Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/455/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108218008
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108218008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: P. Y., X. P. W., Š. B. X/
X, zast. JUDr. Jozefom Baranom, advokátom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 23/45,
proti odporcovi: N.. G.C. Ž., X. P. X., C. XX, zast. mzlegal s.r.o., so sídlom v Malackách, Bernolákova
2425/2, o zaplatenie 669,42 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 11. októbra 2011 č.k. 21C/122/2008-94 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u - j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 645,70

eura s 8,5% úrokom z omeškania od 25.4.2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 434,70 eura,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že trovy konania je odporca povinný
zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zaplatenia 669,42 eura s príslušenstvom odporcom
titulom skutočnej škody a škody na zdraví. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca navrhovateľa dňa
31.12.2004 napadol pred podnikom Bludisko v Kremnici. Odporca navrhovateľa fyzicky inzultoval tak, že
mu zlomil zub v oblasti IV kvadrantu a poškodil mu fixnú náhradu. Na základe lekárskeho nálezu MUDr.
W. z chirurgického centra v Žiari nad Hronom zo dňa 2.11.2006 bolo vyčíslené bodové ohodnotenie za

úraz vo výške 10 bodov /položka 62a/ vo výške

- 2 -

105,12 eura. Navrhovateľ si v dôsledku úrazu a poškodenia chrupu zapríčinených útokom odporcu bol
nútený dať zhotoviť novú fixnú protetickú náhradu, za ktorú ošetrujúcemu lekárovi uhradil 17.000,- Sk
(564,30 euro).

Odporca v konaní založil svoju obranu na skutočnosti, že ohľadom skutku sa viedlo i trestné konanie,
odporca bol súdom spod obžaloby oslobodený. V trestnom rozsudku sa uvádza, že nebola preukázaná
príčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaprotiprávnymkonanímodporcu,pretoženavrhovateľsanechal

ošetriť až po 10 dňoch. Počas týchto dní mohlo dôjsť k inej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia
navrhovateľa. Odporca vo výpovedi pripustil, že k incidentu medzi účastníkmi došlo kvôli priestorom
prevádzky Bludiska. Najprv však navrhovateľ autom nacúval a narazil do odporcu, až potom mu dal
odporca jednu facku, pričom išlo o konanie v nutnej obrane a nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že
by ho 3x udrel päsťou do tváre.Z výpovede svedka MUDr. N. G. dožiadaným súdom v Žiari nad Hronom súd zistil, že navrhovateľ je jeho
pacientom a svedok má založenú zdravotnú kartu navrhovateľa, kde svedok eviduje každú návštevu
a tiež rozsah ošetrenia. Navrhovateľ je u neho evidovaný od roku 2001, prvá návšteva sa uskutočnila

23.7.2001, od uvedenej doby ho navrhovateľ pravidelne navštevoval za účelom ošetrenia zubov. Svedok
sa pamätal na ošetrenie navrhovateľa dňa 10.1.2005, pretože v prípade navrhovateľa išlo o úraz a
úrazy neošetruje bežne. Navrhovateľ mal poškodenú fixnú náhradu a jeden zub mal zlomený. Uvedené
poškodenie zdravia umožňovalo navrhovateľovi s určitým obmedzením jesť a piť. Poškodenie zdravia
bolo bolestivé, ale nebolo akútne, aby musel ošetrenie vyhľadať ihneď. Svedok máva pravidelne, každý

rok dovolenku počas prvých dní kalendárneho roka, čerpal dovolenku aj v dobe od 1.1.2005 do 9.1.2005,
ambulanciu mal v týchto dňoch zatvorenú. Podľa názoru svedka k úrazu navrhovateľa mohlo dôjsť
následkom úderu, pretože v takom prípade pôsobí sila z boku a dôjde k odlomeniu zubnej korunky od
koreňa. Silou zvrchu /ak napríklad pacient zahryzne do niečoho tvrdého/ síce môže dôjsť k poškodeniu
zubnej náhrady, ale zuby sa nepoškodia. V tomto prípade sila pôsobila zboku, pretože navrhovateľ mal
aj zlomený zub. Navrhovateľ svedkovi zaplatil sumu 17.000,- Sk za fixnú náhradu podľa jednotlivých

vykonaných úkonov uvedených v zdravotnej dokumentácii, o čom svedok vystavil príjmový pokladničný
doklad, ktorý má evidovaný v účtovníctve.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 3T XXX/XXXX súd zistil, že v
trestnom konaní viacerí svedkovia potvrdili skutočnosť, že odporca udrel navrhovateľa do tváre. Svedok
G. X. vypovedal /č.l. 31 tr. spisu/, že videl, ako odporca pribehol k okienku dvier vodiča, kde sa cez

otvorené okienko nahol do auta, kde bol strčený do pol pása a navrhovateľa jedenkrát, alebo viackrát
udrel päsťou do tváre. Svedok Y. D. vypovedal /č.l. 48/, že odporca dal navrhovateľovi facku. Svedok
U. U. vypovedal /č.l. 51/, že odporca

- 3 - 5Co/455/2012-139

udrel navrhovateľa, nevedel, či mu dal facku alebo ho udrel päsťou.

Súd prvého stupňa konštatoval, že počas konania navrhovateľ preukázal všetky predpoklady pre
priznanie jeho nároku na náhradu škody, preto súd jeho návrhu vyhovel. Navrhovateľ preukázal,
že mu vznikla škoda vo výške 645,70 eura, z toho skutočná škoda 564,30 eura, pozostávajúca
zo sumy, ktorú navrhovateľ vynaložil na zaplatenie vyhotovenej fixnej náhrady. Uvedená skutočnosť
vyplynula z príjmového pokladničného dokladu vystaveného MUDr. N. G., ošetrujúcim zubným lekárom

navrhovateľa a z výpovede menovaného lekára, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 10.1.2005
ošetril navrhovateľa a následne mu zabezpečil zhotovenie zubnej náhrady, za ktorú prijal sumu 564,30
eura /podľa vykonaných lekárskych úkonov uvedených v zdravotnej dokumentácii/, o čom vystavil
doklad, ktorý zaúčtoval v účtovnej evidencii.

Výška bolestného vyplynula z lekárskeho nálezu vystaveného MUDr. Jánom W. z Chirurgického centra

s.r.o. v Žiari nad Hronom zo dňa 2.11.2006, v ktorom predstavovalo bodové ohodnotenie za úraz zo dňa
31.12.2004, vyrazenie zuba IV. kvadrantu 10 bodov. Výška bodového hodnotenia je v súlade s prílohou
č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťažení spoločenského uplatnenia, položkou 62a.
Z internetovej stránky Štatistického úradu SR súd zistil, že priemerná mesačná mzdy zamestnanca v
hospodárstve SR v Banskobystrickom kraji bola v roku 2003 /v rozhodujúcom období podľa zákona -

v predchádzajúcom roku, keďže škoda na zdraví vznikla v roku 2004/ po zaokrúhlení 407 eur, 2% z
tejto sumy predstavuje 8,14 eura, za 10 bodov patrí navrhovateľovi náhrada 81,40 eura. V tejto časti
súd návrhu navrhovateľa vyhovel, vo zvyšnej časti, presahujúcej uvedenú sumu súd návrh navrhovateľa
zamietol ako nedôvodný.

Navrhovateľ počas konania preukázal aj protiprávne konanie odporcu. Použitie fyzického násilia proti

druhej osobe je vždy protiprávnym konaním, pokiaľ neexistuje okolnosť vylučujúca protiprávne konanie /
Z IV s. 608/. Sám odporca vo výpovedi potvrdil, že voči navrhovateľovi použil fyzické násilie a dal
mu facku. Fyzické násilie odporcu voči navrhovateľovi potvrdili aj viacerí, hore uvedení svedkovia vo
svojej výpovedi v trestnom konaní, keď potvrdili skutočnosť, že odporca fyzicky napadol navrhovateľa.
Odporca sa bránil tým, že najprv navrhovateľ autom narazil do odporcu a odporca konal v nutnej obrane

a dal navrhovateľovi facku. Obrana navrhovateľa je podľa názoru súdu účelová a nepravdepodobná,
pretože ak by navrhovateľ autom narazil do odporcu, odporca by musel aspoň spadnúť, čo žiaden
zo svedkov a ani sám odporca neuvádzal. Tiež nie je podstatné, že v trestnom konaní bol odporca
spod obžaloby oslobodený, pretože takýmto rozhodnutím, resp. výrokom rozhodnutia a už vôbecodôvodnením rozhodnutia nie je súd v tomto konaní viazaný. V trestnom konaní nebol vypočutý
ošetrujúci lekár navrhovateľa, existovala tam iná dôkazná situácia ako v tomto konaní.

- 4 -

Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ tiež preukázal, že ku vzniku škody došlo v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním odporcu. Odporca namietal, že navrhovateľ sa nechal ošetriť až s
odstupom času 10 dní a počas tejto doby mohlo dôjsť k inej škodovej udalosti. Odporca však svoje
tvrdenie o inej škodovej udalosti žiadnym dôkazom nepreukázal, išlo len o jeho domnienku a špekuláciu.
Navrhovateľ logicky odôvodnil, prečo sa nechal ošetriť až po 10 dňoch, jeho ošetrujúci lekár mal

dovolenku,išlosíceočiastočnebolestivýzdravotnýstav,alenieoakútny. Tvrdenianavrhovateľapotvrdil
jeho ošetrujúci zubný lekár MUDr. Igor Račko vo svojej výpovedi. Navyše je potrebné prihliadnuť k
tomu, že k incidentu došlo počas sviatkov, kedy sú možnosti lekárskeho ošetrenia obmedzené. Pokiaľ
zdravotný stav navrhovateľa nebol akútny, bolo namieste, aby vyčkal do návratu svojho ošetrujúceho
lekára, ku ktorému pravidelne chodieval a dôveroval mu. Nebolo jeho povinnosťou ihneď vyhľadať
lekársku pomoc.

Súdvovecinenariadilznaleckédokazovanieznalcomnapreukázaniepríčinnejsúvislostimedzivznikom
škody na strane navrhovateľa a výšky škody tak, ako to navrhoval odporca z dôvodu hospodárnosti
konania, keď je pravdepodobné, že náklady na znalecké dokazovanie by prevýšili hodnotu predmetu
konania. Podľa názoru súdu navrhovateľ počas konania dostatočne preukázal všetky predpoklady
pre priznanie nároku, hlavne z výpovede svedka MUDr. N. G.W. vyplynula opodstatnenosť nároku

navrhovateľa. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku by vychádzal predovšetkým zo záznamov
ošetrujúceho zubného lekára a je možné predpokladať, že by dospel k rovnakým záverom ako T.. G..

Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania od 31.12.2007. Počas konania však nepreukázal, že by
odporcu najneskôr dňa 29.12.2007 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Odporca si však návrh na začatie
konania spolu s platobným rozkazom prevzal dňa 23.4.2008, súd mal za to, že v uvedený deň sa

dozvedel o svojom záväzku voči navrhovateľovi. Ak tento dlh najneskôr do 24.4.2008 nezaplatil, dňom
nasledujúcim sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania od 25.4.2008 vo výške podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. V čase, kedy sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania bola diskontná sadzba
určená Národnou bankou Slovenska 4,25 %, dvojnásobok je 8,5 %. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa

návrh navrhovateľa týkajúci sa zaplatenia úroku z omeškania zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania v sume 434,70 eura.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Namietal nepreukázanie existencie skutku, pri
ktorom malo dôjsť k poškodeniu zdravia navrhovateľa, keď svedkovia v trestnom konaní vypovedali

rozporne ( či už išlo o úder päsťou, počet úderov, resp. išlo o facku), nakoniec ale výsledkom trestného

- 5 - 5Co/455/2012-140

konania bolo oslobodenie odporcu ako obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal
tak, ako bol v obžalobe odporcovi kladený za vinu, ako aj z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná
súvislosťmedzivznikomúdajnejškodyaprotiprávnymkonanímodporcu.Súdprvéhostupňaneprihliadol

v konaní na obsah výpovede svedka L. L., ktorý uviedol, že navrhovateľ autom narazil do odporcu,
odporca následne navrhovateľa udrel, nevedel však špecifikovať, či išlo o úder otvorenou dlaňou alebo
päsťou. Ďalej však uviedol, že to bol navrhovateľ, ktorý svojím správaním spôsoboval na mieste skutku
väčšie pohoršenie, ako odporca, keď navrhovateľ je typ, ktorý vyhľadáva problémy, taktiež nie je
pravdou, že by po vystúpení z auta odporca napadol navrhovateľa tak ako to uvádzal navrhovateľ.

Nakoniec navrhovateľ sám v priebehu trestného konania zmenil výpoveď ohľadne skutku. Rovnako
zo svedeckej výpovede svedka L. W., prítomného na mieste po incidente, vyplynulo, že tento nevidel
na nikom žiadne zranenia, rovnako nikto z prítomných sa nesťažoval na bolesť či zranenie. Z
výpovede podstatnej časti svedkov vyplýva zhodne, že to bol navrhovateľ, ktorý narazil autom do
odporcu, na čo mu ten dal facku, navrhovateľ následne so zbraňou ohrozoval tak odporcu ako aj

ostatných prítomných. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním odporcu, skutočnosť, že navrhovateľ navštívil zubára až 10 dní po tom, čo mumala byť údajne spôsobená ujma odporcom, nemožno považovať za preukázanie príčinnej súvislosti
medzi konaním odporcu a patologickým dejom v chrupe navrhovateľa vyústiacim v zlomenie zubu a
poškodenie mostíka. Odvolateľ považoval za obvyklé v obdobných okolnostiach navštíviť najbližšiu

pohotovosť za účelom vyšetrenia a určenia diagnózy čo najskôr, za obdobie desiatich dní mohlo dôjsť k
iným udalostiam, ktoré mohli mať za následok potrebu ošetrenia navrhovateľa. Facka daná odporcom
navrhovateľovi nemôže byť považovaná za protiprávne konanie, keď navrhovateľ skôr do odporcu
nacúval svojím motorovým vozidlom, čo podporuje tiež fakt, že odporca bol spod obžaloby oslobodený,
súd v rámci trestného konania ani nepostúpil predmetnú vec obvodnému úradu na prejednanie

priestupku, naopak za priestupok bol riešený navrhovateľ, čo však súd prvého stupňa ignoroval a tento
spis nezabezpečil. Odvolateľ rovnako spochybnil dôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa vzhľadom na
skutočnosť, že tento vedome zavádzal súd, keď k návrhu na začatie konania pripojil v poradí prvý
rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bol odporca odsúdený v súvislosti s predmetným
skutkom za trestný čin výtržníctva, ktorý rozsudok však bol odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na
ďalšie konanie. Navrhovateľ zamlčal, že ďalším rozsudkom bol odporca ako obžalovaný spod obžaloby

oslobodený, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že za
škodu nezodpovedá ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Aj z
tohto dôvodu bolo teda potrebné žalobný návrh zamietnuť. Nakoniec odvolateľ namietal nevykonanie
znaleckého dokazovania ohľadne mechanizmu skutku, keď facku dal odporca navrhovateľovi na ľavé
líce, poškodený chrup bol však na pravej strane, znalecké

- 6 -

dokazovanie rovnako bolo potrebné ohľadne veku a vzniku poškodenia fixnej náhrady. Vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody navrhol odporca odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa a vrátenie veci tomuto na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že svedok L. bol bývalý

zamestnanec navrhovateľa, s ktorým tento rozviazal pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny, v prípade svedka W. ide o blízkeho priateľa odporcu. Hoci výpovede týchto svedkov
považujeodporcazapodstatné,navrhovateľnamietalichúčelovosť.Pokiaľodporcaspochybňujepríčinu
poškodenia chrupu a mostíka navrhovateľa, k tomuto sa jednoznačne vyjadril ošetrujúci lekár vo svojej
výpovedi, nemohlo ísť o poškodenie chrupu pri zahryznutí do niečoho tvrdého, ako tvrdí odporca, podľa

vyjadrenia lekára k takému poškodeniu dôjde len v dôsledku bočného úderu do tváre poškodeného.
Ohľadne tvrdenia odporcu, že tento konal v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku
navrhovateľ uviedol, že žiadna hrozba ani trvanie útoku odporcovi zo strany navrhovateľa pri incidente
nehrozilo, navrhovateľ pred útokom odporcu tohto nezrazil svojím motorovým vozidlom, ani do neho
nenacúval, takéto konanie nebolo nikdy preukázané, ide len o účelové tvrdenie odporcu a jeho priateľov.

Navrhovateľ v konaní riadne preukázal protiprávne konanie odporcu a tiež príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody, súd na základe vykonaného dokazovania a dostatočne
zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol správne, navrhovateľ preto navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom

pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie oboznámením svedeckých výpovedí v rámci
trestného konania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny,
odvolaniu teda vyhovieť možné nebolo.

Odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého právny zástupca ospravedlnil
neprítomnosť svoju ako aj navrhovateľa na pojednávaní podaním zo dňa 6. novembra 2014, súhlasil

s prejednaním veci v neprítomnosti navrhovateľa. Následným mailovým podaním navrhovateľa zo dňa
10. novembra 2014 právny zástupca navrhovateľa zobral svoje ospravedlnenie neúčasti späť z dôvodu,
že navrhovateľ sa chce pojednávania osobne zúčastniť, v deň pojednávania to však možné nie je pre
jeho zdravotné problémy, žiadal preto pojednávanie odročiť na iný termín. Odvolací súd však na toto
elektronické podanie prihliadnuť nemohol, pre absenciu náležitostí v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2,

3 O.s.p., najmä nedostatok vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje
tomuto účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu.

- 7 - 5Co/455/2012-141V občianskom súdnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim rozsudkom

vydaným v trestnom konaní (R 58/1966). V prípade nároku na náhradu škody ide o nárok vyplývajúci
z občianskoprávnej zodpovednosti a skutočnosť, či osoba, ktorá škodu spôsobila bola alebo nebola

uznaná vinnou zo spáchania trestného činu je po právnej stránke irelevantná. Napokon aj v prípadoch,
keď sa o náhrade škody rozhoduje v trestnom konaní a náhrada škody sa prizná, súdy nárok na náhradu
škody a jeho príslušenstva posudzujú podľa ustanovení občianskeho práva (R 74/2002).

Obvinený (odporca) v rámci prípravného konania vypovedal, že potom, čo navrhovateľ do neho nacúval
a narazil motorovým vozidlom, odporca na to reagoval tak, že pristúpil k dverám vodiča, kde cez

otvorené okienko v dverách dal navrhovateľovi jedno zaucho, teda otvorenou dlaňou, neudrel ho päsťou.
Navrhovateľ vypovedal v tom zmysle, že pri cúvaní mal vystrčenú hlavu z okna, pozeral sa dozadu,
kedy prišiel k nemu odporca, ktorý ho udrel asi tri krát do sánky zboku, navrhovateľ po týchto úderoch
ostal otrasený a stiahol sa do auta, snažil sa presadnúť si na sedadlo spolujazdca, nakoľko odporca
sa ho snažil udrieť ešte aj potom, ako sa stiahol do auta. Svedok X.a uviedol, že navrhovateľ sa pri
cúvaní oprel o odporcu, nejednalo sa o zrazenie, na čo odporca reagoval tak, že priebehol k okienku

dvier vodiča, kde sa cez otvorené okienko nahol do toho auta, kde bol strčený do pol pása, navrhovateľa
jeden krát alebo viackrát udrel päsťou do tváre, v aute spolu chvíľu zápasili, na čo navrhovateľ vystúpil
z dverí spolujazdca von. Svedok Praus uviedol, že odporca pribehol k dverám vodiča navrhovateľa, kde
navrhovateľa napadol cez otvorené okienko tak, že ho udrel dva krát päsťou do hlavy, išlo o dosť silné
rany. Ešte sa ho pokúšal trafiť päsťou aj tretíkrát, ale navrhovateľ sa uhol, bol strčený hlbšie v aute,

odporca bol už do pása strčený v tomto aute a snažil sa navrhovateľa ešte napádať, na čo si navrhovateľ
presadol na sedadlo spolujazdca. Svedok D.k vypovedal, že odporca dal navrhovateľovi cez otvorené
okno jednu facku, päsťou ho neudrel, na čo navrhovateľ vyšiel cez dvere spolujazdca z auta. Svedok U.
videl, že odporca udrel navrhovateľa len raz, nevedel, či ho udrel päsťou alebo mu dal zaucho. Svedok
Baláž uviedol, že odporca sa naklonil dovnútra auta, kde navrhovateľa jedenkrát udrel, nevidel, či išlo o

facku alebo úder päsťou. Svedok Kapusta videl, ako sa odporca nahýňal do auta, stál ale v takom uhle,
že vôbec nevidel, čo navrhovateľ alebo odporca robí.

Z vyššieho uvedeného vyplýva, že všetci prítomní pri incidente potvrdili napadnutie navrhovateľa
odporcom, a to buď úderom päsťou, dokonca opakovane, alebo otvorenou dlaňou. Podľa názoru
odvolacieho súdu je však nelogické, aby navrhovateľ po jednej facke vystupoval z auta z opačnej strany,

zo sedadla spolujazdca. Javí sa teda, že účastníci spolu aj v aute ešte zápasili, útok tak bol rozsiahlejší,
navrhovateľ sa v aute snažil pred útokom presadnúť si na miesto spolujazdca, odkiaľ potom vystúpil.

- 8 -

Útok nakoniec potvrdzuje aj zdravotná dokumentácia, resp. ošetrujúci zubár vo svojej výpovedi, nebolo
pritom preukázané, že by sa od momentu skutku do ošetrenia 10. januára 2005 navrhovateľ zúčastnil

iného incidentu, kde by bol napadnutý, zo zdravotnej dokumentácie tiež vyplýva, že hematómy prítomné
u navrhovateľa boli staršieho dáta, už odznievali. Navrhovateľ rovnako dostatočne rozumne vysvetlil,
prečo bol na ošetrení až 10. januára 2005 a nie skôr.

Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ k návrhu pripojil len rozsudok, ktorým bol odporca uznaný vinným
zo spáchania trestného činu, nie už ďalšie, navrhovateľ pritom tvrdil, že ďalšie rozhodnutia v trestnej

veci jeho advokátovi už neboli doručené. Skutočnosť nedoručenia ďalších rozhodnutí poškodenému
navrhovateľovi naozaj z pripojeného trestného spisu vyplýva.

Tvrdenia odporcu, že tento konal v nutnej obrane, keď odvracal bezprostredne hroziace nebezpečie
útoku zo skutkových okolností nevyplýva, keď útok cúvajúcim autom už nehrozil, auto v čase napadnutia
odporcu stálo.

Znalecké dokazovanie v súdenej veci sa skutočne javí ako nadbytočné, skutkový stav bol zistený
dostatočne, hodnota zhotovovanej zubnej náhrady tiež nevykazovala znaky neprimeranosti.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere
stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS

112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia
musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však
nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri
zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz
proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so
zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz
Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky

- 9 - 5Co/455/2012-142

vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil,keďužprvostupňovýsúdsavosvojomodôvodnenípodrobnezaoberalvšetkýmiprerozhodnutie
vo veci podstatnými argumentmi a tvrdeniami (219 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov priznať nemohol, pre
neuplatnenie tejto (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.