Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204559
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212204559.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
1 433,76 eur z titulu majetkovej škody a sumu 286,75 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej S. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči
nej vznikla zo zmluvy o úvere č. 306000562. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad
Bebravou (ďalej aj len "exekučný súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou

exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 03.02.2012, pričom konanie začalo dňa 16.06.2011. K
rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny
úradný postup spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, t. j. v preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), keď súd bez legálnych

predpokladovzaložilsvojuprávomocazrealizovalúplnýjudiciálnyproceszahŕňajúcizistenieskutkového
stavu veci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Majetková škoda
predstavuje náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založenéhozmluvouoúvere,pretožeexistenciourozsudkurozhodcovskéhosúdujevytvorenáprekážka
právoplatne rozhodnutej veci. Tento stav vyvolal exekučný súd svojím nelegálnym postupom, keď

vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. Samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny
úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá máza následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a
základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého

reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala
u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou

pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom, a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania

a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia
pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať

žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné údaje
týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného nároku,
keď žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ale
zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, no uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Podľa

žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a toto právo má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený predčasne, keďže
neuplynulo6mesiacovodprijatiažiadostižalobcunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.
Okrem toho žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca nedoplnil o
žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či podával sťažnosti na prieťahy,

neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny
úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak takto
formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, pretože našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Lehota 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S
poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie

ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v
existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon žalovaná
poukázala na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovanej žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu, považuje žalovaná jeho postup za konanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná
svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca niekoľko
dní pred pojednávaním doručil súdu mailom návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s návrhom na prerušenie konania. Žiadosť o zrušenie
(odročenie) pojednávania vyhodnotil súd za nedôvodnú. Žalobca v žiadosti poukázal na žalobu, v ktorej

namietal zaujatosť sudcov tunajšieho súdu, no o jeho námietke už bolo právoplatne rozhodnuté a
žalobca žiadne nové dôvody neuviedol. Rovnako nebol dôvod na zrušenie resp. odročenie pojednávania
z dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania, pretože ak by mal súd akceptovať takéto návrhy
na zrušenie alebo odročenie pojednávania za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania a ajniekoľkokrát rozhodovať o návrhoch na prerušenie konania podaných z tých istých dôvodov a následne
čakaťnaprávoplatnosťtakéhotorozhodnutiaapotomznovuurčiťtermínpojednávania,nebolobymožné
pristúpiť k prejednaniu veci a k rozhodnutiu vo veci samej, čím by bol popretý zmysel a účel súdneho

konania, porušené právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov minimálne jedného
z účastníkov, nehovoriac o porušení zásady hospodárnosti. Žalobca navrhol konanie prerušiť až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že s rozhodnutím
krajského súdu nesúhlasí, považuje ho za nesprávne, zakladajúce zásah do jeho základných práv,
konkrétne do práva na zákonného sudcu, práva na prerokovanie veci nestranným súdom a práva na
spravodlivý súdny proces. Z týchto dôvodov podal sťažnosť na Ústavný súd a navrhol, aby Ústavný súd
okrem iného zrušil uvedené rozhodnutie krajského súdu. Zároveň navrhol, aby Ústavný súd rozhodol
o odklade vykonateľnosti uznesenia krajského súdu. V konaní pred Ústavným súdom sa tak rozhoduje

o otázke, ktorú nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní. Konanie pred Ústavným súdom je zároveň
konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Tým sú dané dôvody
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
platnom znení (ďalej len "O. s. p.") a podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní

účastníkov a spisu Okresného súd Bánovce nad Bebravou spis. zn. 4Er/1079/2011. Súdu je z jeho
činnosti známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti
navrhovateľ podával v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných žiadostí sú
zaevidované na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 16.06.2011 podal žalobca ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnej S. J.. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora

pod spis. zn. EX 11149/11 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. 4Er/1079/2011.
Exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.08.2011.
Uznesením č. k. 4Er/1079/2011-12 zo dňa 17.01.2012 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolaní a odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (v texte aj len O. s. p.) kedykoľvek za konania prihliada súd

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakideonedostatokpodmienkykonania,ktorýmožno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmievydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť,
konanie zastaví.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a

preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo
veci konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil
a je toho názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody
podľa citovaného zákonného ustanovenia môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný

postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe
nezákonného rozhodnutia alebo na základe nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote, alebo v prieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť
okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Jednou z podmienok konania

o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, je
predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci žalobca podal žalobný návrh skôr, než
uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody ministerstvom. Čiže v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie

žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov.
Ministerstvo však nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota
uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu

konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a
ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka,
aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto nebolo potrebné vykonávať ani dokazovanie oboznámením
spisu ministerstva k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody a tento dôkaz ako

nadbytočný súd ani nevykonal. Skutočnosť, že žalobca žiadosť podal, nebola sporná a vyplýva aj
zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je opatrená podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej kópia je na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou založená v spise pod spis. zn. Spr/843/2012. Taktiež niet
dôvod vykonávať takýto dôkaz za účelom zistenia uplynutia času a ani za účelom zisťovania, či bol
nárok žalobcu uspokojený, keď už z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaná namietala

procesné nedostatky žaloby, tak je pravdou, že žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali
postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z
označenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež
nebolo potrebné predkladať listiny z exekučného spisu, keďže tento je spisom tunajšieho súdu a
všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Námietka žalovanej, že žaloba je zmätočná v

tom, či žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu alebo aj z nezákonného
rozhodnutia, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je
potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe zdôvodňoval nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie
poverenia v lehote stanovenej Exekučným poriadkom, v prieťahoch v konaní a v postupe exekučného

súdu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, keď podľa
žalobcu súd neoprávnene skúmal predložený exekučný titul. Z uvedeného dospel súd k záveru, že
nárok žalobcu je uplatnený tak pre nesprávny úradný postup - nerozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia v exekučnom konaní v zákonnej lehote a prieťahy v konaní pri rozhodovaní o žiadosti, akoaj pre nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, hoc zamietnutie žiadosti
žalobca zdôvodňuje postupom, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené
nerozhodnutie exekučného súdu o žiadosti v zákonnej lehote a prieťahy v konaní pri rozhodovaní o nej,

tak súd dospel k záveru, že k takémuto nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nedošlo.
Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu
iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od začatia exekučného

konania. V žiadnom prípade však táto lehota neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora,
a to ani na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Pre iné rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia tak platila iba všeobecná povinnosť konať a rozhodnúť o nej v primeranom čase
bez zbytočných prieťahov tak, aby to zodpovedalo právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danom prípade exekučný súd o žiadosti rozhodol 5 mesiacov a 5 dní po jej doručení. Dobu od

podaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciedorozhodnutiaonejnemožnoajvzhľadom
na potrebu preskúmania exekučného titulu a jeho podkladov považovať za prieťahy v konaní, ani
za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu -
právu, aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná a rozhodnutá. Žalovaná považovala nárok
žalobcu za nepreukázaný aj z iného dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania ani jednej zo skutočností

uvedených v § 9 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok
žalobcu nepreukázaný a nedôvodný, no podľa názoru súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci
aplikovať, keďže exekučné konanie bolo skončené podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené
ustanovenie, a taktiež žalobca svoj nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie.
Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti

uvedeného ustanovenia a hoc sa javí byť uvedené ustanovenie procesného charakteru a novela
zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože
súd by to považoval za retroaktívne a exekučné konanie prebiehalo a žalobca sa svojho nároku na
náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie nebolo podmienkou preukázania
nároku na náhradu škody a nebolo tak ani povinnosťou žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní,

prípadne iným, v uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom preukazovať základ svojho nároku na
náhradu škody. Pokiaľ žalobca namietal proces - postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, tak v tomto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.
Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci súd porušuje právne
predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup

skúmania exekučného titulu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia.
Na základe tohto je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného
rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia však nebolo príslušným orgánom
pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať
ako otázku predbežnú. Súd nie je oprávnený skúmať, či exekučný súd postupoval správne alebo

nie, ak preskúmaval exekučný titul a výsledkom skúmania bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, keďže
súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu a ani nezákonnosť rozhodnutia, je
tak bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom
exekučnéhosúduaškodoužalobcu.Preúplnosťvšaksúdaspoňvstručnostiuvádza,žeanitietožalobca

nepreukázal. Žalobca nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie
ani nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu. Okrem toho nárok
v časti majetkovej škody žalobca výlučne zdôvodňuje tak, že táto mu vznikla v dôsledku rozhodnutia
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čiže okolnosťou, ktorú nie je konajúci súd oprávnený
skúmať ako predbežnú otázku a rozhodnutie nebolo zákonným spôsobom zrušené alebo zmenené.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by možné ju žalobcovi priznať v prípade
(samozrejme ak by vôbec preukázal právny základ nároku), že iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca však ani len nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal
preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca

založil do jedného z konaní v obdobnej veci originál znaleckého posudku, ktorý považuje za dôležitý
dôkaz v tejto veci. Súd do tohto spisu síce založil jeho kópiu, no vykonanie dôkazu touto listinou
nevykonal. Tento posudok nie je dôkazom, ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký
posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosťžalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou
je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek odpoveď na ňu význam pre toto konanie,

pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom konaní možno objektívne
zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Pokiaľ žalobca namieta, že súd nemal
v exekučnom konaní posudzovať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, a že na jeho podklade
mohla byť vedená exekúcia, je to právne bezvýznamné a vo vzťahu k tomuto aj predložený posudok,
pretože výsledkom posúdenia predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ktoré nebolo doposiaľ zákonným spôsobom
zrušenéanizmenenéasúdznovuzdôrazňuje,ženemôžeakopredbežnúotázkuposudzovaťzákonnosť
tohto rozhodnutia, a to ani v prípade, že by uvedený posudok mohol byť o tom dôkazom, čo zjavne
byť ani nemôže vzhľadom na všeobecne položenú otázku znalcovi. Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal
žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť vypočutie svedkov, a
to z osôb pôsobiacich na exekučnom súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného

súdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek
tomu súd konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie
výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch
v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu a o prípadnom nezákonnom
rozhodnutí môže byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej

veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Aspektom dobrých mravov, na ktorý
poukázala žalovaná, nie je potrebné sa zaoberať a z tohto hľadiska hodnotiť uplatnený nárok, keďže
návrh bol zamietnutý pre neexistenciu ani len právneho základu. Pre neexistenciu právneho základu
uplatneného nároku nie je namieste ani rozhodovať o ňom medzitýmnym rozsudkom.

Po preskúmaní návrhu na prerušenie konania dospel súd k záveru, že návrh na prerušenie konania nie
je dôvodný a tento zamietol. Aj keď žalobca v tomto konaní už raz podal návrh na prerušenie konania
z totožných dôvodov a tento bol právoplatne zamietnutý, súd z dôvodu procesnej čistoty napokon
rozhodol o ďalšom návrhu žalobcu na prerušenie konania. Súd ho zamietol z tých istých dôvodov
ako predchádzajúci návrh, keďže nedošlo k žiadnej zmene pomerov. V zmysle § 109 ods. 1 písm.

b) OSP súd obligatórne preruší konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť. Žalobca tvrdí, že podal na Ústavnom súde sťažnosť, ktorej predmetom je namietanie
porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Žalobca nepreukázal, že
takúto sťažnosť skutočne podal a pokiaľ ju aj podal, nie je takáto okolnosť sama o sebe dôvodom na
prerušenie konania. V tomto prípade vylúčenie sudcov okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou,

ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Okresný súd túto otázku v konaní riešil v súlade s
§ 16 O. s. p., keď námietku zaujatosti vznesenú žalobcom predložil nadriadenému súdu a nadriadený
Krajský súd v Trenčíne bol oprávnený taktiež túto otázku riešiť a o námietke zaujatosti žalobcu rozhodol.
Pokiaľ ide o dôvod prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., tak v tomto prípade ide o
možnosť súdu prerušiť konanie, no ani podľa tohto ustanovenia nie sú splnené podmienky na prerušenie

konania. Žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Jednak nepreukázal podanie sťažnosti na Ústavnom súde a ani to,
že Ústavný súd o nej ďalej koná. Pokiaľ by však žalobca uvedenú sťažnosť podal a Ústavný súd o nej
konal, nejde podľa názoru súdu o otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže ide o
procesnú otázku a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný

rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.