Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/391/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104143847
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104143847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: S. E., bytom
S. P. XXXX/XX, G., zast. JUDr. Milošom Papcúnom, advokátom, Vajanského 5270/1A Piešťany proti
odporcovi: D., D.. D. O..M.., so sídlom M. L.. X, J., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 1.023,47
eur s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Bratislava I v Bratislave zo

dňa 10. júna 2011, č.k. 9C 92/2005-113, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10. júna 2011, č.k.
9C 92/2005-113, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 401,42 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 15,5% ročne za obdobie od 10.01.2002 do zaplatenia, vo zvyšku
návrh navrhovateľky zamietol a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu

trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa
29.11.2004 domáhala sumy 1.023,47 eur, vrátane úroku z omeškania za obdobie od 03.12.2001
z titulu nároku na náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 17 dní. Odporca v priebehu
prvostupňového pojednávania nenamietal skutočnosť, že navrhovateľke za rok 2001 vznikol nárok
na 17 dní riadnej dovolenky, avšak rozporoval uplatnenú sumu. Súd prvého stupňa po oboznámení
sa s listinnými dokladmi, ako je pracovná zmluva, mzdový výmer, pripojený spis, ako aj vykonaním

dokazovania svedkyne I. C., s poukazom na § 4 ods. 2 a § 17 zák.č. 1/1992 Zb. o mzde, ako aj s
poukazom na ust. § 101 ods. 1 a 2, § 110b ods. 1 a 2 Zák. práce, účinného v čase skončenia pracovného
pomeru navrhovateľky mal za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný len z časti, keď nárok na
vyplatenie náhrady za nevyčerpané dni dovolenky je v počte 17 dní, avšak bolo potrebné vychádzať z
pravdepodobnéhozárobkunavrhovateľkyzdôvodu,ženavrhovateľkavrozhodnomobdobí(tretíštvrťrok
roku 2001) nepracovala pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, pričom za toto obdobie - tretí
štvrťrok roku 2001 jej patrila náhrada mzdy, avšak táto sa podľa § 4 ods. 2 zák.č. 1/1992 Zb. nepovažuje

za mzdu a do priemerného zárobku sa nezapočítava, bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného
zárobku, ktorý by navrhovateľka v uvedenom období dosiahla. Súd prvého stupňa vychádzal
zo mzdového výmeru, v zmysle ktorého navrhovateľka poberala základnú mzdu vo výške 13.500,- Sk,
pričom v roku 2001 jej bola vyplatená odmena vo výške 6.720,- Sk udelená za
predchádzajúcich 12 mesiacov, pričom za jeden mesiac pripadá suma 563,- Sk a priemerné percentoprémií vyplatené štvrťročne predstavovalo sumu 1.166,- Sk mesačne, t.j. pravdepodobný zárobok
navrhovateľky predstavoval sumu 15.229,- Sk (13.500,- Sk + 563,- Sk + 1.166,- Sk). Súd prvého stupňa
zároveň konštatoval, že navrhovateľka síce údaje o výplate odmeny a výške prémií rozporovala, avšak v

priebehu konania nepreukázala ich nesprávnosť. Súd prvého stupňa podotkol, že pokiaľ sa týka prémie,
tieto vyplývajú zo mzdového listu zamestnankyne D. T. po prepočte a vydelení sumy
priemerným počtom pracovných hodín, ktoré pripadajú na jeden mesiac pri 8,5 hodinovom dennom
pracovnomčasevovýške184,79Skpredstavujehodinovýzárobok82,41Sk apovynásobení8,5
hodiny pravdepodobný denný zárobok navrhovateľky predstavuje sumu 700,50 Sk. Za 17 dní dovolenky

teda prináleží navrhovateľka celkom suma 11.908,50 Sk (395,29 eur). Súd prvého stupňa však zo sumy
12.093,20 Sk (401,42 eur), keď odporcom nesprávne uvedený prepočet pre uvedené sumy na Sk na
401,92 vyhodnotil ako pisársku chybu a nakoľko sám odporca navrhovateľke predmetný nárok vo výške
401,42 eur priznal, súd zaviazal odporcu k úhrade takejto sumy.

Ako nedôvodnú obranu vyhodnotil stanovisko navrhovateľky, aby súd vychádzal z údajov o
dovolenkovom priemere, ktoré sa nachádzajú na výplatnej páske vypracovanej samotným odporcom.

Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, tieto priznal navrhovateľke odo dňa 10.01.2002, kedy
sa dostal s výplatou priznanej sumy do omeškania z dôvodu, že preddavkové zúčtovanie
v danom prípade nebolo možné a zároveň išlo o záverečné vyporiadanie nároku po riadnom ukončení
pracovného pomeru.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu
622,048 eur, s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 03.12.2001, zároveň, aby
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne od 03.12.2001
do 24.07.2011 z istiny 401,42 eur, ako aj navrhla uhradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Uviedla, že navrhovateľka pred podaním návrhu využila všetky zákonom stanovené možnosti, či už

osobne alebo písomne. Predmetom žaloby nie je určenie výpočtu pravdepodobného zárobku, keď
pravdepodobný zárobok určil odporca s poukazom na ust. § 275 Zák. práce, zákona o mzde, odmene
za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku podľa § 17 ods. 4. Mala za to, že súd prvého stupňa
nepostupoval nestranne, naposledy 16.12.2002 žiadala o úpravu výplatných dokladov za
obdobie od júna do decembra 2001, pričom zo strany odporcu nedostala žiadnu odpoveď. Namietala

akceptovanie tvrdenia odporcu, naopak obranu navrhovateľky súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

K odvolaniu sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľky v
súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ust. § 214
ods. 1 O.s.p., po vytýčení pojednávania v predmetnej veci a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky

nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vykonal dokazovanie, správne aplikoval
príslušné hmotnoprávne normy na zistený skutkový stav a súčasne vo veci rozhodol v súlade s
ustanoveniami procesného práva.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Z obsahu
spisu vyplýva, že v priebehu prvostupňového konania nárok navrhovateľky, pokiaľ sa týka rozsahu, t.j.

počtu dní, za ktoré si uplatňuje náhrady mzdy nebol sporný. Sporná bola len výška žalovanej sumy.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že na základe výpovede odporcuzo dňa 07.06.2001 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania po uplynutí
výpovednejlehotyapredĺženejopracovnúneschopnosťnavrhovateľky01.12.2001.Správnesúdprvého
stupňa stanovil i rozhodné obdobie, a to tretí štvrťrok roku 2001 pre výpočet pravdepodobného zárobku

vzhľadom na ust. § 110b ods. 1 Zák. práce v spojení s ust. § 110b ods. 2 písm. c/ a ods. 3 Zák. práce,
v zmysle ktorého náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy,
ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka pre skončenie
pracovného pomeru. Tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovateľka v rozhodnom období
(tretíštvrťrokroku2001)nepracovalapreprekážkyvprácinastranezamestnávateľaapretosprávnesúd

prvého stupňa uzavrel, že za toto obdobie jej patrila náhrada mzdy. Nakoľko sa táto náhrada mzdy podľa
ust. § 4 ods. 2 zákona o mzde a o odmene za pracovnú pohotovosť (zák.č. 1/1992 Zb.) nepovažuje za
mzdu, a teda sa do priemerného zárobku nezapočítava, bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného
zárobku, ktorý by navrhovateľka v uvedenom období dosiahla.

Odvolací súd v ďalšom, pokiaľ sa týka výpočtu pravdepodobného zárobku, poukazuje na odôvodnenie
súdu prvého stupňa.

Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úroky z
omeškania od 10.01.2002 s poukazom na ust. § 219 ods. 3 Zák. práce, v zmysle ktorého pri skončení
pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi na jeho žiadosť mzdu a náhradu
mzdy splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak to umožňuje technika
výpočtu miezd. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané najmä výpoveďou

svedkyne C., že riadne zúčtovanie bolo možné až k dátumu 10.01.2002 kvôli programovému nastaveniu
účtovníctva, a to až po riadnom ukončení pracovného pomeru, nakoľko išlo v podstate o záverečné
vyporiadanie nárokov navrhovateľky.

Nesprávny bol postup navrhovateľky pri výpočte žalovanej sumy, ak táto vychádzala z priemerného
zárobku uvedeného na výplatnej páske.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust.§ 142 ods.
1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania si
neuplatňoval a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.