Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212205419
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212205419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. S. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: otca L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, zastúpeného
JUDr. Margitou Keszegh, advokátkou so sídlom Komárno, Jókaiho 24 a matky Mgr. I. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom
Komárno, Ul. biskupa Királya 6, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka a advokátka JUDr.
Natália Borsosová, IČO: 47 251 395, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

István Vajk Katona, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 27. mája 2014 č. k.
12P/71/2012-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:
Súd mal. L. S. G., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň, otec
každý nepárny týždeň s tým, že k prevzatiu a k odovzdaniu dieťaťa dôjde vždy v deň predchádzajúci
danému týždňu, t. j. v nedeľu o 19.00 hod.

Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase prevziať dieťa v bydlisku druhého rodiča a každý z
rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase dieťa druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti.

Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom výživné n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa maloletého L. S. G. zveril do osobnej starostlivosti otca,
ktorý bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť platiť výživné na mal.
dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc
dňom vyhlásenia rozsudku. Zročnosť výživného určil vždy do 15-teho toho ktorého mesiaca vopred k
rukámotcamal.dieťaťa.Stykmatkysmaloletýmdieťaťomupraviltak,žematka jeoprávnenástýkaťsas
mal. dieťaťom každý pondelok až piatok v čase od 16.30 hod. do 20.00 hod., každú párnu sobotu v čase
od 9.00 hod. do 20.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že styk sa

bude realizovať v mieste bydliska matky na adrese O. XX. Otcovi uložil povinnosť dieťa riadne pripraviť
a včas odovzdať matke v mieste bydliska matky a matke uložil povinnosť dieťa riadne a včas vrátiť otcovi
na tom istom mieste. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konania nepriznal s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 až 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako aj zisteným
skutkovým stavom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že obaja rodičia majú silný citový vzťah k
dieťaťu a majú vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo

ako najvhodnejšie riešenie striedavá osobná starostlivosť o dieťa, ak prekážkou nebude konfrontačný
vzťah medzi rodičmi a zdravotný stav matky dieťaťa. V priebehu konania však zistil, že zdravotný stav
matky napriek jej tvrdeniam sa nestabilizoval. Zatajila skutočnosti ohľadne svojho zdravotného stavu
svojmu ošetrujúcemu lekárovi, čo súd vyhodnotil ako nezodpovedný prístup. Keďže v priebehu konania
došlo v podstatnej miere k upraveniu konfrontačných vzťahov medzi rodičmi, dieťa na základe dohody

rodičov matku pravidelne denne navštevuje a trávi s ňou niekoľko hodín. Takýto spôsob starostlivosti sa
javil v danej situácii ako najvhodnejší, s poukazom na to, že je potrebné, aby matka venovala zvýšenú
pozornosť stabilizovaniu svojho zdravotného stavu. V budúcnosti sa ani otec nebránil prípadnej zmene
výchovného prostredia, avšak z obavy o dieťa v súčasnej dobe nesúhlasil so zverením dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti dospel k záveru, že bude vhodné,
ak starostlivosť o dieťa bude zabezpečovať otec a matka bude s dieťaťom v každodennom kontakte.

Zároveň matke určil výživné podľa jej schopností, možností a majetkových pomerov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku a nariadenia striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch od pondelka rána do
nasledujúceho pondelka rána u jedného z rodičov a od nasledujúceho pondelka rána do ďalšieho

pondelka rána do starostlivosti druhého z rodičov, aby každý z nich mohol byť s dieťaťom pri
všetkých jeho školských aj mimoškolských aktivitách. Mala za to, že súd pri rozhodovaní v tejto veci
nevychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ale prihliadol len na návrh otca. Poukázala na
výsledok vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že ideálnym riešením v danom
prípade je striedavá osobná starostlivosť. Z písomného potvrdenia MUDr. C. vyplýva, že jej zdravotný

stav jej nebráni vo výchove maloletého dieťa a ani ho neohrozuje. Tvrdila, že z potvrdenia MUDr. C. zo
dňa 06. 05. 2014 nevyplýva, že by zmenila svoje stanovisko k jej schopnosti starať sa o dieťa v plnej
miere. Ďalej dôvodila, že s maloletým sú spolu každé popoludnie, kedy sa s ním učí, pripravuje do školy
na nasledujúci deň, avšak nemajú priestor na voľnočasové aktivity. Styk počas víkendov je tiež upravený
tak, že víkendové aktivity sú obmedzené len na miesto bydliska dieťaťa, pretože ani jeden celý víkend

v mesiaci by nemal dieťa ani jeden z rodičov. Navyše z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
dieťa má vytvorený rovnaký komfort tak u otca tak aj u matky.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a rozhodol správne. Poukázal na

zdravotný stav matky. Mal za to, že striedavá starostlivosť by mohla destabilizovať pomery dieťaťa a
mohla by mať negatívny dopad na psychický vývoj maloletého.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal odvolanie matky na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 2 OSP a § 214
ods. 1 OSP), na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom oboch rodičov maloletého dieťaťa a kolízneho
opatrovníka a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa §
220 OSP, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

V danej veci otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Žiadal, aby maloletý bol zverený do jeho
osobnej starostlivosti s poukazom na to, že s matkou dieťaťa spolužitie prerušili vo februári 2012. Od
uvedeného obdobia žijú oddelene a dieťa je doposiaľ v jeho starostlivosti. Z návrhu vyplývala žiadosť
určenia výživného vo výške 50,- eur a taktiež navrhol upraviť styk matky s dieťaťom každý deň od

pondelka do piatka od 17.30 hod. do 20.00 hod. v mieste bydliska matky a každú párnu sobotu v čase
od 9.00 hod. do 20.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod. v mieste bydliska
matky maloletého dieťaťa. Matka navrhovala nariadenie striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 Zákona o rodine,

ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V
tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa
týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa
zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú.
S účinnosťou od 01.07.2010 vstúpilo do platnosti ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak

sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia
záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme
dieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťousúhlasí
aspoň jeden z rodičov, potom súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na
udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.

Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému
dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok

8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie
na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina
základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina
sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo

na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť
od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Striedavá osobná starostlivosť, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej
starostlivosti každého z rodičov po určitú, presne určenú dobu, napríklad 1 týždeň, 2 týždne či mesiac

u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Zákon však neurčuje dĺžku doby, počas ktorej
by malo byť dieťa u každého z rodičov, jej určenie zákon ponecháva na úvahe súdu. Ide o pomerne
prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo oboch rodičov na výchovu
dieťaťa po ich rozchode. Zo zákonnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti vyplýva, že predpokladmi
na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené,

sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, -
lepšiamožnosťzaisteniapotriebdieťaťapritomtospôsobeosobnejstarostlivostiakoprivýlučnejosobnej
starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o
osobnústarostlivosťodieťa(zdôrazňujeme,žepredpokladomniejezáujemobidvochrodičovostriedavú
osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba),

- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, rešpektovať
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia,akoajnaschopnosťrodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.

Predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je aj
vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potriebmaloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou
(dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa.
Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb,

aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie
rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude
spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. Súd
pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, resp. pri schvaľovaní rodičovskej dohody, nesmie
opomenúť výsluchom zistiť praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda

ako by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého
rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné
veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná,
teda napríklad či by malo dieťa u každého z rodičov vlastnú izbu a pod. Nutnosť pravidelného sťahovania
množstva vecí maloleté dieťaťa vníma mimoriadne negatívne. Medzi rodičmi by nemal byť zásadný
rozpor ani v otázkach financovania potrieb dieťaťa, t.j. financovanie ošatenia, školských pomôcok,

výletov, výcvikov a pod. Pokiaľ je na mimoškolské aktivity dieťaťa, napríklad na športové či umelecké
aktivity, potrebné zabezpečiť dopravu, súd by mal tiež zistiť, či je v možnostiach obidvoch rodičov
zabezpečiť ju dieťaťu. Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu na dieťa a pod.

Pokiaľ ide o záujem dieťaťa, tak jeho záujmom nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti
obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem
iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je
dobrým rodičom.

Odvolací súd vyhodnotil zistený skutkový stav vo svetle zhora popísaných záverov. Mal za preukázané,
že v danej veci sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie maloletého L. S. do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Niet sporu o tom, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu
od februára 2012. Maloleté dieťa zostalo v starostlivosti otca v Obci O., kde aj navštevovalo materskú
školu. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie a na výsledky tohto

dokazovania odvolací súd poukazuje. Je nesporné, že z dokazovania vykonaného údom prvého stupňa
(lekárska správa od MUDr. I. C., znalecký posudok znalkyne PhDr. G. C., správy zo šetrenia vykonaného
Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, vyjadrenia rodičov maloletého) vyplynulo, že obidvaja
rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, pričom matka
požadovala v konaní striedavú osobnú starostlivosť a bolo povinnosťou súdu skúmať, či táto striedavá

osobná starostlivosť bude v záujme maloletého.

Ako už bolo uvedené, záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch
rodičov a pokiaľ to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady k jeho výchove a
okrem iného uznáva rolu a dôležitosť i druhého rodiča v živote dieťaťa. V tomto konaní však nebolo

preukázané, že by práve záujem mal. dieťaťa bránil zveriť ho do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Obidvaja rodičia totiž preukázateľne majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane
bytových pomerov a svojím doterajším životom dávajú záruku jeho riadnej výchovy. Vzájomné citové
väzby medzi dieťaťom a každým z rodičov sú hlboké, obojstranné, čo potvrdili nielen závery znaleckého
posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia

dospelých, PhDr. G. C., ale podporne i správa ošetrujúcej lekárky matky MUDr. I. C.. Naviac, obaja
rodičia sú schopní vytvoriť z psychologickej aj citovej stránky vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa a
ani u jedného z rodičov znalkyňa nezistila také osobnostné charakteristiky, ktoré by im bránili vychovávať
svojedieťa.Jedinouprekážkouprevýrokostriedavejvýchovemaloletéhobolzdravotnýstavmatky.Otec
v priebehu konania vyjadril svoju obavu o maloletého v prípade jeho prespávania u matky s poukazom

na jej zdravotný stav a teda, že matka trpí epilepsiou. Samotná ošetrujúca lekárka sa však niekoľkokrát v
konanívyjadrilavtomsmere,žediagnózamatkyjejnebránivstarostlivostiodieťavplnomrozsahu,svoje
dieťa neohrozuje. Jej ochorenie je stabilizované a po rokoch môže byť vyliečená a lieky jej budú odňaté.
Odvolací súd zohľadnil snahu matky, ktorá ukončila pracovný pomer v U. a presťahovala sa bližšie k
maloletému. Zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa prakticky stretáva s maloletým denno-

denne v poobedných hodinách. Spoločne sa venujú školským povinnostiam a v závere dňa matka dieťa
odovzdáotcovi,keďbyprirodzenemalispolutráviťvoľnýčasaintímnechvílevyplývajúcesrodičovského
postavenia pri hrách dieťaťa, pri ukladaní na spánok, citovom zbližovaní, maznaní a ráno pri vstávaní.Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené všetky predpoklady pre aplikáciu
ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Poukazujúc na vyššie uvedené závery odvolací súd maloletého
zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia. Nielenže každému z rodičov poskytuje rovnocenný časový priestor, ale i dostatočný
priestor na náročnejšie aktivity s dieťaťom, na ucelenejšie výchovné pôsobenie na dieťa a naproti
tomu dieťaťu zabezpečuje väčší kľud a pocit stability výchovného prostredia aj počas víkendov. V
tejto súvislosti len odvolací súd poznamenáva, že akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany
rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať

na výchove dieťaťa a zvlášť v jeho záujme. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch
rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality a bojom o dieťa a absenciou pohnútok na trýznenie druhého
rodiča skrz svoje vlastné dieťa.

Pri určení výživného odvolací súd spravujúc sa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na mal. L. neurčil. Vychádzal pritom z v zásade

rovnakých majetkových a zárobkových pomerov rodičov dieťaťa s taktiež zo skutočnosti, že dĺžka
osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa je rovnaká, počas ktorej bude jeho povinnosťou potreby
dieťaťa zabezpečovať v plnom rozsahu, rovnako ako maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré sa

mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.