Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200810
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114200810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária,
IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava proti
žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob na strane žalovaného, o
zaplatenie 275,21 eur, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 106,21 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne

zo sumy 106,21 eur od 3.7.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

IV. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.1.2014 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 275,21

eur a to titulom náhrady škody a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
V odôvodnení návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. F. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu
umožňovala využívať ním poskytované telekomunikačné služby.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 169,- eur, s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola

dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie bolo iným súdnym
konaním označené ako neprijateľná zmluvná podmienka sa žalobca domáhal nároku vo výške škody
voči žalovanému , ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Nokia
5230 a to vo výške 169,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu - telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou to znamená, že predstavuje škodu
žalobcu, ktorú žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón - telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť

po dobu viazanosti, následne pritom porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala plniť
inštitút a paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi, prípadne mohla
vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovúcenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť, t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo
stranyžalobcusúmyslomprivodiťžalovanémuneprimeranépodmienkyzatrvaniazmluvnéhovzťahuani

pre prípad, ak dôjde k porušeniu povinnosti žalovaným a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový
prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia
základného zmluvného záväzku žalovaným. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný
telefón - telekomunikačné zariadenie je predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1. 3 dodatku,
ktorej výška sa rovnala rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho

dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Žalobca poukázal na to,
že okrem škody za akciový telefón žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas
viazanosti,nákladovzapredajnýproces,akceptačnýaaktivačnýproces,SIMkartyavyhradenúkapacitu
prevádzkovanej siete, ktorá si vyžadovala rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto
ďalšie škody si žalobca neuplatnil z dôvodu náročnosti dokazovania.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a hoci návrh spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 114
O.s.p. mu bol doručený dňa 19.3.2014.

Do konania oznámil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Podľa §
200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu
ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Súd sa vo veci oboznámil listinnými dôkazmi a to návrhom, výpisom z elektronickej evidencie doby
viazanosti žalovaného, zmluvou o pripojení zo dňa 9.7.2008, dodatkom k zmluve o pripojení zo
dňa 19.7.2010 , prílohou č. 1 dodatku zmluva, pokusom o pokonávku zo dňa 18.6.2012, kópiou

doručenky, faktúrami za obdobie od 19.2.2012 zo 19.4.2012, všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, a
ostatným obsahom spisu pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 9.7.2008 zmluvou o pripojení č. F. XXXXXXX , v zmysle, ktorých

bol žalobca povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť
žalobcovi zavyužívanietýchtoslužiebcenu.Neoddeliteľnousúčasťouzmluvyopripojeníbolivšeobecné
podmienky, cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca
poskytolžalovanému SIMkartu,ktorá mu umožňovalatelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom
využívať.

Dňa 19.7.2010 uzavrel žalobca so žalovaným dodatok k vyššie citovanej zmluve v zmysle, ktorého
čl. 1 bod 1. 1 sa strany dohodli na aktivácii účastníckeho programu respektíve zmene účastníckeho
programu - volania do všetkých sietí 100 + deň. Podľa bodu 1. 2 sa dohodli strany na predaji koncového
telekomunikačného zariadenia mobilného telefónu Nokia 5230 účastníkovi z majetku žalobcu so zľavou

z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 euro, účastník prehlásil, že si je vedomý, že bežná
maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny je 170,- eur.

Podľa čl. 2 bodu 2. 3 sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku,
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb

poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a, že po celú dobu bude bez prerušenia tieto
služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy.

Podľa článku 2 bodu 2. 5 že v prípade porušenia niektorej povinnosti uvedenej v bode 2. 3 alebo 2. 4

tohto článku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 169 eur.

Listom zo dňa 18.6.2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu neuhradených fakturovaných služieb za
zúčtovacie obdobie február 2012, marec 2012, apríl 2012, spolu v sume 106,21 eur.Žalovanémuzaobdobieod20.2.2012do19.3.2012bolafakturovanásumazamesačnépoplatkyvolania
všetky siete 100 + deň v celkovej sume 66,46 eur, za obdobie od 20.3.2012 do 19.4.2012 v sume 32,34

eur a za obdobie od 20.4.2012 do 19.5.2012 - 4,75 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2citovanéhozákonapodstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutýdruhverejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu.

Podľa článku 11 bodu 11. 1 sadzby cien a poplatkov za poskytnutie jednotlivých služieb spoločnosťou
sú obsiahnuté v platnom cenníku navrch členení podľa účastníckych programov, tarifikácie minútach,
sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby. samostatne sú uvedené ceny služieb podľa toho,

či sú používané v rámci predplatených minút alebo iný jednotiek alebo nad rámec predplatených minút
alebo iných jednotiek.

Podľa bodu 11.6 spoločnosť Orange Slovensko uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytované služby
účastníkovi v zmysle plateného Cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je zúčtovacím

obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange Slovensko konkrétnemu účastníkovi. Zúčtovacie obdobie
priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb
konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.

Podľa bodu 11.8 spoločnosť Orange Slovensko po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného

účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým
dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby podľa predložených faktúr v uplatnenej výške 106,21 eur, a preto bolo právne

dôvodné o zaplatenie tejto istiny žalobe vyhovieť a to vrátane úrokov z omeškania.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca svoj návrh v časti uplatneného nároku 169 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v
tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej

tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy,
konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,
ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo

povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj
predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd

preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku

poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaným.

Otázkou teda zostáva, či suma 169,- eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému poskytol
pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti
dohodnutú v Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti

s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanému pri využívaní určitého účastníckeho
programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného
zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca
žalovanému odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 169,- eur.

V čl. 2 ods. 2.1 je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške
(170,- eur) a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej
zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy,
z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu žalovanému vrátiť poskytnutú
zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré je z Dodatku vyplývajú (teda

povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne
a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu
nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací
charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny
povinností žalovaným z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za

poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi v poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti
s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnostižalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celejdobyviazanostisižalobcaažalovaný vDodatkudohodlizmluvnúpokutu.Situáciu,vktorejzmluvná
pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca)
vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach

priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku
práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý
by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok,
ktorým tento nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 169,- eur zamietol.

Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby
poskytované žalovanému, tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným
tvrdením žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval o tom, že žalovanému telekomunikačné služby v určitom

rozsahu poskytoval ako aj faktúrami, ktorými žalovanému cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval
a ktoré žalovaný neuhradil.

Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr
vystavených žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu

voči žalobcovi, preto bol povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/ 1995 v znení účinnom do 31.1.2013, teda 9 % ročne. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal
od ním žiadaného dátumu od 3.7.2012, nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením
svojho dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. žalobca si v konaní uplatňoval nárok v
celkovej výške 275,21 eur. Súd mu vyhovel v sume 106,21 eur, čo predstavuje väčšiu mieru úspechu na
strane žalovaného. Percento úspechu žalobcu vo veci je 38,62 %, a neúspech 61,38 % z čoho vyplýva,
že vzniklo právo na náhradu trov konania v prospech žalovaného, ktorý si však náhradu trov konania
neuplatnil, a zo spisu mu vznik žiadnych trov konania nevyplýva.

V tomto podaní si právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil trovy konania spolu vo výške 62,56
eur (podaním doručeným súdu až dňa 17.10.2014, teda po vyhlásení rozhodnutia aj s vyjadrením vo
veci samej).

Súdu však nie je zrejmé ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia,
keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje, (len na základe skutočnosti,
že žalovaným je spotrebiteľ), pritom pri oznámení o vstupe do konania ani neskôr v priebehu
konania vedľajší účastník nepredložil súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania, prípadne, že by
so spotrebiteľom a samotným vedľajším účastníkom vykonal akýkoľvek úkon súvisiaci s prípravou a

prevzatím zastupovania a teda bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do
ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Vzhľadom
na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k pohľadu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva.

Ďalej súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej
na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn.
II.ÚS 78/03 , v zmysle ktorého
nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.

47 ods. 2 a
Ústavy SR,
ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, ževedľajšíúčastníkbolnaochranuspotrebiteľazriadenýatedamábyťschopnývspotrebiteľskýchsporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

Preto súd prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu
spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej
podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho
vstupuje do konania.

Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v
ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa
a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení
(vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť
generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov
právneho zastúpenia.

Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý
bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia
nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. A v tomto, by ani neobstál argument, že

združenie na ochranu spotrebiteľa potrebuje finančné prostriedky na ďalšiu svoju existenciu. Z týchto
dôvodov súd náhradu trov konania v tomto konkrétnom konaní vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. V
ďalšom, čo sa týka trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, súd poukazuje aj na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, ktoré je aplikovateľné aj v tejto právnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.