Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236468
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113236468.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt

Finance AG, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, N.Ý. Š., Z. XXX/X,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, zast. JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Budapeštianska 8, o zaplatenie 149,96 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12 2013 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia

149,96 eur spolu so zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne zo sumy 149,16 eur od 21.2.2013 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % od 16.11.2012 do 20.2.2013 tak, že úrok z omeškania
a zmluvná pokuta spolu prevýšia sumu 665,88 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto
sumy len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 139,16 eur do zaplatenia aj náhrady trov konania.

Dňa 27.9.2012 uzavrel žalobca so spoločnosťou GE Money a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok na
základe, ktorej bola žalobcovi postúpená pohľadávka s príslušenstvom a právami s ňou spojenými
voči žalovanej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 663,88 eur. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 149,16 eur

a príslušenstvo pohľadávky je ďalej tvorené úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.12.2008
do zaplatenia vypočítaný podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku
prvému dňu omeškania. V ďalšom žalobca poukázal na to, že uzavrel so žalovanou dňa 15.11.2012
dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi
vo výške 149,96 eur.

Oznámením zo dňa 28.4.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník, a to občianske združenie OZ
je právna pomoc spotrebiteľom, ktorý sa písomne vyjadril k žalobnému návrhu podaním zo dňa 6.6.2014
a poukázal na to, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje

ročnúpercentuálnumierunákladovapretosaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zuvedeného
vyplýva, že žalobca má nárok len na vrátenie do posiaľ nesplatenej istiny a takisto zo žaloby nie jemožné zistiť, koľko spotrebiteľka zaplatila od začiatku zmluvného vzťahu k žalobcovi, nakoľko si žalobca
započítal zo zaplatených splátok na úroky a poplatky, z tohto dôvodu je pravdepodobné, že s ohľadom
na výšku uznávanej pohľadávky spotrebiteľka preplatila žalobcovi viac ako dlžnú istinu, navrhol teda

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov
konania.

Predchádzajúci žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2014 navrhol, aby súd pripustil
zmenu účastníkov na strane žalobcu a na miesto ktorého by vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt
Finance AG, nakoľko dňa 31.1.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalobcu na túto spoločnosť o

tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 2.7.2014.

Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,-

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Súd sa vo veci oboznámil listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a to návrhom,
úverovou zmluvou zo dňa 24.3 2006, obchodnými podmienkami pre úver, dohodou o uznaní dlhu č.
XXXXXXXXXX, kartou klienta, oznámením o so splatením dlhu, oznámením o postúpení pohľadávky, s
vyjadrením vedľajšieho účastníka a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalovanáuzatvorilasprávnympredchodcomžalobcudňa24.3.2006zmluvuoúvereaďalšíchúverových
produktoch č. XXXXXXXX, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver na kúpu spotrebného tovaru k celkovej
cene tovaru 15.000,- Sk, pričom žalovanej bola poskytnutá celková výška úveru 13.500,- Sk, ktorý mala
splatiť v desiatich mesačných splátkach vo výške 1.500,- Sk s celkovou cenou úveru 15.000,- Sk s
dátumom prvej platby 24.4.2006 vždy k 24. dňu v mesiaci, RPMN za úver bola uvedená 13,48 %.

Žalobcom bola predložená aj dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2012, v zmysle ktorej
žalovaná a spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o. v 3. ods. - postúpená pohľadávka - záväzok označili
spoločnosť GE Money a.s., č. zmluvy XXXXXXXXXX, výšku pohľadávky 149,96 eur v časti splátkový
kalendár počet 5 mesačných splátok splatnosť 22. deň v mesiaci vo výške 30 eur.

Podľa čl. 1 bodu 1.1. tejto dohody o uznaní dlhu účelom bolo upraviť vzťahy medzi dlžníkom a veriteľom,

ktorému bola postúpená pohľadávka voči dlžníkovi, ktorá vznikla z titulu úverovej zmluvy špecifikovaná
v časti B a C.

Podľa čl. 2 bodu 2 2. Dohody o uznaní dlhu dlžník vyhlásil, že týmto neodvolateľne uznáva svoj záväzok
voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky špecifikované v čl. C v celkovej výške podľa čl. 2.1. tejto dohody,
toto vyhlásenie dlžník robí s vedomím, že záväzok alebo jeho časť sú v zmysle právnych predpisov

premlčané. Dlžník si je vedomý skutočnosti, že ani premlčaním jeho záväzok alebo jeho premlčaná časť
nezanikol, trvá naďalej a chce, celý záväzok uhradiť. Dlžník si je vedomý právnych dôsledkov uznania
premlčaného záväzku alebo jeho premlčanej časti.Podľa čl. 3 bodu 3.1 dohody dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi záväzok v mesačných splátkach, pri
výške uvedenej splátky po 30 eur vždy k 20. v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po podpise
dohody.

Podľa čl. 4 bod 4.1 v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky záväzku alebo jej časti je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy splátky záväzku, ktorou sa
uhrádza nesplatená istina úveru.

Podľa čl. 4 bodu 4.2 dohody okrem zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania
určený podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády k 1. dňu
omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so

zmluvnou pokutou podľa ods. 4.1 tejto dohody nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 4. 3 tejto
dohody.

Iné dôkazy účastníci nepredložili a ani nenavrhli ich vykonanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku Na účely tohto
zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,

Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 Občianskeho zákonníka druhá veta ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou vznikla zmluva o úvere. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti právneho
predchodcu žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná pri uzatváraní zmluvy jednala v rámci

predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol
spotrebiteľsko - právny vzťah, na ktorý je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní. Na spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu sa nič nezmenilo ani potom, ako došlo
k dvojnásobnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu, z čoho je odvodená aktívna

legitimácia žalobcu v konaní.

Predmetom uvedenej zmluvy bola povinnosť žalovanej vrátiť 15.000,- Sk prostredníctvom 10 splátok po
1.500,- Sk, t. j. do 24.1.2007.

Ďalej bolo zistené, že žalovaná svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu mala uznať v samostatnej
dohode dňa 11.12.2012, teda už v dobe, keď bol tento jej dlh premlčaný. Pretože znenie uznania dlhu

síce podpísala žalovaná, ale z jeho znenia je nepochybné, že ho pripravil právny predchodca žalobcu,
je nepochybné, že právny predchodca žalobcu vedel, že v čase uznania dlhu, je tento premlčaný.

Uznanie premlčaného dlhu, ako aj právne následky viažuce sa na možnosť počítania desaťročnej
premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky (§ 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného

práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho zákonníka); ak dlžník o
premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o
premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.

Súd prihliadol na fakt, že dohoda bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu na jednotnom

pretlačenom formulári, pričom je zrejmé, že sa dopĺňali rukou len ustanovenia týkajúce sa splátkového
kalendára. V samotnej dohode o uznaní dlhu sa zmienka o premlčaní nenachádza. O premlčaní dlhu
sa zmieňujú len zmluvné ustanovenia k tejto dohode, ktoré síce žalovaná tiež podpísala, ale časť
o premlčaní nie je nijako zvlášť zvýraznená, naopak, splýva so zvyšným textom v rozsahu 2 strán
formátu A4, pričom vzhľadom na rozsah textu, jeho označenie ako „Zmluvné ustanovenia“, je reálne

predpokladať, že žalovaná pri podpísaní uznania záväzku už nevenovala pozornosť aj týmto zmluvným
dojednaniam a časť o uznaní dlhu prehliadla. Súd predpokladá, že práve uznanie záväzku, o premlčaní
ktorého žalovaná nevedela, bolo hlavným cieľom podpísania tejto dohody, pretože následne by sa
posilnila vymáhateľnosť pohľadávky pre žalobcu, ktorý by nemusel riskovať prehru v spore, ak by
žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Zdohodynevyplýva,žebyžalovanej boliposkytnutéjasnéazrozumiteľnéinformácieotom,čoznamená
premlčanie dlhu. Žalovaná podpísala, že má vedomosť o premlčaní dlhu i o následkoch uznania
premlčaného dlhu, ale žiadne následky uznania premlčaného dlhu v zmluvných ustanoveniach nie sú,
okrem vyhlásenia, že premlčaním nezaniká pohľadávka žalobcu (čo je inak pravda), ale následky
premlčania, teda, že nie je možné priznať súdnym rozhodnutím premlčaný dlh, ak je vznesená námietka

premlčania, čo je poučenie priaznivé pre žalovanú, tam uvedené nie sú.Žalobca ničím nepreukázal, že takéto informácie žalovanej poskytol aspoň ústne, resp. že si bola
žalovaná vedomá následkov uznania premlčaného dlhu. Predpoklad, že spotrebitelia nemajú vedomosť
o premlčaní ich dlhov nakoniec potvrdil i zákonodarca, ktorý novelizoval ZoOS, do ktorého začlenil i

novelizované ustanovenie § 5b, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie v spotrebiteľských veciach
i bez potreby osobitnej námietky. Uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalovaná vedomosť nemala,
nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spočívajúce v začatí plynutia novej desaťročnej premlčacej doby.

Na zdôraznenie súd dodáva, že predkladanie formulárov s ustanovením o možnosti splácať dlh

v splátkach spotrebiteľovi, ktorý si je vedomý porušenia splátkového kalendára, je len snahou
veriteľa dosiahnuť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku
neinformovanému spotrebiteľovi, čo súd vyhodnocuje ako nezodpovedné, nečestné konanie a odporuje
zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť
splácať dlh v splátkach, a preto vždy uznanie dlhu spolu so splátkovým kalendárom spravidla vždy
podpíšu . Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

(,,ZOS“) a navrhovateľ nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania. Nielenže je tu dôvod
na odmietnutie ochrany navrhovateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o neplatnosti
právneho úkonu, ako judikoval Krajský súd v Prešove vo veci vedenej pod sp.zn. 11Co 37/2012.

Na porovnanie súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu Ústavného
súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při veškerém

sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann,
N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je
třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející
eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany jevýrazem
principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápanéhoprávního

státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená konkretizace
principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a protiprincipu autonomie
vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou
konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachovánomaximum z obou, a
tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu

ČR ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

Žalovaná ako taká nemala záujem na uznaní premlčaného dlhu, spoliehala sa na to, že právny
predchodca žalobcu pri predložení dohody o uznaní dlhu bude postupovať s odbornou starostlivosťou,
čo sa v praxi malo prejaviť tak, že by žalobca žalovanej vysvetlil (preukázateľne), aké následky má
uznanie premlčaného dlhu vzhľadom k oslabeniu vymáhateľnosti dlhu.

Žalovaná ako priemerný spotrebiteľ nemala znalosť o tom, že uznaním premlčaného dlhu začína
plynúť 10-ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že
kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať

v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž
platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite
praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti

právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“

Na zvýraznenie správnosti záveru o neplatnosti uznania premlčaného záväzku súd poukazuje
na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a
to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012,4Co/19/2012, 19Co/87/2012, 5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012,
19Co/87/2012 a Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012.

Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu nebolo v súlade so zákonom, nemohla začať plynúť nová premlčacia

doba a dlh žalovanej bol k začatiu konania premlčaný tak podľa obchodného, ako i podľa občianskeho
práva. Od 1.5.2014 je v slovenskom právnom poriadku účinné ust. § 5b ZoOS, v zmysle ktorého
súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i
bez toho, aby odporca - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania. Uvedené ustanovenie považoval
súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v „spotrebiteľských“ sporoch.

Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti
právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V tomto prípade žiadne
prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť na už začaté konania,
nie sú, teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase vydania rozsudku.

Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová správa neuvádza,
čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov, ktorí nevedia, že

právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom poskytla právna
ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo uplatnené, teda,
že v ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej
zmluvy, i bez toho, aby odporca - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo potrebné ex offo prihliadnuť k premlčaniu uplatneného nároku voči

spotrebiteľovi a keďže dospel k záveru, že uplatnené právo žalobcu je, vzhľadom na podanie návrhu
na súd , premlčané, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanej, ako účastníčke, ktorá mala
vo veci úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd je však náhradu trov konania nepriznal,
pretože si ich neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania nevznikli.

Čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, kde si právny
zástupcavedľajšiehoúčastníkauplatnilavyúčtovalnáhradutrovza2úkonyprávnejslužbyatoprevzatie
a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za písomné podanie na súd vo veci samej.
Súdu nie je zrejmé ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia,
keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje, (len na základe skutočnosti,

že žalovanou je spotrebiteľka), pritom pri oznámení o vstupe do konania ani neskôr v priebehu
konania vedľajší účastník nepredložil súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania, prípadne, že by
so spotrebiteľom a samotným vedľajším účastníkom vykonal akýkoľvek úkon súvisiaci s prípravou a
prevzatímzastupovaniaatedabezakejkoľvekbližšejvedomostiopredmeteaštádiukonania,doktorého
vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci.

Vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k pohľadu trov účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva.

Ďalej súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej
na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn.

II.ÚS 78/03 , v zmysle ktorého
nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2 a
Ústavy SR,
ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná

náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, ževedľajšíúčastníkbolnaochranuspotrebiteľazriadenýatedamábyťschopnývspotrebiteľskýchsporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

V ďalšom súd poukazuje aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MCdo

5/2013.

Preto súd prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu
spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej
podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho
vstupuje do konania.

Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v

ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a
účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka.

Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý
bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia
nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. A v tomto, by ani neobstál argument, že
Združenie na ochranu spotrebiteľa potrebuje finančné prostriedky na ďalšiu svoju existenciu. Z týchto
dôvodov súd náhradu trov konania v tomto konkrétnom konaní vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.