Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200362
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200362.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov

senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: NDŽ, s.r.o., so
sídlom Košická 2, 010 65 Žilina, právne zastúpený: Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B,
821 05 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 307728/2013 zo dňa
16.09.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 307728/2013 zo dňa 16.09.2013, ktorým žalovaný podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 9006031/1/174528/2013
zo dňa 10.04.2013, ktorým rozhodnutím Colný úrad Žilina nepovolil obnovu konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím Colného úradu Žilina č.j. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998. V žalobe poukazuje
na nezákonnosť rozhodnutí obidvoch stupňov správnych orgánov. V tomto zmysle už pri vstupe vozidla
na územie Slovenskej republiky, ale aj zo samotných rozhodnutí colného úradu a žalovaného vyplýva,
že colný úrad porušil zákon v ust. § 17 ods. 6 písm. n) Colného zákona, keď nevykonal a nezabezpečil
sprievod osôb a vozidla, ktorým mal byť predmetný tovar na územie Slovenskej republiky dovezený,

nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, teda porušil ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zákona
č.71/1967Zb.,spoukazomna§415Občianskehozákonníka,nesplnilvšeobecnúprevenčnúpovinnosť,
porušil § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, keď colný úrad vymeral dovoznú platbu na základe
tranzitného vyhlásenia č. 602100700104 zo dňa 07.01.1997 s tým, že v odseku 31 nákladové kusy a
popis je uvedené 7899 kusov a označenie tovaru športové potreby + športové odevy. Z tohto hľadiska je
rozhodnutie o oznámení colného dlhu č. 16-6021/98 nepravdivé a nezákonné, pretože názov tovaru v
tranzitnom vyhlásení nie je uvedený tak, aby bolo možné určiť, o aký druh tovaru určeného jednotlivo ide.

Ďalším dôvodom nezákonnosti tranzitného vyhlásenia je ten, že v pravej časti odseku 1 je uvedený údaj
T1, ktorý sa uplatňuje, ak ide o prepravu tovaru cez colné územie viacerých štátov s podmienkou jeho
prekročenia najmenej jednej hranice. Bola vytvorená fiktívna predstava, že ide o reálny tovar, reálnej
ceny, pričom nie je možné z označenia tovaru zistiť, o aký tovar v skutočnosti išlo, v skutočnosti išlo
o päťročné ležiaky bez predajnej hodnoty v stave zodpovedajúcemu rozpadajúcim sa obalom, ktorý
nik nekúpil, z ktorého dôvodu bol po dobu piatich rokov prepravovaný medzi jednotlivými predajnými
miestami tak často, že došlo k rozpadu jeho vonkajších obalov. Žalobca poukázal aj na genézu konania

o návrhu na povolenie obnovy konania. Návrh bol podaný predchádzajúcim právnym zástupcom podľatvrdenia odvolacieho orgánu dňa 30.10.2000. Podľa návrhu na obnovu konania žalobca v postavení
účastníka konania sa o dôvodoch zakladajúcich obnovu konania dozvedel dňa 04.10.2000. Colný úrad
túto skutočnosť akceptoval, keď plynutie lehoty troch mesiacov, odo kedy sa o dôvode konania dozvedel

vrozhodnutíonepovoleníkonaniač.3179/570-1/2/2002zodňa15.01.2003nenamietal.Tútoskutočnosť
nenamietal ani v ďalšom rozhodnutí z roku 2004, v ktorom obnova konania bola povolená. Prvýkrát
uplynutie lehoty troch mesiacov na podanie návrhu na obnovu konania uviedlo ministerstvo financií vo
svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2005. Skutočnosťou, ale je, že účastník konania sa dozvedel o
dôvodoch obnovy konania ako je uvedené v návrhu na obnovu konania dňa 04.10.2000. Tieto sa zrejme

dozvedelosoboupredchádzajúcehoprávnehozástupcuzúradnéhozáznamuGenerálníhoředitelstvícel
č. j. 19341-86 zo dňa 29.07.2000. Predchádzajúci právny zástupca tento úradný záznam, ako aj ďalšie
listinné dôkazy musel získať od tretej osoby, keďže mu Generální ředitelství cel písomne požadované
informácie odmietlo poskytnúť a odkázalo ho na colné orgány Slovenskej republiky. Predmetný úradný
záznamjedátumovooznačenýdňa20.07.2000.Medzitýmtodňomadňom04.10.2000,ktorýjeuvedený
v návrhu na obnovu konania sa predmetný záznam musel najskôr dostať k uvedenej tretej osobe a až

následne k žalobcovi v postavení účastníka konania. Táto skutočnosť svedčí, že žalobca v postavení
účastníka konania sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel nie dňa 20.07.2000 ako to tvrdí colný
úrad, ale dňa 04.10.2000 a teda, že návrh na obnovu konania bol podaný v zákonom stanovenej
lehote. Colný úrad napriek tomu, že vedel o tom, že Generální ředitelství cel odmietlo na písomnú
žiadosť žalobcu požadované informácie poskytnúť, odkázalo ho na colné orgány Slovenskej republiky,

colný úrad tieto skutočnosti v komunikácii s Generálním ředitelstvím cel, aj keď mal túto povinnosť
nepreveroval. Zdôraznil, že táto lehota bola akceptovaná 5 rokov. V tejto súvislosti po 5, resp. 13 rokoch
sa informačné zdroje a pamäťové stopy stratili a listinné dôkazy podľa informácií Generálního ředitelství
cel boli skartované, prenáša sa zodpovednosť v tejto veci na žalobcu, aj keď nebol povinný vo veci tejto
lehoty zabezpečiť a predložiť dôkazy. Podľa ustanovenia zákona účastník konania je povinný v návrhu

na obnovu konania uviesť dôvody a skutočnosti svedčiace, že návrh je podaný včas. Tieto náležitosti
žalobca splnil, keď ako dôvod obnovy konania uviedol skutočnosť, že podľa zistení colných orgánov
Českej republiky tovar na územie Slovenskej republiky nebol dovezený, pretože tovar deklarovaný
v tranzitnom colnom vyhlásení ešte v mesiaci december 1998 sa nachádzal v sklade odosielateľa
spoločnosti EKOINVEST a.s. s tým, že ako skutočnosť svedčiacu, že návrh je podaný včas uviedol, že

uvedené skutočnosti sa podarilo zistiť dňa 04.10.2000. Ak by zásada súčinnosti s účastníkom konania,
zásada pomoci a poučenia bola uplatnená na začiatku, boli by v súčinnosti s účastníkmi konania zistili
zdroj informácií a čas, kedy sa účastník konania o týchto informáciách dozvedel.

V časti b žaloby žalobca sa venoval rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia o povolení obnovy konania mimo
odvolacieho konania.

V časti c žaloby poukazoval na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. MF/12924/2004-75.

V časti d žaloby poukázal na zastavenie nového konania vo veci obnovy konania povolenej rozhodnutím
Colného úradu Žilina č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004, ktoré rozhodnutie o zastavení konania s
poukazom na § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb., ktoré bolo napokon zrušené rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline, pričom Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 5Sžf/62/2011 zo dňa 23.08.2012
potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o zrušení rozhodnutia Colného úradu Žilina, ktorým bolo
zastavené nové konanie. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí vyslovil právny názor, že v
ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o návrhu žalobkyne na obnovu konania
s prihliadnutím na právny názor vyslovený už v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave pod č.k.

1S/68/2005-100 zo dňa 24.04.2008 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/64/2008
zo dňa 21.07.2009 pokiaľ ide o podmienky obnovy konania v predmetnej veci. Ďalej poukázal aj na
vyslovený právny názor Krajského súdu v Žiline č. 10S/32/05 zo dňa 04.11.2005, v ktorom súd zaviazal
žalovaného povinnosťou dôsledne sa vysporiadať s tvrdeniami žalobcu, na ktoré poukazuje vo svojom
návrhu na obnovu konania. To znamená v obnovenom konaní bude musieť žalovaný vykonať príslušné

dokazovanie za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia materiálnej pravdy.

Podľa názoru žalobcu žiaden zákon neustanovuje, že by zrušením rozhodnutia o povolení obnovy
konania v minulom odvolacom konaní sa konanie o obnove konania dostalo na začiatok, teda do
štádia návrhu na povolenie obnovy konania s tým, že nič nebráni tomu, že zrušením rozhodnutia o
povolení konania nenastali právne účinky zastavenia nového konania, ktoré sa začalo právoplatnosťou

rozhodnutia o povolení obnovy konania. Poukázal na to, že v ustanoveniach § 63 až § 64 zákona č.71/1967 Zb. sa v prospech ľudí zaviedlo konanie o návrhu účastníka konania na obnovu konania v
dvoch štádiách s tým, že prvé štádium sa končí a druhé štádium sa zo zákona začína právoplatnosťou
rozhodnutia o povolení obnovy konania, keďže nové konanie bezprostredne nadväzuje na rozhodnutie

o povolení obnovy konania. Faktom tiež je, že toto právo na nové konanie ako druhé štádium konania o
obnove konania začaté právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania zavedené v prospech
právnických a fyzických osôb zákonom nie je možné zvrátiť v ich neprospech zneužitím práva správnymi
orgánmi, ich účelovým zrušením rozhodnutia o povolení obnovy konania a tým aj zrušením nového
obnoveného konania, pretože konanie, ktoré sa legálne začalo právoplatným rozhodnutím o povolení

obnovy konania a má prebiehať tak, ako každé iné začaté konanie, nemožno zrušiť, ale len zastaviť
a pre zastavenie predmetného nového konania, ako to potvrdili uvedené dve rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline nie sú splnené podmienky. Vo veci návrhu na obnovu konania, v ďalšom konaní, do
ktorého bola vec vrátená sa má rozhodnúť v novom obnovenom konaní a nie v konaní o povolení
obnovy konania. Celé dokazovanie colný úrad vybavil tvrdením, že výsluchy osôb, ktoré sa zúčastnili
na obchodnej operácii je návrhom, ktorý v tomto konaní colný úrad hodnotil ako duplicitný, pretože boli

získané výpovede osôb, ktoré sa na vývoze a dovoze tovaru zúčastnili a ktoré preukazujú dovoz tovaru
a sú uvedené v tomto rozhodnutí. Neuviedol, že sa odvoláva na výsluch U.. A., predsedu predstavenstva
spoločnosti EKOINVEST a.s. - český vývozca, ktorý mal záujem na veci v tom, aby potvrdil skutočnosti
fiktívneho tovaru, pretože od tohto závisela možnosť uskutočnenia fiktívnej krádeže predmetného tovaru
na území SR a následne možnosť uplatnenia poistného plnenia v poisťovni Kooperativa a.s. Zlín

titulom fiktívnej krádeže, vylákanie poistného plnenia od poisťovne Kooperativa, a.s. Zlin ku prospechu
spoločnosti EKOINVEST. Colný úrad vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré výpovede a ktorých osôb
ako podklad použil, možno len predpokladať, že ak použil výsluhy osôb z trestného spisu, tak len
výsluchy Ing. A., jeho príbuzných alebo spriaznených osôb, ktoré mali z uvedeného dôvodu záujem
na prospechu Ing. A., preto už z uvedených dôvodov nemajú právny význam. Colný úrad ani z týchto

nešpecifikoval žiadne dôkazy, nevykonal ich, nebolo nariadené ústne pojednávanie, nehodnotil ich
jednotlivo, všetky vo vzájomných súvislostiach tak, aby bolo zrejmé, ktorými dôkazmi, proti ktorým
dôkaz,vecobjasnil.Presvojerozhodnutienepoužilvýsluchyvšetkýchosôbzúčastnenýchnapredmetnej
obchodnej operácii tak, ako to navrhoval žalobca v postavení účastníka konania, ktorých zároveň
špecifikoval. Žalobca mal za to, že predmetný obchod bol fiktívny obchod, predmetný tovar ako bol

deklarovaný bol fiktívny tovar a že s použitím fiktívnych obchodných dokladov boli vystavené predmetné
colné vyhlásenia českých a slovenských orgánov a s použitím ktorých sa mala vytvoriť fiktívna predstava
o reálnom obchode, ktorého cieľom nebol predaj tovaru na územie SR, ale titulom fiktívnej krádeži
vylákanie poistného plnenia od poisťovne Kooperativa.

V časti e žaloby poukazoval na podmienky obnovy konania. Poukazoval na tvrdenia zo strany colných

orgánov, ktoré sú plné absurdít, colný úrad obchodné doklady nehodnotí, nemôže tvrdiť, že ku konaniu o
povolení obnovy konania je pre colný úrad podstatný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, teda medzi
spoločnosťou EKOINVEST a. s. a spoločnosťou RBC s.r.o., pretože pre znehodnotenie obchodných
dokladov vrátane kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.1996 a jej prílohy č. 1 z jej prílohy z 08.01.1997 nemá
podklad pre takéto tvrdenie. Poukazuje na to, že nie je pravda, že cena pre vývoz bola zmluvne určená,

ani to, že účastníkom konania sú prezentované názory na obchodné transakcie bez priameho vyjadrenia
účastníkov týchto obchodných transakcií. Opätovne zdôraznil, že Krajský súd v Žiline v rozsudku
10S/32/05 nezaviazal colný úrad na konanie o povolení obnovy konania, ani na zastavenie konania
o povolení obnovy konania, ale zaviazal na konanie o obnove konania v štádiu nového obnoveného
konania. Žalovaný a colný úrad vnímajú správne konanie na úseku colníctva tak, že z ich povinností zistiť

presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom obstarať podklady pre rozhodnutie, majú najprv
vykonať iné orgány verejnej moci a oni to potom posúdia zrejme opäť na základe svojich skúseností.
Žalovaný opäť zamieňa fakt - nie domnienku o počte krabíc a jemu zodpovedajúcemu možné možnosti
uloženia tovaru, ktorý bol naložený v nakladacom priestore vozidla len za úvahu o tomto počte krabíc
napriek existencii dôkazov, ktoré tento fakt potvrdzujú, obsiahnutých medzi inými aj vo výpovedi Ing. A.

A., konajúceho v mene spoločnosti EKOINVEST, a.s. v postavení českého vývozcu a vo výpovediach
F. a J. G., ktorí mali prepraviť predmetný tovar na územie Slovenskej republiky. Z ich výpovedí vyplýva,
že vozidlo bolo naložené v kartónoch 1 meter vysokých a po celej nakladacej ploche vozidla. Za tejto
okolnosti, aby bol tovar naložený tak, ako bol deklarovaný, musel by byť využitý celý nakladací priestor
a pri výške nakladacieho priestoru vozidla 2,400 milimetra, muselo by vozidlo byť naložené v ďalšej 1

meter vysokej vrstve krabíc a v ďalšej vrstve v jej polovičnej výške a s tým, že ani pri takomto naložení
vozidla by tovar tak, ako bol deklarovaný, nebolo možné naložiť na predmetné vozidlo. Colný úrad
hovorí, keď pri použití jednoduchých jednoduchých počtov je zistiteľné, že objem nakladacieho priestoruvozidla, ktorým mal byť tovar dovezený je 70 m3, zároveň podľa výpovedí svedkov bol tovar naložené
v objeme 24 m3 a preto pri objeme predmetného tovaru 79,5 m3 podľa znaleckého posudku by musel
byť krabicami zaplnený priestor v ďalšom objeme 54,5 m3, ktorý v návese nebol a musel by byť na

prepravu krabíc v takomto množstve použitý druhý náves. Pretože tovar bol deklarovaný v objeme
79,5 m3, bol naložený na vozidlo len v objeme 24 m3, aj táto skutočnosť dokazuje, že predmetný
tovar na území Slovenskej republiky nebol dovezený ako bol deklarovaný. Všetky relevantné dôkazy
svedčiace v prospech žalobcu sú zachytené v listinách z predmetného obchodného prípadu a v trestnom
spise, takže aj po 16-tich rokoch ich možno opakovane vykonať a hodnotiť, pretože žiaden zákon

nestanovuje lehotu, po uplynutí ktorej by listinné dôkazné prostriedky a dôkazy v nich obsiahnuté stratili
právne účinky. Posudzovanie tejto skutočnosti, ktorá sa týka obchodnej operácie na území iného štátu
nemá v danej právnej veci vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný, ani colný úrad neuviedli
prečo tieto skutočnosti nemajú vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Účastník konania v odvolaní
spochybňuje vývozné a dovozné colné vyhlásenie, nie je povinnosťou colného úradu vždy vykonávať
úplnú vnútornú a colnú kontrolu, naopak účastník konania v čase dovozu nevyvíjal žiadnu aktivitu na

jej vykonanie a to aj s prihliadnutím na výkon špedičnej činnosti, ktorý mal dostatočné skúsenosti s
prepúšťaním tovaru do navrhovaného režimu. Colná kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorú určili
colníci. Colné vyhlásenia sa po prepustení tovaru stávajú rozhodnutiami o tovare v nich uvedenom.
Tvrdenie o neoverovaní údajov na colnom vyhlásení č. 602100700104 z 08.01.1997 je tvrdeným, ktoré
nemá oporu v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise. Rozhodnutia o prepustení tovaru

sú pre následné vymeranie dovozných platieb rozhodujúcimi, čo do množstva druhu a colnej hodnoty
tovaru pokiaľ sa následnou kontrolou nepreukáže opak, prípadne sa pred colným dohľadom, ktorý
colný orgán vykonáva nepreukážu iné skutočnosti rozhodujúce pre vymeranie dovozných platieb, čo v
danom prípade sa nestalo. Spochybňovanie množstva tovaru po lehote odňatých spod colného dohľadu
nie je v tomto prípade možné colným úradom prijať, vzhľadom na nemožnosť fyzicky skontrolovať

tovar a tiež s ohľadom na to, že tento mal byť skontrolovaný fyzicky na území Českej republiky pred
prepustením do režimu vývoz. Nie je povinnosťou colného úradu vždy vykonávať úplnú vnútornú colnú
kontrolu. Vychádzajúc z tohto tvrdenia a contrario platí, že je povinnosťou colného úradu vykonať úplnú
vnútornú kontrolu v prípadoch, ak si to okolnosti konkrétneho prípadu vyžadujú. Takýmto prípadom
bola nesporne skutočnosť, že predmetný tovar a vozidlo sa prepúšťalo do colného režimu v nočných

hodinách,takžeprevádzkovépomerycolnéhopriechoduPCLysápodJavorinouúplnúvnútornúkontrolu
umožňovali. Ďalšou skutočnosťou bola skutočnosť, že podľa sprievodných dokladov mal byť dovážaný
tovar v hodnote 15.000.000,- Sk a colníci, keďže ako je uvedené vykonávali colnú kontrolu na základe
sprievodných dokladov, boli s tým uzrozumení. Ďalej hrozilo nebezpečenstvo úniku na dovoznej platbe v
sume 5.000.000,- Sk, prípadne aj škoda na tovare v hodnote 15.000.000,- Sk v prípade jeho odcudzenia.

Vzhľadom na uvedené bolo vykonanie vnútornej colnej kontroly odôvodnené, pokiaľ ju colný úrad
nemienil vykonať, bol povinný podľa § 17 ods. 6 Colného zákona vykonať alebo zabezpečiť sprievod
predmetných osôb, dopravného prostriedku a tovaru k colnému úradu určenia. Žalobca nenamieta
samotnú možnosť vykonania colnej kontroly, kontrolou sprievodných dokladov, ani skutočnosť, že colné
vyhlásenia sa potvrdením colného úradu stali rozhodnutím, ale namieta ich nezákonnosť z hľadiska

zistenia skutočného stavu veci, o ktoré sa colný úrad ani len nepokúsil otvorením nakladacieho priestoru,
kedy aj na prvý pohľad by bol zistil, že tovar nie je dovážaný tak, ako bol deklarovaný v sprievodných
dokladoch, v ktorých ako to uvádza kontrolu vykonal.

Nové konanie je procesným konaním a spravuje sa Správnym poriadkom a nie činnosťou podľa
osobitného zákona. Colný úrad teda mal konať z úradnej povinnosti v zmysle § 32 ods. 1 v spojení s

§ 3 Správneho poriadku. Nemožnosť zmarenia a získania priamych dôkazov o jeho množstve, druhu
a hodnote po jeho odňatí spod colného dohľadu zavinil colný úrad svojvoľným nevykonaním colného
dohľadu kontrolou tovaru a sprievodných listín a stavom tovaru na vozidle, ako aj nezabezpečením
a nevykonaním doprovodu predmetných osôb vozidla a tovaru k colnému úradu určenia. Uviedol, že
absurdít je v napadnutom rozhodnutí také množstvo, že ani nie je možné sa ku všetkým vyjadriť. Protokol

Finančního úřadu Zlín č. 217495/00/303934/0689 z 29.11.2000, má povahu zistenia zamestnancom
českej colnej správy a bol tiež vyhotovený bez toho, aby sa žalobca k obsahu protokolu mohol pri jeho
spísaní vyjadriť a keďže ide o ústne konanie podľa českého práva žalobca bol účastníkom konania a
toto konanie bolo vedené bez toho, aby žalobca v postavení účastníka mohol Ing. A. položiť otázky.
Dosiahnutie cieľa obnovy konania nie je možné bez obstarania vykonania a hodnotenia dôkazov, ktoré

svedčianovýmskutočnostiam,ktorévyšlinajavoponadobudnutíprávoplatnostipôvodnéhorozhodnutia.
Žalovaný opomenul uviesť, ako si predstavuje posúdenie toho, či existuje skutkový a právny dôvod
na povolenie obnovy konania, ak nie vykonaním a hodnotením dôkazov pri plnom uplatnení dôkaznejteórie pretože jej odmietnutím ostáva len možnosť svojvôle. Samotné právoplatné ukončenie veci
nemá na povolenie obnovy konania vplyv, pretože obnova konania umožňuje prekonanie prekážky rei
iudicata, preto z úradnej povinnosti dodatočne správny orgán obstaraním, vykonaním a hodnotením

dôkazov musí objasniť skutkové a procesné okolnosti, ktorých výpočet je uvedený v § 62 Správneho
poriadku. Žalovaný neuviedol, aký iný rozsah a obsah dokazovaných skutočností mal na mysli, keď
jednak nahrádza dokazovanie vyjadrením k námietkam a keď jednak hovorí o námietkach, ktoré
obsahujú konkrétne údaje napriek tomu, že žalobca uviedol takéto údaje najmä v podaní č. ADV. sp.
0112/05-2006/14-2004 a sám konkrétne údaje, ako to svedčí aj toto tvrdenie neuvádza a drží sa len

všeobecných téz, ktoré nič konkrétne neriešia. Tvrdenia o poisťovacom podvode podľa názoru žalobcu
prinášajú nové poznatky o skutočnom stave veci v tom, že vychádzajú z relevantných dôkazov trestného
a správneho spisu a na základe ich reálneho hodnotenia reprezentujú jediný možný záver, že zmyslom
predmetnej transakcie bolo vylákanie poistného plnenia. Rozhodnutie colného úradu č. 16-6021/98
zo dňa 18.01.1998 nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci aj v zmysle ustanovenia § 46
nezákonným rozhodnutím. Žalobca nepopiera, že nebol dovezený tovar, ale popiera, že nebol dovezený

tovar tak, ako bol deklarovaný z hľadiska jeho druhu, množstva, kvality a colnej hodnoty. Žalovaný a aj
colný úrad neustále opakujú vo svojich rozhodnutia, že žalobca svoje argumenty stavia na domnienkach,
pričom aj samotný žalovaný v postavení ochrancu práva záujmov účastníka konania, ako aj záujmov
štátu opiera sa o domnienku, keď uvádza, že právoplatný trestný rozkaz musel zohľadniť aj prípadné
rozpory v naložení tovaru, v ktorých vyslovil pochybnosť Krajský súd v Trnave. Je nepravdou, že by

účastník konania popieral právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trnava. Žalobca nespochybňuje
dovoztovaru,alespochybňujedovoztovarutak,akoboldeklarovanýatak,akobolpoužitýnaoznámenie
colného dlhu. Žalobca nepopiera rozhodnutia súdov v predchádzajúcich veciach tak, ako to žalovaný
uvádza, pretože boli vydané v súlade s ich právomocou, ale ani ich nekamufluje, uvádza fakty a
konkrétne dôkazy a na ich základe, pretože je tu v predmetnej veci ďalšie konanie a len sa uchádza

o priaznivé rozhodnutie a to aj podľa názoru žalobcu je to legálny spôsob obhajoby svojich práv.
Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nemôže bez ďalšieho odvolávať na právoplatnosť trestného rozkazu
Okresného súdu Trnava.

V časti f žaloby označenej k novým skutočnostiam a dôkazom uviedol pod fa: podrobne sú nové
skutočnosti a dôkazy uvedené jednak vo vyjadrení žalobcu zo dňa 29.06.2006, ale najmä a podrobnejšie

v ďalšom vyjadrení č. 0112/05-2006/14-2004 zo dňa 24.01.2014, ktoré colnému úradu bolo doručené
dňa 24.01.2014. V obidvoch podaniach sú konkrétne dôkazy, ktoré svedčia v prospech obnovy konania,
predpokladom tu ale je, že sa uplatnia pravidlá hodnotenia priamych a nepriamych dôkazov s tým, že
tieto konkrétne dôkazy nepochybne preukazujú, že nešlo o reálny obchod, ani o reálny tovar a teda,
že predmetný tovar tak, ako bol deklarovaný a tak, ako bola z neho vymeraná dovozná platba nebol

dovezený na územie Slovenskej republiky a teda, že colný dlh v rozsahu rozhodnutia z roku 1998
Colného úradu Žilina nevznikol. Tu žalobca poukazuje len na tieto nové skutočnosti a dôkazy. Tieto
zároveň špecifikoval pod bodmi 1 až 27.

V časti fb žaloby sa vyjadril k hodnoteniu dôkazov, čo je uvedené na č. l. 39 až 45 žaloby. Podľa
názoru žalobcu tieto skutočnosti a dôkazy sú novými skutočnosťami a dôkazmi, lebo vyšli najavo

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 16-6021/98 zo dňa 01.08.1998
vydaného v konaní, ktoré sa má obnoviť, majú podstatný vplyv na uvedené rozhodnutie, pretože
dokazujú skutočnosť, že predmetný tovar nebol dovezený na územie Slovenskej republiky tak, ako bol
deklarovaný a teda, že colný dlh nevznikol z tovaru a vo výške tak, ako sa to v uvedenom rozhodnutí
uvádza, nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka, pretože účastník konania o nich nevedel

a nepochybne existovali v čase konania o vydanie uvedeného rozhodnutia oznámením colného dlhu.
Tým sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona
č. 71/1967 Zb.. Rovnako je splnená aj podmienka obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č.
71/1967 Zb., pretože colné rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998 sa opiera
ocolnévyhláseniečeskýchcolnýchorgánovč.21368057-00028-2zodňa18.01.1997acolnévyhlásenie

slovenských orgánov č. 602100700104 zo dňa 08.01.1997, ktoré sa vrátane dokladov súvisiacich
s týmito colnými vyhláseniami z vyššie uvedených dôvodov ukázali ako nepravdivé. Rozhodnutiami
prvostupňového správneho orgánu, aj rozhodnutím žalovaného boli porušené všetky základné zásady
správneho konania uvedené v časti I. žaloby - § 3, § 18 ods. 1, 2, § 29 ods. 1, § 30 ods. 1 písm. h),
i), § 32 ods. 1, 3, 5, § 40, § 46, § 47 ods. 1, 3, § 62 ods. 1 písm. a), e), § 64 ods. 1, § 65 ods. 2

zákona č. 71/1967 Zb.. Taktiež boli porušené ustanovenia zákona na úseku hmotného práva - § 17 ods.
6 písm. n), § 28 ods. 1 písm. b), § 65 ods. 1, 7, § 198 ods. 3 písm. d) Colného zákona č. 180/1996Z.z., § 1 ods. 5 príloha č. 1, ods. 31 príloha č. 5, ods. 31 pre tlačivá č. 6, 7 vyhlášky č. 82/1993 Z.z.
v znení vyhlášky č. 218/1994 Z.z., Medzinárodný dohovor CEFTA, čl. 2 ods. 2 prílohy 1, prílohy III.
časť II. ods. 1, bod 3 Medzinárodného dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, ktorým je Slovenská

republika viazaná, § 415 Občianskeho zákonníka. Boli uplatnené tieto spôsoby nekonania žalovaným
a Colným úradom Žilina. Tieto boli špecifikované na č.l. 45 až 47 žaloby pod písmenami a) až q). Tieto
formy nekonania boli povýšené na princíp správneho konania, dokazujú, že skutočnosti v konaní o
vydaní napadnutého rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, nešlo o správne konania a preto by ich nemal
tolerovať žiadny súd s tým, že žalobca žiada, aby rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené a vo veci súd vyslovil právny názor s tým,
že odkáže vec do nového konania vo veci konania právoplatne ukončeného rozhodnutia Colného úradu
Žilina č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998.

K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán. Žalovaný správny orgán sa stotožnil so
zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. K žalobným námietkam uvádza, že na stranách 2 až 4
žaloby ponúka právny zástupca žalobcu úvahy k základným zásadám správneho konania, pritom v tejto

časti žaloby nie sú uvedené žiadne skutočnosti týkajúce sa žalobou napadnutého rozhodnutia, preto
sa k tejto časti nevyjadruje. Na stranách 4 až 7 žaloby uvádza svoje úvahy žalobca k predchádzajúcim
konaniam, že predchádzajúce konania neboli vedené v súlade so zákonom. Žiadna z námietok žalobcu
uvedená v tejto časti žaloby sa netýka žalobou napadnutého rozhodnutia. Žaloba na stranách 7 až 45
je súbor úvah, konštrukcia domnienok a názorov žalobcu, ktoré vôbec neobjasňujú, v čom by mala

spočívať domnelá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.09.2013. Právny názor žalovaného,
ktorý vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu veci zodpovedá vykonanému dokazovaniu a
rešpektuje právne názory príslušných súdov vyslovený v jednotlivých konaniach, vedených na podnet
žalobcu v minulosti. Colný úrad i žalovaný v postavení odvolacieho orgánu boli pri prejednaní veci,
ktorá je predmetom žaloby - nepovolenie obnovy konania povinné rešpektovať právny názor vyslovený

Najvyšším súdom SR v poslednom rozsudku sp. zn. 5Sžf 62/2011 zo dňa 23.08.2012, ktorým bol
potvrdený rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/12/2011 zo dňa 20.07.2011. V predmetnom
rozsudku NS SR uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o návrhu
žalobcu na obnovu konania s prihliadnutím na právny názor vyslovený už v rozhodnutiach Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1S 68/2005 zo dňa 24.04.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Sžf/64/2008 zo dňa 21.07.2009 pokiaľ ide o podmienky obnovy konania v predmetnej veci.
Najvyšší súd SR konštatoval, že neprichádza do úvahy zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm.
i) Správneho poriadku z dôvodu prekážky rei iudicatae. Vyslovil právny názor vo veci o návrhu, resp. vo
veci návrhu účastníka konania o povolenie obnovy konania neexistuje v súčasnosti žiadne rozhodnutie.
Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžf 64/2008 zo dňa 21.07.2009, ktorým bol

potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 68/2005-100 zo dňa 24.04.2008, v ktorom
bola zamietnutá žaloba účastníka konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva financií
zo dňa 15.11.2004. Súd v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a aj s tým, že
predložený súdnoznalecký posudok nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1
písm.a)Správnehoporiadku.Tentobolvypracovanýdňa18.02.2004ažalobounapadnutérozhodnutieo

vymeraní colného dlhu bolo vydané dňa 08.01.1998. Vyslovil Najvyšší súd SR právny názor, že z dôvodu
nepreukázania existencie skutočnosti odôvodňujúcich obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a)
Správneho poriadku, o ktoré opieral účastník konania svoj návrh, žalovaný posúdil podľa § 65 ods. 1
Správnehoporiadkurozhodnutieopovoleníobnovykonaniaakovydanévrozporesozákonom.Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf 64/2008 zo dňa 21.07.2009 nespochybnil konštatovanie, že žalobca

nepreukázal nedodanie tovaru na územie Slovenskej republiky, nedošlo k spochybneniu skutočnosti,
že dôkazy predložené účastníkom konania, ani v spojení s dôkazmi zadováženými správnymi orgánmi
nepreukázali fiktívny dovoz tovaru a nevyvrátili skutočnosť, že predmetný tovar bol vyvezený z Českej
republiky tak, ako vyplýva z príslušných colných a sprievodných dokladov. Žalovaný trvá na tom,
že postup colných orgánov pri posudzovaní žiadosti žalobcu o povolenie obnovy konania bol plne v

súlade so Správnym poriadkom i s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. S ohľadom na
charakter námietok žalobcu, ktorý prezentuje svoje úvahy v konaní jednotlivých osôb vykonávajúcich
prepravu tovaru, vo vzťahu ku ktorému colný dlh vznikol, je potrebné poukázať na skutočnosť, že
predmetom konania je návrh obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím colného úradu
č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998. Všetky skutkové okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik colného dlhu,

boli predmetom skúmania príslušných orgánov v čase vydania rozhodnutia o vzniku colného dlhu.
Skutkový stav veci bol predmetom skúmania colných orgánov Slovenskej republiky, Českej republiky,orgánov činných v trestnom konaní a tiež súdnych orgánov, či už v rámci preskúmavania zákonnosti
rozhodnutia vydaných v správnom konaní alebo v konaní pri rozhodovaní o trestnom čine. Žiaden z
týchto orgánov nepreukázal pravdivosť alebo správnosť opisu skutkového stavu veci žalobcom tak, aby

to odôvodňovalo povolenie obnovy konania. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreukazuje
ani nepotvrdzuje opis skutkového deja a jeho právnej kvalifikácie tak, ako ho prezentuje žalobca. Žiaden
orgán verejnej moci, ktorý sa danou právnou vecou zaoberal nekonštatoval právo účastníka konania
na povolenie obnovy, resp. povinnosť správneho orgánu obnovu konania v predmetnej veci povoliť.
Uvedené je opodstatnené absenciou zrejmého dôvodu pre povolenie obnovy konania v zmysle § 62

ods. 1 Správneho poriadku. S ohľadom na nemožnosť aplikácie ust. § 62 ods. 1 Správneho poriadku
obmedzilajžalobcasvojesnaženieodosiahnutieobnovykonanianaust.§62ods.1písm.a)Správneho
poriadku, avšak doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by správnemu orgánu umožňoval povolenie
obnovy konania podľa citovaného ustanovenia. Žalobcom uvádzané dôkazy a tvrdenia nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, ani nevyplývajú zo zistení správnych a súdnych orgánov v rámci dlhého
časového obdobia od vzniku colného dlhu po súčasnosť, ale sú založené len na jeho úvahách, názoroch

a domnienkach. Z takýchto úvah správny orgán vychádzať nemôže. Tiež nemôže spochybňovať zistenia
orgánov činných v trestnom konaní, ani súdov o tom, že sa určitý skutok stal a o spôsobe akým sa stal.
Colný úrad napr. nemôže tvrdiť, že tovar nebol dovezený na colné územie, keď príslušný súd rozhodol o
krádeži tohto tovaru na colnom území. Opakované úvahy žalobcu o počte krabíc v nákladnom priestore
vozidla prepravujúceho predmetný tovar sú vzhľadom na to, že skutkový stav bol v predchádzajúcich

konaniach dostatočne zistený irelevantné. Colné orgány žalobcom navrhované dôkazy, ktoré mali byť
podstatné pre rozhodnutie vo veci vykonali na území Slovenskej republiky dožiadaním príslušných
orgánov v Českej republike, pričom dôkazy, ktoré boli vykonané preukázali práve opačný výsledok,
ako prezentoval žalobca vo svojich návrhoch a podaniach. Pravdivosť, či nepravdivosť jednotlivých
výpovedí a ostatných skutkových zistení danej právnej veci a v iných súvisiacich konaniach posudzovali

príslušné orgány verejnej moci. Žalobca v celom konaní sústavne formuluje tvrdenia o fiktívnosti
dovozu predmetného tovaru. O fiktívnosti rôznych uzatvorených zmlúv v súvislosti s predmetným
tovarom. Žiadne z týchto tvrdení nebolo preukázané, pričom žalobcom namietané skutočnosti neboli
len predmetom skúmania colného úradu, ale tiež ich skúmalo množstvo ďalších orgánov verejnej moci
v rôznych konaniach, či už z moci úradnej alebo na základe podania účastníka konania. Úvahy žalobcu

o poisťovacom podvode tiež neprinášajú žiadne nové poznatky o skutkovom stave veci a nemajú
žiadnu právnu relevanciu. Žalovaný ich vo svojej rozhodovacej činnosti teda nemohol zohľadniť. Žalobca
sa zaoberá poistným podvodom bez preukázania tvrdenia a tvrdí, že spoločnosť EKOINVEST a. s.
si ponechala len nepodstatnú časť tovaru bez trhovej hodnoty pre prípad kontroly colnými orgánmi
a pre prípad vyšetrovania políciou. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je podložené žiadnym dôkazom,

pričom kvalitu dovážaného tovaru v súčasnosti nemožno opätovne overiť, avšak je zrejmé, že colná
hodnota tovaru v čase jeho dovozu nebola namietaná ani do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Colného úradu Žilina. V danej veci ide o návrhové konanie, kde je povinnosťou žalobcu preukázať
ním namietané skutočnosti, resp. predložiť relevantné dôkazy, čo nebolo žalobcom splnené. Colný
úrad preveril vývoz tovaru v rámci spolupráce s príslušnými právnymi orgánmi v Českej republiky s

výsledkom, ktorý nepotvrdil žalobcove tvrdenia. Colnou hodnotou tovaru je pritom prevodná hodnota
tovaru - fakturovaná cena, ktorú mohli v tomto prípade dohodnúť len predávajúci a kupujúci, v žiadnom
prípade nie colný orgán. V konaní postupoval colný úrad v súlade s platným zákonom a deklarované
údaje o tovare prijal bez výhrad. Colný úrad vymeral platby podľa sprievodných dokladov a nie bez
relevantného dôkazu ako opakovane namieta žalobca. Pri prepustení tovaru do navrhovaného colného

režimu bola vykonaná colná kontrola s výsledkom, kedy tovar bol prepustený do navrhovaného režimu
a rozsah kontroly nebol napadnutý účastníkom colného konania, ani inou osobou. Spochybniť v tomto
konaní množstvo dovezeného tovaru nie je možné, pretože neexistuje žiaden relevantný dôkaz o
inom ako deklarovanom množstve tovaru. Kontrola dvoch krabíc v súlade s príslušnou legislatívou
Českej republiky bola kontrolou čiastočnou a jej výsledok sa vzťahuje na celé množstvo deklarovaného

tovaru. Príslušným útvarom českej colnej správy bolo potvrdené, že predmetný tovar bol vyvezený z
colného územia Českej republiky. V otázke preukázania trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie
návrhu na povolenie obnovy konania žalovaný súhlasí so zistením prvostupňového správneho orgánu,
ktorý konštatoval, že žalobca dodržanie lehoty nepreukázal. Tiež je nutné súhlasiť s názorom colného
úradu, podľa ktorého je povinnosť preukázať dodržanie trojmesačnej subjektívnej lehoty na strane

účastníka konania, nie na strane colného úradu, ktorý logicky nemôže vedieť, kedy sa niekto o určitej
skutočnosti dozvedel inak ako z jeho tvrdenia predloženého primeraným a presvedčivým dôkazom.
Preukázanie dodržania trojmesačnej subjektívnej lehoty v zmysle § 63 ods. 3 Správneho poriadku je
nevyhnutné vo vzťahu ku každému jednotlivému novému dôkazu alebo skutočnosti, ktoré účastníkkonania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku navrhuje ako dôvod obnovy konania.
Ak účastník konania uvádza rôzne skutočnosti alebo dôkazy, musí preukázať dodržanie trojmesačnej
subjektívnej lehoty vo vzťahu ku každej z nich. Predmetom konania v danej právnej veci nie je štúdium

právnej teórie dokazovania v správnom konaní, ani polemika s rôznymi teoretickými úvahami právneho
zástupcu žalobcu, ale predmetom konania je posúdenie, či existuje zákonný a skutkový dôvod na
povolenie obnovy konania o vymeraní colného dlhu, ktoré bolo právoplatne ukončené v roku 1998.
Colné orgány v danom konaní nevykonávajú dokazovanie v merite právoplatne rozhodnutej veci o
vzniku colného dlhu, kde by prichádzal do úvahy iný rozsah i obsah dokazovaných skutočností, než

v prebiehajúcom konaní. Prípadný rozpor so zákonom sa skúma pri konaní o návrhu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku, čo v danom prípade nie je
predmetom konania. Žalobcom uvádzané spôsoby nekonania žalovaným a colným úradom sú súborom
subjektívnych právnych a skutkových konštrukcií s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia o vymeraní
colného dlhu zo dňa 08.01.1998, ktoré žalobca v zákonom určenej lehote nenapadol odvolaním a ktoré
pôvodne akceptoval s tým, že vymeranú sumu cla zaplatil. Uvedené rozhodnutie žalobca nenapadol ani

pred uplynutím lehoty na odvolanie mimoriadnym opravným prostriedkom, podnetom na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čo je právny inštitút, ktorý slúži práve na nápravu nezákonných
rozhodnutí, resp. rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom ako to o rozhodnutí o vymeraní
colného dlhu zo dňa 08.01.1998 sústavne tvrdí. Žalobca podal návrh na povolenie obnovy konania,
čo je právny inštitút, ktorý slúži na odstránenie skutkových nedostatkov rozhodnutia, resp. konania,

ktoré k jeho konaniu viedlo. Žalobca do dnešného dňa nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval
povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že obidve
rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom.

Žalobca súdu dňa 30.04.2014 doručil podanie, v ktorom poukazuje na značné úsilie štátu, ktoré
vynakladá prostredníctvom štátnych orgánov na zabránenie daňových únikov spôsobovaných fiktívnymi

obchodmi nepoctivých obchodníkov, využívajúc pritom špeciálne tímy profesionálov finančnej správy
a policajného zboru a na boj proti zločineckým skupinám, v tejto oblasti zavádza nové daňové
trestné činy a iné typy sankcií. S aktivitami štátu v tejto oblasti treba nepochybne súhlasiť, pretože
daňové podvody značne krátia príjmy štátneho rozpočtu, čo spôsobuje nedostatok finančných
prostriedkov v iných sférach. Fiktívne obchody sú realizované takmer so všetkými komoditami, počnúc

od poľnohospodárskych produktov cez minerálne oleje, diamantový prášok, brilianty, cukor až po
slnečnicový olej a nehnuteľnosti. Poukazuje aj na príklady tzv. fiktívnych obchodov.

Žalovaný k uvedenému podaniu uviedol, že žalobca uvádza, že rovnaké znaky fiktívneho obchodu
sú splnené pri obchode realizovanom spoločnosťou EKOINVEST konajúcou osobou Ing. A.. Žalovaný
uvádza, že predmetom žaloby nie je dokazovanie skutkového stavu v rôznych podvodných konaniach

neznámych osôb, ktoré prezentuje žalobca a ktoré ostatní ani nie sú odvolaciemu konaniu orgánu
známe a s prejednávanou vecou nesúvisia, ale posúdenie otázky, či existujú skutkové a právne dôvody
na povolenie obnovy konania. Vlastný opis fiktívneho obchodu podľa predstavy žalobcu nemôže byť
správnym orgánom považovaný za reálny dôkaz. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2014
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu postoja žalovaného, ale opätovne

zopakovalúvahyotom,akopodľanehodošlokrealizáciifiktívnehoobchodu,akébolipodľanehodôvody
podania zapojených osôb. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj
prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom
žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, na takto zistený

skutkový stav veci boli potom správne aplikované právne predpisy a to konkrétne zákon č. 71/1967 Zb.,
preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;

c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na

konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;

d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo

trestným činom.

Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v
odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 62 ods. 3 predmetného zákona obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi
konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo

veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi
správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania
a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa § 63 ods. 3 zákona návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote
3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

Podľa § 63 ods. 4 zákona po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na

obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

Podľa § 63 ods. 5 zákona proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).
Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie
ešte nevykonalo.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím pod č. 9006031/1/174528/2013 zo dňa 10.04.2013 nepovolil

obnovu konania podľa § 63 zákona č. 71/1967 Zb. a to ukončeného právoplatným rozhodnutím Colného
úradu Žilina č.j. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998, ktorým colný úrad žalobcovi konania oznámil dňa
12.01.1998colnýdlhvovýške5.282.499,-Sk.Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiasprávnyorgán
poukázal na to, že rozhodnutím zo dňa 08.01.1998 bol žalobcovi oznámený dňa 12.01.1998 colný dlh
vo výške 5.282.499,- Sk. Podľa § 99 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. tranzit je režim, ktorému podliehatovar dopravovaný pod colným dohľadom od jedného colného orgánu k druhému colnému orgánu.
Tranzitná operácia je doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.
Colný orgán odoslania je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa začína tranzitná operácia. Colný orgán

určenia je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa tranzitná operácia končí. Colným orgánom určenia
podľa odseku 53 rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 602100700104 z 08.01.1997 bola pobočka 5962
Nové Zámky s lehotou dodania tovaru do 10.01.1997, ktorá je uvedená v odseku D rozhodnutia Colného
úradu Žilina č. 602100700104 z 08.01.1997.

Podľa § 99 Colného zákona deklarant zodpovedá colnému orgánu za splnenie povinností, ktoré

vyplývajú z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným
orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou
uzáverou a s pripojenými dokladmi. Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý vie alebo vzhľadom na
okolnosti prípadu by mohol vedieť, že deklarant nesplnil povinnosti vyplývajúce z režimu tranzitu
a že tovar podlieha colnému dohľadu v režime tranzit, je povinný zabezpečiť, aby tovar bol za
podmienok určených colným orgánom odoslania dopravený colnému orgánu určenia v nezmenenom

stave s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi. Colný orgán odoslania rozhodne, za
akých podmienok prepustí tovar a ako sa zabezpečí jeho totožnosť. Totožnosť tovaru sa zabezpečuje
podľa povahy tovaru a účelu dovozu alebo vývozu priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej
pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek
a výrobných čísiel alebo iným vhodným spôsobom. Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová;

kusová colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová na zariadenia uzatvárajúce priestor
dopravného prostriedku alebo kontajnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontajnerov sa
zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou
alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných orgánov.
Priloženie colnej uzávery za dopravné prostriedky, kontajnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v

colných a iných dokladoch. Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené
na tovare a v prepravných alebo sprievodných listinách, potvrdených colnými orgánmi iných štátov je
možné uznať za podmienky, ak poskytujú spoľahlivú záruku na zabezpečenie totožnosti. Totožnosť
tovaru bola v tomto prípade zabezpečená priloženou colnou uzáverou 13/306. S poukazom na § 101
Colného zákona režim tranzitu je ukončený dopravením tovaru s príslušnými dokladmi v súlade s

podmienkamiustanovenýmipretentorežimkcolnémuorgánuurčenia.Hlavnýmzodpovednýmvodseku
50 rozhodnutia colného úradu z 08.01.1997 č. 62100700104 bola fyzická osoba oprávnená v podnikaní
Oskar Andor - OSKÁR, Hlboká 3, Nové Zámky. V tomto odseku bol údaj potvrdený podpisom prepravcu.
Podľa § 99 až § 103 Colného zákona účinného v čase prijatia colného vyhlásenia pre režim tranzit
mal byť tovar za vyššie uvedených podmienok dodaný colnému orgánu určenia. Colný úrad na základe

podozrenia z nedodania tovaru colnému orgánu určenia preveril pátracím listom z 14.02.1997 dodanie
tovaru colnému orgánu určenia. Výsledkom bola odpoveď, že tovar nebol Colnému orgánu určenia Nové
Zámkydodaný.ListomColnéhoúradu,pobočkaLysápodMakytouzo06.02.1997bolvyzvanýprepravca
na oznámenie miesta, kde sa zásielka nachádza. Prepravca listom z 12.02.1997 Colnému orgánu Žilina
oznámil, že tovar bol odcudzený a prípad vyšetruje PZ Trnava. Na základe takto zisteného stavu veci

pobočkou Lysá pod Makytou bol spísaný protokol o zistení porušenia colných predpisov D3 6021/1997
z 28.02.1997. Vo veci porušenia colných predpisov rozhodol Colný úrad Štúrovo rozhodnutím zo dňa
04.12.1998, ktorým bol prepravca uznaný zodpovedným za nedodržanie podmienok ustanovených na
tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením režimu tranzit. Toto rozhodnutie bolo v
konaní o podanom odvolaní potvrdené rozhodnutím colného riaditeľstva zo dňa 26.01.1999. Vyššie

uvedené skutočnosti preukázali, že tovar nebol dodaný colnému orgánu určenia, ako aj skutočnosti,
že tovaru nebolo pridelené colné schválené určenie v súlade s colnými predpismi. Rozhodnutím
Colného úradu Žilina č. 602100700104 z 08.01.1997 bolo preukázané, že tento na územie Slovenskej
republiky vstúpil. Colný úrad pobočka Lysá pod Makytou rozhodnutím z 08.01.1998 č. 16-6021/98
oznámil žalobcovi colný dlh vo výške 5.282.499,- Sk. Účastník konania - žalobca pri predmetnom colnom

režime tranzit zabezpečil colný dlh podľa § 216 Colného zákona. Podľa § 208 Colného zákona, ak
je za splnenia colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú za spoločných a nerozdielnych
dlžníkov. Colný dlh bol rozhodnutím colného úradu zo dňa 26.01.1999 povolený uhradiť v splátkach.
V súvislosti s odcudzením tovaru bolo začaté konanie PZ SR v Trnave a toto je ukončené. Žalobca
v návrhu na obnovu konania zo dňa 24.10.2000 okrem iného uvádza, že tovar na územie Slovenskej

republiky dopravený nebol, pretože tovar, ktorý bol deklarovaný v tranzitnom vyhlásení sa v mesiaci
december 1998 nachádzal v sklade odosielateľa EKOINVEST a.s.. Toto tvrdenie nebolo doložené
žiadnym dôkazom, návrh neobsahoval prílohy podporujúce tvrdenie účastníka konania. Žalobca tvrdí,že uvedené skutočnosti sa podarilo zistiť dňa 04.10.2000. Nepredložením dôkazu o tom, že tovar sa
nachádzal v Českej republike, colný úrad nemá možnosť posúdiť trojmesačnú lehotu na podanie návrhu
na obnovu konania. Žalobca bol vyzvaný písomnosťou zo dňa 08.11.2000 na predloženie dôkazu na

podporu svojich tvrdení uvedených v návrhu na obnovu konania. Žalobca žiadal poskytnúť informácie
vo vzťahu ku Generálnemu riaditeľstvu cel Českej republiky. Odpoveďou generálneho riaditeľstva cel
Českej republiky bol fax 33590/00-81 z 20.11.2000, v ktorom je uvedené, že takúto informáciu nemôže
poskytnúť a bol odkázaný na konanie orgánov slovenskej colnej správy. Slovenská colná správa úkon
preverenia vývozu vykonala z vlastného podnetu. Odpoveďou bola správa českej colnej správy zo

dňa 17.09.2002 s konštatovaním, že tovar uvedený v colnom vyhlásení č. 21368057-00028-2 zo dňa
08.01.1997bolvyvezenýtak,akoboldeklarovaný.Vykonanounáslednoukontroloupoprepustenítovaru
a kontrolou spoločnosti EKOINVEST bolo zistené, že tovar bol zakúpený na základe kúpnej zmluvy od
spoločnosti KÖNIG SPORT s.r.o. so sídlom v Kolíne dňa 22.08.1996, v nasledovných ôsmich dňoch
bol tovar štyrikrát predaný, pričom posledný predaj bol späť spoločnosti EKOINVEST. Všetky účtovné
operácie sú zaúčtované v príslušných účtovných dokladoch EKOINVEST. Preverením databázy colnej

správy bolo zistené, že vývoz sa uskutočnil a nebola preukázaná žiadna skutočnosť, že tovar uvedený
v colnom vyhlásení nebol vyvezený tak, ako bol deklarovaný.

Dôvodom povolenia obnovy konania mala byť skutočnosť, že tovar sa nachádzal v Českej republike,
ktorá skutočnosť nebola v lehote troch mesiacov od jej zistenia 04.10.2000 žiadnym spôsobom
preukázaná a nebola preukázaná ani neskôr. Faxovú správu zo dňa 20.11.2000 colný úrad nepovažuje

za novú v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) zákona o správnom konaní. Účastník konania návrh na obnovu
konania doplnil podaním zo dňa 27.05.2002. S poukazom na § 217 ods. 1 Colného zákona sa ručiteľ
v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú
výšku colného dlhu. Účastník konania prevzal ručiteľský záväzok. Aj v podaní návrhu na obnovu
konania zo dňa 24.10.2000 účastník konania tvrdí, že za colný dlh pre tento prípad ručil. Ručiteľ bol

účastník konania na základe záverečného vyhlásenia prijatého colnicou pod č. j. 3917/94. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal aj na prierez predchádzajúcich správnych konaní
a špecifikoval aj následne rozhodnutia, či už krajských súdov, resp. aj Najvyššieho súdu SR vo veci
rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania. Podľa všetkých doterajších zistení a dôkazov, ktoré
colnému orgánu sú známe, neexistuje skutočnosť alebo dôkaz, ktorý je takej kvality, že by mohol mať

podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Colný
úrad mal za to, že tovar bol dovezený, colný dlh vznikol jedenkrát, ručiteľský záväzok je preukázaný,
ak účastník konania nevedel o tom, že colný dlh nebol vymeraný prepravcovi stále mal možnosť podať
proti rozhodnutiu Colného úradu Žilina z roku 1998 odvolanie. Otázka, či sa tovar do auta nezmestil
je vyriešená, resp. bola vyriešená v rámci predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Žalobca navrhol preveriť dôkazy, ktoré boli získané počas vyšetrovania trestného činu, ktoré sú zároveň
špecifikované na č.l. 71 až 75 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Tieto preskúmal colný
úrad podľa ich obsahu. Obsah vyššie uvedených dôkazov, ktoré majú povahu verejných listín, colný
úrad a účastník konania nespochybnil. Tieto boli získané orgánmi na to príslušnými so závermi, ktoré
preukazujú dostatočným spôsobom, že tovar bol dovezený na územie SR. Rozhodnutie o prepustení

tovaru do režimu vývoz Českej republiky preukazuje, že tovar bol vyvezený. Tomuto predchádzalo
nakladanie tovaru, o ktorom je vykonané viacero dôkazov, ktoré spočívajú vo výpovediach osôb, ktoré
nakladalitovaraktorévýpovedecolnéúradnemámožnosťspochybniťlentým,žežalobcatotonaloženie
popiera. Tovar bol dovezený na územie Slovenskej republiky a osoby uvedené v zápisniciach alebo v
protokoloch, ktoré vypovedali ku skutočnostiam spojených s nakladaním tovaru, s jeho prepustením do

režimuvývoznaúzemíČeskejrepubliky,prepravuaprepustenímdorežimutranzitnaúzemieSlovenskej
republiky sa vo svojich výpovediach žiadnym spôsobom nevyjadrili, že tovar nebol naložený alebo
prepravovaný na územie Slovenskej republiky. Colný úrad má uvedenými písomnosťami predloženými
ORPZ Trnave získané dôkazy, ktoré preukazujú, že tovar bol naložený, prepustený do režimu vývoz
a následne prepravený na územie Slovenskej republiky. Zároveň bol colnému úradu doručený trestný

rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 5T/8/2012-1611 z 30.03.2012, podľa ktorého okrem iného obvinený
A.. C. G. po tom, čo sprostredkoval prevod obchodného podielu od spoločnosti RBC s.r.o. na U.. P. M. v
mesiaci november 1996, tohto požiadal o sprostredkovanie obchodu prostredníctvom tejto spoločnosti s
poškodenou spoločnosťou EKOINVEST a.s. Zlín, kde predmetom obchodu bol nákup športového tovaru
v hodnote 14.540.583,78 Sk, pričom obchod dohodol tak, že za tovar netreba zaplatiť pri jeho prevzatí,

ale až po jeho vyskladnení z colného skladu v Nových Zámkoch kam mal byť tovar v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 02.12.1996 dopravený, následne po predchádzajúcej vzájomnej dohode zabezpečil
dopravu prostredníctvom F. W. a spoluvodiča obvineného J. G., ktorý dňa 08.01.1997 na vozidle LIAZ100.45 ŠPZ: NZA 4219 pre tovar do Vsetína, Česká republika prišli s vedomím, že tovar nebude dodaný
do miesta určenia do colného skladu v Nových Zámkoch a teda nebude ani uhradený, po preclení
na colnici v Lysej pod Makytou vozidlo s tovarom po predchádzajúcom dohovore s obvineným C. G.

prevážali po vopred dohodnutej trase, ktorá nesmerovala v zmysle dohody uzatvorenej 17.12.1996
medzi EKOINVEST, spoločnosťou RBC a obvineným F. W. z Trenčína cez Piešťany do Nových Zámkov
a smerom na odpočívadlo Zeleneč, pričom počas tejto cesty predstierali, že vozidlo má znaky poruchy,
o ktorej v šifrovaných odkazoch telefonicky upovedomovali obvineného A.. C. G., kde na odpočívadle
Zeleneč pre predstieranú poruchu vozidla, toto nechali s kľúčom v zapaľovaní naštartované a v chode,

pričom po jeho uzamknutí obaja obvinení F. W. a J. G. spoločne vozidlo opustili, aj napriek tomu, že v
zmysle dohody medzi EKOINVEST, spoločnosťou RBC a obvineným F. W. tento postup bol v rozpore
so zmluvnými podmienkami, nakoľko vozidlo nesmeli opustiť obaja vodiči v rovnaký čas, v dôsledku
čoho následne došlo k odcudzeniu vozidla s obsahom športového tovaru, pričom vozidlo sa na druhý
deň našlo v obci Kľačany bez športového tovaru, čím poškodenej spoločnosti EKOINVEST a.s. Zlín
bola spôsobená škoda odcudzením športového tovaru vo výške 482.658,96 Eur. Obvinený F. W. a C.

G. a obvinený J. G. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli
iného do omylu a spôsobili na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchali obvinený F. W., obvinený
G. a obvinený G. trestný čin podvodu spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 1, § 250 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a za to boli aj odsúdení. Aj tento dôkaz ako výsledok
trestného konania, ktorý bol účastníkom konania uvádzaný v priebehu celého konania a pre ktorý bolo

konanie o povolení obnovy prerušené, preukazuje dovoz tovaru na územie Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené prezentácia dôkazov účastníka konania od podania návrhu na obnovu konania
spočívala v predkladaní dôkazov, ktoré nespĺňali podmienky § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Tieto
nepreukazujú, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na
rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Nové skutočnosti nie

sú uvedené, sú prezentované len indície a názory bez preukázania konkrétnym dôkazom, ktorý by
skutočne preukázal, že môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie o povolení obnovy konania. Žalobca
nijakým spôsobom neuvádza, že ním prezentované tvrdenia, indície nemohol uplatniť v konaní bez jeho
zavinenia. Taktiež neuviedol, kedy sa dozvedel o dôvodoch obnovy konania, ktorú skutočnosť neuviedol,
okrem tvrdenia, že tovar sa v Českej republike nachádzal v roku 1998. S týmto tvrdením sa vysporiadal

colnýúradtak,žeúčastníkkonaniapredložillenfaxovúsprávubezdôkaznejsily.Colnýúradtototvrdenie
preveril s opačným výsledkom v zahraničí, teda tvrdenie o tom, že tovar sa nachádzal v Českej republike
je ničím nepodložené a s prihliadnutím na ďalšie tvrdenia účastníkov colný úrad považuje tieto konania
účastníka za účelové, kedy neboli splnené podmienky § 62 Správneho poriadku.

Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo strany žalobcu bolo podané

odvolanie, v ktorom napáda rozhodnutie v celom rozsahu. Tvrdí, že návrh na obnovu konania bol
podaný včas, uvedené sú v ňom zreteľné dôvody obnovy konania s tým, že tieto sa podarilo zistiť dňa
04.10.2000. Podľa jeho názoru predmetom dokazovania mala byť téza, že tovar na územie Slovenskej
republiky bol dovezený, pretože túto tézu tvrdí colný úrad. Podľa názoru žalobcu sa colný úrad nachádza
v stave dôkaznej núdze a napriek tomu obnovu konania nepovolil. Správny orgán má vo veci presne a

úplne zistiť skutočný stav veci a rozhodol v danom prípade v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.
Všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré účastník konania uvádza v návrhu na obnovu konania a v ďalších
podaniach sú nové skutočnosti, ktoré v čase vydania rozhodnutia z roku 1998 účastníkovi konania neboli
známe, nielenže mohli mať, ale majú podstatný, ale absolútny vplyv na vydanie rozhodnutia a nemohli
sa uplatniť bez zavinenia účastníka, práve preto, že mu neboli známe a je preukázané, že rozhodnutia

colných orgánov, o ktoré sa colný úrad opiera sú nepravdivé.

O podanom odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 16.09.2013 pod č.
307728/2013 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prierez predchádzajúcich konaní vo veci.
Mal za to, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o nepovolení obnovy konania je vydané v

súlade so zákonom. Uviedol, že všetky skutkové okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik colného dlhu boli
predmetom skúmania príslušných orgánov v čase vydania rozhodnutia o vzniku colného dlhu. Skutkový
stav bol predmetom skúmania colných orgánov Slovenskej republiky, Českej republiky, orgánov činných
v trestnom konaní a tiež súdnych orgánov, či už v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutí
vydaných v správnom konaní alebo v konaní pri rozhodovaní o trestnom čine. Účastníkom konania vdoplnení odvolania predložil dôkaz - neoverenú fotokópiu úradného záznamu zo dňa 29.07.2000, tento
nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mala vplyv na colný dlh priznaný rozhodnutím colného úradu
č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998. Preverovanie vykonané dožiadaním príslušných orgánov Českej

republiky preukázalo vývoz tovaru, čo akceptovali všetky orgány verejnej moci konajúce v súvislosti
s danou právnou vecou. Úvahy účastníka konania o poisťovacom podvode neprinášajú žiadne nové
poznatky o skutkovom stave veci a nemajú žiadnu právnu relevanciu. Tvrdenie účastníka konania o
nezrozumiteľnosti a rozsiahlosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je opodstatnené. S ohľadom
na zložitú chronológiu a časovú náročnosť riešenia danej veci má písomné vyhotovenie rozhodnutia

veľký rozsah strán. Žalobca opakuje svoje názory na to, ako by podľa neho malo obnovené konanie
prebiehať. Spochybniť v tomto konaní množstvo dovezeného tovaru je pre colný úrad neprijateľné,
pretože neexistuje žiaden relevantný dôkaz o inom ako deklarovanom množstve tovaru. Účastník
konania namietal, že jeho povinnosťou bolo len uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o
tom,ženávrhjepodanývčas.Správnyporiadokv§62a§64jasneuvádza,ženovédôkazyaskutočnosti
musia mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli byť uplatnené v konaní bez zavinenia účastníka

konania a je tu určená lehota troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania o dôvodoch obnovy
dozvedel. Účastník konania tvrdí, že podľa zistení colných orgánov ČR tovar na územie Slovenskej
republiky nebol dovezený. Toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom a z pojmu vykazovaný účastník
konania vytvára stav, kedy tvrdí, že tovar nebol dovezený a nachádzal sa v sklade odosielateľa. Colný
úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol dôvody, prečo nebolo návrhu na povolenie obnovy rozhodnuté

kladne. Dôvody uvedené účastníkom nespĺňajú zákonom určenú podmienku podstatného vplyvu na
rozhodnutie v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) a tiež sa nepodarilo preukázať splnenie trojmesačnej
subjektívnej lehoty uvedenej v § 63 ods. 3 Správneho poriadku. V danom prípade účastník konania
uviedol, kedy podľa vlastného zistenia tvrdenia zistil, resp. sa o nich dozvedel, avšak toto tvrdenie
nepodložil žiadnym dôkazom o skutočnom stave, o časovom údaji získania nových skutočností, či

dôkazov. Colný úrad vykonal dostatok dôkazov v zahraničí a tuzemsku, kedy výsledkom bolo zistenie,
že tovar bol na územie Slovenskej republiky dovezený. Žalovaný zdôraznil, že povinnosť preukázať
dodržanie trojmesačnej subjektívnej lehoty je na strane účastníka, nie na strane colného orgánu.
Pokiaľ sa týka dokumentu zo dňa 29.07.2000 tu je uvedené, že tovar bol vykazovaný ako tovar na
sklade, čo automaticky neznamená, že sa tam fyzicky skutočne nachádzal. Žalobca sústavne poukazuje

na pochybné obchody a rôzne pochybné vzťahy osôb nakladajúcich s predmetným tovarom a ich
obchodných partnerov Nie je zrejmé, prečo práve domnelý údaj zo skladovej evidencie mal byť v rámci
všetkých týchto podvodných konaní namietaných účastníkom konania pravdivý a správny. Takýto doklad
zo dňa 29.07.2000 bol predložený účastníkom konania až v doplnení odvolania zo dňa 18.06.2013.
Nebolo preukázané, že táto písomnosť, tento dôkazný prostriedok bol doručený v lehote podľa § 63

ods. 3 Správneho poriadku. Jedná sa v danom prípade o dôkaz, ktorý v prípade úradného záznamu má
povahu záznamu o skutočnosti zistenej zamestnancom českej colnej správy bez toho, aby sa k obsahu
úradného záznamu vyjadrila iná osoba, ktorej sa takýto záznam týka. Naopak výpoveď v tomto prípade
Ing. A. A. v protokole o ústnom konaní na FÚ Zlín č. 217495/00/303934/0689 zo dňa 29.11.2000 je v
rozporesodvolanímsaúčastníkovkonanianatextuvedenéhoúradnéhozáznamu,kedyvýpoveďIng.A.

A. objasňuje vykazovanie tovaru na sklade v danom období. Účastník konania zároveň zamieňa pojmy
vykazovanie a nachádzanie sa tovarov v sklade odosielateľa. Tento úradný záznam nespĺňa podmienku
dôkazu, ktorý mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie, pretože jeho obsah hovorí o vykazovaní tovaru
a tvrdenie účastníka konania o tom, že tovar sa nachádzal na sklade nie je preukázané. Dôkazy získané
colným úradom bez akýchkoľvek pochybností toto vyvracajú. Žalovaný uviedol, že predmetom konania

je posúdenie toho, či existuje zákonný a skutkový dôvod na povolenie obnovy konania o vymeraní
colného dlhu, ktoré bolo právoplatne skončené v roku 1998. Aj z rozhodnutia Okresného súdu Trnava
v trestnej veci vyplýva, že predmetný tovar bol počas jeho prepravy na colnom území - Slovenskej
republiky odcudzený.

V predmetnej veci, ktorá je predmetom preskúmania pred tunajším súdom je potrebné poukázať na to,

že vo veci prebiehal prieskum viacerých rozhodnutí colných orgánov týkajúcich sa návrhu žalobcu na
povolenie obnovy konania, preto je potrebné v tomto kontexte poukázať na prierez rozhodovania vo veci
o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania.

Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu bolo preukázané, že Colnému úradu Žilina bol
dňa 02.11.2000 doručený návrh žalobcu zo dňa 24.10.2014 (v zastúpení JUDr. F. D.) na obnovu konania

ukončeného právoplatným rozhodnutím Colného úradu Žilina č.j. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998. Vnávrhu bolo uvedené, že žalobcovi ako ručiteľovi bola predmetným rozhodnutím uložená povinnosť
uhradiť colný dlh, ktorý vznikol porušením povinnosti vyplývajúcej z režimu tranzit - tranzitné vyhlásenie
č. 602100700104 za deklaranta- hlavný zodpovedný vo výške 5.282.499,-SK. Žalobca za uvedený

dlh ručil, na základe rozhodnutia o povolení splátok tento v splátkach platí. Uviedol, že podľa zistení
colných orgánov ČR však tovar na územie SR nebol dopravený, pretože tovar, ktorý bol deklarovaný v
horeuvedenom tranzitnom vyhlásení ešte v mesiaci december 1998 sa nachádzal v sklade EKOINVEST
a.s.. Colné orgány zistili, že na predmetný tovar do dnešného dňa nebol uplatnený odpočet DPH a
medzi predávajúcim a kupujúcim platba za predmetný tovar nebola uskutočnená. Uvedené skutočnosti

sa podarilo zistiť dňa 4.10.2000.

Z rozhodnutia Colného úradu Žilina pod č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998, na ktorom bola vyznačená
právoplatnosť dňa 28.01.1998 súd zistil, že colný úrad vydal rozhodnutie o vzniku colného dlhu podľa
§ 198 Colného zákona a to vo vzťahu k žalobcovi spolu vo výške 5.282.499,- Sk so špecifikáciou
uvedenou vo výrokovej časti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že tovar bol
prepustený do režimu tranzit dňa 08.01.1997 na tranzitné vyhlásenie č. 602100700104. Tovar nebol

hlavným zodpovedným firmou OSKAR nákladná doprava, Hlboká, Nové Zámky dodaný colnému orgánu
určenia. KRPZ v Trnave, odboru kriminálnej polície bola nahlásená krádež vozidla ŠPZ: NZA 42-19
a návesu ŠPZ: NZ 5950 aj s tovarom. Odbor kriminálnej polície v Trnave vykonáva šetrenie vo veci
krádeže. Dodanie tovaru colným orgánom nebolo Colnému orgánu Žilina, pobočka Lysá pod Makytou
preukázané. Colný dlh zabezpečila firma NDŽ spol. s.r.o., Košická 2, Žilina ( žalobca ) záručným

vyhlásením, ktoré prijal Colný úrad Žilina dňa 06.09.1994 pod č.j. 3917/94, v ktorom sa zaviazal uhradiť
spoločne a nerozdielne s dlžníkom colný dlh, ktorý vznikne porušením podmienok určených colným
orgánom pre tovar prepustený do režimu tranzit. Ak tento colný dlh nebude uhradený v zákonnej lehote
splatnosti, pristúpi colný úrad bezodkladne k jeho vymáhaniu podľa § 256 Colného zákona.

Dôvodom obnovy konania zo strany žalobcu mala byť tvrdená skutočnosť, že tovar sa nachádzal v

Českej republike, nebol dovezený na územie Slovenskej republiky, t.j. dôvod podľa ust. § 62 ods. 1 písm.
a) zákona č. 71/1967 Zb..

Colný úrad Žilina dňa 15.01.2003 vydal rozhodnutie pod č. 3179/570-1/2/2002, ktorým obnovu
konania nepovolil. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodovalo Colné
riaditeľstvo SR dňa 21.05.2003 tak, že rozhodnutie Colného úradu Žilina z 15.01.2003 zrušilo a vec

vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z obsahu spisového materiálu bolo ďalej zistené, že Colný úrad Žilina prerušil rozhodnutím č.
36-1/5/2001 zo dňa 14.06.2001 konanie do ukončenia vyšetrovania trestného činu sprenevery, ktoré
sa vedie proti obvinenému F.. Colný úrad Žilina prijal dňa 19.02.2004 dôkaz, ktorým bol súdnoznalecký
posudok č. 19/2004 z 18.02.2004 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilina v spolupráci s Ing.

Jarmilou Pastierikovou, Žilina, znalcom v odbore textílie - technológia textilnej výroby, výrobky z textilu.
A tento dôkaz bol colným úradom posúdený za nový dôkaz v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) zákona o
správnom konaní, ktorý spochybňuje prestup tovaru cez štátne hranice v momente dovozu tovaru.

Na základe tohto dôkazu Colným úradom Žilina rozhodnutím č. 219/4-1/2/2004 z 24.02.2004 bola
povolená obnova konania. Následne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo rozhodnutím pod

č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004 rozhodnutie colného úradu, ktorým bola povolená obnova
konania. Colné riaditeľstvo preskúmalo podľa § 65 ods. 1 zákona o správnom konaní zákonnosť a
odôvodnenosť vydania právoplatného rozhodnutia colného úradu zo dňa 24.02.2004 po skutkovej
a právnej stránke. Proti rozhodnutiu colného riaditeľstva bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo
Ministerstvo financií rozhodnutím MF/12924/2004-75 z 15.11.2004, pričom ministerstvo financií sa

stotožnilo s názorom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, že predložený súdnoznalecký posudok
nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania s poukazom na § 62 ods. 1 písm. a) Správneho
poriadku. V danom prípade išlo o nový dôkaz. Následne predmetné rozhodnutie Ministerstva financií
SR bolo preskúmavané prostredníctvom žaloby podanej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
1S 68/2005, kde žalobu podával žalobca, pričom bolo rozhodnuté tak, že žaloba bola prvostupňovým

súdom zamietnutá, rozsudok následne na základe odvolania bol potvrdený Najvyšším súdom SR podsp. zn. 5Sžf 64/08, pričom zo záveru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že znalecký posudok nie je dôvodom
na obnovu konania. Tento bol vyhotovený až dňa 18.02.2004. Rozhodnutie o oznámení colného dlhu
bolo vydané dňa 08.01.1998. Napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu tak nedošlo k

porušeniu zákona.

Ďalej je tiež potrebné poukázať aj na ďalšie rozhodnutie vedené pred Krajským súdom Žilina pod sp. zn.
10S 32/2005, ktorým rozsudkom zo dňa 04.11.2005 bolo zrušené rozhodnutie Colného úradu Žilina č.
1075/2005-600110zodňa24.01.2005ozastavení konaniapodľa§30ods.1písm.h)zákonač.71/1967
Zb. z dôvodu, že odpadol dôvod začatého konania na podnet správneho orgánu. Z rozsudku resp. jeho

odôvodnenia vyplýva, že bude sa musieť žalovaný vysporiadať s tvrdením žalobcu, t.j. v obnovenom
konaní bude musieť vykonať príslušné dokazovanie za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia veci.

Dňa 30.11.2006 colný úrad vydal rozhodnutie pod sp. zn. 60818/2006-6031 o prerušení konania, na
ktoré bol colný úrad zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Žiline 10S 32/2005 zo dňa 04.11.2005 a to
do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci žaloby proti rozhodnutiu Ministerstva
financií SR zn. MF/12924/2004-75 zo dňa 15.11.2004.

Následný postup prvostupňového správneho orgánu- Colného úradu Žilina bol taký, že zastavil konanie
vo veci podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne
rozhodlo. Išlo o dve samostatné veci. Pokiaľ žalobca namietal, že treba vychádzať z právoplatného
rozhodnutiač.219/4-1/1/2/2004z24.02.2004,totovsúčasnostiniejeprávoplatné,nakoľkobolozrušené
v rámci mimo odvolacieho konania a je právoplatne preskúmavané súdom.

Následne bolo konanie pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 21S 12/2011, kedy bolo žalobe
žalobcu vyhovené a bolo zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 2662/2010-1410 zo dňa
27.01.2011, ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného úradu č. 39729/2009 zo dňa 02.12.2009 o
zastavení konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod č.k. 5Sžf/62/2011 zo dňa 23.08.2012
rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil. Uviedol, že je potrebné rozhodnúť o návrhu žalobcu na

povolenie obnovy konania a zaoberať sa podmienkami povolenia obnovy konania s prihliadnutím na
právny názor vyslovený v rozsudkoch KS Bratislava č.k. 1S/68/2005 zo dňa 24.4.2008 v spojení s
rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Sžf/64/2008 zo dňa 21.7.2009.

Výsledkom následného postupu v správnom konaní bolo rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o nepovolení obnovy konania a následné rozhodnutie žalovaného, ktorý predmetné rozhodnutie

potvrdil s tým, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania s poukazom na § 62 a 63
Správneho poriadku. Tieto rozhodnutia správnych orgánov zostali predmetom prieskumu v tejto veci
podľa piatej časti O.s.p. - druhej hlavy t.j. § 247 a nasl O.s.p..

Súd sa stotožnil v danom prípade s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade neboli
splnené podmienky pre povolenie obnovy konania s poukazom na § 62 v spojení s § 63 Správneho

poriadku pre nedodržanie resp. nepreukázanie subjektívnej lehoty troch mesiacov na podanie návrhu
na obnovu konania a pre nesplnenie podmienok uvedených v § 62 ods. 1 Správneho poriadku.

Podstatným v prejednávanej veci bolo posúdenie, či prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný
správne rozhodol o tom, či bol návrh na obnovu konania nepovolený v súlade s ustanoveniami zákona
a to konkrétne Správneho poriadku. Žalobca predovšetkým poukazoval na skutočnosť, že správne

orgány mali vo veci ísť už do obnoveného konania s poukazom najmä na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline (sp. zn. 10S/32/2005), ktorý vec mal vrátiť už do obnoveného konania. Súd sa s týmto názorom
nestotožňuje, nakoľko pre colné orgány v danom prípade po vyššie špecifikovaných rozhodnutiach
aj jednotlivých súdov sa konanie pred správnymi orgánmi dostalo do štádia, kedy mal správne
prvostupňový správny orgán rozhodovať o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania. Uvedené

vyplývalo z posledného právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/12/2011, z
ktorého záveru odôvodnenia vyplynulo, že v ďalšom konaní bude potrebné rozhodnúť o návrhu naobnovukonaniasprihliadnutímajnanázoryvyslovenévrozsudkochKrajskéhosúduBratislavavspojení
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 64/08, pokiaľ ide o podmienky povolenia obnovy
konania. Obnovené konanie v danom prípade nie je možné vykonať, nakoľko ešte nebolo rozhodnuté

o povolení obnovy konania.

V danom prípade teda išlo o posúdenie návrhu na obnovu konania a v ňom uvedených skutočností zo
dňa 24.10.2000, ktoré vyplývalo z tvrdenia, že nedošlo k doprave tovaru na územie Slovenskej republiky
vzhľadom k tomu, že tento tovar sa mal nachádzať v sklade EKOINVEST a.s., Zlín.

Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a
nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve platí princíp „rei iudicata“, ktorý

znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Je tu na zreteli teda
formálna právoplatnosť, ale aj materiálna právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady s označením teórie
ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto
postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia.

Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných
podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.

Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho
rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s
odvolaním Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.) ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy

konaniamôžubyťlenskutočnostiustanovenévSprávnomporiadku,časovélimitynauplatneniepodnetu
a podobne).

Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú a) existencia právoplatného rozhodnutia, b) existencia
aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania, c) existencia oprávneného
subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania, d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu

konania a to subjektívnej, tak objektívnej, e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania
neprípustná. Skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník
v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal alebo preto, lebo
ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť. Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania
však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania

vedel, ale bez z akéhokoľvek dôvodu tieto neuplatnil. Novými skutočnosťami sú len také skutočnosti,
ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol
správny orgán prihliadnuť. Ak by tieto vznikli až po právoplatnosti rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom
na obnovu konania. Podmienkou obnovy konania podľa § 62 ods. 1 pís. a) Správneho poriadku je, že
nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy správny

orgán skúmať podľa konkrétnych okolností prípadu. Žalobca poukazuje na dôvod obnovy konania pod
§ 62 ods. 1 písm. a) a e) Správneho poriadku (t.j. dôvod, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka
konania a rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé). Základom je tvrdenie
skutočnosti, že tovar nemohol byť, resp. nebol dovezený na územie Slovenskej republiky, nakoľko

tento sa nachádzal v sklade EKOINVEST a.s. v Českej republike, ktoré sa opiera o úradný záznam
Generálního ředitelství cel ČR z 29.7.2000.

Celá obnova konania je vedená v dvoch fázach konania, rozhoduje sa teda o povolení obnovy konania,
v prípade ak je obnova konania povolená, nasleduje konanie vo veci. Taktiež správny orgán musí
posudzovať s poukazom na § 63 ods. 3 Správneho poriadku aj lehotu, ktorá je tri mesiace - subjektívna

odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania a trojročná - objektívna, sú to tri
roky od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota musí byť v rámci objektívnej. To znamená, že
právoplatnosť rozhodnutia, ktorého obnova konania sa žiada, bola vyznačená dňom 28.01.1998, t.j.
objektívna lehota uplynula dňa 28.01.2001. Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že by
žalobcanemuselpreukázaťsubjektívnulehotutrochmesiacovvzmysle§63ods.3Správnehoporiadku.

Nepodstatné, resp. až irelevantné sú tvrdenia žalobcu vo vzťahu k skúmaniu lehoty na povolenie obnovykonania v tom zmysle, že tieto správne orgány pred tým neskúmali túto lehotu, resp. keď raz už bola
obnova konania povolená, bol návrh podaný v lehote podľa § § 63 ods. 3 Správneho poriadku. Touto
lehotou podľa názoru súdu sú správne orgány povinné sa zaoberať (touto sa správne orgány mali

zaoberať hneď na začiatku konania po podaní návrhu v rámci skúmania podmienok konania), nakoľko
ide o podmienku konania. Začiatok plynutia trojmesačnej lehoty je daný subjektívne, viaže sa na okamih
dozvedenia sa o zákonných dôvodoch na obnovu konania (čo je potrebné preukázať), subjektívna
lehota nemôže prekročiť objektívnu. Návrh na obnovu konania zo strany žalobcu bol podaný na poštovú
prepravudňa30.10.2000,tenjezrejmýzodtlačkupoštovejpečiatky.Tvrdeniežalobcu,žedňa4.10.2000

zrejme od osoby predchádzajúceho právneho zástupcu sa dozvedel o obnove konania - t.j. , že tovar
sa nachádzal v Českej republike, ale žalobca ničím nepreukázal. Uvedené skutočnosti mali vyplynúť z
úradného záznamu zo dňa 29.7.2007 v podobe faxového podania. V danom prípade faxové podanie,
ako bolo preukázané z obsahu administratívneho spisu - tzv. úradný záznam z 29.07.2000 Generálního
ředitelství cel, predložil žalobca a to len vo forme fotokópie spolu s podaním, ktoré bolo doručené
žalovanému až dňa 27.06.2013. Malo ísť o dôkaz, ktorý mal preukazovať tvrdenú skutočnosť uvádzanú

žalobcom ako dôvod na obnovu konania, že tovar nebol vyvezený na územie SR, resp. dovezený na
územie SR, že tento sa mal nachádzať v sklade spoločnosti EKOINVEST v Českej republike. Žalobca
túto tvrdenú skutočnosť odvodzuje z tohto úradného záznamu. Podľa názoru súdu tento dôkaz žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán správne vyhodnotili, že ide o úradný záznam, z ktorého nie je možné
ani vychádzať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a tvrdiť o ňom, že ide o nejakú novú skutočnosť

alebo nový dôkaz, v zmysle ktorého v konaní vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Z úradného záznamu vyplýva, že tento je spísaný zrejme
zamestnancom českej colnej správy o tam uvedenej skutočnosti, bez toho, aby sa k nemu vyjadrila iná
osoba ktorej sa tento týka. Jeho obsah hovorí o vykazovaní tovaru na sklade . Nie je ani zrejmé, v akej
súvislosti bol tento použitý. Podľa názoru súdu, dôkazné bremeno na preukázaní subjektívnej lehoty

podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku je na žalobcovi, t.j. na tom, ktorý podá návrh na povolenie obnovy
konania, že teda návrh na obnovu konania bol podaný včas. Podľa názoru súdu v danom prípade ide
o návrhové konanie, ktorú skutočnosť musí preukázať navrhovateľ, ktorý žiada o to, aby bolo konanie
obnovené a to jednak vo vzťahu k lehote a aj dôvodom obnovy konania. Žalobca nepreukázal, kedy sa
skutočne o dôvode obnovy konania dozvedel.

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia a uviedol relevantné dôvody, pre ktoré neboli splnené podmienky na obnovu konania s
poukazom na ust. § 62 a 63 Správneho poriadku a preto táto obnova konania nakoniec nebola povolená.
Dostatočne reagoval žalovaný aj na všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu.

Podľa názoru súdu nie je možné v danej veci konštatovať, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán
porušiliustanoveniajednakColnéhozákonaajednakustanoveniazákonaosprávnomkonaní.Nesporné
je, že toto konanie o návrhu na povolenie obnovy konania prebieha už od roku 2000. V konečnom
dôsledku ani tie skutočnosti, resp. dôkazy podľa názoru súdu, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe (tieto
opisuje a zároveň špecifikuje na č.l. 34 - 39 žaloby) nemôžu byť spôsobilým dôvodom pre povolenie

obnovy konania s poukazom na § 63 ods. 3 Správneho poriadku. Malo ísť o dôvod obnovy konania
podľa § 62 ods. 1 pís. e) zákona č. 71/1967 Zb. - dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé Súd z
administratívneho spisu zistil, že na tieto dôkazy začal žalobca poukazovať v podaní zo dňa 29.6.2006
resp. v konkretizácii v podaní zo dňa 24.1.2013, čo je zjavne po zákonom stanovenej objektívnej lehote
3 rokov. Podstatným v predmetnej veci bol návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 24.10.2000 vo

vzťahu ku pôvodnému rozhodnutiu o vzniku colného dlhu podľa § 198 Colného zákona č. 16-6021/98
zo dňa 8.1.1998, právoplatného dňa 28.1.1998, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy
5.282.499,-Sk s tvrdením, že nedošlo k dovozu tovaru na územie SR.

Súd v tejto veci poukazuje aj na právoplatné skončenú trestnú vec a konanie pred Krajským súdom v
Trnave pod sp. zn. 5T/8/2012, ktoré v predmetnej veci prebiehalo, ktorým sa zaoberali obidva správne

orgány s tým, že z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava vyplynul práve opak tvrdenia žalobcu ,
že tovar, ktorý bol predmetom aj posúdenia vo veci z roku 1998, bol odcudzený na území Slovenskej
republiky. Súd poukazuje na právoplatné skončené trestné konanie vo veci, z ktorého je povinný, resp.
sú povinné správne orgány vychádzať. To znamená, žalobca predostiera správnym orgánom a aj súdu
svoje predstavy, podľa ktorých mali správne orgány povoliť špecifikovanú obnovu konania, poukazuje nafiktívne obchody, doslova poisťovacie podvody, ktoré ale žalovaný nerieši, prešetrenie týchto skutočností
a udalostí, patrí do rúk orgánov činných v trestnom konaní. Správne orgány podľa názoru súdu majú
obmedziťdokazovanievdanomprípade(vprvomštádiukonaniaonávrhunapovolenieobnovykonania)

na dokazovanie, ktoré súvisí s ust. § 62 ods. 1 a § 63 Správneho poriadku. Je možné konštatovať,
že správne konanie sa vymklo ,, z rúk správnych orgánov ,, vzhľadom aj na celkovú dĺžku konania
od podania návrhu na povolenie obnovy konania a toto je značne zneprehľadnené, pričom sa stratila
podstata prejednávanej veci, ktorú súd napravil posledným vyššie špecifikovaným rozsudkom s tým,
že bolo jednoznačne uvedené, že sa má rozhodovať o návrhu na povolenie obnovy konania, o ktorom

v konečnom dôsledku bolo rozhodnuté s negatívnym výsledkom, t.j. v neprospech žalobcu. Súd síce
vyčíta rozhodnutiu prvostupňového orgánu, že toto je obsiahnuté na 98 stranách , ktoré odôvodnenie
je veľmi neprehľadné, keď prvostupňový správny orgán opisuje v odôvodnení rozhodnutia opakovane
pre vec nepodstatné veci, ale je možné v konečnom dôsledku zistiť z akých dôvodov nebolo návrhu na
povolenie obnovy konania vyhovené s poukazom na §§ 62 ods. 1 a § 63 ods. 3 Správneho poriadku pre
nesplnenie skutkových a právnych dôvodov povolenia obnovy konania.

Súd zdôrazňuje, že žalobca má právo na obnovu konania za splnenia podmienok a predpokladov
uvedenýchvust.§§62a63Správnehoporiadku.Niejevšakpovinnosťoupríslušnéhosprávnehoorgánu
takémuto návrhu v každom prípade vyhovieť / I ÚS 84/1997 ). Ide o mimoriadny prostriedok nápravy,
ktorý možno použiť za splnenia zákonných podmienok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú po vyhodnotení žalobných dôvodov

žalobcuakonedôvodnýchvzhľadomnavyššieuvádzanéskutočnostipodľa§250jods.1O.s.p.zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania
ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.