Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234620
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113234620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13,
Trnava, proti odporcovi: N. G., Q. XX.XX.XXXX, U. J. O. X/XXXX, W., o zaplatenie 1.921,42 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 88,22 Eur zastavuje.

II. Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v Hlave 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí
úveru, v § 7 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008004661 uzavretej dňa 03.08.2010 medzi účastníkmi v

znení: „V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný
uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Ide o čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.“ je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 709,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 709,80 Eur od 19.9.2012 do zaplatenia a to v splátkach vo výške 30 Eur mesačne vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa pod následkom straty výhody splátok v prípade

omeškania čo i len s jednou splátkou počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

V. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.12.2013 doručeným súdu dňa 18.12.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.921,42 Eur spolu s úrok z
omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.725,01 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Podaním zo dňa 11.11.2014 doručeným súdu dňa 12.11.2014 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o
zaplatenie sumy 88,22 Eur späť, nakoľko odporca túto sumu zaplatil po podaní návrhu.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu časti návrhu o zaplatenie 88,22 Eur pred prvým

pojednávaním vo veci, a preto súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie 88,22
Eur zastavil bez zisťovania stanoviska odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 11.12.2013, s výsluchom
účastníkov konania, s Podaním navrhovateľa zo dňa 11.11.2014, s listinnými dôkazmi, a to najmä so
Splátkovým kalendárom (č.l. 4), s Úverovou zmluvou č. 4008004661 zo dňa 03.08.2010, s Úverovými

zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., so Splatením celého úveru s výzvou k
úhrade zo dňa 28.08.2012, s Poštovým podacím hárkom zo dňa 03.09.2012, s obsahom celého spisu,
a zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.912,45 Eur s príslušenstvom. Táto suma pozostáva s
istiny vo výške 92,50 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.299,30 Eur, úrok vo výške 170,53 Eur, pokuty vo

výške 160,99 Eur, dlžného poistného vo výške 1,69 Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške
1,80 Eur, úroku sankčného z omeškania vo výške 189,65 Eur + 4,96 Eur ako dopočet k aktuálnemu dňu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Poukázal na
písomné podanie, zo dňa 11.11.2014 a žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 1833,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo

sumy 1725,01 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia. Suma pozostáva z istiny, zo zosplatnenej istiny z úroku,
z pokuty, z dlžného poistného , z poplatku za možnosť zmeny splátky, z úroku sankčného z omeškania.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu dňa 03.08.2010, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj podľa spotrebiteľských zákonov. Odporca sa zaviazal
dohodnutý úver riadne splácať, platobnú disciplínu však porušil a preto navrhovateľ dlh zosplatnil. A

zároveň odporcu vyzval k splateniu celého úveru podaním, zo dňa 28.08.2012. Žiadal, aby v prípade
úspechu bol odporca zaviazaný aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania s tým, že
trovy právneho zastúpenia vyčísli v zákonnej lehote. Zároveň súhlasil, aby súd povolil splácať odporcovi
dlh v splátkach.

Odporcanapojednávaníuviedol,žesijevedomýdlhu.Nesplácalztohodôvodu,ženemalnatofinančné

prostriedky.Keďtietomá,splátkyuhrádza.Žiadal,abymusúdpovolildlhsplácaťvsplátkachvovýške30
Eur mesačne, nakoľko mu po odpočítaní všetkých nákladov zostáva na živobytie aj spolu s manželkou
suma 180 až 190 Eur.

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvyzmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom k 03.08.2010, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 03.08.2010, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.(ods.
1). Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (ods. 2 písm. f), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (ods. 2 písm. k)).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 03.08.2010, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 03.08.2010, a preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové

náležitosti v súlade s týmto zákonnom v znení platnom a účinnom k uvedenému dňu.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver v
celkovej výške 1.600 Eur, ktorý mal splácať v mesačných splátkach v počte 72 s výškou mesačnej
splátky 44,11 Eur. Odporca si svoju povinnosť riadne neplnil, celkovo zaplatil sumu 801,98 Eur + 88,22
Eur po podaní návrhu. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ právo v zmysle úverových zmluvných

podmienok (Hlava 7 § 3 písm. a)) žiadať odporcu o splatenie celej dlžnej sumy, došlo k zosplatneniu
úveru ku dňu 28.08.2012, kedy už odporca meškal so zaplatením viac ako dvoch splátok. Odporca bol
listom zo dňa 28.08.2012 upovedomený o tejto skutočnosti, bol vyzvaný na splatenie celého úveru v
lehote 15 dní od odoslania listu, t.j. do 18.09.2012 (z poštového podacieho hárku vyplýva, že list bol
dňa 03.09.2012 odoslaný).

Z uzavretej zmluvy nie je zrejmá výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo bolo v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podstatnou náležitosťou zmluvy. V
zmysle citovaného zákona následkom porušenia tejto povinnosti je, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. V uzatvorenej zmluve je pod bod 52 uvedená lehota splatnosti, a to tak, že

táto je 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. Takéto určenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné so zákonom, keď významom tohto
ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
svojej povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová,
dátumová, špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu
spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úvere matematickými operáciami siných spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť

najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému záveru
možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania zmluvy
a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 709,80 Eur ako celkovú dlžnú
sumu poskytnutého úveru, keď úver bol poskytnutý vo výške 1.600 Eur a odporca zaplatil sumu 890,20

Eur (1.600 Eur mínus 890,20 Eur = 709,80 Eur) a vo zvyšku návrh zamietol a to i v časti súvisiaceho
príslušenstva.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 19.09.2012 odkedy bol
odporca podľa názoru súdu v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, keď vo výzve na zaplatenie dlhu

zo dňa 28.08.2012 bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlhu do 15 dní odo dňa odoslania listu, t.j.
do 18.09.2012, navrhovateľ má právo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v uplatnenej výške, keď výška
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 19.09.2012 bola 0,75 %, navrhovateľovi
teda mohol byť priznaný úrok z omeškania maximálne vo výške 8,75 %, uplatnil si 0,024% denne čo je

8,76% ročne. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamietol.

Ďalej predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 160,99
Eur, ktorú zmluvnú pokutu žiadal navrhovateľ zaplatiť v zmysle Hlavy 7. Ukončenie úverovej zmluvy o
poskytnutíúveru,§6ÚverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008004661 uzavretej dňa 03.08.2010, keď u uvedeného

ustanovenia úverových podmienok vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených
pod písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý
poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úroku s tým, že ide o čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver
riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,

ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkamizákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov odporcu vyplývajúcich

z Úverovej zmluvy č. 4008004661 uzavretej dňa 03.08.2010, ktorá úverová zmluva z pohľadu
právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 1 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako
už bolo konštatované vyššie. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože spotrebiteľský

úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou
prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie
a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa

týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo
zistené, že formulár Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriace

neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008004661 uzavretej dňa 03.08.2010, bol navrhovateľom
evidentne vyhotovený vopred, odporca úverovú zmluvu podpísal bez možnosti ovplyvniť text formuláru
úverových podmienok, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporcu ako
spotrebiteľa,vprípadeporušeniajehopovinnostípodľaúverovejzmluvy,uhradiťnavrhovateľovizmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah

Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť Úverovej zmluvy č. 4008004661 uzavretej dňa 03.08.2010 vrátane dojednania o zmluvnej
pokute, mohol iba uvedenú úverovú zmluvu s úverovými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo
ju ako celok prijať, vrátane dojednaniu o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej
pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia

povinností navrhovateľa ako veriteľa nie je v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008004661 uzavretej dňa
03.08.2010 vôbec dojednaný prípadný nárok odporcu ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty
navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola
individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností,

a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru

súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľskýchúverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho
možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľov a nie je rozhodujúca vôľa a

subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v Úverových zmluvných podmienkach
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008004661
uzavretej dňa03.08.2010predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkuapodľa§53ods.5Občianskeho
zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle §
153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty. Z neplatnej

zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, a preto súd
návrh v časti o zaplatenie sumy 160,99 Eur považoval za nedôvodný.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v
časti o zaplatenie sumy 709,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 709,80 Eur
od 19.09.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže určiť, že peňažné plnenie sa vykoná

v splátkach. Takto súd učinil vzhľadom na finančnú situáciu odporcu a prihliadol aj na skutočnosť, že
právny zástupca navrhovateľa súhlasil so splátkami vo výške 30 Eur mesačne.

Súd o trovách konaniach rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa výsledku
konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 38 % a hrubý úspech odporcu v rozsahu
62 % a tým daný prevažný čistý úspech odporcu v rozsahu 24 % , čo v konečnom dôsledku znamená

právo odporcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Trovy
konania si však odporca neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú, súd mu preto náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.