Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Mária Ondriašová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31CbPv/3/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229758
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondriašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108229758.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I. v právnej veci navrhovateľa: RE/MAX LLC., so sídlom 1209 Orange Street,
19801 Wilmington, New Castle Delaware, USA, reg. č. 48 107 48, zast: JUDr. Ing. Vladimír Neuschl,
advokát, Dostojevského rad 5, Bratislava, proti odporcovi: Martin Feník - ReMaS, s miestom podnikania
Nám. Šoltésovej 2, 934 01 Levice, IČO: 43 473 938, zast. JUDr. Peter Šebo, advokát, Mlynská 2238,
934 01 Levice, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a porušovania práv k ochranným známkam

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zdržať sa nekalosúťažného konania a to tak, že je povinný odstrániť závadný
stav, ktorý spôsobil používaním obchodného mena, ktoré je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny.

Odporca je p o v i n n ý zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nebolo zhodné alebo zameniteľné
s obchodným menom navrhovateľa, najmä aby neobsahovalo (i) slovný prvok „ReMaS“ v žiadnej
kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare ako aj (ii) akýkoľvek iný prvok zameniteľne podobný s
medzinárodnými, komunitárnymi a národnými ochrannými známkami navrhovateľa a to v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý odstrániť zo svojich prevádzok firemné štíty, tabule alebo akékoľvek identifikačné
prostriedky obsahujúce slovo „ReMaS“ v akejkoľvek kombinácii, podobe alebo v akomkoľvek tvare a to
v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcaje povinný odstrániťzovšetkýchsvojichpropagačnýchmateriálovaďalšíchmateriálovslovo
„ReMaS“ v akejkoľvek kombinácii, podobe a v akomkoľvek tvare použitý v spojení s realitnou činnosťou.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.326 EUR pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho
zastúpenia vo výške 460,46 EUR, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2008 domáhal vydať rozhodnutie,
ktorým by súd uložil odporcovi: 1/ povinnosť zdržať sa nekalosúťažného konania a to tak, že je

povinný odstrániť závadný stav, ktorý spôsobil používaním obchodného mena, ktoré je spôsobilé vyvolať
nebezpečenstvo zámeny, 2/ povinnosť zmeniť obchodné meno odporcu tak, aby nebolo zhodné alebo
zameniteľné s obchodným menom navrhovateľa, najmä aby neobsahovalo (i) slovný prvok „REMAS“ v
žiadnej kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare ako aj (ii) akýkoľvek iný prvok zameniteľne podobný
s medzinárodnými, komunitárnymi a národnými ochrannými známkami navrhovateľa, 3/ povinnosť
odstrániťzosvojichprevádzokfiremnéštíty,tabulealeboakékoľvekidentifikačnéprostriedkyobsahujúce

slovo „REMAS“ v akejkoľvek kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare, 4/ povinnosť odstrániť zo
všetkých svojich propagačných materiálov a ďalších materiálov slovo „REMAS“ v akejkoľvek kombinácií,
podobe a v akomkoľvek tvare použitý v spojení s realitnou činnosťou a povinnosť zdržať sa používaniagrafického prvku červeno - bielo - modrej kombinácie vo vzťahu k realitným službám a službám
súvisiacim.

Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť navrhovateľa bola založená v roku 1973 a v súčasnosti je

jednou z celosvetovo najúspešnejších realitných spoločností a je majiteľom viacerých registrovaných
ochranných známok na označenie RE/MAX, okrem iného aj medzinárodných, komunitárnych a
národných ochranných známok platných na území Slovenskej republiky, pokrývajúcich realitné,
franchisingové, finančné a poisťovacie služby. V jednotlivých krajinách pôsobí formou franchisingu.
Ochranné známky navrhovateľa RE/MAX, či už slovné alebo obrazové, patria medzi najznámejšie

nielen v Severnej Amerike ale aj v Európe a sú jednoznačne spájané s pôsobením navrhovateľa na
realitnom trhu a možno ich považovať za všeobecne známe. Na slovenskom realitnom trhu pôsobí
navrhovateľ od roku 2006 prostredníctvom špecifického spôsobu podnikania - franchisingu. Franchising
je podľa Európskeho franchisingového združenia systém predaja, prostredníctvom ktorého sa predávajú
výrobky, služby alebo technológie. Spočíva v úzkej a stálej spolupráci právne samostatných a finančne
nezávislých podnikov - franchisora (franchisingového poskytovateľa) a jeho franchizanta (prijímateľa).

Poskytovateľ franchisingu dáva svojim partnerom - prijímateľom právo a súčasne aj povinnosť využívať
jeho koncepciu v stanovenom rámci. To oprávňuje ale aj zaväzuje prijímateľa používať meno systému,
značku tovaru, značku služieb a ostatné priemyselné ochranné a autorské práva, ako aj know -
how, hospodárske, technické a obchodné metódy. Poskytovateľ franchisingu poskytuje prijímateľovi
podporu za priamu alebo nepriamu odmenu. Na tento účel partneri medzi sebou uzatvárajú zmluvu.

Základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien
je ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom i sluchom. Pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne
rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch či viacerých obchodných mien, ale je nevyhnutné prihliadať
k dojmu, ktorý vzniká u priemerného zákazníka, ktorému utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho
urobili dve alebo viaceré obchodné mená. Aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je

prirodzené, že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť
či súčasť, tzv. kmeň obchodného mena predstavujúci jeho určujúci prvok, v danom prípade „remax“.
Navrhovateľ, uviedol právny zástupca v návrhu, do propagácie svojho obchodného mena, ktoré je
chránené aj ako medzinárodná, komunitárna a národná ochranná známka investoval značné finančné
prostriedky.

V roku 2006 vstúpil navrhovateľ na slovenský realitný trh a v rámci franchisingovej siete začal používať
svoje ochranné známky na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ neskôr zistil, že na tom istom trhu
ako navrhovateľ (t.j. najmä reality, poisťovníctvo a franchising) pôsobí aj odporca, podnikajúci pod
obchodným menom Martin Feník - ReMaS, ktorý používa označenie, ktoré je zameniteľné s kmeňom,
resp. podstatnou časťou obchodného mena navrhovateľa (RE/MAX). Odporca podniká v predmete

podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) od. 01.02.2007.
Svoje služby ponúka aj na internetovej stránke www.rkremas.szm.sk , na
ktorej prezentuje svoje logo, ktoré pozostáva z obdĺžnika tvoreného troma vodorovnými pruhmi (modrý,
biely, červený) s tým, že v hornom pruhu (modrom) je nápis „ReMaS“, v strednom (bielom pruhu) je nápis
„Realitná kancelária“ a v spodnom (červenom pruhu) je uvedené „Sprostredkovanie predaja, prenájmu

a kúpy nehnuteľností“. Porovnaním navrhovateľových ochranných známok a odporcovho loga je pritom
možné nájsť viaceré zameniteľné až zhodné prvky (vrátane jednoznačne totožnej farebnej kombinácie).

Ako jednoznačne zameniteľné navrhovateľ vníma aj odporcovo obchodné meno vytvorené tak, že
odporca k svojmu menu a priezvisku pripojil ako dodatok slovný prvok ReMaS, ktorý sa od podstatnej
časti navrhovateľovho obchodného mena (RE/MAX) odlišuje len jediným posledným písmenom („s“

namiesto navrhovateľovho „x“) a veľkosťou písmen (striedanie malých a veľkých písmen), čo však
pri bežnej výslovnosti nie je takmer vôbec postrehnuteľné. Táto skutočnosť u bežného spotrebiteľa
môže vzbudzovať dojem, že odporca patrí do franchisingovej skupiny ponúkajúcej realitné služby pod
označením RE/MAX, čo však nie je pravdou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vo vzťahu k používaniu
označenia RE/MAX navrhovateľ s odporcom nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu o spolupráci či licenčnú

zmluvu, resp. inú zmluvu, v zmysle ktorej by bol odporca oprávnený používať akúkoľvek ochrannú
známku patriacu navrhovateľovi či označenie RE/MAX v akejkoľvek podobe či forme. Odporca
sa k výzve navrhovateľa na upustenie od porušovania práv k jeho ochranným známkam vyjadril
prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Petra Šeba listom zo dňa 14.12.2007, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí so záverom, že používaním obchodného mena Martin Feník - ReMaS sú

dotknuté práva navrhovateľa ako majiteľa ochranných známok, nakoľko má za to, že obchodné menonavrhovateľa obsahuje množstvo odlišných znakov v porovnaní s obchodným menom odporcu, pritom
poukázal na lomítko medzi písmenami „e“ a „m“ v slovnom prvku RE/MAX a to, že posledným písmenom
je „x“, kým v odporcovom obchodnom mene je ním „s“. Odporca zároveň navrhol, že v záujme vylúčenia

možnej zámeny obchodných mien odporca zmení farebnú kombináciu (modrá, biela, červená), ktorú
využíva pri propagácii svojich služieb na webovej stránke.

Navrhovateľ vyslovil všeobecný záver, že základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu
zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien je ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom
i sluchom. Pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch

či viacerých obchodných mien, ale je nevyhnutné prihliadať k dojmu, ktorý vzniká u priemerného
zákazníka, ktorému utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho urobili dve alebo viaceré obchodné
mená. Aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je prirodzené, že z ich znenia
im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť či súčasť, tzv. kmeň
obchodného mena predstavujúci jeho určujúci prvok, v danom prípade „remax“. Navrhovateľ do
propagácie svojho obchodného mena, ktoré je chránené aj ako medzinárodná, komunitárna a národná

ochranná známka investoval značné finančné prostriedky. Navrhovateľ má za to, že konanie odporcu má
znaky nekalosúťažného konania a žalobou sa domáha ochrany svojich práv majiteľa ochrannej známky
a obchodného mena prostredníctvom súdu.

Dňa 19.08.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že
podľa § 8 Obch. zákonníka sa obchodným menom rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva

právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a
priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo
druh podnikania. Vzhľadom na toto ustanovenie obchodného zákonníka obchodné meno odporcu znie:
Martin Feník - ReMaS, teda ho tvorí jeho meno a priezvisko a dodatok odlišujúci jeho osobu. V súlade
so zásadou úplnosti obchodného mena nie je možné používať v bežnom obchodnom styku samostatne

dodatok odlišujúci osobu podnikateľa. Podľa tvrdení odporcu, z jeho strany dochádza k používaniu
jedine úplnej formy obchodného mena, a to tak na obchodných listinách, ako i propagačných materiáloch
a firemných tabuliach. Týmto je zároveň zo strany odporcu zachovaná aj zásada jednotnosti, podľa
ktorej je podnikateľ povinný používať na všetkých svojich dokumentoch obchodné meno tak, ako ho
má zapísané v obchodnom, resp. živnostenskom registri. Odporca má za to, že týmto je možnosť

zámenymedzijehoobchodnýmmenomaobchodnýmmenomnavrhovateľavylúčená. Ďalej saodporca
vo svojom vyjadrení k návrhu odvolal na znenie § 10 ods. 3 Obch. zákonníka, v zmysle ktorého na
odlíšenie obchodného mena stačí, ak ide o fyzickú osobu, uvedenie iného miesta podnikania. Ak má
fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, je povinná
doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania tak, aby

sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť. Odporca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR,
konkrétne judikát č. 89/2001, podľa ktorého je podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti v zmysle
§ 8 Obchodného zákonníka povinný podnikať pod názvom, ktorý je jeho obchodným menom, a to
bez ohľadu ne skutočnosť, či príslušný živnostenský úrad pri vydávaní živnostenského oprávnenia mal
alebo nemal ním požadovaný dodatok k nemu pripustiť. Odporca uviedol, že ním použitý dodatok

ReMaS nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 Obch. zákonníka. Podľa citovaného stanoviska
Najvyššieho súdu SR, obchodné meno fyzickej osoby je zákonom stanovené ako jej meno a priezvisko,
pričom dodatok odlišujúci osobu podnikateľa v zmysle zásady úplnosti obchodného mena nie je možné
posudzovať samostatne, ale ako súčasť obchodného mena. Odporca má za to, že jeho obchodné meno
vplnomzneníaobchodnémenonavrhovateľasúdostatočneodlíšiteľné.Sodkazomnaplatnújudikatúru

k nekalému konaniu by mohlo dôjsť jedine v prípade, ak by fyzická osoba v rozpore so zákonom
používala v obchodnom styku ako obchodné meno nie svoje meno a priezvisko, ale rôzne fantazijné
a iné názvy, v danom prípade samostatné používanie dodatku ReMaS. Podľa odporcu k takémuto
konaniuzjehostranynikdynedošlo.Tvrdenianavrhovateľaopoužívanírovnakejfarebnejčerveno-bielo-
modrej kombinácie odporcom v rámci jeho firemného loga odporca považuje za nepravdivé, nakoľko už

listomzodňa26.05.2008navrhovateľaupozornil,žezdôvoduabyodporcazabránilakejkoľvekmožnosti
zameniteľnosti obchodných mien zmenil farebnú kombináciu. V súčasnosti je farebná kombinácia loga
odporcu úplne odlišná od označenia používanému spoločnosťou navrhovateľa. Odporca ďalej podotkol,
že z navrhovateľom predloženého zoznamu registrovaných ochranných známok je slovo RE/MAX
súčasťou rôznych symbolov, ako je balón a vlajka s balónom, pričom odporca takúto kombináciu nikdy

nepoužíval, čo samo o sebe z hľadiska grafického znázornenia obchodného mena tvorí odlišný prvok.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu.Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu, svojim vyjadrením zo dňa 13.03.2012 ďalej uviedol, že medzi
účastníkmi existuje súťažný vzťah, nakoľko obaja pôsobia na tom istom relevantnom trhu s realitnými
službami. Navrhovateľ pritom nikdy neuzatvoril s odporcom žiadnu zmluvu o spolupráci či licenčnú

zmluvu, resp. inú zmluvu, na základe ktorej by bol odporca oprávnený používať obchodné meno
navrhovateľa, značku jeho služieb alebo ostatné práva duševného vlastníctva, resp. akúkoľvek
ochrannú známku patriacu navrhovateľovi. Odporca má právo používať svoje obchodné meno, pokiaľ
ním nezasahuje do práv a oprávnených záujmov iných. Odporca si však ako súčasť obchodného
mena, ktoré tvorí jeho meno a priezvisko (Martin Feník), zvolil dodatok „ReMaS“, ktorý navrhovateľ

vníma ako zameniteľný s jeho obchodným menom o to viac, že odporca svoje služby ponúkal na
internetovej stránke www.rkremas.szm.sk pod logom, ktoré pozostávalo
z obdĺžnika tvoreného troma vodorovnými pruhmi (modrý, biely, červený) s tým, že v hornom
pruhu (modrom) bol nápis „ReMaS“, v strednom (bielom pruhu) bol nápis „Realitná kancelária“ a v
spodnom (červenom pruhu) bolo uvedené „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“.
Porovnaním navrhovateľových ochranných známok a odporcovho loga bolo pritom možné nájsť viaceré

zameniteľné až zhodné prvky, vrátane jednoznačne totožnej farebnej kombinácie. Navrhovateľ uviedol,
že odporca síce upustil od používanie vyššie opísaného loga, avšak dodatok ReMaS vo svojom
obchodnom mene používa aj naďalej. Takéto správanie odporcu navrhovateľ aj vzhľadom na obdobie,
kedy začal odporca podnikať pod obchodným menom Martin Feník - ReMaS považuje za špekulatívne,
s cieľom parazitovať na povesti navrhovateľa a tým získať vlastný prospech. Navrhovateľ vyslovil názor,

že zameniteľnosť kmeňa obchodného mena navrhovateľa a dodatku k obchodnému menu odporcu je
podľa názoru navrhovateľa nespochybniteľná. V tomto prípade ide o slovný výraz, ktorý má výraznú
rozlišovaciu schopnosť a je dominantný tak v obchodnom mene navrhovateľa ako právnickej osoby ako
aj v dodatku tvoriacom súčasť obchodného mena odporcu ako fyzickej osoby podnikateľa. Navrhovateľ
uviedol vo svojom vyjadrení , že aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je prirodzené,

že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť predstavujúca
určujúci prvok. Slovný prvok ReMaS sa pritom od kmeňa navrhovateľovho obchodného mena odlišuje
len jediným posledným písmenom a veľkosťou písmen, čo však pri bežnej výslovnosti nie je takmer
vôbec postrehnuteľné. Žalobca zotrval na tvrdení, že konanie odporcu porušuje jeho priemyselné práva
k ochranným známkam ako aj vykazuje známky nekalosúťažného konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 122 O.s.p. prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,
vyjadrením právnych zástupcov navrhovateľa, odporcu ,na pojednávaniach výsluchom odporcu,
výsluchom T. S.. I. A., listinnými dôkazmi a to: návrhom, osvedčením o zápise spoločnosti navrhovateľa
do príslušného obchodného registra spolu s prekladom do slovenského jazyka, výpisom zo

živnostenského registra odporcu, internetovým výpisom ochranných známok patriacich navrhovateľovi
zapísaných v registri ochranných známok vedenom Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu,
internetovým výpisom medzinárodných ochranných známok navrhovateľa, internetovými výpismi
ochranných známok č. 202696, č. 202699 a č. 202700 z registra ochranných známok
vedeného Úradom priemyselného vlastníctva SR, printscreenom internetových stránok navrhovateľa,

printscreenom internetovej stránky odporcu www.rkremas.szm.sk ,
vzájomnou korešpondenciou medzi navrhovateľom a odporcom, printscreenom aktuálnej internetovej
stránky odporcu http://mfenikremas.sk /, regionálnymi novinami Levicko č.
46 zo 16. novembra 2012, zapožičanými spismi tunajšieho súdu 33CbPv/6/2008 a 34CbPv/3/2008 a
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

NavrhovateľjezahraničnouprávnickouosobousosídlomvUSA.Svojnávrhnasúdpodalpodpôvodným
obchodným menom RE/MAX International, INC., so sídlom 5075 South Syracuse Street, 802 37 Denver,
Colorado, reg.č. 19 871 319 071. Dňa 09.11.2010 navrhovateľ súdu oznámil, že došlo k zmene jeho
právnej formy, obchodného mena a sídla, pričom aktuálne identifikačné údaje spoločnosti navrhovateľa
sú: RE/MAX LLC., so sídlom 1209 Orange Street, 19801 Wilmington, New Castle Delaware, USA, reg.

č. 48 107 48. Odporca je fyzická osoba - podnikateľ zapísaná do živnostenského registra a podnikajúca
pod obchodným menom Martin Feník - ReMaS, s miestom podnikania Nám. Šoltésovej 2, 934 01 Levice,
IČO: 43 473 938. Navrhovateľ je majiteľom viacerých registrovaných ochranných známok na označenie
RE/MAX, okrem iného aj medzinárodných, komunitárnych a národných ochranných známok platných
na území Slovenskej republiky, pokrývajúcich realitné, franchisingové, finančné a poisťovacie služby:

CTM 3516598 - RP RE/MAX Renowned Properties - obrazová pre triedu 36CTM 3514891 - RE/MAX RENOWNED PROPERTIES - slovná pre triedu 36

CTM 2185627 - RE/MAX Above the Crowd! - obrazová pre triedy 16,35,36

CTM 1043892 - RE/MAX - obrazová pre triedy 35,36

CTM 1043652 - RE/MAX - slovná pre triedy 35,36

IR 921294 - RE/MAX - slovná pre triedy 35,36

IR 921282 - RE/MAX - obrazová pre triedy 35,36

IR 913840 - THE RE/MAX COLLECTION - slovná pre triedu 36

OZ 202696 - RE/MAX - slovná pre triedy 16,35,36

OZ 202699 - RE/MAX - kombinovaná pre triedy 16,35,36

OZ 202700 - (logo RE/MAX) - obrazová pre triedy 16,35,36

Označenie RE/MAX, či už v slovnom alebo obrazovom prevedení, s použitím modrej, bielej a červenej
farby alebo čiernobiele, sa používa nepretržite v USA od roku 1973 a v Európe od roku 1996.
Ochranné známky navrhovateľa RE/MAX, či už slovné alebo obrazové, patria medzi najznámejšie
nielen v Severnej Amerike ale aj v Európe a sú jednoznačne spájané s pôsobením navrhovateľa na

realitnom trhu a možno ich považovať za všeobecne známe. Na slovenskom realitnom trhu pôsobí
navrhovateľ od roku 2006 prostredníctvom špecifického spôsobu podnikania - franchisingu. Franchising
je podľa Európskeho franchisingového združenia systém predaja, prostredníctvom ktorého sa predávajú
výrobky, služby alebo technológie. Spočíva v úzkej a stálej spolupráci právne samostatných a finančne
nezávislých podnikov - franchisora (franchisingového poskytovateľa) a jeho franchizanta (prijímateľa).

Poskytovateľ franchisingu dáva svojim partnerom - prijímateľom právo a súčasne aj povinnosť využívať
jeho koncepciu v stanovenom rámci. To oprávňuje ale aj zaväzuje prijímateľa používať meno systému,
značku tovaru, značku služieb a ostatné priemyselné ochranné a autorské práva, ako aj know -
how, hospodárske, technické a obchodné metódy. Poskytovateľ franchisingu poskytuje prijímateľovi
podporu za priamu alebo nepriamu odmenu. Na tento účel partneri medzi sebou uzatvárajú zmluvu.

Základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien
je ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom i sluchom. Pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne
rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch či viacerých obchodných mien, ale je nevyhnutné prihliadať
k dojmu, ktorý vzniká u priemerného zákazníka, ktorému utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho
urobili dve alebo viaceré obchodné mená. Aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je

prirodzené, že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť
či súčasť, tzv. kmeň obchodného mena predstavujúci jeho určujúci prvok, v danom prípade „remax“.

Navrhovateľ sa svojim návrhom ,ako bolo uvedené, domáha ochrany svojich práv majiteľa ochrannej
známky a obchodného mena prostredníctvom súdu.

Ad 1/ Ochrana práv k ochranným známkam

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je majiteľom viacerých
medzinárodných, komunitárnych ako aj národných ochranných známok či už slovných, obrazových
alebokombinovaných.Kzásahomdopriemyselnýchprávnavrhovateľazostranyodporcumádochádzať
v dôsledku používania dodatku ReMaS v obchodnom mene odporcu pri výkone jeho podnikateľskej
činnosti týkajúcej sa oblasti realít, nakoľko tento dodatok je zameniteľný s ochrannými známkami

navrhovateľa obsahujúcimi označenie „RE/MAX“.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach ochranná známka je akékoľvek
označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,
číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary
aleboslužbyjednejosobyodtovarovaleboslužiebinejosoby,zapísanédoregistraochrannýchznámok/

ďalej len ,,register“/.Podľa § 2 ods. l cit. z. za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré

a) nespĺňa podmienky podľa § l,

b) nemá rozlišovaciu spôsobilosť,

c) tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, akosti, množstva, účelu,
hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo služieb, prípadne pôvodu
výroby tovarov či poskytnutia služieb,

d) pozostáva výlučne zo značiek alebo označení obvyklých v bežne používanom jazyku alebo
používaných v obchodných zvyklostiach,

e) tvorí výlučne tvar výrobku alebo jeho obal, ktorý vyplýva z povahy výrobku alebo je potrebný na

dosiahnutie technického výsledku, pripadne dáva výrobku podstatnú hodnotu,

f) môže klamať verejnosť najmä o povahe, akosti alebo o zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb,

g) je v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi,

h) používaním by sa dostalo do rozporu so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z
medzinárodných dohovorov,

i) obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol,

j) obsahuje zemepisný údaj a je prihlasované pre vína alebo liehoviny, ktoré nemajú taký zemepisný
pôvod,

k) je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky má

výlučné právo označovať svoje tovary alebo služby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná v registri,
alebo ju používať v spojení s týmito tovarmi alebo službami.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach bez súhlasu majiteľa ochrannej
známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre
rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani

označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré síce
nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má
v Slovenskej republike dobré meno a jeho používanie by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti
alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu. Rovnako nemôže používať toto
označenie v spojení s týmito tovarmi alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly,

ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento
účel, dovážať alebo vyvážať tovary alebo obaly s týmto označením alebo používať toto označenie v
obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame.

Podľaust.§26ods.1zákonač.55/1997Z.z.oochrannýchznámkachmajiteľochrannejznámkysamôže
voči každému domáhať zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou zameniteľné

pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby a aby sa predmety takto označené stiahli z trhu.

Predmetom podnikania tak navrhovateľa ako aj odporcu je realitná činnosť. Pri posudzovaní podobnosti
a zameniteľnosti ochranných známok navrhovateľa s dodatkom obchodného mena odporcu „ReMaS“
súd vychádzal z toho, že za zhodné alebo podobné označenia sú považované tie, ktoré majú rovnaké
alebo blízke podstatné znaky a v dôsledku toho môžu u relevantnej časti verejnosti vyvolať predstavu

o tom, že im poskytnuté realitné služby pochádzajú od jedného a toho istého poskytovateľa. Nakoľko
niektoré ochranné známky navrhovateľa obsahujú okrem slova „RE/MAX“ aj mnohé iné grafické prvky
a mutácie (napr. červeno-bielo-modrá vlajka či balón) súd pri zisťovaní možnej podobnosti vychádzal
zo slovnej ochrannej známky navrhovateľa zapísanej v registri ochranných známok vedenom Úradom
priemyselného vlastníctva SR pod č. 202696 v znení „RE/MAX“, nakoľko dodatok obchodného mena

odporcu by podľa názoru súdu mohol byť najviac zameniteľný práve s touto ochrannou známkou.Súd dodatok obchodného mena odporcu „ReMaS“ porovnal z hľadiska vizuálnej, fonetickej a
sémantickej podobnosti s ochrannou známkou RE/MAX a dospel k nasledujúcemu záveru:

1/ vizuálna podobnosť: slovný prvok obchodného mena odporcu „ReMaS“ sa od ochrannej známky

navrhovateľa po vizuálnej stránke líši vo viacerých znakoch. Ochranná známka „RE/MAX“ obsahuje
medzi písmenami „E“ a „M“ lomítko a posledným písmenom tohto označenia je „X“, pričom v dodatku
obchodného mena odporcu je posledným znakom písmeno „S“. Navyše slovná ochranná známka
navrhovateľa je tvorená výlučne z veľkých písmen, zatiaľ čo v označení odporcu sa striedajú veľké aj
malé písmená. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vizuálna podobnosť medzi ochrannou

známkou a označením odporcu nie je daná do takej miery, aby bola spôsobilá vyvolať medzi nimi
nebezpečenstvo zámeny zo strany verejnosti.

2/ fonetická podobnosť: možno predpokladať, že bežný spotrebiteľ ochrannú známku navrhovateľa
vysloví ako „remaks“ pričom sporný dodatok k obchodnému menu odporcu vysloví ako „remas“.
Vzhľadom na takmer identické fonetické znenie ochrannej známky navrhovateľa a sporného dodatku
k obchodnému menu odporcu súd dospel k záveru, že práve po fonetickej stránke môže u priemerne

obozretného spotrebiteľa dôjsť k zámene týchto dvoch označení.

3/ sémantická (koncepčná) podobnosť: Na pojednávaní dňa 07.10.2013 odporca opísal, aký spôsobom
bol vytvorený sporný dodatok k jeho obchodnému menu, pričom uviedol, že pri názve „ReMaS“ spolu
s manželkou vychádzali zo slova reality - „Re“, „M“ predstavuje začiatočné písmeno krstného mena
odporcu-Martin,„a“predstavujespojkua,„S“predstavujezačiatočnépísmenokrstnéhomenamanželky

odporcu - Silvie. Súd dospel k záveru, že sémantická podobnosť medzi oboma označeniami je daná len
do tej miery, že v obidvoch prípadoch označenie „re“ u priemerných spotrebiteľov evokuje tú skutočnosť,
že oba podnikateľské subjekty vykonávajú svoju činnosť v oblasti realít.

Súdny dvor Európskej únie vo veci C-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer & Co. GmbH proti Klijsen Handel
BV judikoval, že je možné, že samotná fonetická (sluchová) podobnosť medzi ochrannými známkami je

spôsobilá vyvolať zámenu. Čím viac podobné sú tovary a služby chránené ochrannou známkou a čím
osobitejší charakter má skoršia ochranná známka, tým väčšia je pravdepodobnosť ich zámeny.

Ochranné známky navrhovateľa sú známe u širokej verejnosti v celosvetovom meradle v súvislosti
s realitnou činnosťou. Odporca podnikajúci pod obchodným menom obsahujúcim sporný dodatok
„ReMaS“ taktiež podniká v oblasti realít. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že

fonetická podobnosť ochrannej známky navrhovateľa a sporného označenia odporcu je u priemerného,
primerane dobre informovaného a primerane všímavého a obozretného spotrebiteľa spôsobilá vyvolať
nebezpečenstvo ich zámeny. Nakoľko bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať
označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary
alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra (v tomto prípade realitná činnosť),

súd dospel k záveru, že dodatok obchodného mena odporcu „ReMaS“ porušuje práva navrhovateľa ako
majiteľa ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „RE/MAX“.

Ad 2/ Nekalá súťaž

Podľa vyjadrení navrhovateľa používanie sporného dodatku „ReMaS“ k obchodnému menu odporcu
je okrem porušovania práv k jeho ochranným známkam aj zásahom do práv navrhovateľa k jeho

obchodnému menu a takéto konanie odporcu je nekalosúťažným konaním podľa § 44 Obchodného
zákonníka

Ako však vyplýva z výpisov z registra zahraničnej osoby , do ktorého je zahraničná osoba zapísaná,
navrhovateľom je obchodná spoločnosť so sídlom v USA. Navrhovateľ na trhu v Slovenskej republike
pôsobí výlučne vo forme franchisingu. K forme podnikania navrhovateľa na pojednávaní dňa 24.03.2014

T. S.. I. A., P. X. XXX/XX, R.V. - Š. uviedol, že spoločnosť, v ktorej je konateľom, zakúpila licenciu
RE/MAX v roku 2005 a od tej doby pracuje D. I. spoločnosti pre Slovenskú republiku. Ich spoločnosť
získala práva zastupovať RE/MAX na Slovensku na obdobie 20 rokov, pričom samotná licencia stála
20 tis. dolárov. Ich úlohou je budovať franchising realitných kancelárií ,pričom za obdobie 8 rokov
otvorili 43 realitných kancelárií, pre ktoré pracuje 285 realitných maklérov. Ďalšie úlohy spočívajú

v budovaní marketingu, vzdelávania maklérov, informačných technológií a spolupráce v rámci siete
pobočiek. Z výsluchu svedka súd ďalej zistil, že v rámci systému spolupráce spoločnosti RE/MAX -navrhovateľa s jednotlivými podnikateľmi, ktorí využívajú obchodné meno RE/MAX sú títo podnikatelia
závislí od dodržiavania korporátneho dizajn manuálu, pravidiel spolupráce s koncovými klientmi, ktoré
sú stanovené v samostatnej franchisingovej zmluve, priebežne vydávanými smernicami a etickým

kódexom spoločnosti RE/MAX. Tieto kancelárie sú právne aj ekonomicky samostatné, čo je základným
predpokladom franchisingu ako takého. Právny servis na úrovni realitných obchodov si zabezpečuje
každá kancelária samostatne, vzhľadom k tomu, že ako samostatné právne subjekty zodpovedajú za
realizované právne kroky, avšak sú povinní používať jednotné zmluvné vzory pre klientov a pokiaľ
navrhujú nové zmluvy, tieto podliehajú schváleniu RE/MAX Slovensko. Druhá rovina právneho servisu

RE/MAX Slovensko voči kanceláriám je v oblasti sledovania legislatívy a vydávaní pokynov kanceláriám.
Naposledy to bolo o oblasti zákona o ochrane osobných údajov, uviedol svedok vo svojej svedeckej
výpovedi.

Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

Podľaust.§21ods.1až4zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkzahraničnéosobymôžupodnikať
na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby,
pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická
osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou
právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej

republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto
zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložke umiestnenú na území
Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká
ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu
predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník slovenským osobám sú, pokiaľ
ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike
podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet,
na základe vzájomnosti.

Z citovaného ust. § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri ochrane proti nekalosúťažnému
konaniu priznáva Obchodný zákonník rovnaké postavenie ako slovenským osobám, aj zahraničným
osobám, no len tým, ktoré v Slovenskej republike podnikajú za podmienok ustanovených Obchodným
zákonníkom. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu
zápisu tejto osoby, prípadne organizačnej zložky jej podniku v rozsahu predmetu podnikania zápisom

do obchodného registra.

V tomto konaní je navrhovateľom zahraničná právnická osoba, ktorá svoju podnikateľskú činnosť na
území Slovenskej republiky vykonáva výlučne formou franchisingu a nie je tak podnikateľom v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka. Nakoľko ide o zahraničnú osobu, ktorá v Slovenskej republike
nepodniká, nemôže sa táto domáhať ochrany proti nekalosúťažnému konaniu podľa § 41 a nasl. OBZ,

ale výlučne iba podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli
uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. Obdo V. 34/97)

Vo vzťahu k nekalej súťaži je takouto medzinárodnou zmluvou Parížsky dohovor na ochranu
priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883 uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška ministra

zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. z 13. januára 1975 o Parížskom dohovore na ochranu priemyselnéhovlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v
Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla
1967. Medzi signatárov tohto dohovoru patrí tak Slovenská republika ako aj USA, kde má navrhovateľ

svoje sídlo.

Podľa čl. 8 Parížskeho dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho,
že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej
alebo obchodnej známky.

Podľa čl. 10 Parížskeho dohovoru únijné krajiny sú povinné zabezpečiť príslušníkom Únie účinnú

ochranu proti nekalej súťaži. Nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým
zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Musia sa najmä zakázať:

1. akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s
priemyselnou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa;

2. falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo
priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa;

3. údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by mohlo uvádzať verejnosť do omylu
o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo o množstve tovaru.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva
sú štáty, ktoré k tomu dohovoru pristúpili, povinné poskytnúť súťažiteľom z únijných krajín ochranu
pred neoprávnenými zásahmi do práv k ich obchodnému menu, či pred nekalou súťažou. Obchodné

meno navrhovateľa je tvorené slovným prvkom „RE/MAX“. Obchodné meno odporcu je tvorené menom
a priezviskom fyzickej osoby podnikateľa „Martin Feník“ a dodatkom, ktorý má túto osobu odlíšiť od
ostatných podnikateľov, „ReMaS“. Takýto dodatok, odlišujúci osobu podnikateľa či druh podnikania,
obchodné meno môže obsahovať. Obchodné meno však v žiadnom prípade nesmie byť zameniteľné s
obchodným menom iného podnikateľa.

K zameniteľnosti obchodných mien podnikateľov môže dôjsť aj medzi právnickou osobou a fyzickou
osobou - podnikateľom, ak podnikajú v tom istom odbore alebo z hľadiska hospodárskej súťaže v
odboroch zameniteľných a dodatok, odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania v obchodnom
mene fyzickej osoby, je zhodný (zameniteľný) s kmeňom obchodného mena právnickej osoby, pokiaľ
nemá dostatočnú rozlišovaciu schopnosť.(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obo 194/97)

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obaja účastníci konania vykonávajú svoju činnosť v realitnej
oblasti a pôsobia tak na spoločnom trhu. Súd mal ďalej za preukázané, že medzi kmeňom obchodného
mena navrhovateľa a dodatkom k obchodnému menu odporcu môže u priemerného spotrebiteľa dôjsť
k ich vzájomnej zámene a to práve v dôsledku ich fonetickej zameniteľnosti. Dodatok k obchodnému
menu odporcu nemá takú rozlišovaciu schopnosť, ktorá by jednoznačne vylúčila zameniteľnosť týchto

dvoch podnikateľských subjektov.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 11.08.2011 uviedol, že z jeho strany dochádza
k používaniu jedine úplnej formy obchodného mena a to tak na obchodných listinách, ako i na
propagačných materiáloch a firemných tabuliach. V súlade so zásadou úplnosti obchodného mena nie
je možné používať v bežnom obchodnom styku samostatne dodatok odlišujúci osobu podnikateľa.

Z prinscreenu internetovej stránky www.rkremas.szm.sk súd zistil, že
na tejto stránke mal odporca umiestnené logo, ktoré pozostávalo z obdĺžnika tvoreného troma
vodorovnými pruhmi (modrý, biely, červený) s tým, že v hornom pruhu (modrom) bol nápis „ReMaS“,
v strednom (bielom pruhu) bol nápis „Realitná kancelária“ a v spodnom (červenom pruhu) bol
uvedené „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“. Uvádzanie výlučne len dodatku

k obchodnému menu odporcu bolo v rozpore so zásadou jednotnosti obchodného mena, na ktorú
sa odporca počas konania odvolával. Odporca v snahe odstrániť protiprávny stav na svojej novej
internetovej stránke htt://mfenikremas.sk / uvádza logo v inej farebnej
kombinácií/ oranžová a šedá/, ktorá už nie je zameniteľná s ochrannými známkami navrhovateľa, ako
aj úplné znenie svojho obchodného mena. Nakoľko v časti nárokov navrhovateľa týkajúcej sa uloženia

povinnosti zdržať sa používania grafického prvku červeno- bielo - modrej kombinácie vo vzťahu krealitným službám došlo zo strany odporcu k odstráneniu závadného stavu, súd návrh navrhovateľa v
tejto časti zamietol. Pre úplnosť je potrebné uviesť tú skutočnosť, že navrhovateľ trval na uvedenom
petite výlučne z opatrnosti, nakoľko, ako uviedol, nemá záruku, že v prípade ak by uloženie tejto

povinnosti nežiadal, odporca by opätovne nezmenil farebnú kombináciu svojho loga na červeno - bielo
- modrú.

Je pravdou, že podnikateľ je povinný v bežnom obchodnom styku používať svoje obchodné meno v
úplnom znení. Pri zameniteľnosti obchodných mien súd neposudzuje každé z týchto mien výlučne
len ako celok, ale prihliada aj na zameniteľnosť ich jednotlivých častí. Dodatok k obchodnému menu

odporcu „ReMaS“ je zameniteľný s kmeňom obchodného mena navrhovateľa a práve tento dodatok
môže u zákazníkov evokovať dojem, že odporca patrí do franchisingovej skupiny realitných kancelárií
využívajúcich značku navrhovateľa.

Ako súd zistil z výsluchu T. S.. I. A., v zmysle dizajn manuálu spoločnosti RE/MAX sa makléri v
rámci telefonickej komunikácii predstavujú spôsobom: „ Remax Slovensko, meno makléra“. V prípade
ak odporca v rámci telefonickej komunikácie uvedie celé svoje obchodné meno spolu so sporným

dodatkom, je možné predpokladať, že zákazník môže nadobudnúť dojem, že komunikuje s realitnou
kanceláriou patriacou do siete kancelárií RE/MAX. Priemerný spotrebiteľ ani pri vynaložení náležitej
obozretnosti nie je povinný zisťovať, či pri predstavení sa makléra do telefónu tento použil výraz „RE/
MAX“ resp. „ReMaS“ pred alebo za svojim menom a priezviskom.

Na svoju obranu odporca uviedol, že nemá záujem ťažiť z obchodného mena navrhovateľa RE/MAX.

Zmena obchodného mena v jeho prípade by spôsobila nemálo komplikácií od nahlasovania tejto
zmeny daňovému úradu, poisťovniam, zmena všetkých obchodných listín, dokonca aj zmena názvu
držiteľa motorového vozidla. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zodpovednosť za
neoprávnený zásah do práv k obchodnému menu právnickej osoby ako aj za nekalosúťažné konanie
je zodpovednosťou objektívnou a subjekt, ktorý sa takéhoto porušenia práva dopustil, nesie zaň

zodpovednosť bez ohľadu na svoj úmysel. Všeobecne pritom platí, že k reálnej zámene ani nemusí
dôjsť, stačí hrozba takejto zámeny dvoch podnikateľských subjektov.

Súd mal v konaní preukázané, že používanie dodatku „ReMaS“ v obchodnom mene odporcu je takým
konaním, ktoré zasahuje do práv navrhovateľa k obchodnému menu ako aj do jeho práv majiteľa
ochranných známok a takéto konanie je nekalosúťažným konaním a preto súd jeho návrhu v rozsahu

uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a zavial odporcu na náhradu účelne
vynaložených trov konania navrhovateľa, hoci tento bol v konaní čiastočne úspešný, avšak neúspech
mal len v pomerne nepatrnej časti vo vzťahu k celému nároku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 2.063,42 EUR titulom náhrady zaplateného súdneho
poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo
výške 1.326 EUR z náhrad trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby:

· 22.08.2008 - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle ust. § 11 ods.1,

v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 48,63 EUR + DPH 19% (9,24 EUR)+
režijný paušál 6,31 EUR

· 11.09.2008 - písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej- návrh
- v zmysle ust. ust. § 11 ods.1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z ......... 48,63
EUR + DPH 19% (9,24 EUR)+ režijný paušál 6,31 EUR· 13.03.2012 - písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej-
vyjadrenie - v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.č.655/2004 Z.z ..............
61,41 EUR + režijný paušál 7,63 EUR + DPH 20% (13,81 EUR)

· účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012 v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 7,63 EUR + DPH 20% (13,81 EUR)

· účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013 v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 7,81 EUR + DPH 20% (13,84 EUR)

· účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 8,04 EUR + DPH 20% (13,89 EUR)

spolu trovy právneho zastúpenia tvoria sumu 460,46 EUR.

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, a to odvolanie voči
uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Súd vo svojom rozhodnutí
o trovách konania prizná náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo
bránenie práva účastníka. Na náhradu trov, ktoré vznikli v dôsledku toho, že navrhovateľa si v zákonom

stanovenej lehote nesplnil svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a túto povinnosť si splnil
až dodatočne, nemožno v žiadnom prípade zaviazať druhého účastníka, nakoľko takéto trovy nemožno
považovať za účelne vynaložené. Netreba opomínať ani skutočnosť, že súd zruší uznesenie o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na podklade tej skutočnosti, že v odvolacej lehote
došlo k zaplateniu vyrubeného súdneho poplatku a nie k podaniu odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

DPH z režijných paušálov súd priznal len za úkony urobené po 01.06.2009, keďže vtedy nadobudla
účinnosť novela vyhlášky č. 655/2004, ktorá DPH z režijných paušálov umožňuje priznať. DPH z
režijných paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že podstata povinnosti nahradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka
konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania

tento druhý účastník už zaplatil. Náhrada trov patrí a priznáva sa vždy priamo účastníkovi konania nie
jeho právnemu zástupcovi. Ustanovenie § 149 ods. 1 určuje len platobné miesto, kam má účastník
zaviazaný na náhradu trov konania tieto trovy uhradiť. Z týchto dôvodov súd priznal DPH z jednotlivých
úkonov v sadzbe, ktorá bola aktuálna v čase uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.