Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/12/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106202116
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1106202116.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľky:

E.. M. Š., N.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.Š. XX, F., zastúpená advokátskou kanceláriou Zuzana
Papšíková, s.r.o., sídlo Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36 800 040, proti odporcovi: E.. L. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, Bratislava, zastúpený JUDr. Róbertom Dupkalom, advokátom, sídlo
Miletičova 23, Bratislava, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a uloženie povinnosti zabezpečiť
náhradný byt

r o z h o d o l :

Súd účastníkom právo spoločného nájmu k dvojizbovému č. T. nachádzajúceho sa na X. poschodí
obytného domu na T. XX X. V. (ďalej len „bytu“) z r u š u j e .

Súd u r č u j e, že jediným nájomcom predmetného bytu je odporca, ktorý sa stáva jediným členom v

Stavebnom bytovom družstve Bratislava I..

Odporca je p o v i n n ý zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt.

Navrhovateľkaje povinná sazbytuvysťahovaťdo60dnípotom,akojejbudeodporcomzabezpečený
náhradný byt.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania Mgr. Zuzane Papšíkovej vo výške
1.059,95 EUR, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 20.01.2006 navrhovateľka žiadala, aby súd svojim rozhodnutím zrušil účastníkom právo
spoločného nájmu k bytu č.T. nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu na T. XX X. V., aby
určil, že jediným nájomcom predmetného bytu je odporca, ktorý sa stáva aj jediným členom v Stavebnom
bytovom družstve Bratislava I., aby odporcovi bola uložená povinnosť zabezpečiť pre navrhovateľku

a ich dcéru náhradný byt do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Uznesením z 23.08.2006 pod č.k. 15C 12/2006-21 súd konanie v časti o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie sa stalo právoplatným 05.10.2006.Vo veci predmetného návrhu súd rozhodol rozsudkom 20.01.2009 pod č.k. 15C 12/2006-56 tak, že
návrhu v časti o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, že jediným nájomcom predmetného bytu je
odporca, ktorý sa stáva jediným členom v Stavebnom bytovom družstve Bratislava I. a že odporca je

povinný zabezpečiť pre navrhovateľku náhradný byt do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyhovel
a vo zvyšku návrh zamietol. O odvolaní odporcu v časti výroku, že odporca je povinný zabezpečiť pre
navrhovateľku náhradný byt do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a o trovách konania, rozhodol
odvolací súd uznesením z 15.07.2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe indícií odvolacieho súdu právna zástupkyňa

navrhovateľky zmenila petit návrhu tak, že odporca je povinný zabezpečiť navrhovateľke bytovú náhradu
vo forme náhradného bytu a navrhovateľka je povinná sa z bytu vysťahovať a oprávnená ho užívať do
60 dní po tom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt; alternatívne, že odporca je povinný
zabezpečiť navrhovateľke bytovú náhradu vo forme náhradného bytu a navrhovateľka je povinná sa z
bytu vysťahovať do 60 dní po tom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt. Súd zmenu petitu
uznesením zo 06.07.2010 pod č.k. 15C 12/2006-104 podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p., pripustil.

Súd doplnil dokazovanie zisťovaním, aké sú bytové potreby účastníkov, či v spoločnej domácnosti s
navrhovateľkou bude žiť aj plnoletá dcéra účastníkov, ako si každý z účastníkov plnil povinnosti nájomcu,
pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový
stav:

Z výsluchu navrhovateľky a zo spisov tunajšieho súdu 8C 222/93 a 8C 266/95 súd zistil, že účastníci

ako členovia Stavebného bytového družstva Bratislava I. sa stali nájomcami dvojizbového bytu č. T.
nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu na T. XX X. V., na základe dohody o odovzdaní
a prevzatí bytu zo 16.01.1987. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 23.01.2003.
Navrhovateľka sa od roku 1993 nepretržite pracovne zdržiavala v zahraničí - USA až do júna 2009, kedy
sa natrvalo vrátila späť. Do Bratislavy chodievala pravidelne, pričom bývanie spolu s dcérou musela

vždy riešiť náhradným spôsobom, nakoľko do predmetného bytu, ktorý nepretržite užíva odporca, jej
bol zamedzený prístup. Toho času sa u navrhovateľky zmenila situácia v tom, že je vydatá, žije spolu s
manželom v prenajatom dome X. B.Ý. (XX M. D. M.), prenájom je na dobu určitú do septembra 2011,
a pracuje v Košiciach. Plnoletá dcéra je toho času vydatá a žije v USA. Do roku 1993 účastníci žili v
spoločnej domácnosti a náklady na bývanie hradili spolu. Po tom, ako navrhovateľka odišla do USA,

krátko nato za ňou prišiel odporca a za ten čas asi na dobu jedného roka bol predmetný byt v nájme. V
byte býval kolega odporcu, nájom vykryl náklady bytu. Účastníci sa dohodli, že všetky výdavky a náklady
v USA bude hradiť navrhovateľa a všetky výdavky a náklady na Slovensku bude hradiť odporca. Dohoda
platila do rozluky, septembra 1993. Po tom, ako sa odporca vrátil späť na Slovensko, navrhovateľku
prestal informovať. V čase, keď sa účastníci zdržiavali v USA, bol im pridelený 4-izbový byt na Dlhých

dieloch, za ktorý zložili členský podiel, každý 1-vicu. Za týmto účelom si navrhovateľka zobrala pôžičku.
Z dôvodu, že bol účastníkom pridelený 4-izbový byt na Dlhých dieloch, byt na T. mali vrátiť družstvu, s
čím súhlasila. O týchto skutočnostiach sa navrhovateľka dozvedela náhodne, o veci sa zaujímala
až po tom, ako prišla z USA kvôli súdnemu konaniu o rozvod manželstva. Navrhovateľka vôbec nebola
odporcom informovaná, že prebieha súdne konanie o vypratanie bytu na T.. Navrhovateľka do dnešného

dňa nemá trvale zabezpečené bývanie a preto náhradný byt potrebuje.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že s návrhom o zrušenie spoločného nájmu bytu ako i s členstvom
v Stavebnom bytovom družstve súhlasí, nakoľko je to stav faktický. Poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľka v predmetnom byte nebýva vyše 20 rokov a v rámci konania vedeného na tunajšom
súde pod č.k. 8C 222/1993, s vyprataním predmetného bytu súhlasila a dala prehlásenie o vzdaní

sa členských práv a povinností k predmetnému bytu. Navrhovateľka žije a pracuje v Košiciach, dieťa
účastníkov je plnoleté, vydaté a žije v USA. Vzhľadom na uvedené, odporca považuje žalobu za účelovú.

Keďže spornou ostala otázka zabezpečenia bytovej náhrady pre navrhovateľku, v ďalšom súd doplnil
dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom 24.02.2011 pod č.k. 15C 12/2006-115 tak, že navrhovateľka
je povinná sa z bytu vysťahovať do 60 dní po tom, ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt,

vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave
uznesením z 31.01.2012 pod č.k. 9Co 215/11-136 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd

vyslovil právny názor, že ak prvostupňový súd po zrušení a vrátení veci následne uznesením pod č.k.
15C 12/2006-104 rozhodol o pripustení zmeny návrhu v časti bytovej náhrady a konal už len o tomto
návrhu bez toho aby rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu bytu a určení výlučného nájomcu, jeho
postup nebol správny, bol v rozpore s ust. § 152 ods.2 O.s.p., lebo prvostupňový súd nerozhodol o celom
predmete konania. V ďalšom odvolací súd uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť o celej prejednávanej

veci a v časti o bytovej náhrade skúmať, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by umožňovali ako bytovú náhradu priznať len náhradné ubytovanie, resp. prístrešie a
skúmať majetkové pomery manžela, ktorý sa má z bytu vysťahovať, jeho zdravotný stav, možnosti
bývania a ako si každý z účastníkov plnil povinnosti nájomcu.

Súd doplnil dokazovanie a z vyjadrenia navrhovateľky zistil, že aktuálne žije so svojím manželom v
dome, ktorý im poskytla priateľka, za užívanie neuhrádzajú žiadne nájomné, starajú sa o údržbu domu

a hradia náklady s užívaním spojené. Tieto náklady predstavujú priemerne mesačne 130,-EUR. Ide o
bývanie dočasné. Čo sa týka majetkových pomerov navrhovateľky, tieto nedokáže odhadnúť, keďže
dodnes nemá vyriešenú otázku bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom a nemá zabezpečené
stabilné bývanie. K ostatným majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že je zamestnankyňou
Univerzity J.P. Šafárika v Košiciach, kde pôsobí ako vedecký pracovník, v roku 2011 jej otec daroval

chatu, ktorá je od Košíc vzdialená viac ako 90 km, iný majetok nevlastní. Navrhovateľka netrpí žiadnym
vážnym ochorením, ktoré by ovplyvňovalo jej možnosť starať sa o seba, žiť a pracovať. K otázke, ako
si navrhovateľka plnila povinnosti nájomcu uviedla, že v čase, kedy byt užívala, povinnosti nájomcu
si plnila. Avšak v čase, keď dlhodobo pracovala a žila v USA, kedy predmetný byt výlučne užíval len
odporca, on plnil všetky povinnosti s nájmom spojené. V konečnom dôsledku medzi účastníkmi bola

uzavretá dohoda, že všetky náklady počas jej pobytu v USA, ako i náklady dcéry ( bývanie, školné,
strava, zdravotné poistenie, školské pomôcky a pod.) bude hradiť navrhovateľka (odporca prispieval
výživným na dcéru sumou 22,-dolárov mesačne) a náklady doma bude hradiť odporca. Tento stav trval
v čase trvania manželstva i po rozvode manželstva. V čase, kedy navrhovateľka krátkodobo prišla na
Slovensko, predmetný byt nemohla užívať, odporca jej do dnešného dňa neodovzdal ani jej osobné

veci, čím takýto jeho postoj považuje v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhovateľka zdôraznila, že väčšinu nákladov spoločnej dcéry znášala sama, tieto boli nemalé a
práve vďaka tomu dnes nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zabezpečenie vlastného
bývania. V súvislosti s nákladmi vynaloženými navrhovateľkou na dcéru, predložila čestné prehlásenie
spoločnej dcéry K. G., rodenej P. z 31.03.2011 (č.l.146) a v súvislosti s užívaním domu v Košiciach

poskytnutý priateľkou navrhovateľka predložila čestné prehlásenie Y. U. z 03.12.2012 (č.l.153).

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 04.12.2012 predložil súdu výpis LV
č.XXXX a list z 01.12.2010 o ukončení členstva v družstve; a s poukazom na skutočnosť, že pre súd je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko predmet
sporu odpadol.

Z LV č. XXXX zo 04.12.2012 katastrálneho územia F. U. súd zistil, že na základe zmluvy o prevode
V-28562/2010 z 23.11.2010 bol odporca zapísaný ako vlastník bytu č.X na X. poschodí bytového domu
na T. XX X. V. v podiele 1/1 a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu ako i
spoluvlastníkom pozemku v podiele 7087/347550.

Z listu Stavebného bytového družstva Bratislava I. adresovaný odporcovi z 01.12.2010 pod zn.: 2/

byt/2189/10/Jv súd zistil, že dňom 27.11.2010 bolo podľa článku 5 ods. 7 Stanov Stavebného bytového
družstva Bratislava I. členstvo odporcu v družstve pod číslom 8677 ukončené.

Zo spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V-28562/10 súd zistil, že rozhodnutím
Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V-28562/10 z 23.11.2010 bol povolený vklad
vlastníckeho práva bytu č.X na X. poschodí bytového domu na T. XX X. V., k spoločným častiam a

zariadeniam domu a pozemku v prospech odporcu.Zo zmluvy č. 053/022 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010, ktorá je súčasťou spisu
Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu súd zistil, že touto Stavebné bytové družstvo Bratislava
I. ako predávajúci a odporca ako nadobúdateľ sa dohodli na prevode vlastníctva vyššie špecifikovaného

bytu na odporcu v zmysle zák.č. 42/1992 Zb. v spojení so zák.č. 182/1993 Z.z..

Z čestného prehlásenia dcéry K. G., rodenej P. z 31.03.2011 súd zistil, že počas jej pobytu v USA od jej
ôsmich rokov keď sa odporca vrátil žiť na Slovensko, celú starostlivosť zabezpečovala navrhovateľka,
ktorá celkovo na jej výchovu a vzdelanie vynaložila minimálne 186.554,-dolárov a k tomu cesty na
Slovensko. Odporca mesačne prispieval sumou 25,-dolárov do roku 2003 a do júna 2010 sumou 87,-
dolárov.

Z čestného prehlásenia Y. U. z 03.12.2012 súd zistil, že ako vlastníčka nehnuteľnosti domu súp.č. XX
B., okres Košice-okolie (jedná sa o starší dom po babke na pozemku kde si postavila novostavbu), dala
do užívania navrhovateľke ako kamarátke s jej manželom za účelom bývania. Nebola spísaná nájomná
zmluva, dohodli sa, že dom musia uvoľniť do dvoch mesiacov po tom, ako ich požiada o vysťahovanie.
Navrhovateľka uhrádza len náklady spojené s užívaním domu (elektrina, plyn, voda, poplatky za odpad,

miestne dane a poplatky, náklady spojené s opravami).

K uvedeným skutočnostiam sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne s tým,
že zmluva medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. a odporcom o prevode vlastníctva
predmetného bytu je absolútne neplatná, poukázala na rozsudok NS SR z 26.09.2007 pod č.k.
1Cdo 205/2006. Nebyť rozvodu manželstva, obaja manželia by mali právo na odkúpenie bytu

do bezpodielového spoluvlastníctva. Rozvodom manželstva účastníci prestali nadobúdať veci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a právo na nadobudnutie bytu podľa § 705 ods.1
Občianskeho zákonníka vznikne tomu z bývalých manželov, ktorého súd po zrušení práva spoločného
nájmu určí za výlučného nájomcu. Nakoľko rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 20.01.2009 pod č.k.
15C 12/2006-56 a ani z 24.02.2011 pod č.k. 15C 12/2006-115 nenadobudol právoplatnosť, čo potvrdil aj

odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 31.01.2012 pod č.k. 9Co 215/11-136, právo spoločného
nájmu bytu účastníkov trvá. Keďže odporca uzavrel so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I.
zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu bez súhlasu navrhovateľky, čím navrhovateľku vylúčil
z reálnej možnosti nadobudnúť byt do vlastníctva, je predmetná zmluva podľa § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Neplatnosť zmluvy medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. a

odporcom navrhla navrhovateľka riešiť ako otázku prejudiciálnu.

Navrhovateľka poukázala, že nemá a ani nemôže mať naliehavý právny záujem na podanie určovacej
žaloby o neplatnosť zmluvy medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. a odporcom, nakoľko
navrhovateľka má stále záujem na zrušení práva spoločného nájmu bytu, čo sa rieši v predmetnom
konaní, pričom v rámci hospodárnosti konania je možné otázku neplatnosti zmluvy riešiť prejudiciálne

podľa § 135 O.s.p., keďže o tejto otázke nebolo vydané rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázala na
nález ÚS SR pod č.k. I. ÚS 164/2012. Ak by navrhovateľka podala žalobu o neplatnosť zmluvy, ktorou
odporca nadobudol byt do vlastníctva a súd by návrhu vyhovel, obnovil by sa stav aký bol v čase podania
tejto žaloby (navrhovateľka a odporca by boli nájomcami predmetného bytu), pričom navrhovateľka stále
má záujem právo spoločného nájmu k bytu zrušiť.

Pri riešení prejudiciálnej otázky ako i bytovej náhrady súd vychádzal z princípu právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd má zato, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je
zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu
v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Orgánmi ochrany týchto práv sú Ústavný súd SR resp. Európsky
súd pre ľudské práva. Ústavný súd v svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty
je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď, teda, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované,
pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri

zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Preto by bolomožné považovať za diskriminačný taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Preto pri rozhodnutí súd vychádzal
z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.09.2007 pod č.k. 1Cdo 205/2006, nálezu Ústavného súdu SR z

03.10.2012 pod č.k. I. ÚS 164/2012, rozsudku Najvyššieho súdu SR pod č.k. 2Cdo 84/2002.

Podľa § 705 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 712a ods.8 vety prvej Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej
vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Podľa §712c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p., inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Súd konštatuje, že pod predbežnou otázkou treba rozumieť posúdenie veci, ktoré môže byť predmetom
samostatného konania. Právo posúdiť otázku ako predbežnú prináleží súdu len dovtedy, pokiaľ
oprávnený orgán o predmetnej otázke nevydal rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že o otázke neplatnosti zmluvy o prevode bytu do vlastníctva medzi Stavebným bytovým
družstvom Bratislava I. a odporcom nebolo ku dňu vyhlásenia rozsudku vydané právoplatné rozhodnutie
a toho času s odkazom na už vykonané dokazovanie, podanie takejto žaloby by bolo nehospodárne,
keďže navrhovateľka by sa nie vlastnou vinou ocitla v stave právnej neistoty, preto súd predmetnú otázku
riešil podľa § 135 ods. 2 O.s.p. ako prejudiciálnu.

Zo spisov tunajšieho súdu 8C 222/93 a 8C 266/95 mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo
21.06.1986 a ako členovia Stavebného bytového družstva Bratislava I. sa stali nájomcami dvojizbového
bytu č. T. nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu na T.Ő.F. XX X. V., na základe dohody
o odovzdaní a prevzatí bytu zo 16.01.1987. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa
23.01.2003.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z., byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§
5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné
právo spoluvlastníka domu.

Podľa § 28 zák.č. 182/1993 Z.z. nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa

osobitného predpisu.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

O absolútne neplatný právny úkon ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza. Obchádzanie zákona prichádza do úvahy vtedy, keď síce právny úkon neodporuje zneniu
zákona, avšak svojimi dôsledkami smeruje k obchádzaniu zákona, čo je tento prípad. Je nepochybné,
že účastníkom počas trvania manželstva vznikol spoločný nájom k predmetnému družstevnému bytu a
po rozvode manželstva boli účastníci stále spoločnými nájomcami družstevného bytu. Keďže na zrušení
spoločnéhonájmusaúčastnícinedohodli,navrhovateľkažalobou20.01.2006sadomáhazrušeniapráva

spoločného nájmu bytu s tým, že výlučným nájomcom sa stane odporca a navrhovateľke bude uložená
povinnosť sa z bytu vysťahovať po zabezpečení bytovej náhrady odporcom.

Je nepochybné, že rozvodom manželstva (23.01.2003) účastníci prestali nadobúdať veci do
bezpodielového spoluvlastníctva a preto právo na nadobudnutie predmetného bytu do vlastníctva podľa
§ 16 zák.č. 182/1993 Z.z. vzniklo navrhovateľke i odporcovi, resp. tomu z bývalých manželov, ktorého
súd po zrušení práva spoločného nájmu určí za výlučného nájomcu podľa § 705 ods.1 Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu tým, že odporca uzavrel so Stavebným bytovým družstvom Bratislava
I. zmluvu č.053/022 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010, ktorej vklad bol povolený
pod V-28562/10 dňa 23.11.2010 pred právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného
nájmu, a keďže predmetná zmluva nebola uzavretá aj s navrhovateľkou, ktorá mala rovnaké právo na
jej uzavretie, resp. s jej súhlasom, došlo k obídeniu ust. § 16 zák.č. 182/1993 Z.z. a preto je podľa § 39

Občianskeho zákonníka Zmluva č.053/022 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 27.09.2010, ktorej
vklad bol povolený pod V-28562/10 dňa 23.11.2010, neplatná.

Čo sa týka návrhu vo veci samej s poukazom na doteraz vykonané dokazovanie je zrejmé, že medzi
účastníkmi konania spornou ostala otázka bytovej náhrady, preto v časti petitu o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu, o určenie, že jediným nájomcom predmetného bytu je odporca, ktorý sa stáva

jediným členom v Stavebnom bytovom družstve Bratislava I., súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku
z 20.01.2009 pod č.k. 15C 12/2006-56.

V časti petitu povinnosti odporcu zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt a že navrhovateľka je povinná
sa z bytu vysťahovať do 60 dní po tom ako jej bude odporcom zabezpečený náhradný byt, súd doplnil
dokazovanie tak ako je vyššie uvedené a má zato, že rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt.

Občiansky zákonník v § 712 ods.1 za bytovú náhradu považuje náhradný byt (podľa § 712 ods.2 je ním
byt, ktorý svojou veľkosťou, vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho
domácnosti), ďalej náhradné ubytovanie (podľa § 712 ods.3 je

ním byt s jednou obytnou miestnosťou, obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných
zariadeniach určených na trvalé bývanie, podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného

nájomcu) a prístrešie (podľa § 712 ods.4 je ním prechodné ubytovanie v spoločnej nocľahárni alebo
iných zariadeniach na to určených). Ustanovenie § 712a Občianskeho zákonníka upravuje podmienky
pre vyššie uvedené bytové náhrady pre toho, kto má byt vypratať a určuje, v ktorých prípadoch nájomca
nemá na bytovú náhradu právo. Podľa § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka platí pre prípad podľa
§ 705 ods.2 vety druhej (že rozvedení manželia sa nedohodnú o nájme družstevného bytu a súd na

návrh jedného z nich rozhodne ktorý z manželov bude ako člen družstva byt užívať ako nájomca, čím
zaniknespoločnéčlenstvomanželovvdružstve)môžesúd,aksúnatodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Teda z ust. §
712a ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplývajú dve výnimky t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa a ak
sa rozvedený manžel, ktorý má byt vypratať, voči druhému manželovi alebo voči osobe blízkej ktorá s

ním žila v spoločnom byte, dopúšťal fyzického alebo psychického násilia. Iba v týchto prípadoch súd
rozhodne, že rozvedenému manželovi bytová náhrada nepatrí.

Dôvody hodné osobitného zreteľa.S poukazom na vyššie uvedené i s odkazom na indície odvolacieho súdu (zisťovať majetkové pomery
manžela, ktorý sa má z bytu vysťahovať, jeho zdravotný stav, možnosti bývania a ako si každý
z účastníkov plnil povinnosti nájomcu), súd skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa na strane

navrhovateľky. Z vyjadrenia navrhovateľky, ktoré odporca nerozporoval mal súd preukázané, že toho
času žije so svojím manželom v prenajatom v dome, za užívanie neuhrádzajú žiadne nájomné,
starajú sa o údržbu domu a hradia náklady s užívaním spojené vo výške 130,-EUR mesačne (čestné
prehlásenie Y. U. z 03.12.2012 (č.l.153)). Ide o bývanie dočasné. Navrhovateľka okrem chaty ktorú
jej daroval v roku 2011 otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, k dnešnému dňu nemá

vyriešenú otázku bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporcom. Žije z príjmu vedeckého
pracovníka (je zamestnankyňou Univerzity J.P. Šafárika v Košiciach). Navrhovateľka netrpí žiadnym
vážnym ochorením, ktoré by ovplyvňovalo jej možnosť starať sa o seba, žiť a pracovať. V čase, keď
predmetný byt užívala, povinnosti nájomcu si plnila. Avšak v čase, keď dlhodobo pracovala a žila v
USA, kedy predmetný byt výlučne užíval len odporca, plnil všetky povinnosti nájomcu odporca. Vo
vzťahu k nákladom na existenciu a bývanie mali účastníci uzavretú dohodu, že všetky náklady počas

pobytu navrhovateľky a spoločnej dcéry v USA bude hradiť navrhovateľka (odporca prispieval len na
výživu dcéry sumou 22,-dolárov mesačne) a náklady doma bude hradiť odporca (náklady na dcéru
mal súd preukázané čestným prehlásením K. G., rodenej P. z 31.03.2011 (č.l.146)). V čase, kedy
navrhovateľka krátkodobo prišla na Slovensko, predmetný byt nemohla užívať, odporca jej do dnešného
dňa neodovzdal ani jej osobné veci.

Vo vzťahu k indícii odvolacieho súdu skúmať pre prípad podľa § 705 ods.1 a 2 vety druhej Občianskeho
zákonníka dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky, kedy rozvedený manžel má
právo na náhradné ubytovanie alebo prístrešie, súd je toho názoru, že odopretie práva na náhradný
byt prichádza do úvahy len v mimoriadnych situáciách, pričom treba brať na zreteľ i ust. § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka, čo prichádza do úvahy napr. ak by rozvedený manžel sa domáhal bytovej

náhrady napriek tomu, že jeho bytové potreby sú uspokojené v súlade so zákonom a že majú znak
trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá užíva dom len na základe súhlasu
priateľky bez vzniku

práva nájmu, t.j. za právnej situácie, kedy v prípade zrušenia súhlasu na užívanie by navrhovateľka dom
užívala bez právneho titulu a musela by dom opustiť bez akejkoľvek bytovej náhrady, súd vyhodnotil

uvedenú situáciu, že navrhovateľka nemá bytovú potrebu uspokojenú v súlade so zákonom, so znakmi
trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Podľa názoru súdu na strane navrhovateľky neboli preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa takej intenzity, že by súd priznal právo len na náhradné ubytovanie alebo
prístrešie a rozhodol o práve navrhovateľky na náhradný byt tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Fyzické alebo psychické násilie.

Uvedenú druhú zákonnú výnimku súd vo vzťahu k skutkovým okolnostiam neskúmal, nakoľko fyzické
alebo psychické násilie nebolo medzi účastníkmi konania vôbec spomenuté, preto nebolo ani
predmetom dokazovania.

Súd obranu odporcu, že navrhovateľa v predmetnom byte nebýva vyše 20 rokov a v rámci konania

vedeného na tunajšom súde pod č.k. 8C 222/1993, navrhovateľka s vyprataním predmetného bytu
súhlasila a dala prehlásenie o vzdaní sa členských práv a povinností k predmetnému bytu, vyhodnotil
za účelovú a nemajúcu oporu v súvislostiach s predmetom tohto konania. Zo skutkových okolností je
zrejmé, čo nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľka od roku 1993 do júna 2009
pracovala a žila mimo územia Slovenskej republiky, čo je lege artis dôvodom, pre ktorý v predmetnom

byte nebýva. V čase, keď sa zdržiavala na Slovensku, skutočnosť, že jej bol odporcom zamedzený
prístup do bytu preukázané nebolo, avšak je pochopiteľné, keďže manželské spolužitie nefungovalo,
manželstvo bolo právoplatne rozvedené 23.01.2003, že navrhovateľka nemala záujem v čase svojho
pobytu na Slovenku bývať v predmetnom byte, preto bývanie vždy riešila náhradným spôsobom.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľka s vyprataním predmetného bytu súhlasila a dala

prehlásenie o vzdaní sa členských práv a povinností k predmetnému bytu, súd musí konštatovať, že
navrhovateľka toto tvrdenie nepoprela, avšak zdôraznila, že tieto úkony urobila výlučne len v súvislostis odovzdaním predmetného bytu Stavebnému bytovému družstvu Bratislava I., nakoľko účastníkom
ešte ako manželom bol Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV. pridelený 4-izbový byt na Dlhých
Dieloch a tieto úkony boli potrebné v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Tieto skutočnosti mal

súd preukázané zo spisu tunajšieho súdu pod č.k. 8C 222/93.

Na základe vyššie uvedených a preukázaných skutkových okolností z ktorých je zrejmé, že účastníkom
vznikol počas trvania manželstva ako členom stavebného bytového družstva spoločný nájom k
predmetnému bytu, že navrhovateľka sa nikdy svojho práva bývania nevzdala, že predmetný byt výlučne
užíva odporca, že navrhovateľka je tá, ktorá ustúpila z práva užívať predmetný byt, pričom svoju bytovú

situáciu nemá vyriešenú v súlade so zákonom a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, súd uložil
odporcovi povinnosť zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že
plnoletá dcéra účastníkov s matkou v spoločnej domácnosti nežije.

Skutočnosť, že navrhovateľka toho času žije a pracuje v Košiciach, nemá podľa názoru súdu žiaden
vplyv na právnu stránku veci zabezpečenia bytovej náhrady odporcom.

Navrhovateľka si uplatnila nárok alternatívnym petitom. Súd pri svojom rozhodnutí s poukazom na

skutočnosť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala záujem, resp. akútnu potrebu predmetný byt
užívať do doby, kým jej odporca zabezpečí náhradný byt, aplikoval alternatívny petit tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

O povinnosti navrhovateľky sa z bytu vysťahovať do 60 dní potom, ako jej bude odporcom zabezpečený
náhradný byt súd rozhodol pre vymedzenie užívania predmetného bytu účastníkmi s tým, že uvedená

lehota sa javí súdu ako primeraná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd zaviazal neúspešného odporcu na náhradu jej trov,

ktoré právna zástupkyňa vyúčtovala titulom zaplateného súdneho poplatku 99,58 EUR, titulom právneho
zastúpenia 1.031,92 EUR a titulom cestovných nákladov navrhovateľky 186,56 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. §11 ods.1 písm. a), §14 ods.
1 písm. a), c), d) za trinásť úkonov právnej služby, pričom sadzbu jedného úkonu súd vyúčtoval ako
1/13 výpočtového základu.

1. prevzatie a príprava 18.01.2006, t.j. 1.260,-Sk a režijný paušál 164,-Sk,

2. písomné podanie na súd 20.01.2006, t.j. 1.260,-Sk a režijný paušál 164,-Sk,

3. nahliadnutie do spisu 16.09.2008, t.j. 1.465,-Sk a režijný paušál 190,-Sk,

4. účasť na pojednávaní 20.01.2009, t.j. 53,49 EUR a režijný paušál 6,95 EUR,

5. písomné vyjadrenie k odvolaniu 15.04.2009, t.j. 53,49 EUR a režijný paušál 6,95 EUR,

6. písomné podanie 12.11.2009, t.j. 53,49 EUR a režijný paušál 6,95 EUR,

7. účasť na pojednávaní 24.02.2011, t.j. 57,-EUR a režijný paušál 7,41 EUR,

8. písomné vyjadrenie k odvolaniu 21.04.2011, t.j. 57,-EUR a režijný paušál 7,41 EUR,

9. písomné podanie a doloženie dôkazov 16.08.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál7,63 EUR,

10. účasť na pojednávaní 04.12.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál 7,63 EUR,

11. písomné vyjadrenie k novým skutočnostiam 20.12.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál

7,63 EUR,

12. účasť na pojednávaní 28.02.2013 (odročené bez prejednania veci), podľa §14 ods.5 cit.

vyhlášky 1 odmeny, t.j. 15,02 EUR a režijný paušál 7,81 EUR,

13. účasť na pojednávaní 12.03.2013, t.j. 60,07 EUR a režijný paušál 7,81 EUR.

Spolu: 1.260,- + 164,- + 1.260,- + 164,- + 1.465,- + 190,- = 4.503,-Sk (149,47 EUR) za úkony pred
zavedením meny euro.

Za roky 2009 až 2013 spolu: 53,49 + 6,95 + 53,49 + 6,95 + 53,49 + 6,95 + 57,- + 7,41 + 57,- + 7,41 +
58,69 + 7,63 + 58,69 + 7,63 + 58,69 + 7,63 + 15,02 + 7,81 + 60,07 + 7,81 = 599,81 EUR.

Celkom: 149,47 + 599,81 = 749,28 EUR.

Podľa § 18 ods.3 vyhlášky č.655/2004 Z.z. súd zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške
20% zo 749,28 EUR, t.j. o 149,86EUR takže odmena právnej služby celkom je 749,28 + 149,86 = 899,14

EUR.

Právna zástupkyňa si vyúčtovala trovy právneho zastúpenia za devätnásť úkonov právnej služby v
celkovej výške 1.031,92 EUR. Súd nepriznal odmenu za úkony :

- vypracovanie právneho rozboru veci zaslaný klientovi e-mailom 17.01.2006, nakoľko tento

úkon nebol preukázaný,

- obstaranie dôkazov od Stavebného bytového družstva, nakoľko takýto úkon nemá oporu vo

vyhláške č.655/2004 Z.z.,

- doloženie potvrdenia Stavebného bytového družstva zo 06.02.2006, nakoľko takýto úkon

nemá oporu vo vyhláške č.655/2004 Z.z.,

- žiadosť o vytýčenie pojednávania z 09.10.2006, nakoľko takýto úkon nemá oporu vo

vyhláške č.655/2004 Z.z..

- uhradenie súdneho poplatku a žiadosť o vytýčenie pojednávania z 11.07.2008, nakoľko

takýto úkon nemá oporu vo vyhláške č.655/2004 Z.z.,

- upozornenie na nesprávne pripojený súdny spis zo 17.09.2008, nakoľko takýto úkon nemá

oporu vo vyhláške č.655/2004 Z.z..

Náhradu cestovných nákladov navrhovateľky Košice - Bratislava a späť vlakom Železničnou
spoločnosťou Slovensko, a.s., prvou triedou s IC súd priznal za účasť na pojednávaní:

dňa 24.02.2011- 18,76 EUR + 1,50 EUR = 20,26 EUR

dňa 04.12.2012 - 18,76 EUR + 1,50 EUR = 20,26 EURdňa 28.02.2013 - 18,76 EUR + 1,50 EUR = 20,26 EUR

Spolu: 60,78 EUR.

Navrhovateľka nepredložila cestovné lístky, avšak s poukazom na skutočnosť, že je nepochybné, že v

uvedenom období žila a pracovala v Košiciach, že na pojednávanie z Košíc do Bratislavy sa musela
prepraviť, súd priznal náhradu cestovných nákladov v zmysle cenníka cestovného vlakom druhej triedy.

Trovy konania spolu : 99,58 + 899,14 + 60,78 = 1.059,95 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od

doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.