Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200007
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112200007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne U. V., V. X. M., T. Č.. X, zastúpenej
JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 7, proti žalovaným 1. MONA
REAL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 1, 2. U. P., V. X. M., V. Č.. X, o zaplatenie 300,-
eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.10.2012 č.k.
35C/55/2012-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanú v prvom rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu

300,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 20.1.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a zároveň zaviazal žalovaného v prvom rade nahradiť žalobkyni trovy konania predstavujúce uhradený
súdny poplatok vo výške 18,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v písomnom
vyhotovení rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného
obohatenia.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa dňa 12.10.2011 odovzdala
žalovanej v prvom rade (prostredníctvom žalovanej v druhom rade ako konateľky) peňažnú zálohu vo
výške 300,- eur ako preddavok na prenájom bytu č. X na X. poschodí na ulici V. Č.. XX X. M.. Žalovaná

v prvom rade neumožnila napriek zloženej zálohe uzavrieť ohľadom uvedeného bytu nájomnú zmluvu.
Uvedená skutočnosť bola zrejmá z dokladov o prevzatí zálohy zo dňa 12.10.2011.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
prijatím finančných prostriedkov predstavujúcich zálohu na nájomné na budúci uzavretý vzťah, ktorý sa
neuskutočnil došlo u žalovanej v prvom rade k bezdôvodnému obohateniu a to majetkovému prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý žalovaná mala v
zmysle ust. § 458 vydať žalobkyni, preto jej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur s 9 %
úrokom od 21.1.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.Vo vzťahu k žalovanej v druhom rade súd žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že táto nie je pasívne
legitimovaná v konaní. Z vykonaného dokazovania z predloženého listinného dôkazu - dokladov o
prevzatí zálohy zo dňa 12.10.2011 mal jednoznačne za preukázané, že sumu 300,- eur prevzala

žalovaná v prvom rade, t.j. právnická osoba a nie žalovaná v druhom rade - fyzická osoba. Žalovaná
v druhom rade pri prevzatí peňažnej sumy vystupovala ako štatutárny orgán žalovanej v prvom rade.
Uvedená skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovanú
v prvom rade zaplatiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Súd v

odôvodnení ďalej uviedol, že žalovanú v prvom rade zaviazal nahradiť žalobkyni v rámci trov konania
aj trovy právneho zastúpenia a to za 3 úkony právne pomoci, 3-krát režijný paušál a daň z pridanej
hodnoty, avšak z výroku rozsudku súdu to nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku vo vzťahu k žalovanej v druhom rade podala včas odvolanie
žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, eventuálne zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že žalovaná v prvom rade bola na základe uznesenia

okresného súdu zo dňa 24.10.2011 vymazaná ex offo z obchodného registra. Výmaz žalovanej bol
vykonaný dňom 8.2.2012, čiže o tomto výmaze sa nemohla dozvedieť skôr, teda v čase podania
žalobného návrhu. Ani nemohla mať vedomosť o tom, že takéto konanie na registrovom súde prebieha,
nakoľko nebola účastníčkou tohto konania. Je evidentné, že konanie o výmaz žalovanej v prvom rade
z obchodného registra sa začalo už v roku 2010 a napriek uvedenej skutočnosti žalovaná v druhom

rade ako konateľka prevzala od nej peňažnú hotovosť, t.j. v čase, keď vedela, že takéto konanie na
súde prebieha. Z tohto dôvodu preto žiadala, aby súd rozsudkom zaviazal spoločne a nerozdielne na
plnenie obe žalované, nakoľko bolo evidentné, že žalovaná v druhom rade konala s úmyslom ukrátiť
svojho veriteľa, keď ako štatutárny orgán žalovanej v prvom rade prevzala uvedenú peňažnú hotovosť
v čase, kedy konanie o výmaz žalovanej v prvom rade spelo k rozhodnutiu vo veci samej. Musel mať

teda vedomosť, že nebude môcť od žalovanej v prvom rade vymáhať, resp. táto pohľadávka sa stane
nevymožiteľnou práve v dôsledku jej úmyselného konania. K podanému odvolaniu pripojila aj odpoveď
žalovanej v druhom rade na výzvu jej adresovanú, ktorá bola jej zaslaná dňa 14.11.2011 na e-mailovú
adresu, v ktorej sa konštatuje, že žalovaná v druhom rade považuje celú záležitosť za neaktuálnu,
nakoľkodošlozjejstranykúhrade.Prejavvôležalovanejvyjadrenýtakoutoformoukomunikáciejepodľa

názoru žalobkyne nutné považovať za právny úkon, ktorý smeroval v tomto prípade k uznaniu záväzku
voči nej zo strany žalovanej v druhom rade, aj keď k jeho úhrade v skutočnosti nedošlo, ale úmysel
žalovanej v druhom rade na úhradu žalovanej istiny bol jej takto známy. Práve z dôvodu obavy o reálne
uspokojenie svojej pohľadávky žiadala zaviazať na úhradu dlhovanej istiny spoločne a nerozdielne aj
žalovanú v druhom rade.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku
a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalovaná v druhom rade v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná, ktorý

následne aj správne právne posúdil, ak vo vzťahu k nej žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v
odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd uviedol poukazuje a v celom
rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z

názoru, že žalovaná v druhom rade je vo veci pasívne vecne legitimovaná vzhľadom na to, že konanie
o jej výmaz sa začalo už v roku 2010 a napriek uvedenej skutočnosti žalovaná v druhom rade ako
konateľka žalovanej v prvom rade prevzala od nej za túto obchodnú spoločnosť peňažnú hotovosť, t.j. v
čase, kedy vedela, že takéto konanie na súde prebieha a teda konala s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa.Samotná skutočnosť, že žalovaná v druhom rade ako štatutárna zástupkyňa žalovanej v prvom rade
prevzala peňažnú hotovosť v čase, kedy prebiehalo konanie o výmaz žalovanej v prvom rade, nezakladá
pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v druhom rade v tomto konaní, lebo ako správne uviedol súd prvého

stupňa, vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva svedčiaci o tom, kto
je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. V prejednávanej veci z
hmotného práva nevyplýva, aby žalovaná v druhom rade bola nositeľom uplatnenej povinnosti, ktorá je
predmetom konania, lebo k bezdôvodnému obohateniu jednoznačne došlo u žalovanej v prvom rade.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

V citovanom ustanovení § 205a je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolanie v sporovom konaní
je vybudované na systéme neúplnej apelácie, ktorou východiskom je zásada, že súd prvého stupňa je
inštanciou skutkovou, t.j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne vykonané všetky účastníkmi navrhnuté

dôkazy potrebné k preukázaniu sporných právne významných skutkových zistení. Odvolací súd je síce
apelačným súdom, nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku
skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým
skutočnostiam a dôkazom môže rozhodnutie vo veci samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v
§ 205a ods. 1 O.s.p. Pre záver, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní sú „nové“, je potom

rozhodujúce posúdenie, či boli účastníkom konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa, alebo
či v priebehu tohto konania inak vyšli najavo.

V prejednávanej veci žalobkyňa v podanom odvolaní namietala skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo
k uznaniu záväzku a zároveň predložila aj listinný dôkaz, e-mailovú správu adresovanú jej žalovanou.
Z obsahu spisu je zrejmé, že sa jedná o novú skutočnosť a nový listinný dôkaz, lebo z obsahu spisu

nevyplýva, aby uvedenú skutočnosť o uznaní záväzku žalovanou uviedla v konaní pred súdom prvého
stupňa a zároveň, aby predložila listinný dôkaz - emailovú správu žalovanej. Je teda nesporné, že sa
jedná o žalobkyňou tvrdenú skutočnosť a listinný dôkaz, ktoré sú „nové“ a na tieto mohol odvolací súd
prihliadnuť iba za splnenia podmienok uvedených v citovanom ustanovení § 205a ods. 1 O.s.p. Možno
však konštatovať, že uvedené podmienky splnené neboli, lebo žalobkyňou tvrdená nová skutočnosť sa

netýka podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, nemá byť
ňou preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,alebožebyžalobkyňaibezsvojejvinynemohlaoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvého
stupňa a je zrejmé, že žalobkyňa bola riadne poučená podľa § 120 ods. 4. Možno preto konštatovať,
že systém neúplnej apelácie vyjadrený v ust. § 205a ods. 1 neumožnil odvolaciemu súdu prihliadnuť

na žalobkyňou novú tvrdenú skutočnosť ohľadom uznania záväzku žalovanou a k novému listinnému
dôkazu.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie námietky,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd síce potvrdil aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, ale iba ohľadom

priznanej náhrady trov konania spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku v sume 18,- eur.Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.10.2012, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku je
zrejmé, že súd prvého stupňa zaviazal žalovaného v prvom rade nahradiť žalobkyni nielen trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ale aj v trovách právneho zastúpenia s tým, že ich výška

bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Ako však vyplýva z výroku rozsudku, k vyčísleniu trov
zo strany súdu nedošlo. Stalo sa tak zrejme nedopatrením, pretože v odôvodnení rozsudku súd vyčíslil
trovy právneho zastúpenia žalobkyne a to za 3 úkony právnej pomoci, 3 x režijný paušál a DPH. Navyše
súd nerozhodol ani o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v druhom rade.

Po vrátení veci bude preto úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania žalobkyne a zároveň

rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v druhom rade (§ 166 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.