Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200313
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200313.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: EURO-
BUILDING, a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: JUDr. Martin Timcsák,
advokát, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, konateľ
a advokát, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti
pribratého účastníka konania: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1315-6000/2011-ON/433 zo dňa
03.02.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. 1315-6000/2011-ON/433 zo dňa 03.02.2012, ktorým žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy
pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 v spojení s § 137 ods. 2 písm. a/ a písm.

b/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len ZVO) vo veci námietok záujemcu EURO-BUILDING, a.s. proti
podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži na predmet
zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia P. scény Q. divadla v O.“, vyhlásenej verejným obstarávateľom
(Ministerstvo kultúry SR) vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2011 dňa 07.12.2011, rozhodol tak,
že námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol.

Žalobca navrhoval zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Nezákonnosť rozhodnutia videl v nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že rozhodnutie porušilo
jeho právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní
princípu rovnakého zaobchádzania (§ 9 ods. 4 ZVO). Žalobca v súvislosti s kritériami na výber
obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uvedenými v bode
IV.1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej aj len oznámenie), uviedol, že verejný
obstarávateľ (MK SR) kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor

počtu týchto prác. Žalobca už v námietkach uviedol, že nadradenie finančného objemu (s bodovým
hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií (s bodovým hodnotením
30) je diskriminačné, škodiace transparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom
rovnakého zaobchádzania. Podľa jeho názoru sú diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí zrealizovalistavebné práce celkom nižšieho finančného objemu, avšak na základe vyššieho počtu zmlúv. Vyslovil
názor, že verejný obstarávateľ mal pristúpiť k rovnomernému bodovému hodnoteniu, t.j. 50/50 a napriek
zadefinovaniu minimálnej úrovne štandardov, túto nepremietol do bodového hodnotenia tak, aby šancu

uspieť mali aj záujemcovia s nižším finančným objemom zmluvných cien.
Žalobca citoval ustanovenia § 9 ods. 4, 24 ods. 3, 32 ods. 6, 52 ods. 1, 2 ZVO a vyslovil názor, že
žalovaný sa týmito ustanoveniami neriadil. Z hľadiska interpretácie pravidiel vyhodnocovania kritérií
na výber obmedzeného počtu záujemcov platí, že musia byť určené a hodnotené s ohľadom na
princípy zadávania zákaziek tak, aby bol dodržaný rovnaký prístup ku všetkým záujemcom, princíp

nediskriminácie a transparentnosti stanovený v § 9 ods. 4 ZVO. Kritériá na výber obmedzeného počtu
záujemcov musia mať objektívny charakter. Účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu
záujemcov v užšej súťaži je objektívny výber záujemcov, ktorí majú napríklad najväčšie potrebné
predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Za zákazky
podobné charakteru predmetu zákazky sa dajú považovať aj zákazky s nižším finančným objemom, ako
je predpokladaná hodnota predmetnej zákazky, za predpokladu, že obsahujú niektoré z obstarávaných

činností. Poukázal na to, že žalovaný vo svojej praxi už dospel k záveru o neprípustnosti kritérií na
výber obmedzeného počtu záujemcov v prípade, ak bolo viac týchto kritérií (uplatňoval sa bodový
systém ich hodnotenia), pričom ich uplatnenie viedlo k stavu, kedy jedna skupina záujemcov, pre ktorú
bolo výhodné jedno kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov, bola neúspešná v porovnaní
s druhou skupinou záujemcov, pre ktorú bolo výhodné iné kritérium na výber obmedzeného počtu

záujemcov. V danom prípade žalovaný dospel k záveru, že odôvodnenie verejného obstarávateľa,
že záujemca s vyšším objemom realizácie zákaziek mu dáva väčšiu istotu, že zabezpečí verejné
obstarávanie riadne a včas, pokladá za opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že takýto záujemca
má viac prestavaných stavebných prác. Tento záver žalovaného je však arbitrárny a predstavuje prejav
svojvôle pri výklade a aplikácii ZVO. Argument žalovaného, že záujemca s vyšším objemom realizácie

zákaziek má prestavaných viac stavebných prác je bezpredmetný a navyše výslovne špekulatívny,
nakoľko možno rozumne predpokladať, že viac prestavaných stavebných prác môže mať aj záujemca,
ktorý predloží viac kvalifikovaných referencií (počet stavebných prác). Tento argument žalovaného je
zároveň predčasný, nakoľko v tejto fáze obstarávania nie je zrejmé, či viac prestavaných stavebných
prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre

ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií. Ak by malo mať
prednosť kritérium vyššieho objemu realizácie zákaziek z dôvodu viac prestavaných stavebných prác,
tak druhé kritérium - počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií, by bolo zbytočné.

Z uvedených dôvodov žalobca trval na tom, že obstarávateľom stanovené rozdielne váhy kritérií

na výber obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné ako aj v rozpore s princípom rovnakého
zaobchádzania a teda odporujúce § 9 ods. 4 ZVO. Podľa žalobcu neboli stanovené objektívne tak,
aby boli vybratí záujemcovia, ktorí majú najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou
rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Tým, že žalovaný akceptoval v rozhodnutí ako správne
diskriminačné kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov a teda aj protizákonný postup verejného

obstarávateľa, je nezákonným aj napadnuté rozhodnutie. Záverom poukázal na súvisiace rozhodnutia
žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 a č. 1318-6000/2011-ON/432, obidve zo dňa 03.02.2012, ktoré
sa týkajú rovnakého skutkového a právneho problému, proti ktorým podal tiež žaloby.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť alebo konanie o nej zastaviť.
Uviedol, že žalobca nespĺňa definičné znaky aktívne legitimovaného subjektu na podanie správnej
žaloby s poukazom na čl. 46 Ústavy SR, § 250 ods. 1, 2 O.s.p. a na uznesenia NS SR sp.
zn. 6Sžf/36/2010 a 6Sžo/227/2010. Znakom aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou

napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. V
tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam
uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pričom úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť,
či obstarávateľ stanovil predmetné kritériá užšieho výberu v súlade so ZVO. Žalovaný teda na základe
žalobcom podaných námietok neposudzoval konkrétny zásah obstarávateľa do sféry subjektívnych

práv žalobcu, ku ktorému dochádza napríklad v prípade vylúčenia uchádzača z postupu zadávania
zákazky. Žalobca v žalobe nekonkretizuje, akým spôsobom sa napadnuté rozhodnutie dotklo jeho
subjektívnych práv vychádzajúcich z konkrétneho právneho predpisu. Žalobca mohol a mal preukázať,
že kritériá užšieho výberu, ktoré považoval za diskriminačné, ho z konkrétnych dôvodov diskriminovali(napr. z dôvodu, že v minulosti realizoval práve väčší počet stavebných zákaziek s nižším finančným
objemom). Žalobca teda nekonkretizoval, či sa ním tvrdená diskriminácia dotýka aj jeho samotného ako
záujemcu v predmetnej užšej súťaži. Žalobcovi pritom nič nebránilo do predmetného postupu zadávania

zákazky predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác tak, ako to napríklad urobil v
inom verejnom obstarávaní („Rekonštrukcia a modernizácia ZpS a DSS Trebišov“, v rámci ktorého boli
stanovené identické kritériá užšieho výberu).

Žalovaný označil argumenty žalobcu za predčasné, nakoľko v „súčasnej“ fáze obstarávania nie je

zrejmé, či viac prestavaných stavebných prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu
realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác.

Žalovaný taktiež poukázal na znenie § 2 ods. 1,2 ZVO ako aj bod IV.1.2. oznámenia s tým, že
účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je
z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu

napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové
hodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky. Princíp nediskriminácie, na ktorý v
súvislostiskoncepcioukritériíužšiehovýberustanovenýchvbodeIV.1.2.oznámeniapoukazuježalobca,
nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti týkajúca sa
či už finančného a ekonomického postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti, diskriminuje určitý

okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú, resp. nedosiahli napr. výšku
obratu, minimálny finančný objem stavebných prác realizovaných v predchádzajúcich 5 rokoch a
podobne. Analogicky je potrebné posudzovať kritériá užšieho výberu, nakoľko každé kritérium užšieho
výberu zvýhodňuje tých záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem

realizovanýchzákaziek)vyššiehodnotyvporovnanísostatnýmizáujemcami,ktorýchzároveňkonkrétne
kritériumužšiehovýberuzuvedenéhodôvoduznevýhodňuje.Vyselektovanieužšiehookruhuzáujemcov
z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, je však primárnym účelom inštitútu kritéria užšieho
výberu v užšej súťaži. Žalovaný na ilustráciu poukázal na eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci
užšej súťaže stanovil len jedno kritérium užšieho výberu a to finančný objem realizovaných zákaziek za

5 rokov, (ktoré si v predmetnej užšej súťaži stanovil ako kritérium č. 1). V takom prípade by objektívne na
základe tohto kritéria užšieho výberu obstarávateľ vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali
splnenie podmienok účasti min. 10 záujemcov s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných
za predchádzajúcich 5 rokov. Uvedená eventualita by však v intenciách argumentácie a logiky žalobcu
zakladala diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli nižší

finančný objem zrealizovaných zákaziek ako záujemcovia, ktorí sa na základe tohto kritéria dostali do
užšiehovýberu.Takýtopohľadbyvšakpodľažalovanéhospôsobovalneprípustnosťakéhokoľvekkritéria
užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsolétnosť § 52 ods. 1 ZVO a užšej súťaže ako takej. V
súvislosti s uvedeným príkladom je potrebné akcentovať, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu
užšieho výberu „finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu stavebných

prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov“ aj kritérium užšieho výberu „počet potvrdení o
uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s predchádzajúcim kritériom stanovil nižší počet
bodov, v žiadnom prípade nemohol porušiť princíp nediskriminácie. Naopak tým, že popri kritériu celkový
finančný objem referencií určil ako kritérium užšieho výberu aj ich počet, umožnil získať záujemcom s
celkovým nižším finančným objemom referencií ( v porovnaní s ostatnými zúčastnenými záujemcami)

taktiež body za počet referencií.

Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 zo dňa
19.05.2011, v ktorom sa súd zaoberal prípustnosťou stanovenia kritéria užšieho výberu v podobe
hodnoty dosiahnutého Altmanovho Z-Score. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2011.

Verejným obstarávateľom stanovené kritériá výberu neboli koncipované diskriminačne, nakoľko
obstarávateľ predmetné kritériá užšieho výberu stanovil jasne a jednoznačne spolu s bodovým
ohodnotením tak, že tieto nie sú objektívne spôsobilé obmedzovať konkrétneho záujemcu v jeho

práve zúčastniť sa verejného obstarávania, nakoľko každý záujemca, ktorý splní podmienky účasti
stanovené v predmetnej užšej súťaži, je spôsobilý zúčastniť sa po vyhodnotení splnenia podmienok
účasti nasledujúceho užšieho výberu na základe vyššie uvedených kritérií.III.

K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že súdny prieskum rozhodnutí žalovaného vydaných v konaní

o námietkach je upravený v § 140 ods. 4 ZVO a podľa prvej vety tohto ustanovenia je rozhodnutie
žalovaného o námietkach preskúmateľné súdom. Keďže ZVO na žiadnom mieste nerozlišuje medzi
rozhodnutiami žalovaného o námietkach, proti ktorým žaloba prípustná je a proti ktorým nie je, platí,
že súdnemu prieskumu podliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach.
Tento záver potvrdzuje aj čl. 2 bod 8 Smernice Rady z 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných

právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci
verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS). Táto európska legislatíva, na základe ktorej treba
vykladať aj ustanovenia slovenského práva, vyžaduje zabezpečenie preskúmania zákonnosti každého
rozhodnutia žalovaného v konaní o námietkach. Prihliadať by sa malo aj na ustanovenie § 138 ods.
2 ZVO, z ktorého na účely podania námietok vyplýva prezumpcia o tom, že práva alebo právom
chránené záujmy uchádzača, záujemcu, či účastníka boli alebo mohli byť postupom kontrolovaného

dotknuté, čo pochopiteľne zároveň zakladá prezumpciu o zásahu do ich práv v prípade zamietavého
rozhodnutia žalovaného o námietkach. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR
sp. zn. 3Sžf/57/2009. Argumentácia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je založená
na účelových a formálnych argumentoch, pričom samotná jeho prax smeruje práve k zamedzovaniu
formalizmu v procese verejného obstarávania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia žalovaného č.

1447-6000/2012-ON/376 zo dňa 04.04.2013 a č. 707-6000/2011-ON/258 zo dňa 18.01.2012.

Argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe označil za špekulatívnu a zároveň predčasnú s tým, že
žalovaný navyše nijako nespochybnil žalobcov názor o arbitrárnosti posúdenia veci žalovaným. Poukaz
žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/42/2011 je bezpredmetný, nakoľko

závery súdu sa tu nijako netýkajú hodnotenia diskriminácie z hľadiska rozdielnej váhy dvoch (prípadne
viacerých) kritérií výberu záujemcov v užšej súťaži.

Žalobca v žalobe nespochybnil, že by obstarávateľom stanovené kritériá užšieho výberu boli spôsobilé
obmedzovať konkrétneho záujemcu v jeho práve zúčastniť sa verejného obstarávania, ale spochybňoval

diskriminačný charakter stanovených kritérií a teda aj porušenie svojho práva zúčastniť sa verejného
obstarávania bez diskriminačných podmienok. Ďalej poukázal na rôzny prístup žalovaného v obdobných
situáciách. Poukázal na viaceré rozhodnutia žalovaného, v ktorých však žalovaný neposudzoval
diskriminačnýcharakterkritériíprevýberdoužšejsúťaže,aletietosatýkalistanoveniapodmienokúčasti,
pričom podľa žalobcu sú však tieto rozhodnutia aplikovateľné aj pre daný prípad.

IV.

Uznesením č.k. 2S/70/2012-58 zo dňa 22.05.2013 súd pribral do konania účastníka správneho konania
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktorý má vo veci postavenie verejného obstarávateľa.

Zástupca tohto účastníka na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť s tým, že verejné obstarávanie
prebehlo zákonným spôsobom a s víťazným uchádzačom bola podpísaná zmluva.
V.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho
orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil voveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Ministerstvo kultúry SR ako verejný
obstarávateľ vyhlásilo užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 91 ZVO na predmet zákazky
„Rekonštrukcia a modernizácia Malej scény štátneho divadla v Košiciach“ vo Vestníku verejného
obstarávania č. 237/2011 dňa 07.12.2011 pod značkou 10566-MUP. V závislosti od typu zadávateľa
zákazky a predpokladanej hodnoty zákazky ide o podlimitnú zákazku. Žalobca ako záujemca podal

žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení v užšej súťaži podľa § 136 ods. 2
písm. a/ ZVO, ktorú obstarávateľ zamietol a preto žalobca následne podal žalovanému námietky, o
ktorých rozhodol napadnutým rozhodnutím č. 1315-6000/2011-ON/433 zo 03.02.2012 tak, že námietky
zamietol. Žalobca v súvislosti s kritériami na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní
na predloženie ponuky, uvedenými v bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania

uviedol, že obstarávateľ kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na
úkor počtu týchto prác. Uviedol, že nadradenie finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad
počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií (s bodovým hodnotením 30) je podľa jeho
názoru diskriminačné, škodiace transparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom
rovnakého zaobchádzania. Žalobca zároveň uviedol, že jasnosť a zrozumiteľnosť stanovených kritérií

a pravidiel ich vyhodnotenia nerozporuje. Žiadal, aby žalovaný nariadil obstarávateľovi zrušiť
diskriminačné podmienky účasti nastavením bodového hodnotenia v súlade s princípom nediskriminácie
a rovnakého zaobchádzania (50/50).

Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o potrebe zastavenia konania z dôvodu absencie aktívnej

legitimácie žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby. Žalovaný síce správne citoval ustanovenie
§ 250 O.s.p. a súd sa stotožňuje aj s jeho teoretickými východiskami vo vzťahu k článku 46 Ústavy SR,
avšak je názoru, že keďže ZVO stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k samotným podmienkam
obstarávania (žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam uvedeným
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, keď namietal kritéria užšieho výberu stanovené

obstarávateľom v bode IV.1.2. oznámenia), treba mať za to, že rozhodnutia vydané v takomto konaní
sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve. Je
zrejmé, že konaniu o námietkach predchádzalo doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi
a teda námietky boli podané legitímne. Z ustanovenia § 140 ods. 4 ZVO je zrejmé, že rozhodnutie
úradu o námietkach je preskúmateľné súdom. ZVO teda nerozlišuje, proti ktorým rozhodnutiam o

námietkach je prípustná žaloba a proti ktorým nie je. Preto platí, že súdnemu prieskumu podliehajú
rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach a teda aj rozhodnutia o námietkach
proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4 , § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5
(§ 138 ods. 2 písm. a/ ZVO). Tento záver potvrdzuje aj článok 2 bod 8 Smernice Rady z 20.12.1989
o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania

postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác. Na podanie žaloby v správnom
súdnictvevšakmusíbyťžalobcaaktívneprocesnelegitimovaný,pričomtátoprocesnápodmienkavsebe
zahŕňa aj ukrátenie na jeho právach alebo oprávnených záujmoch, t.j. negatívny zásah do jeho právnej
sféry. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí.
Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho

právneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na samotné znenie § 138 ods. 2 ZVO, ktoré
predpokladá podanie námietok osobou, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli
byť dotknuté.... Ďalej treba uviesť, že jednotlivé konania o námietkach v zmysle § 138 ods. 2 ZVO
na seba nadväzujú a to podľa jednotlivých fáz verejného obstarávania. Predchádza im pritom revízny
postup u obstarávateľa (žiadosť o nápravu). V začiatočnej fáze verejného obstarávania majú účastníci

či záujemcovia v zákonom stanovených lehotách možnosť namietať zákonnosť podkladov pripravených
obstarávateľom,následnepostupobstarávateľaprivýberezáujemcovčivylúčeníuchádzačovanapokon
aj samotné vyhodnotenie ponúk. Správne žalobca uviedol, že ZVO neumožňuje v neskoršej fáze
obstarávania napadnúť žiadosťou o nápravu, či samotnými námietkami okolnosť, ktorú uchádzačmohol napadnúť v skoršej fáze obstarávania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR
sp. zn. 3Sžf/57/2009. Bez ohľadu na vyššie uvedené treba pri posudzovaní aktívnej legitimácie
žalobcu vychádzať z toho, že žalobca namietal, že obstarávateľom stanovené rozdielne váhy kritérií

na výber obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné ako aj v rozpore s princípom rovnakého
zaobchádzania a teda odporujúce § 9 ods. 4 ZVO, pričom je nesporné, že práve z ustanovenia § 9 ods.
4 ZVO vyplýva pre žalobcu právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok
a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania. Otázku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu teda
súd uzatvára tak, že žalobca bol oprávneným subjektom na podanie správnej žaloby, avšak keďže túto

nepodal dôvodne, súd ju zamietol.

Verejný obstarávateľ vyhlásil v súlade so zákonom užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s
§ 91 ZVO.

Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,

princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti.

Podľa § 24 ods. 3 ZVO užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný
obstarávateľa a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Podľa § 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí na preukázanie finančného
a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané
a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu

zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti.
Podľa § 52 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na
predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž.

Podľa § 52 ods. 2 ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ určí najmä

a) lehotu na predloženie žiadostí o účasť,
b) obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje,
c) pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti.

V bode II.2.1. „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného

uvedené nasledovné, cit.: „Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: Hodnota: 2 805 300,0000 EUR.“

V bode III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem
iného uvedené nasledovné, cit.: „Záujemca predloží zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého
alebo podobného charakteru ako predmet zákazky, realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov

(2006,2007,2008,2009,2010), doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác“ a cit.:
„Záujemca predloží zoznam aj potvrdenia o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou
cenou 350 000,- eur bez DPH za každú uvedenú stavbu v zozname stavebných prác, zrealizovaných
záujemcom a uskutočnených za obdobie predchádzajúcich 5 rokov“.

V bode IV.1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na
účasť na dialógu“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného uvedené nasledovné, cit.:
„Predpokladaný počet dodávateľov: Hodnota: 10. Objektívne kritéria na výber obmedzeného počtu
záujemcov: Kritérium č. 1: Finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu
zmluvne dohodnutých stavebných prác uvedených v zozname stavebných prác, uskutočnených za

predchádzajúcich 5 rokov- maximálny počet bodov 70. Kritérium č. 2: Počet potvrdení o vykonaní
stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- eur bez DPH za každú referenciu,
uskutočnených v posledných piatich rokoch - maximálny počet bodov 30“.

Predovšetkým treba uviesť, že obstarávateľ využil zákonnú možnosť obmedzenia počtu záujemcov (na

10), ktorých následne vyzve na predloženie ponuky. Účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre
užší výber a kritérií samotného hodnotenia ponúk je pritom rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia
podmienok účasti sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t.j. skutočnosť, či je záujemca alebo
uchádzať z pohľadu osobného postavenia (§ 26 ZVO), ekonomického a finančného postavenia (§ 27ZVO) a technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 až 30 ZVO) spôsobilý realizovať obstarávanú
zákazku. V prípade stanovovania podmienok účasti verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v zásade
stanovuje podľa § 32 ods. 6 ZVO minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo

technickej spôsobilosti (napr. vyžaduje, aby uchádzač preukázal určitý objem vykonaných stavebných
prác). Účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži
je z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu
napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové
ohodnotenie, a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky.

Verejný obstarávateľ v danom prípade v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania legitímnym
spôsobom určil, že uplatňuje obmedzenie počtu záujemcov. V bode IV.1.2. určil ich počet na 10 a
zároveň určil objektívne kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov. K tomuto je potrebné uviesť,
že ZVO v súvislosti s užšou súťažou, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov, stanovuje
oprávnenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú po

uskutočnenom výbere na základe objektívne stanovených kritérií vyzvaní na predloženie ponúk. Je
jasné, že obmedzovanie počtu záujemcov podľa ZVO nemôže byť svojvoľnou činnosťou obstarávateľa,
ale tento je naopak povinný postupovať i pri tomto obmedzovaní počtu záujemcov v súlade so
základnými zásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9 ods. 4 ZVO. Preto je obstarávateľ povinný
stanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých bude pri obmedzovaní počtu záujemcov postupovať.

Základnou podmienkou možnosti obmedziť počet záujemcov je, aby to verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Nepostačuje však pritom len
oznámenie tejto jednoduchej informácie, ale verejný obstarávateľ musí v oznámení okrem toho uviesť aj
presný počet, t.j. maximálny počet alebo určité rozmedzie záujemcov, ktorých neskôr vyzve na podanie
ponuky alebo k účasti na súťažnom dialógu, a najmä kritériá, podľa ktorých bude pri tomto obmedzovaní

postupovať. Kritériá, na základe ktorých dôjde k obmedzeniu počtu záujemcov, musia byť vyslovene
objektívne. Ide tu totiž o premietnutie základných zásad (princípov) uvedených v § 9 ods. 4 ZVO s
tým, že cieľom je vylúčenie svojvoľného subjektívneho obmedzovania počtu záujemcov, ktoré vždy
môže viesť k diskriminácii niektorých záujemcov. Samozrejme tu platí, že verejný obstarávateľ môže pri
obmedzovaní počtu záujemcov vybrať len z tých záujemcov, ktorí podali prihlášku a úspešne preukázali

svoju kvalifikáciu v plnom rozsahu. Obmedzovanie teda nasleduje vždy až po posudzovaní kvalifikácie
a po vylúčení tých záujemcov, ktorí nesplnili podmienky kvalifikácie (účasti). Obmedzovanie počtu
záujemcov (teda výber záujemcov), ktorí budú vyzvaní na podanie ponuky, vykonáva obstarávateľ,
ktorý je teda aj zodpovedný za prípadný chybný postup. Objektívny výber pre obmedzovanie počtu
záujemcov musí byť stanovený s ohľadom na povahu, rozsah a zložitosť predmetu plnenia verejnej

zákazky a samozrejme musí byť v súlade so zásadami uvedenými v § 9 ods. 4 ZVO. Uvedené znamená,
že obstarávateľ môže obmedzovať počet záujemcov len s odkazom na splnenie, nesplnenie alebo
horšie splnenie takých kategórií a skutočností, ktoré nezakladajú nerovnosť dodávateľov, ktorí nie
sú voči niektorým dodávateľom diskriminačné a ktoré nie sú stanovené tak, že by to spôsobovalo
úplnú alebo čiastočnú netransparentnosť verejného obstarávania. Objektívne kritériá pre výber musia

tiež zodpovedať niektorému z ekonomických alebo finančných kvalifikačných predpokladov, alebo
technických kvalifikačných predpokladov, ktoré verejný obstarávateľ požadoval. Zásadne však platí, že
kritériapreobmedzovaniepočtuzáujemcovnemôžubyťtotožnéshodnotiacimikritériami,nakoľkotýmito
sú posudzované až samotné ponuky, ktoré však v okamihu obmedzovania počtu záujemcov ešte nie sú
k dispozícii. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obstarávateľ môže využiť doklady preukazujúce splnenie

kvalifikácie záujemcov ako podklad pre rozhodnutie o obmedzení ich počtu. Kritérium obmedzenia
záujemcov môže byť v podobe prísnejšieho požiadavku na preukázanie technickej alebo finančnej a
ekonomickejspôsobilosti.Pripustiťmožnoajvýbertakýchzáujemcov,ktorímajúsobdobnýmizákazkami
väčšie skúsenosti, alebo ktorí majú k vykonaniu zákazky napr. vlastné technické vybavenie. Ide o
formu obmedzenia počtu záujemcov za použitia kritéria „lepšieho splnenia“ kvalifikácie. V takom prípade

je obstarávateľ v oznámení o verejnom obstarávaní v časti venovanej kvalifikačným predpokladom
povinný uviesť konkrétnu požadovanú minimálnu úroveň príslušného kvalifikačného predpokladu a v
časti venovanej kritériám pre obmedzenie počtu záujemcov uviesť, že vybraní budú tí záujemcovia, ktorí
spĺňajú nad rámec tejto minimálnej úrovne kvalifikačný predpoklad lepšie.
Ak teda verejný obstarávateľ pri preukázaní technickej alebo odbornej spôsobilosti požadoval predložiť

zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky,
realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných
prác, s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- eur bez DPH za každú stavbu a v bode IV.1.2. pri
obmedzení počtu záujemcov stanovil kritériá jednak finančného objemu vyjadreného súčtom celkovýchzmluvnýchcien(kritériumč.1smaximálnympočtombodov70)apočtupotvrdeníovykonanístavebných
prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- eur bez DPH za každú referenciu (kritérium č. 2
s maximálnym počtom bodov 30), postupoval v súlade so zákonom. Súd súhlasí s názorom žalovaného,

že účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je objektívny
výber tých záujemcov, ktorí majú najväčšie skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného
predmetu zákazky, t.j. v konkrétnom prípade výber záujemcov, ktorí vykonávali zákazky zahrňujúce
všetkyaleboniektorézobstarávanýchčinností asúzposudzovanéhookruhuzáujemcovnajspôsobilejší
realizovať predmet zákazky. Je potrebné uviesť, že obstarávateľ môže použiť k obmedzeniu len kritériá,

ktoré zodpovedajú jednému či viacerým kvalifikačným predpokladom, ktoré zároveň uviedol ako svoju
požiadavku na preukázanie kvalifikácie v oznámení o verejnom obstarávaní. Obstarávateľ teda nemôže
pre obmedzenie použiť inú kvalifikačnú požiadavku, než ktorú požadoval od záujemcov za účelom
overenia splnenia kvalifikácie.

Pokiaľ ide o súlad kritérií použitých obstarávateľom pre obmedzenie počtu záujemcov, je treba

vyzdvihnúť najmä požiadavku na ich nediskriminačný charakter.

V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do ZVO boli prebraté viaceré právne
záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice,
ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok ale členské štáty EÚ majú povinnosť

zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a
prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je
potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady,
ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých
možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému

zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu
víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového
práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých
ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho
interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro

konformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek,
t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne
ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k
uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným
účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je

úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných
prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor
Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené
z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie)
(rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou

povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného
obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako
aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a

efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem
na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje
až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného
a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada
rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie.

Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie
byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti
iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného
obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu.
Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli

implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte
predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného
obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej
súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych
podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich
znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť

verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre
túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.

Kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť a priori diskriminačné. Samotná konštrukcia
užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k vylúčeniu záujemcov,

ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti) spĺňajú. Na druhej
strane však nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávažnejším
formám diskriminácie („hard core diskriminácia“), napríklad k diskriminácii zahraničných záujemcov, k
diskriminácii podľa sídla záujemcov a pod. V súvislosti s koncepciou podmienok účasti a teda v tomto
prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu, teda nemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom, ako
to uviedol žalobca. Správne žalovaný uviedol, že kritéria užšieho výberu v danom prípade nemožno

hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti diskriminuje určitý
okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny
finančný objem stavebných prác...). Je logické, že každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých
záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem zrealizovaných zákaziek)

vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho
výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí
preukázali splnenie podmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v
užšej súťaži. Žalovaný správne poukázal na možnú eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci užšej
súťaže stanovil len jedno kritérium a to finančný objem realizovaných zákaziek (v danom prípade ako

kritérium č. 1) a v takom prípade by objektívne na základe tohto jediného kritéria užšieho výberu
vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, minimálne 10 záujemcov
s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Tento postup by
samozrejme znamenal diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli
nižší finančný objem zrealizovaných zákaziek, ale treba povedať, že takáto diskriminácia je z vyššie

uvedených dôvodov celkom legitímna. Opačný záver by totiž spôsoboval neprípustnosť stanovenia
akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsolétnosť § 52 ods. 1 ZVO a inštitútu
užšej súťaže ako takej.

Je potrebné ešte uviesť, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu „finančný

objem“ vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien.... aj kritérium užšieho výberu “počet potvrdení o
uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s kritériom č. 1 stanovil nižší počet bodov, nemohol
porušiť princíp nediskriminácie v zmysle § 9 ods. 4 ZVO. Súd je názoru, že práve stanovením dvoch
kritérií bolo zabezpečené, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov
a to tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali

stavebné práce s dôrazom na objem stavebných prác. Samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto
dvoch kritérií vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9
ods. 4 ZVO.

Napokon treba spomenúť, že stanovením predmetných kritérií užšieho výberu nebolo obmedzené právo

žalobcu na účasť v užšej súťaži, t.j. žalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky
predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria užšieho
výberu.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke

posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom
a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1
O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi,

žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, ani pribratému účastníkovi konania,
právo na ich náhradu nepriznal.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.