové priestory, nájomná zmluva o nájme

nebytových priestorov je uzavretá medzi prenajímateľom DREVO SK s.r.o. a žalobcom a že guľatina
- smrek bola v skladovacom priestore voľne uložená a v ďalších zdaňovacích obdobiach predaná, boli
žalobcovi zaslané viaceré výzvy za účelom podania podrobnejšieho vysvetlenia k týmto skutočnostiam,
ako aj predloženia ďalších dôkazov, vrátane skladových kariet za rok 2010. Žalobca na uvedené výzvy
požadovaným spôsobom nereagoval a nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy a dokumenty, ktoré by

preukazovaliuskutočnenie zdaniteľnejdodávkyašpecifikujúcepredmetdodania.Počasvýkonukontroly
bolo zistené, že s komoditou guľatina smrek obchodoval celý reťazec spoločností navzájom personálne,
ako aj ekonomicky prepojených osobou H. Y. st. a preto správca dane ako rozhodujúce dôkazy použil
podklady z účtovníctiev spoločností, prepojených osobou H.Š. Y. R.., teda jemu známe skutočnosti.
Platiteľ dane - H. Y. - Y. takisto na základe viacerých výziev správcu dane nepreukázal, že došlo k
reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia, že došlo k dodaniu tovaru na základe ním predložených

a zaúčtovaných faktúr v zdaňovacom období júl 2010 a teda nepreukázal ani dodanie guľatiny smrek na
základe faktúry č. 220710/V zo dňa 22.07.2010 pre odberateľa - LOGIMEX s.r.o.. Jediným dodávateľom
guľatiny, mimo spoločností prepojených osobou H. Y. R.. je daňový subjekt - O. O. - FUFRA, Poľná 15,
Kežmarok a prvým nadobúdateľom tohto tovaru v reťazci prepojených spoločností je fyzická osoba - H.
Y. - Y., ktorá potom deklaruje predaj guľatiny ďalším spoločnostiam personálne prepojených na osobu

H. Y. R... Z uvedeného vyplýva jediný možný logický záver a to ten, že deklarovaný predaj guľatiny
fyzickou osobou H. Y. - Y. spoločnostiam, v ktorých je alebo bol konateľom H. Y. R.. má jediný cieľ
- vyhotovením daňových dokladov - faktúr navodiť dojem skutočného obchodovania s predmetnou
komoditou - guľatina a následne získať neoprávnený prospech tak, že prostredníctvom odpočítania
dane z faktúr za nákup tovaru - guľatina, odčerpávať nadmerné odpočty zo štátneho rozpočtu. Správca

dane konštatoval, že spoločnosti personálne prepojené osobou H. Y. R.. nepodnikajú v pravom slova
zmysle, ale len deklarujú nákup a predaj tovaru prostredníctvom vystavovaných faktúr. Správca dane
ďalej uviedol, že za zdaňovacie obdobie júl 2010 žalobca ako daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty v sume 7.448,00 eur, na základe odberateľskej faktúry č. 220710/V.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu
dane zo dňa 24.10.2011. Zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane na základe daňovej
kontroly. Konštatoval, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie nákupov už uvedenej komodity -
guľatina - smrek od dodávateľa H. Y. - Y.. Žalovaný konštatoval, že splnenie podmienok pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. preukazuje daňový

subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ťažisko dôkazného bremena v daňovom konaní je na
daňovom subjekte. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal samotnú realizáciu zdaniteľného obchodu
medzi ním a dodávateľom - H. Y. - Y.. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil dostatočné
dôkazy, ktoré by deklarovali dodávky tovaru, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o
zrealizovaní fakturovaného obchodu v spoločnostiach prepojených osobou H. Y. R... Žalovaný reagoval

na všetky odvolacie námietky žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, podľa
ktorého ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na základe ktorého daňový úrad určil žalobcovi
daňovú povinnosť, je totožnosť osoby jeho spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými
došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v kombinácii s neprimeraným zaťažením tejto osoby a
z toho vyplývajúceho znevýhodnenia oproti daňovému orgánu. Žalovaný konštatoval, že H. Y. R..

je spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností (a zároveň podniká ako
fyzická osoba), ktoré medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty uskutočňovali zdaniteľné
obchody. Správca dane z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal šetrenie, na
základe ktorého dospel k zisteniam, že p. H. Y. R.. bol oprávnený konať za dodávateľské ako aj
odberateľské spoločnosti. Pri uzatváraní dodávateľských a odberateľských zmlúv medzi spoločnosťami

personálne prepojenými osobou Mikuláša Varehu st. vystupoval menovaný ako oprávnená osoba na
strane dodávateľa i odberateľa, platby za tovar a služby boli uskutočňované vždy v hotovosti, tovar,
ktorý bol deklarovaný na faktúrach mnohokrát neopustil sklady spoločnosti a zmenil iba vlastníka, t.j.
k zmene vlastníka došlo len v rámci spoločností prepojených osobou H. Y. R... Menovaný v týchto
spoločnostiach vykonával všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými

aktivitami týchto spoločností. Bol podľa jeho vlastného vyjadrenia v celom reťazci svojich obchodných
spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia
predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole. Žalovaný konštatoval, že daňové orgány tým, že vykonávali
daňové kontroly súčasne u daňových subjektoch prepojených osobou H. Y., nepostupovali v rozpore správnymi predpismi. Cieľom tohto postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Nie daňové orgány
vytvorili tento stav ako to tvrdí žalobca, ale žalobca sám tým, že zvolil takúto formu svojho podnikania.
Cez množstvo spoločností prepojených jeho osobou) úmyselne vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil

toky tovarov, služieb, služieb, financií, faktúr a dokladov. Daňové subjekty tým, že boli prepojené
jednou osobou, mohli poskytnúť informácie a doklady v krátkom časovom priestore a tým uplatniť
svoje práva, ktoré im prislúchali. Nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u
daňových subjektov takto personálne prepojených osobou H. Y. st. vychádzala z potreby preukázania
reálnosti uskutočnenia obchodov, ktorú bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci

spoločností, v ktorých bol p. H. Y. st. konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, cez
ktorú obchodnú spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť tovar
opustil tento reťazec spoločností. Tento postup bol v súlade so zásadou proporcionality, a preto tvrdenie
žalobcu o nadmernom zaťažení súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov, ktoré
sú prepojené personálne osobou konateľa, považuje za neopodstatnenú. Dospieť k cieľu sledovanému
daňovými orgánmi - zistiť oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu daňovému subjektu

zo štátneho rozpočtu bolo možné len súbežným výkonom kontrolou v reťazci obchodných spoločností
personálne prepojených osobou H. Y. st., ale nie samostatnými a izolovanými daňovými kontrolami
jednotlivých obchodných spoločností. Žalobca nebol počas daňovej kontroly zaťažovaný viac, ako
to bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly. S konateľom žalobcu boli vykonané ústne
pojednávania dňa 19.10.2010, 10.11.2010, bolo uskutočnené miestne zisťovanie dňa 20.10.2010 a boli

mu zaslané výzvy zo dňa 07.01.2011, 09.06.2011, pričom žalobca na výzvy nereagoval a nepredložil
dôkazy a vysvetlenia, ktoré by preukázali oprávnenosť uplatneného odpočítania dane. Žalovaný ďalej
uviedol, že platiteľ dane pri uplatnení svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať
voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa
dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je preukázaná existencia obojstranného účtovného, daňového

a právneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom tovaru. Túto skutočnosť nemožno preukázať iba
predložením faktúry. Žalovaný reagoval aj na odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 71
ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty a na námietku, podľa ktorej z rozsudku ESD C-454/98 vyplýva,
že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na
fiktívne dávky nie je možné aplikovať ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správa

dane konštatoval, že podľa článku 203 Smernice Rady 206/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.
Tento článok je premietnutý aj do zákona o dani z pridanej hodnoty v ustanovení § 71 ods. 6. V tomto
prípade žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože tovar dodaný nebol.
Napriek tomu platiteľ bol povinný daň odviesť podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH z dôvodu, že ju uviedol

na faktúre. Žalobca vystavil odberateľské faktúry, na ktorých bez toho, aby dodal fakturovaný tovar,
uviedol daň z pridanej hodnoty, tieto odovzdal odberateľom, ktorým umožnil uplatniť si odpočítanie dane
z týchto faktúr. Správca dane by teda v zmysle citovaného rozsudku mohol daňovým subjektom priznanú
daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní opraviť len vtedy, ak by daňový subjekt v dostatočnom
čase, t.j. do uplatnenia odpočítania dane odberateľom, eliminoval riziko straty na daňových príjmoch

štátu. Tým by bol zachovaný princíp neutrality dane z pridanej hodnoty. K odvolacej námietke žalobcu,
podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie dosiahnuť zákonite ako hospodársky
výsledok zisk, žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že
účelom podnikania žalobcu bolo dosahovanie zisku. Spoločnosti personálne prepojené osobou H. Y.
R.. pri vzájomných deklarovaných dodávkach tovaru (vystavením faktúry bez uskutočnenia dodania)

vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa pri posudzovaní vzťahu dodávateľ - odberateľ javila ako
skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení celej štruktúry vzťahov išlo len o fiktívnu ekonomickú činnosť
bez reálneho podkladu (celková hodnota nákupu prevyšovala hodnotu predaja).

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že na výzvu správcu dane predložil relevantné účtovné doklady k
daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie. Napriek tomu bol opätovne vyzývaný správcom dane
na predloženie dokladov a podanie vysvetlení, a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupca
spoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených p. H. Y.
boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca

namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho
protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie
dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná
zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestnýporiadok). Pri zaistení dokladov bola prítomná p. C. Z., ktorá pre daňový subjekt spracovala účtovníctvo,
ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej
konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou

stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu p. H. Y..

Nemožnosť si splniť výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie
zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár
a partneri, s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30.05.2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do

dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli
vydané odovzdané podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože
nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1, 3 a § 46 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu
odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že

správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy
právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v

zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým
subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť
žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa
žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom.
Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené p. H. Y. boli aj stovky

výziev, miestne zisťovanie ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť p. H. Y. ako osoby
nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto
skutočnosti je aj napr. fakt, že 30.03.2010 bolo p. H. Y. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej
kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri 2009 sa
u subjektov personálne prepojených p. H. Y. vykonávalo viac ako tristo daňových kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je
totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu
zdaniteľných plnení. Výlučné konštatovanie, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočňovali medzi
spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa, priamo ani nepriamo bez

ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. P. H. Y. v súlade s článkom 2 ods. 3
Ústavy SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné
ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať. Teda skutočnosť, že p. H. Y. bol štatutárnym
zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s
postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za
fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s
personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred
bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch ( vodné,

stočné, spotreba elektrickej energie), neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá
vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže p. H. Y. riadil
ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto
spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne
ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto

podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval
prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne, že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je
možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukázaním na rozsudok súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax“ žalobca uviedol,

že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán, a to, že hlavným cieľom
predmetným plnením bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu
možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že p. H. Y. ako bývalý konateľ a spoločník
žalobcu ako aj iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe.
Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou p. H. Y. sú samostatnými

právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi ako aj od osôb, prostredníctvom
ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej
činnosti spoločnosti personálne prepojených p. H. Y., ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu
sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody
neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu

dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t.j. že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a
fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril p. H. Y. podmienky, na základe ktorých získal
neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem
realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania
spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o
účtovnústratu(spôsobenúnapr.podpisminadobudnutéhomajetku). Napokonžalobcavytýkalsprávcovi

dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že daňová
kontrola bola u žalobcu začatá 26.10.2010 a ukončená 19.10.2011. Žalobca v rámci kontroly nepredložil
všetky požadované doklady v zmysle upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly, ako aj v zmysle výziev

na predloženie dokladov a podanie písomného vyjadrenia ku skutočnostiam, ktoré boli obsahom už
uvedených výziev. Na splnenie tejto povinnosti mal v priebehu daňovej kontroly žalobca dostatočný
časový priestor a okrem toho vzatie H. Y. do väzby nie je dôvodom, aby nemohol reagovať na výzvy
kontrolnej skupiny a podávať požadované vyjadrenia a vysvetlenia týkajúce sa deklarovaného obchodu.
Daňovéorgánynezodpovedajúzaporušeniepovinnosti vyplývajúcich zprávneho vzťahuuzatvorených

medzi žalobcom a advokátskou kanceláriou Kolesár a partner, s.r.o. a tiež za postup orgánov činných v
trestnom konaní. Tieto skutočnosti nemajú vplyv na plnenie povinnosti žalobcu vyplývajúcich pre neho
zo zákona č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovaný ako nedôvodnú hodnotil žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaný pri svojom rozhodovaní

nerešpektoval ustanovenie § 30 ods. 3 a § 408 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného
zodpovedalo ustanoveniu § 30 ods. 3 citovaného zákona, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa
vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní tak, ako tomu ukladá ustanovenie § 48 ods.6
citovaného zákona.

Žalovaný neakceptoval žalobnú námietku žalobcu, podľa ktorej došlo v daňovom konaní k porušeniu
princípu proporcionality a k neprimeranému dôkaznému zaťažovaniu žalobcu. Jednou z foriem
realizácie úloh orgánov daňovej správy je aj výkon daňovej kontroly upravený v ustanovení § 15 zákona
č. 511/1992 Zb. U platiteľov dane z pridanej hodnoty je jedným z dôvodov na vykonanie daňovej
kontroly aj vykazovanie vysokých nadmerných odpočtov v daňových priznaniach. Spoločnosti majetkovo

a personálne prepojených osobou H.C. Y. pravidelne vykazovali v daňových priznaniach nadmerný
odpočet (správca dane bol povinný tento nadmerný odpočet daňovému subjektu vrátiť), preto u týchto
spoločností správca dane vykonal kontroly zamerané na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že p. H. Y. bol konateľom, prípadne splnomocneným
zástupcomvoviacerýchspoločnostiach(viacako50),pričomzakaždúspoločnosťkonalsám,atonielen

ako konateľ, ale zabezpečoval realizáciu obchodných operácií v rámci celého reťazca, pre splnenie
účelu kontroly v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vykonal súbežne viaceré kontroly.
Pri výkone týchto kontrol správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 15 citovaného zákona
a umožnil v rámci kontroly uplatniť práva žalobcu upravené v odstavci 5 tohto ustanovenia. Žalobcovi
bola daná možnosť plniť si svoje dôkazné povinnosti vyplývajúce pre neho z ustanovenia § 15

ods. 6 citovaného zákona. Nebolo zámerom správcu dane zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne
prepojené osobou p. H. Y. vyžadovaním veľkého počtu dokladov, ale zámerom správcu dane ako aj
jeho povinnosťou bolo dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, boli
zistenéčonajúplnejšie.Dosituácie,naktorúžalobcapoukazujevžalobe(maximálnezaťaženiežalobcu)
sa daňový subjekt dostal sám založením väčšieho množstva spoločností, pričom v každej z týchto

spoločností bol konateľom a z titulu tohto postavenia prevzal na seba aj povinnosť predkladať dôkazné
prostriedky za jednotlivé spoločnosti ako aj vykonávať všetky procesné úkony voči správcovi dane.
Daňové orgány neupierajú daňovému subjektu možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť touto formou,
ale pri takejto forme podnikania je nutné zabezpečiť, aby každá spoločnosť, ktorá je samostatnouúčtovnou jednotkou, si tieto povinnosti aj plnila. H. Y. mohol svoje spoločnosti personálne obsadiť tak,
aby k danému stavu nedošlo, alebo mohol využiť inštitút splnomocneného zástupcu.

Žalovaný neakceptoval žalobnú námietku, v zmysle ktorej ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom
správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v
spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Z odôvodnenia dodatočného
platobného výmeru ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly
vykonala rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie dodania guľatiny - smrek od fyzickej osoby

H. Y. - Y.. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil
požadované doklady v zmysle už uvedených výziev, obsahom ktorých bola požiadavka o predloženie
dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich reálnosť fakturovaného obchodu ako aj písomné vysvetlenie k
jeho uskutočneniu v zmysle spornej faktúry. Išlo pritom o konkrétne skutočnosti, ktoré mali preukázať
pravdivosť a vierohodnosť údajov uvedených na hore uvedenej faktúre (výroba, dodanie, skladovanie,
preprava a manipulácia s obchodnou komoditou). Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že

došlo k dodávke tovaru, ktorý bol jej predmetom.

Žalovaný reagoval aj na žalobné námietky, podľa ktorých daňový subjekt nemusí za určité
zdaňovacieobdobie dosiahnuťzákoniteakohospodárskyvýsledokzisk,neúčtovanierežijnýchnákladov
neznamená, že daňový subjekt žiadnu činnosť reálne nevykonáva. Žalovaný uviedol, že zistenia z

vykonaných kontrol u spoločností personálne prepojených osobou p. Mikuláša Varehu st.preukázali,
že účelom obchodných transakcií realizovaných medzi týmito spoločnosťami nie je dosiahnutie zisku
v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca ako aj jeho obchodný partneri v kontrolovanom
zdaňovacom období ako aj v ostatných rokoch v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty
vykazovali len nadmerné odpočty a na dani z príjmu právnických osôb straty, hoci ich tržby rástli.

Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali
(odpoveď dodávateľov energie, vody, plynu, nezamestnávanie zamestnancov, neexistencia mzdových
nákladov).

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania

(za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

V podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 si žalobca

uplatnil odpočítanie dane v sume 7.448,00 eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca
uplatnil z dodávateľskej faktúry č. 220710/V od dodávateľa H. Y. - Y. za nákup 400 m3 guľatiny - smrek
( základ dane v sume 39.200,- eur, DPH v sume 7. 448,00 eur ).

Výzvami zo dňa 07.01.2011, 09.06.2011, ktoré boli doručené žalobcovi v dňoch uvedených v

dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 24.10.2011, bol žalobca
vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu v predložených dokladoch a podanie
vysvetlení. Žalobca na tieto výzvy nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam a tiež nepodal žiadne
vysvetlenia k žiadaným skutočnostiam.

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ Košice v
liste č. ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010 z 23.12.2011 oznámilo konateľke žalobcu G. L., že v dňoch
01.03.2011 a 02.03.2011 boli vykonané domové prehliadky v spoločnostiach, ktorých konateľom bol H.
Y.. Na uvedených prehliadkach boli prítomní zamestnanci spoločnosti, ktorí podpisovali zápisnice z
vykonaných prehliadok a kópie týchto zápisníc prevzali. Zápisnice boli taktiež odovzdané obvinenému

H. Y. a v tom čase zvoleným obhajcom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odstavca 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané (§ 49 ods. 2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.).V zmysle § 71 ods. 1,6 zákona č. 222/2001 Z.z. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku
prezdaniteľnúosobuapreprávnickúosobu,ktorániejezdaniteľnouosobou,jeplatiteľpovinnývyhotoviť

faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný
platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/2002 Z.z. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky,

ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konanie začaté a
právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane

z pridanej hodnoty v zdaňovacom období august 2010 v sume 44.408,59 eur na základe dodávateľských
faktúr od dodávateľov HALLMARK - CE s.r.o. a JOMADO s.r.o.. Takisto v súlade so zákonom správca
dane ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal v daňovom priznaní ako vlastnú daňovú
povinnosť, ktorú je žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť vo výške uvedenej v
podanom daňovom priznaní za už uvedené zdaňovacie obdobie.

Uskutočnený nákup tovaru od už uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými
faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry
ako aj pokladničné doklady vystavoval p. H. Y. R.., ktorý bol konateľom žalobcu a bol aj dodávateľom.
Súdsastotožňujesozávermisprávcudaneažalovaného,žeposudzovanéplneniaatransakcietýkajúce

sa komodity - guľatina smrek - uvedených v spornej faktúre nesledovali skutočný obchodný účel a boli
len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že výzvam správcu dane na predloženie dokladov
a podanie vysvetlení nemohol vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal

vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektov personálne prepojených osobou p. H. Y. boli
zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok.

Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 bola začatá 26.10.2010. Vtedajší konateľ žalobcu p. H. Y. st.

bol vzatý do väzby dňa 01.03.2011. Do dňa vzatia vtedajšieho konateľa žalobcu do väzby mal žalobca
dostatočný časový priestor na preukázanie uskutočneného sporného zdaniteľného obchodu. Konateľ
žalobcu bol výzvou zo dňa 07.1.2011, t.j. do jeho vzatia do väzby, vyzývaný na predloženie dôkazov
a podanie vysvetlení. Na túto a ani na ďalšie výzvy kontrolného orgánu realizujúceho výkon daňovej
kontroly žalobca nereagoval, preto možno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca počas

výkonu daňovej kontroly nebol ukrátený na svojich právach uvedených v ustanovení § 15 ods.5 zákona
č. 511/1992 Zb.

Nesplnenie povinnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 15 ods. 6 písm.e/
zákona č. 511/1992 Zb. (povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky

preukazujúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu) nie je možné ospravedlniť a tolerovať s
poukázaním na nesplnenie si povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojim
zastupovaním v daňovom konaní. Vzťah medzi zástupcom (advokátska kancelária Kolesár a partneri,
s.r.o., Púpavová 61, Bratislava) a zastúpeným (žalobcom) je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo
nedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaným

daňovým subjektom (žalobca) upraveným zákonom č. 511/1992 Zb. ako normu verejného práva.

Kžalobnejnámietketýkajúcejsa nerešpektovaniaustanovenív§58zákonač.301/2005Z.z.vsúvislosti
so zaistením dokladov žalobcu pri prehliadke v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 súd uvádza, že v tomto
konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom

domovej prehliadky. Naviac už z uvedeného listu vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 23.12.2011
vyplýva, že kópie zápisníc o zaistení dôkazov boli odovzdané zamestnancom spoločnosti, obvinenému
H. Y. a jeho obhajcom. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi
polície nemá právny význam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pretožeterajšia konateľka žalobcu žiadala o poskytnutie tejto informácie už po ukončení daňovej kontroly
(daňová kontrola bola ukončená dňom 20.12.2011 ).

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje
dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 30 ods. 1,3 zákona č.
511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného obsahuje podrobné konštatovanie skutkového stavu zisteného
vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu

žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia
sa žalovaný podrobne vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani

realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom
bol H. Y. R.., vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť
požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V

dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že
týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení §
2 ods. 2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.
1ÚstavySR.Tentoprincíppodľažalobcu znamenáprimeranývzťahmedzicieľom(účelom)sledovaným
štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku
52 ods. 2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú
základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj
Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. PL ÚS 3/00 poskytol výklad tejto zásady:

„Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom
a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný;
prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné;
použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba
sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade
s prostriedkom.

Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť,

ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za
uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim
prostriedkom“.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL. ÚS 67/07 tak, že

„obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné
len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho
existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Nespornou skutočnosťou je, že H. Y. st. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných
spoločností, ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody.
Vtedajší konateľ žalobcu H.Á. Y. st. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti
súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa

vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým
preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku
kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme
najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých
spoločníkom a konateľom bol H. Y. st. bol dostatočne zdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere

správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných
spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie
je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť

postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi
daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené
osobou konateľa. Pritom nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových
subjektov takto personálne prepojených osobou H. Y. st. žalovaný ako aj správca dane zdôvodnili.
Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci
spoločnosti, v ktorých H. Y. st. bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto

bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v
ktorej je H. Y. st. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť
opustil tento reťazec obchodných spoločností. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou
proporcionality. Cieľom (účelom) sledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie tohto

účelu bolo potrebné a nevyhnutné - dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným výkonom
kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou H. Y. st., ale nie samostatnými
izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

H. Y. st. ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že

pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť
uplatnených nárokov predmetov daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto
daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie.

Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových

kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol p. H. Y. st. veľkému počtu spoločností
personálne a majetkovo prepojených osobou H. Y. st. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.

Je nesporné, že p. H. Y. st. založením veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať
ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov

daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom,
podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť H. Y.
st. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných

zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali
veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca
nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver
o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca
neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito

zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť,
ale podnikateľské aktivity iba predstieral.

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené p. H. Y.
st. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania

daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného
mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných
plnení. Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru
súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu H. Y. st. je konateľom vo všetkých svojich obchodných
spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne

musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného v skutočnosti, že p. H. Y. st. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných
obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe súplne odôvodnené za situácie, keď p. H. Y. st., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral
obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom, dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a
prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s

podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi,
ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne p. H. Y. st..

Žalobca v podanej žalobe namietal, že z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a
nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné vyvodiť, že

uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne. Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou
činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali, čo potvrdili odpovede dodávateľov energie, vody, plynu
a nezamestnával zamestnancov, čiže nemal mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v
spoločnostiach prepojených osobou p. Y. preukazujú, že okrem spoločnosti JOMADO, s.r.o., ktorá
účtovala mzdové náklady (zamestnávala pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu) žiadnej z ďalších
spoločností nevznikali režijné náklady.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd
žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.