Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010193
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2014 v konaní pred senátom

zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimíra Kapustu a Heleny
Sekerešovej v trestnej veci obžalovaného V. Y. stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.
zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného V. Y., N.. XX.XX.XXXX M. F. spod obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe v čase asi o 22,00 hodine dňa 29.04.2013 v rodinnom dome v meste S., M. Č.
B., popisné číslo XXX, násilím donútil k súloži V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. S., R. XXXX/X napriek jej vážne
mienenému odporu tak, že po tom, čo dobrovoľne prišla s ním do jeho domu, kde spoločne pozerali
filmy a počúvali hudbu, počas toho, ako ležali oblečení na posteli bokom vedľa seba, si náhle kľakol na

posteľ, otočil ju na chrbát, rukami jej rozopol gombík a zips na nohaviciach a silou jej ich ťahal dole,
ako aj spodnú bielizeň, poškodená sa snažila si nohavice vytiahnuť hore, čo sa jej nepodarilo, na to ju
pritiahol bližšie k okraju postele a silou jej stiahol nohavice a nohavičky, pričom mu vravela, aby s tým
prestal, snažila sa ho od seba odtlačiť nohami, kopnúť ho, čo sa jej nepodarilo, na to jej rukami roztiahol
od seba nohy, sadol si na jej brucho, aby sa nemohla hýbať, pritlačil ju na posteľ rukami, navliekol si
kondóm na penis a pohlavným údom vnikol do jej pošvy a vykonal s ňou súlož, ktorú ukončil ejakuláciou,
čím jej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. S., R. XXXX/X odkazuje s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).Poučenie:

ObžalovanýV.Y.sanahlavnépojednávanienedostavil,udelilsúhlasnavykonaniepojednávanívosvojej
neprítomnosti, preto vykonal hlavné pojednávania v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 4 Tr. poriadku

a na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4 Tr.
poriadku na čl. 21-30. V tejto výpovedi uviedol, že sa necíti byť vinným. Je síce pravdou, že došlo k
pohlavnému styku, ale tento bol podľa jeho názoru dobrovoľný. Nemal pocit, že by mu poškodená dávala
nejakým spôsobom najavo, že s pohlavným stykom nesúhlasí. To, že mali byť u neho v dome, bol návrh
poškodenej. Stretávali sa už predtým za účelom sexuálneho styku a to na odľahlých miestach, lebo
poškodená vedela o priateľke obžalovaného, aby sa nevyskytol nejaký problém. Prvýkrát mali sexuálny

styk v roku 2010 a odvtedy tých stykov bolo viac ako 10. Aj v tomto prípade navrhla poškodená, že ju
má odviezť do jeho domu.

Svedkyňa V. K. uviedla rovnaké okolnosti ako v prípravnom konaní a ďalej uviedla, že v predmetnom
dome už raz predtým bola, takže vedela, že kam majú ísť. V dome nikto nebol okrem nich dvoch.

Najprv pozerali nejaký program, potom filmy, nakoniec už len hudbu počúvali, ale nie nejakú romantickú.
Rozprávali sa o bežných veciach a takto mohli stráviť asi nejaké dve hodiny. Pokiaľ vošla do
predmetného domu tak zamkol obžalovaný vchodové dvere, ale kľúče ostali vo dverách. Počas toho ako
boli v dome pred skutkom nedošlo k žiadnemu bozkávaniu. Ani predtým pri príležitostných stretnutiach.
Vtedy ležala na pravom boku, obžalovaný ležal na ľavom boku, ale trochu nižšie pod ňou, teda neboli

k sebe otočení tvárou v tvár. Poškodená sa potom prevalila na chrbát, lebo ju bolela pravá ruka, o
ktorú bola opretá a chcela sa postaviť a ísť na WC. Odohralo sa to, že ju stiahol za mikinu - bundu
Obžalovanémusapodarilostiahnuťmikinuatozozadupoškodenej.Poškodenávšakmiestnosťopustila,
išla na WC. Obžalovaný sedel pri počítači. Na predmetnej posteli sa dalo sedieť tak, aby bol na posteli pri
počítači. Poškodená si znovu na tú posteľ ľahla a znovu prízvukovala, že chce ísť domov, že je unavená.

Trvá na tom, že obžalovaný tým ako ju ťahal za mikinu tak ju stiahol dole. Jednalo sa o mikinu na zips,
ale nebola zazipsovaná. Nohavice, ktoré jej dával dole boli na gombík a na zips. Pokiaľ uvádzala, že
sa ho snažila odtlačiť nohami, tak to bolo do jeho pliec. Okrem toho ako jej držal ruku, sa snažila z
postele ešte zdvihnúť. Ostala v šoku, nohy jej roztiahol skôr ako si na ňu sadol, čo bolo skôr ako jej
začal držať ruku. Pokiaľ si na ňu sadol tak nohavice mal dole. Okrem nohavíc v jednom momente dal

dole aj spodné prádlo. K roztiahnutiu nôh došlo rukami. Je pravdou, že ju predtým obžalovaný bozkával
na intímnych miestach, ale pokiaľ to na hlavnom pojednávaní spontánne neuvádzala a uviedla to až
pri otázkach, tak to súvisí s tým, že sa na to snaží zabudnúť. K bozkávaniu malo dôjsť počas toho a
aj potom ako si dával dole nohavice. On sa ku nej nakláňal. Potom ako ju vysadil z auta, si šla kúpiť
cigarety a vrátila sa domov naspäť. Obžalovaný môže merať zo 190 cm, v tom čase mohol mať až 90

kg. Pokiaľ sa má vyjadriť, akým spôsobom jej obžalovaný mal brániť v pohybe, tak to bolo tak, že svojou
ľavou rukou jej držal pravú ruku a pravdepodobne svojou pravou rukou sa načiahol pre prezervatív.
Pokiaľ uvádzala, že po skutku odišiel obžalovaný von, bolo to len na chvíľu. V podstate išiel len pre psov,
ktorých pustil dovnútra. Ona v tej miestnosti zostala vtedy sama. Keď prišla po skutku domov, cítila sa
byť špinavá a ponížená. Nasledujúci deň chcela ísť na gynekologické vyšetrenie, ale svojho doktora už

nestihla a preto išla na pohotovosť do Zvolena, kde ju vyšetrili a ten lekár pravdepodobne zavolal políciu.
S obžalovaným komunikovali cez facebook, skoro každý deň, menej bolo sms správ, viac telefonických
rozhovorov. Väčšinou iniciátorom komunikácie bol obžalovaný. Ona mu volala len raz a to kvôli oprave
počítača. Pokiaľ sa stretávali, tak to bolo rôzne, približne tých 5 krát za mesiac a to napr. na káve, pri
venčení psov. Väčšinou boli len sami dvaja, v spoločnosti iných osôb boli raz na jej firemnom večierku

a raz pri venčení psov bol prítomný aj nejaký jeho kamarát. Po skutku zablokovala všetky kontakty na
obžalovaného, neprišla s ním potom do kontaktu. Je pravdou, že posielala emaily obžalovanému v čase,
keď bola ešte v práci. Pokiaľ sa týka emailovej komunikácie, tak emaily posielala obžalovanému aj ako
výhradnému adresátovi, aj ako jednému z viacerých. Posielali si emaily a to aj so sexuálnym motívom,
ale skôr humorným podtónom, tieto emaily posielala aj hromadne viacerým adresátom. Emailov z jeho

strany veľa nebolo, skôr cez facebook. Pokiaľ hovorila, že sa stretávali na káve a pri venčení psov, bolo
to väčšinou poobede po práci. Pár krát sa stalo, že sa stretli aj za tmy. Obžalovaného pozná asi 3-4 roky
a nikdy s ním nemala pohlavný styk okrem skutku a ani nikdy nevyjadrila nijakým spôsobom želanie
mať s obžalovaným pohlavný styk. O skutku povedala najskôr sestre a po vyšetrení v ten istý deň aj
mame. Pokiaľ sa stretávali s obžalovaným už predtým, nemôže povedať, že by prejavoval obžalovaný

nejakú náklonnosť voči nej. Poškodená ten vzťah považovala za kamarátsky, rozhodne obžalovanéhonevnímala ako nejaký sexuálny objekt, veľmi si rozumeli. Možno ho tak trochu vnímala aj ako brata,
ktorého nemám. S obžalovaným nikdy nebola niekde na noc, ak sa stretávali na káve tak to bolo približne
na hodinu a pri venčení psov hlavne ak bolo pekné počasie, tak to bolo na dlhšie. Je pravdou, že pred

skutkom bola vyšetrovaná psychiatrom, veď to pred znalcami aj hovorila, ale doklady neukázala. Bolo
to u MUDr. Dankovej v Detve, asi pred 7-8 rokmi, pričom dôvodom návštevy psychiatra bola okolnosť,
že ťažko niesla ako sa partner, s ktorým mala 3 ročný vzťah zmenil a zachoval, keď spoločne splácali
úver, on prestal prispievať svojou časťou. V súčasnej dobe navštevuje psychiatričku MUDr. Kminiakovú,
k MUDr. Dankovej chodila aj pred skutkom, boli to občasné návštevy. Približne od júna 2013 prešla k

MUDr. Kminiakovej, tam je až doteraz a to sú pravidelné návštevy. Dôvodom pre pravidelné návštevy
bola skutočnosť skutku. Chodieva k nej približne každé 3 týždne, niekedy každých 5 týždňov, jedná sa
o individuálnu terapiu a aj o terapiu liekmi.

Svedkyňa V. K., sestra poškodenej vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 79, kde uviedla,
že jej sestra volala a pýtala sa, čo má robiť v prípade, že niekoho znásilnia a rozprávala jej o skutku a

ďalej uviedla, že potom čo sa mal skutok udiať, sa sestra bojí cudzích mužov, nenastupuje s nimi ani do
výťahu. Takisto ani nechcela byť sama doma. Snažila sa niečím zamestnať, aby na to nemusela myslieť.
Sestra ešte nasledujúci večer hovorila o skutku so svojou mamou. Svedkyni sa poškodená nezverila,
že by mala s obžalovaným pohlavný styk. Sestra v minulosti mala nejaký vzťah. Je to nejaká dlhšia
doba. V čase skutku vzťah nemala. Predchádzajúci partner obral sestru o nejaké peniaze, teda ten vzťah

nedopadol najlepšie. Obžalovaného by svedkyňa ako jej partnera neoznačovala. Po tom rozchode, ktorý
sprevádzala okolnosť, že pripravil bývalý partner celú rodinu o peniaze, tak chodila k psychológovi. Ale
nevie, či aj k psychiatrovi. Okrem obžalovaného sa stretávala aj s nejakým iným mužom a chodila s ním
na kávu ale jeho meno nechcela uviesť.

Svedkyňa V. K., matka poškodenej, vypovedala zhodne ako v spise na čl. 71 kde uviedla, že sa o
skutku dozvedela až nasledujúci deň. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti mala dcéra vzťah
s iným mužom, asi aj intímny. Ten vzťah prevádzali aj isté prejavy násilia. Táto skutočnosť jej bola
povedaná dcérou, že padli aj nejaké facky a aj nejaké modriny si všimla na jej rukách. Polícia určite
nebola kontaktovaná v tej súvislosti. Pokiaľ s dcérou večer rozprávala, tak na nej nevidela žiadne formy

zranenia na tvári a na rukách. Keď sa vrátila dcéra v noci domov tak ešte trochu precitla a vie, že šla
dcéra vonku. Ona chodievala vonku fajčiť, ale kedy sa vrátila tak to nevie.

Súd z výpovede P. M. zistil, že svedok obžalovaného pozná dlhú dobu. V poslednom období mal
partnerku P. Ľ.. Boli viac krát rozídení a zase daní dokopy. Popritom vie, že mal partnerku aj poškodenú.

To, že by mal byť s poškodenou, mu povedal obžalovaný sám. Nemôže povedať, že by to obžalovaný
myslel nejako vážne, na dlho. Pravdepodobne aj predtým už mali nejaký vzťah spolu, teda predtým ako
bol s P. Ľ.. Raz ju viezol aj na chatu, kde mal byť aj V. Y., bral ju výslovne kvôli nemu. Pokiaľ vie tak
mali intímne styky, aj predtým ako bol s P. Ľ.. Túto informáciu má od obžalovaného. Nepamätá sa, že
by ich videl niekde spolu na verejnosti. Myslí, že aj nejaké 2-3 razy pred skutkom sa intímne stretli. Túto

informáciu má tiež od obžalovaného. Tá informácia o tom, že malo dôjsť k intímnym stykom medzi ním a
poškodenou, boli prezentované po skutku. S obžalovaným je kamarát, stretávajú sa spolu. Pokiaľ hovoril
o tom, že viezol poškodenú za obžalovaným na chatu, tak to určite bolo pred skutkom. Buď to bolo
predtým ako mal partnerku P. Ľ., alebo v čase, keď boli rozídení. O tom, že sa mali udiať intímne styky
dávno v minulosti tak to sa dozvedel ešte pred skutkom. Už vtedy vedel, že to malo byť s poškodenou.

Poškodená mala buď v ten večer alebo potom nejako „hysterčiť“ a to z dôvodu, že poškodená chcela
mať s obžalovaným vážnejší vzťah a on to nechcel. Toto má tiež od obžalovaného.

Svedkyňa Q. W. uviedla, že podľa informácií od obžalovaného mal mať obžalovaný s poškodenou
viacero intímnych stykov. Podľa nej sa jednalo o určitú formu užitia si, keďže obžalovaný nemal v tom

čase partnerku.

S prihliadnutím na závažnosť a komplikovanosť skutku boli do konania pribratí viacerí znalci z odvetiev
psychiatria a psychológia a to skúmaním duševného stavu a psychologického profilu obžalovaného a
poškodenej.

Vyšetrením duševného stavu obžalovaného boli poverení znalci MUDr. Tibor Ďurian a MUDr. Peter
Vážny, ktorí vypracovali znalecký posudok, pričom predvolaný znalec MUDr. Ďurian zotrval na obsahu
a záveroch znaleckého posudku, kde znalci uviedli, že obžalovaný žiadnou duševnou poruchou alebochorobou, ani sexuálnou aberáciou. Psychologický profil poskytol znalec PhDr. Jindřich Cupák, ktorý
uviedol, že intelektové schopnosti zodpovedajú pásmu populačnej normy, agresivita a násilnícke
správanie nepatrí do trvalej výbavy osobnosti obžalovaného. Popísané udalosti obžalovaným je možné

považovať za prežité a vierohodné. Neboli zistené žiadne známky konfabulácie.

Znalkyne MUDr. Zuzana Kašparová a MUDr. Renáta Lóšková konštatovali v znaleckom posudku
u poškodenej rekurentnú depresívnu poruchu, v čase vyšetrenia v remisii. V auguste 2013 bola u
poškodenej stanovená rekurentná depresívna porucha s kombinácii s posttraumatickou stresovou

poruchou a iná úzkostná porucha. Znalkyne však túto diagnózu stanovenú ambulantným psychiatrom
považovali za spornú. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa MUDr. Lóšková uviedla, že pokiaľ sa uvádzala
v roku 2007 liečba s depresívnou poruchou na reaktívnou podklade, znamená to toľko, že sa liečila
kvôli problémom so vzťahom a s finančnými problémami s tým súvisiacimi. Na prelome r. 2010 a 2011
bola v starostlivosti MUDr. Dankovej a to celý rok 2011, pričom najprv užívala antidepresíva ordinované
obvodným lekárom a v roku 2011 z toho boli úplne pravidelné kontroly a následne od júna 2013 je v

starostlivosti MUDr. Kminiakovej. Pokiaľ mala vyšetriť poškodenú, tak žiadala MUDr. Kminiakovú, aby
poskytla celý zdravotný záznam, pokiaľ sa týka jej liečby, pričom na samotnom vyšetrení jej poškodená
niečo predložila a niečo chýbalo, ale to zistila až po vyšetrení. Nemôže potvrdiť, že či boli dané MUDr.
Kminiakovou alebo nie, ale znalkyňa poškodenú potom požiadala, aby tieto nálezy doplnila. Ona ich
potom obratom poslala poštou a znovu nie kompletné. Následne pýtala MUDr. Dankovú o nálezy z roku

2011, mala ich k dispozícii a boli jej dané. Pokiaľ v bode 3 uvádzala okolnosti súvisiace so štátnicou, tieto
sadozvedelapriamoodpoškodenejprivyšetrení.Tvrdenievbode3záveruznaleckéhoposudkuvyplýva
jednak zo samotného klinického vyšetrenia poškodenej ako aj z toho, že mala poškodená tendenciu
buď zamlčať alebo neposkytnúť kompletné informácie o zdravotnom stave, viac menej to bolo také
účelové a takisto aj pokiaľ sa týka vyšetrenia zo dňa 07.06.2013 u MUDr. Kminiakovej, znalkyne sa

domnievajú, že nešlo o prvovyšetrenie poškodenej, pretože obsah správy nezodpovedá tomu ako by
vyzeral, keby sa jednalo o prvovyšetrenie. Poukazuje v tejto súvislosti na str. 30 znaleckého posudku
a to psychiatrické vyšetrenie zo dňa 07.06.2013, kde uvádza „ nedokážem sa teraz sústrediť, ruky
sa mi trasú.... zajtra mám štátnice, ešte na mňa dolieha to, čo sa stalo pred 2 mesiacmi, kamarát ma
znásilnil,ajsompodalatrestnéoznámenie....„ ztohovyplýva,žeotomužnejakýmspôsobomreferovala

ošetrujúcej lekárke a vyzeralo to tak, že prvotný problém bol štátnice a až potom znásilnenie. Tieto tri
vety však nie sú jediným podkladom pre podanie znaleckého posudku. Vychádzali z celého sumára
uvádzaných a dostupných materiálov. S poškodenou komunikovala telefonicky viac krát a hovorila jej
aj o tom, že má priniesť kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Výslovne sa venovala tej otázke, že má
priniesť aj záznamy o psychiatrických vyšetreniach, pokiaľ nejaké má. V tejto súvislosti musela osloviť aj

ošetrujúcu lekárku MUDr. Kminiakovú, aby záznamy poskytla a táto doktorka jej aj nadiktovala termíny
jednotlivých vyšetrení. Pri vyšetrení poškodená priznala liečbu od augusta 2013, ale predchádzajúcu
nie. Hovorila o jednorazovom vyšetrení.

K tejto problematike bola vypočutá aj súčasná ošetrujúca lejárka poškodenej MUDr. Martina Kminiaková,

ktorá uviedla, že poškodená bola prvý krát vyšetrená v decembri 2007 MUDr. Dankovou. Jednalo
sa o jednorazové vyšetrenie. Následne k nej začala chodiť od mája 2011, viac menej pravidelne pre
rekurentnú depresívnu poruchu, kedy boli nasadené antidepresíva a anxiolytiká. Posledná návšteva
MUDr. Dankovej prebehla dňa 04.10.2011. Svedkyňa nastúpila na toto miesto v apríli 2012 a s
poškodenou sa stretla 24.05.2012. Jednalo sa o jednorazovú kontrolu, kde dôvodom návštevy boli

stresy zo skúšok a bola konštatovaná aj labilnejšia emotivita. Následné vyšetrenie sa uskutočnilo až dňa
17.06.2013, kedy je konštatované opätovne skúškové obdobie. Jednalo sa o termín, ktorý bol deň pred
štátnicami, pričom bol spomínaný aj traumatický zážitok znásilnenia. Nejaké 2 mesiace dozadu s vyššou
tenziou. Ďalšia kontrola sa uskutočnila už po štátniciach dňa 02.07.2013 s tým, že sa o niečo lepšie
cítila. Ďalšia kontrola prebehla dňa 14.08.2013, kde poškodená uviedla, že pred kontrolou asi 2 týždne

dozadu utrpela kolapsový stav. Sťažovala sa na zhoršený spánok, bola konštatovaná určitá stiahnutosť,
znížená schopnosť tešiť sa a poškodená udávala, že sa jej objavujú flashbacky prežívania situácie
znásilnenia. Ďalšie vyšetrenie prebehlo dňa 05.09.2013 s tým, že poškodená uviedla, že sa lepšie cíti
a aj z jej hľadiska bola situácia o niečo lepšia, ale nie úplne normálna. Pri vyšetrení dňa 03.10.2013
poškodená uviedla, že bola na vyšetrení EEG, že jej zistili epilepsiu. V rámci svojej dokumentácie má

o tom záznam, resp. poznámky. K týmto záležitostiam by sa mohol vyjadriť jedine neurológ. Nevie, kto
realizoval toto vyšetrenie, môže sa len domnievať, že by to mohol byť MUDr. Jombík. Poškodená chodila
na začiatku roku 2014 v pravidelných mesačných intervaloch na kontroly, ktoré sa postupne predlžovali
na dobu 7 týždňov. Posledný záznam je zo dňa 24.09.2014. Počas týchto kontrol sa objavovali odkazyna predmetný skutok len v súvislosti s tým, že ako bolo vytyčované pojednávanie. V iných prípadoch sa
toneobjavovalo,aspoňnemátaképoznámkyvdokumentácii.Objavovalasapriposlednejnávšteveopäť
depresia a to so začatím školského obdobia. Jedná sa o takú diagnózu, kde stav sa zvykne zhoršovať na

jar a jeseň ako depresívna porucha, pričom toto sa ešte kryje aj so skúškovými obdobiami. Pokiaľ sa týka
posttraumatickej stresovej poruchy, táto sa môže rozvinúť až do 6 mesiacov od rozhodného obdobia.
To, že sa to udialo v tomto prípade v takom období, nepovažuje za nič nezvyčajné. Stav sa zlepšoval po
tom ako došlo k zmene liečby inými liekmi, po tom ako navštívila poškodená PhDr. Gajdošovú. Pokiaľ
bola vyšetrovaná poškodená v roku 2007 MUDr. Dankovou, svedkyňa sa nemôže vyjadriť k okolnostiam

toho vyšetrenia a k záverom, ale vo všeobecnosti adaptačná porucha nadväzuje na určitú situáciu, teda
je to niečo iné ako posttraumatická stresová porucha. Pokiaľ bola pacientka u nej vedená, neobjavili sa
žiadneznámkytoho,žebymalapojesťnejakélieky.Vtomtoprípadebolsúbeh2diagnózatorekurentnej
depresívnej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy. Pri poslednom vyšetrení má poznámku, že
sa tam neobjavujú reminiscencie na traumatizujúci zážitok. Pri vyšetrení dňa 17.06.2013 bola ako dôvod
uvedená skutočnosť, že má deň pred štátnicami a spomenula aj tento zážitok, ale posttraumatická

stresová porucha vtedy ešte nebola konštatovaná a objavila sa až následne pri kontrole.

Znalkyňa z odvetvia psychológie Mgr. Eleonóra Kúdelková uviedla v záveroch znaleckého posudku, že
u poškodenej sa jedná o rezervovanú osobnosť, nedôverčivú, pomerne konzervatívnu, neistú, úzkostnú
a napätú s istými zábranami voči opačnému pohlaviu. Má určitý infantilný strach pred telesnosťou plus

infantilný sexuálny postoj. Bola skonštatovaná posttraumatická stresová porucha, ktorej podkladom
je prežitá trauma. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že pokiaľ uvádzala na str. 9 v zhrnutí
znaleckého posudku určité zábrany poškodenej voči mužom, vyplynulo to z rozhovoru s poškodenou,
kde vyvstali určité zábrany komunikácie poškodenej s mužmi všeobecne, ale práve pri obžalovanom
takéto problémy nemala. Hodnotí to tak, že práve táto osoba bola blízka aj na rozhovory o určitých

problémoch a okolnostiach v sexuálnej oblasti. Obžalovaný jej bol blízkou osobou aj v iných ako v
sexuálnych záležitostiach, pričom poškodená mala vnútorný sexuálny problém. Dokázala aj ona o týchto
sexuálnych záležitostiach vtipkovať, ale len s obžalovaným, vyplýva to z toho, že musela si nájsť nejakú
blízku osobu a až potom takým spôsobom dokázala pri ňom ventilovať svoje problémy, ktoré mala.
Ale určitú hranicu však nedokázala ani s ním prekročiť, pokiaľ sa týka nejakých dotykov. Jej sexuálny

postoj bol taký infantilný, detský. Nemôže povedať, že by bola nejaká bariéra, keby jej nejaký muž
povedal, že sa mu páči, ale pokiaľ by to malo prísť až do sexuálnej roviny, tak tam by ten problém
nastal. To, že ku skutku malo dôjsť v noci, tak poškodená to nepovažovala za bariéru, že bude s
obžalovaným za tmy. Pokiaľ nedostatočne vnímala poškodená signály ohrozenia, vyplýva to z toho, že
nemá dostatočnú empatiu vo vzťahu k mysleniu druhej osoby. Znalkyňa ďalej uviedla, že na vyšetrenie

nedoniesla poškodená zdravotnú dokumentáciu a túto si vyžiadala až dodatočne, ale tam zmienka o
psychiatrickom vyšetrení nebola žiadna. Pokiaľ sa týka psychiatrických záležitostí, jedinou vetou sa
poškodená zmienila len o tom, že je objednaná u MUDr. Kminiakovej a bližšie už znalkyňa po tom
nepátrala. Pokiaľ sa objavili určité problémy s psychiatrickými vyšetreniami, hodnotí to ako o snahu
unikať z tejto oblasti. Znalkyňa nezistila nejaké vysoké lži - skóre. Poškodená je senzitívnejšia, ona to

takto vnímala, ale či sa to reálne stalo tak ako to ona vnímala, na to sa odpovedať nedá. Skutočnosť
môže byť iná ako tá, ako to prezentuje poškodená. Poškodená môže situáciu vnímať horšie ako sa
odohrala. Môže to mať súvis s nejakým traumatizujúcim zážitkom z minulosti. Doplnila by svoju výpoveď,
že nemohla nastať situácia, že by došlo k dobrovoľnému pohlavnému styku a poškodená by to vnímala
ako nedobrovoľné. Podľa nej tam muselo byť nejaké násilie. Pokiaľ uvádzali určité okolnosti zistené zo

zdravotného záznamu, sú uvedené na str. 7, v osobnej anamnéze.

Do spisu bola zadovážená lekárska správa z gynekologického vyšetrenia poškodenej MUDr. Ruženou
Bugárovou zo dňa 30.04.2013 z času 18.52 hod., kde lekárka konštatuje normálny gynekologický nález
na internom genitáli, bez známok čerstvých poranení, poškodenia kože a slizníc a bez hematómov. Na

hlavnom pojednávaní svedkyňa MUDr. Bugárová uviedla, že na predmetné vyšetrenie si nepamätá,
chodieva slúžiť do Zvolena ako súkromný gynekológ a pracuje v Žiari nad Hronom. Pokiaľ prebehlo
vyšetrenie,nezistilažiadneznámkyporaneniaatovoblastiach,ktoréskúmala.Kebyjejpacientkanebola
uviedla okolnosť znásilnenia, považovala by to za normálne bežné gynekologické vyšetrenie ženy, ktorá
žije pravidelným sexuálnym životom.

V rámci vykonávania dokazovania boli oboznámené aj listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr.
poriadku :- zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z čl. 89-109.
- zápisnica o vydaní a vrátení vecí z čl. 233-235
- výpis hovorov Orange Slovensko z čl. 243-248

- výpis hovorov Telefónica Slovakia z čl. 249-274
- lekárske správy poškodenej z čl. 280-287
- výpis z LV z čl. 288-289
- lekárska správa z čl. 311
- správy a RT z čl. 290-291.

Na obžalovaného V. Y. bola dňa 18.03.2014 podaná obžaloba pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 29.04.2013 vo večerných hodinách okolo 22.00 hod. ku škode
V. K.. Na základe vykonaného dokazovania, a vyplýva to z výpovedí obžalovaného aj poškodenej, je
zrejmé, že predmetné stretnutie obidvoch ľudí sa udialo bez akýchkoľvek ďalších svedkov a v tomto

prípade sa jedná o situáciu, kedy obžalovaný od počiatku popieral spáchanie skutku kvalifikovaného ako
znásilnenie, pričom nie je sporné, že poškodená V. K.Y. sa do rodinného domu obžalovaného dostala
tým spôsobom, že bola tam odvezená z miesta svojho bydliska obžalovaným, s čím sama súhlasila.
Obžalovaný ďalej priznal okolnosť, že po istom čase pobytu v rodinnom dome došlo k intímnemu styku
medzi nimi, avšak jednoznačne poprel, že by tomuto intímnemu styku malo dôjsť násilím z jeho strany.

Skutočnosť, že u obžalovaného nie je zaznamenaná prítomnosť zvýšených známok agresivity, vyplýva
zo záverov znaleckého dokazovania znalcov MUDr. Vážneho a MUDr. Ďuriana, pričom kľudnú povahu
konštatovali aj viacerí predvolaní svedkovia. Poškodená stále tvrdila, že sa jednalo o nedobrovoľný
intímny styk, pričom aj uvádzala okolnosti, za ktorých k tomu malo dôjsť a tieto mala aspoň čiastočne
reprodukovať aj svojej sestre a svojej matke. Obhajoba namietala okolnosť vyplývajúcu zo znaleckého

dokazovania, že sa jedná o osobu s určitými psychickými problémami, znalkyňa hovorila o veľmi nízkej
pravdepodobnosti jej výpovede a uvádzala aj určitú formu nespolupráce so znalkyňou. Je síce pravdou,
že znalkyňa, ktorá vyšetrovala poškodenú ohľadom psychologického profilu Mgr. Kúdelková tvrdila,
že poškodená mala prežiť určité násilie, nie je však možné z jej výpovede jednoznačne konštatovať,
že sa jedná práve o túto traumu a že sa nedá zároveň jednoznačne uviesť, že to čo uvádzala

poškodená aj reálne prežila. Poškodená popisovala udalosť ako násilnú zo strany obžalovaného,
ktorý mal podľa nej svojou ľavou rukou držať jej pravú ruku resp. obidve a zároveň si mal nasadiť
aj kondóm. Podľa názoru súdu, pokiaľ by táto skutočnosť bola pravdivá, musel by pri prekonávaní
odporu poškodenej obžalovaný vyvinúť značné úsilie a silu, čo by pravdepodobne zanechalo následky
na rukách poškodenej minimálne vo forme určitých podkožných hematómov. Takáto okolnosť však

nebolažiadnymspôsobomzadokumentovaná.Poškodenáuviedla,žepotomakosamalskutokodohrať,
chcela ísť na nasledujúci deň na gynekologické vyšetrenia a keďže svojho doktora už nestihla, išla na
pohotovosť do Zvolena. Z uvedenej výpovede vyplýva, že sa tak nestalo v predmetnú noc, ale až na
druhý deň, o čom svedčí aj lekárska správa MUDr. Ruženy Bugárovej, ktorá poškodenú gynekologicky
vyšetrila dňa 30.04.2013 a k tejto lekárskej správe bola aj osobne vypočutá, pričom svedkyňa uviedla,

že žiadne známky poranenia v oblastiach ( genitálnych ), ktoré skúmala, nezistila, navyše vyslovila
názor, že pokiaľ by jej poškodená nebola uviedla okolnosť znásilnenia, považovala by to za normálne
gynekologické vyšetrenie ženy, ktorá žije pravidelným sexuálnym životom. Poškodená v nasledujúcom
období po skutku bola na psychiatrickom vyšetrení u MUDr. Kminiakovej dňa 17.06.2013, pričom ako
prvotný dôvod bolo konštatované opätovné začatie skúškového obdobia a jednalo sa o termín, ktorý bol

deň pred štátnicami, ako ďalší bol spomínaný aj traumatický zážitok znásilnenia. Uvedené vyšetrenie
sa malo uskutočniť v čase viac ako jeden a pol mesiaca po predmetnom skutku. V tomto prípade MUDr.
Kminiaková uviedla, že posttraumatická stresová porucha vtedy nebola ešte u poškodenej konštatovaná
a objavila sa až pri následnej kontrole.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o skutok, kde mali byť prítomní len obžalovaný a poškodená
a tieto verzie si vzájomne odporujú, na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže

byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo
druhej skupiny dôkazov.V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodenej (svedkyne) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci
vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy,

výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. V
súvislosti s "dôkaznou núdzou", aká sa vyskytla aj v tomto prípade, okresný súd poukazuje na zásadu "in
dubio pro reo", teda "v pochybnostiach v prospech obžalovaného" vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4
Tr. poriadku, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o

dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Keďže došlo k oslobodeniu obžalovaného, bola poškodená V. K. odkázaná s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.