Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206329
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župnénámestie13,Bratislava,vkonaníonáhradumajetkovejškody125,-€anemajetkovejujmy355,89
€, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 27.09.2012 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody, sumy 355,89 € titulom nemajetkovej ujmy
a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podanímspísanýmpostupompodľa§38anasl.Exekučnéhoporiadku,zvolenémusúdnemuexekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom D. M., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 11035/2011. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému
súdu Námestovo a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej dobe. S poukazom na ustanovenie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 uviedol, že disponuje
exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Nejde tu teda o rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné
spojenie rozhodcovská komisia, ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd. V exekučnom konaní
vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný poriadok v
znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný
súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvkynadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.12.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 193 dní. V danej veci vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní, kedy dňa 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010 spísal a podal
žiadosť o informáciu o stave konania, v ktorej namietal i porušovanie svojich práv márnym plynutím času,
dňa 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na

nesprávny procesný postup súdu. Vzhľadom na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum
doručenia súdu, navrhol vykonať ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O
všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody sa dozvedel po

doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, predstavuje výdavky na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo
výške 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- €, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s ich
vyhotovením, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde vo výške 15,- €. Celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 125,- €. Výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a najmä vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného
titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza
z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je

spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j.
cca 660,- €. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 355,89 €, určenú alikvotným
pomerom 55,- € za každý mesiac omeškania. Postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 21.01.2013 (doručenka na č.l. 15 pv) nevyjadrila.
Okresný súd vo veci postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p., teda bez nariadenia pojednávania, rozhodol
rozsudkom zo dňa 29.11.2013, ktorým žalobu zamietol s poukazom nato, že v konaní nebolo žalobcom
preukázanéporušeniepovinnostisúdurozhodnúťožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
v zákonom stanovenej lehote, a teda, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného

súdu Námestovo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd
v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 6Co/205/2014-47 zo dňa 30.04.2014 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že pokiaľ súd prvého stupňa vo veci
nenariadil pojednávanie, bolo konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou spočívajúcou v
odňatí možnosti účastníka konať pred súdom, keď súd v dôsledku nenariadenia pojednávania nemohol

vykonať dokazovanie prečítaním pripojeného exekučného spisu a pokiaľ tak urobil, boli skutkové
zistenia, z ktorých prvostupňový súd vychádzal, získané postupom, ktorý nebol v súlade s Občianskym
súdnym konaním. Odvolací súd následne uložil okresnému súdu nariadiť vo veci pojednávanie a po
vykonaní dokazovania v súlade § 120 a nasl. O.s.p. vo veci opätovne rozhodnúť.Podoručenírozsudkuodvolaciehosúduokresnýsúd,vzmysleintenciírozhodnutiaodvolaciehosúdu,vo
veci nariadil pojednávanie na 19.06.2014, a toto vykonal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho
zástupcu žalobcu. Žalobca osobitne predvolaný nebol, jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie

doručené dňa 11.06.2014, rovnako ako žalovanej (doručenky č.l. 51 pv).
Dňa 16.06.2014 bolo súdu doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (č.l. 54-67),
ktorým žiadal zrušiť nariadené pojednávanie do konečného, ústavne konformného rozhodnutia o
otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu s poukazom na to, že podal sťažnosť na Ústavný súd
SR z dôvodu porušenia práva na súdnu ochranu, osobitne práva na zákonného sudcu a práva na

prerokovanie veci nestranným súdom (č.l. 58-67). Vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR
podľa čl. 127 Ústavy SR, v ktorom konaní sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní
oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., z ktorého dôvodu navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/67/2012 prerušil, a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie

o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
Súd právnemu zástupcovi žalobcu podaním zo dňa 17.06.2014 (č.l. 68) oznámil, že jeho žiadosti
o zrušenie termínu pojednávania nevyhovuje a pojednávanie, v prípade splnenie zákonných
podmienok, vykoná. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa napriek tomu na pojednávanie dňa

19.06.2014 nedostavili. Rovnako sa na pojednávanie nedostavila žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť
neospravedlnila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené podmienky § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to
žalobného návrhu zo dňa 21.09.2012 (č.l. 1-4), uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/43/2013-18

zo dňa 05.02.2013 (č.l. 18-21), oznámenia žalovanej k výzve súdu ohľadom predbežného prerokovania
nároku žalobcu (č.l. 24), návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania (č.l. 70-71), ako aj ostatného obsahu
spisu a podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/774/2011,
pripojeného na základe návrhu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné právne závery:

Pokiaľ ide o nárok žalobcu, tento bol uplatnený na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 1Er/774/2011,
spočívajúcom v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie.

Ako už súd konštatoval v predchádzajúcom rozhodnutí, zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
1Er/774/2011 vyplýva, že žalobca ako oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.06.2011
navrhol do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vykonanie exekúcie
voči povinnému D. M., Z. R. XXX, O.: XX XXX XXX, prechodne bytom G. 6, J., o vymoženie sumy
X.XXX,XX €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.289,91 € od 02.01.2011 do

zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.289,91 € od 28.02.2011 do zaplatenia, trov
konania 325,13 € a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 11.05.2011 sp. zn. SR 03049/11, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava, právoplatného dňa 30.05.2011 a vykonateľného dňa
02.06.2011. Súdny exekútor žiadosťou sp. zn. EX 11035/11, doručenou súdu dňa 16.08.2011, požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 20.10.2011 súd vyžiadal od Rozhodcovského súdu,
Slovenskej rozhodcovskej a.s., Bratislava, spis k rozhodcovskému rozsudku sp. zn. SR 03049/11 zo dňa
11.05.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 28.10.2011. Súd následne o žiadosti exekútora rozhodol dňa
07.11.2011 uznesením č.k. 1Er/774/2011-15, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd

v Žiline uznesením sp. zn. 20CoE/24/2012 zo dňa 10.07.2012 napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej zákon
č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho
predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. existencia nezákonného rozhodnutia,
nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste alebo

ochrannom opatrení, rozhodnutia o väzbe alebo nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, ktorá
predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva,
že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 16.08.2011, t.j. ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o

štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
I keď z vykonaného dokazovania, spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/774/2011 vyplýva, že

súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v danej veci, doručenej súdu dňa 16.08.2011,
nerozhodol v 15-dňovej lehote, nie je možné v tomto postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup,
keďže v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného ku dňu začatia exekúcie,
sa lehota 15 dní nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku,
t.j. na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z exekučného spisu pritom vyplýva, že potom čo bol súdu

doručený spis Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 03049/11,
dňa 28.10.2011, súd o návrhu súdneho exekútora, po preskúmaní exekučného titulu, rozhodol bez
zbytočného odkladu, dňa 07.11.2011.
Nakoľko žalobca nepreukázal ním tvrdené porušenie povinnosti Okresného súdu Námestovo rozhodnúť
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 1Er/774/2011 v zákonom

stanovenej lehote, a teda, že by zo strany súdu v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
existencia ktorého je jednou zo základných podmienok pre zodpovednosť štátu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom
č. 1/2014, vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickej Univerzity v Bratislave vo vzťahu k výške
škody, nakoľko vykonanie tohto dôkazu, za stavu, kedy nebola splnená ani len prvá podmienka pre

zodpovednosťštátuvzmyslezákonač.514/2003Z.z.,atopodmienkaexistencienesprávnehoúradného
postupu súdu, by nebolo v záujme hospodárnosti konania, keď žalobca predmetný znalecký posudok
zároveň nepredložil, poukázal len na skutočnosť, že tento je založený v spise tunajšieho súdu sp. zn.
8C/155/2012, ktorý sa však v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Žiline, a teda ktorý dôkaz nie
je možné v súčasnosti vykonať.

Pokiaľ ide o predbežné prerokovaniu nárokov v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., z
vyjadrenia žalovanej (č.l. 24) vyplýva, že žalobca pred začatím súdneho konania podal na Ministerstve
spravodlivosti viaceré žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to najneskôr
dňa 25.09.2012. Žalovaná nepoprela uplatnenie konkrétneho nároku, s tým, že nemôže jednoznačne
potvrdiť, a teda ani vyvrátiť (pozn. súdu), že jednotlivé uplatnené nároky boli predmetom doručených
žiadostí o predbežné prerokovanie. I keď žalobný návrh v tejto veci bol žalobcom podaný skôr ako

uplynula lehota 6 mesiacov od podania najneskoršej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku,
vzhľadom na neuspokojenie nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti, ktorá uplynula počas súdneho
konania, bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu. Vzhľadom na uvedené potom súd nezistil
dôvody, ktoré by bránili preskúmaniu uplatneného nároku v súdnom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej
patrilo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, keď zo spisu
zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).