Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201742
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2513201742.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti: 1. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov, matka: F. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, so sídlom M. Waltariho
7, Piešťany, otec: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Galová,
so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 8P/8/2013 - 212 zo dňa 29. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné na
maloleté dcéry, na každú po 200 eur mesačne a to sumu 170 eur na každé z detí k rukám matky a
sumu 30 eur mesačne na každé z detí na osobitný účet maloletej F. a maloletej E., ktorý v prospech
detí je povinná zriadiť matka v lehote 15 dní od vyhlásenia rozsudku a oznámiť čísla účtov otcovi. V

rozsudku ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi, pričom ho bližšie špecifikoval a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd
rozsudok odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 4, § 62 ods. 2, 3, § 75 ods. 1, Zákona o rodine.
Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh matky,
akoajpodnetkolíznehoopatrovníkanaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkobommaloletým
deťom bol podaný dôvodne. Konflikt medzi rodičmi v januári 2013 viedol k odlúčeniu maloletých detí,
nakoľko od 19.2.2013 bola maloletá E. v osobnej starostlivosti otca a maloletá F. v osobnej starostlivosti

matky, pričom na základe nariadeného predbežného oparenia bol od júla 2013 zabezpečený pravidelný
kontakt medzi maloletými deťmi počas víkendu striedavo u každého z rodičov. Pri zverení maloletých
detí súd v prvom rade prihliadal na záujem maloletých detí mať možnosť vyrastať spolu, nakoľko obe
deti majú pevne vytvorené súrodenecké vzťahy, sú na seba naviazané a dlhšie odlúčenie by aj v zmysle
záverov znaleckého dokazovania spôsobilo vysoký stupeň frustrácie. S ohľadom na vekový rozdiel
oboch detí, ako aj skutočnosť, že ide o dievčatá, by aj podľa znalca po psychologickej stránke bolo
nemožné, resp. výrazne nesprávne rozhodnutie maloleté deti oddeliť a uprednostniť tak individuálne

potreby rodičov, nakoľko otec prejavujúci preferencie voči maloletej E., riešil situáciu odchodu matky
zo spoločnej domácnosti s obomi deťmi v januári 2013 tým, že si maloletú E. 19.2.2013 zobral od
matky pred školou a následne ju matke do osobnej starostlivosti nevrátil. Na začiatku konania sa
obaja rodičia domáhali zverenia oboch detí do ich osobnej starostlivosti, pričom otec len v návrhu nanariadenie predbežného opatrenia navrhol striedavú starostlivosť do rozhodnutia súdu vo veci samej. Po
vykonanom znaleckom dokazovaní otec žiadal zvážiť možnosť striedavej starostlivosti o deti, nakoľko
medzičasom sa matka vrátila bývať do L., pričom rodičia bývajú len 400 metrov od seba, preto súd

skúmal, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme oboch detí s prihliadnutím na citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia pre obe deti ako aj ku schopnosti rodičov
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Striedavá starostlivosť vyžaduje
nie len vhodnosť takéhoto výchovného prostredia pre obe maloleté deti, ale aj schopnosť rodičov
nekonfliktne medzi sebou komunikovať, čo obaja rodičia v súčasnosti ešte stále nedokážu, hoci od

ich rozchodu uplynul viac ako rok. Vzájomná nevraživosť medzi rodičmi bráni efektívnemu fungovaniu
striedavej starostlivosti. Súčasne by hrozilo, že deti sa v dôsledku nedoriešených vzájomných vzťahov
medzi rodičmi ocitnú v rozdielnych výchovných prostrediach u každého z rodičov, čo nezabezpečí
zdravý vývin detí. Prihliadnuc vo veľkej miere aj na verbalizované prianie oboch detí byť v starostlivosti
matky, ktorá deti na narodenia vychovávala, dokonca bola s nimi na predĺženej materskej dovolenke,
ako aj pretrvávajúci komplikovanejší vzťah maloletej F. k otcovi, súd v danom prípade nepovažuje

striedavú osobnú starostlivosť o deti za vhodnú a v záujme maloletých detí. Sama skutočnosť, že rodičia
bývajú v súčasnosti blízko seba, nestačí na zverenie detí do striedavej starostlivosti. Pri rozhodovaní
o tom, komu z rodičov zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti súd vychádzal zo znaleckého
posudku, prihliadnuc na veľmi malý vekový rozdiel medzi dievčatami a nimi prezentované prianie byť
v starostlivosti matky. Aj vyhodnotením vzťahov maloletej F. a maloletej E. vo vzťahu k matke i otcovi

sa v súčasnosti javí ako vhodnejšie výchovné prostredie u matky, nakoľko vzťah otca s maloletou F. nie
je najoptimálnejší pre konflikt oboch rodičov vzniknutý pred ich rozchodom, ako aj na určitú žiarlivosť
maloletej F. na vzťah maloletej E. s otcom, ktorú otec preferuje. Obe maloleté deti vyrastali od narodenia
do januára 2013 v spoločnej starostlivosti rodičov, avšak matka bola s deťmi na predĺženej rodičovskej
dovolenke a otec zabezpečoval rodinu prevádzkovaním živnosti finančne a na výchove detí sa podieľal

v zostávajúcom čase, čo však neznamená, že by sa deťom venoval čo do kvality stráveného času menej
významne.Vsúčasnostiobajarodičiapracujú,pričomotcovezamestnanieakoživnostníkaasamostatne
hospodáriaceho roľníka je viac nepravidelné ako u matky, ktorá má pevný pracovný čas. S prihliadnutím
na všetky uvedené skutočnosti súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom
určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spracovať ich majetok, nakoľko nebol dôvod

obmedziť rodičov v niektorom z týchto práv. Vo vzťahu k otcovmu argumentu, že znalecký posudok je
nepreskúmateľnýnajmäspoukazomnaskutočnosť,žeznalecnezisťovalpríčinypsychickéhostavudetí,
neuviedol konkrétne situácie opísané maloletými deťmi, z ktorých vyvodzoval svoje závery, či neozrejmil
dôvody,prečosúdetivdanompsychickomrozpoloženítrebauviesť,žeúčelomznaleckéhodokazovania
bolo zistiť aktuálny psychický stav detí a rodičov pre posúdenie čo najvhodnejšieho modelu úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností, pričom primárnym účelom nebolo zisťovať príčiny tohto stavu.
Ak má otec záujem zisťovať príčiny zistených znaleckých záverov, môže mimosúdne v spolupráci so
znalcom, či obrátením sa na inú odbornú pomoc odhaľovať dôvody takéhoto stavu. I keby súd znalecké
dokazovanie doplnil o zisťovanie príčin správania sa detí vo vzťahu k rodičom, poznanie príčin, by
neovplyvnilo rozhodnutie súdu, ktorý vychádza z určitého daného stavu. Je zrejmé, že pre rodičov má

poznanie príčin správania sa detí význam pre prípadnú nápravu vzájomných vzťahov, avšak toto je už
v záujme rodičov, aby si túto otázku riešili aj mimosúdne. Súd má za to, že opis z psychologického
vyšetrenia tak maloletých detí ako aj rodičov, ako aj závery znaleckého posudku sú dostatočne určité a
zrozumiteľné, preto ani nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalca, či doplnením
znaleckého posudku. K namietanej nepreskúmateľnosti znaleckého posudku treba uviesť, že súd

znalecký posudok nepreskúmava, hodnotí ho ako dôkaz vykonaný v konaní.

Pri určení výživného otca voči maloletým deťom súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých ako
aj z možnosti detí podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Maloletá F. chodí do druhého ročníka
základnej školy, navštevuje školskú družinu, stravuje sa v škole a zúčastňuje sa na školských výletoch,

exkurziách a bola v škole v prírode, čo si priemerne mesačne vyžaduje výdavky 53 eur. Maloletá F.
navštevuje raz polročne imunológa a podporne berie lieky s výdavkom okolo 7 eur mesačne. Maloletá
E. chodí do prvého ročníka základnej školy, navštevuje školskú družinu, stravuje sa v škole a rovnako by
mala mať možnosť zúčastňovať sa školských aktivít, ako rôzne výlety a exkurzie. Maloletá E. je zdravá.
U oboch maloletých sú s nástupom do školy spojené zvýšené výdavky na oblečenie i s prihliadnutím

na ich rast, kde treba kupovať sezónne nové oblečenie. Matka vo vzťahu maloletej F. uviedla, že chodí
na golf, ale výdavky jej hradí neter matky, preto tieto platby do výdavkov maloletej nezahrnula. Otec
zasa deťom hradí jazdy na koni, čo vychádza 14 eur na hodinu na dieťa, pričom s maloletou E. chodí
jazdiť dva krát týždenne. S prihliadnutím na výdavky detí v škole okolo 50 eur mesačne, výdavkyna stravu v domácnosti okolo 100 eur mesačne, ako aj náklady na oblečenie a hygienické potreby a
taktiež po zohľadnení životnej úrovne otca, predstavujú priemerné odôvodnené výdavky na každé z detí
sumu okolo 220 eur mesačne, keďže vekový rozdiel detí je len rok a výdavky na zdravotnú starostlivosť

maloletej F. zvýšené o problémy s imunitou sú zanedbateľné pri zohľadnení bežných chorôb u detí.
Na týchto odôvodnených výdavkoch maloletých detí by sa mal každý z rodičov podieľať primerane s
ohľadom na ich zárobkové možnosti a schopnosti. Matka je od 01.03.2013 zamestnaná s priemerným
príjmom 273 eur mesačne a ku mzde má ešte príjem zo stráženia detí okolo 200 eur mesačne, pričom jej
priemerné výdavky na domácnosť sú 82 eur. Matke inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je živnostník.

V roku 2013 dosiahol priemerný zisk z podnikania 871,25 eur, pričom vo výpovedi uviedol, že sa
vždy do rodiny snažil prispieť sumou 800 eur mesačne. Otec býva s rodičmi v rodinnom dome, kde
obýva poschodie a hradí plyn 300 eur mesačne a rodičia platia elektrinu. Otec má navyše vyživovaciu
povinnosť k maloletej A., ktorá má 17 rokov, a výživné platí 170 eur mesačne. Otcovi v apríli 2013 zanikla
vyživovacia povinnosť k plnoletej E., ktorá ukončila vysokú školu, a ktorú otec finančne podporoval.
Otec sám uviedol, že súčasná majetková situácia mu dovoľuje platiť výživné po 170 eur mesačne na

každé z detí. Otec vlastní tri motorové vozidlá, chodí na poľovačky, teda jeho životná úroveň je vyššia
ako priemer. Otec taktiež uviedol, že súčasný vývoj v podnikaní, by mu umožňoval deťom prispievať na
tvorbu úspor, hoci táto situácia sa môže zmeniť. Sám deťom vložil na vkladné knižky sumu po 1.000
eur určenú na sporenie. Súd pri určení miery podielu otca na výške výživného prihliadol na odôvodnené
potreby oboch detí, ktoré sú okolo 220 eur mesačne ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

otca i matky, pričom zohľadnil to, že matka má mesačne príjem do 500 eur, výdavky na domácnosť okolo
82 eur a bude zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o obe deti vo veku 8 a 7 rokov, čo vyžaduje ešte
zvýšenú mieru osobnej starostlivosti. Otec má mesačne príjem 871 eur a výdavky na domácnosť 300
eur, pričom súd prihliadol ku skutočnosti, že platí väčšiu časť výdavkov domácnosti ako jeho rodičia, ktorí
platia len elektrinu. Otcovi síce trvá vyživovacia povinnosť k maloletej A., avšak ubudla mu v apríli 2013

vyživovacia povinnosť k plnoletej E.. S prihliadnutím na životnú úroveň otca je v jeho možnostiach platiť
výživné na každé z maloletých detí po 170 eur mesačne. Zvyšná časť potrieb maloletých detí by mala
byť hradená z príjmov matky s prihliadnutím na jej nižší príjem a mieru osobnej starostlivosti. Keďže
súčasné majetkové pomery otca, ktorý vlastní tri motorové vozidlá, chodí na poľovačky a sám deťom
založil sporiace účty so sumou 1.000 eur, dovoľujú aj tvoriť úspory na každé z maloletých detí, súd určil

otcovi, aby okrem výživného poukazovaného k rukám matky, z ktorého sú hradené bežné potreby detí,
bola časť výživného v sume po 30 eur na každé dieťa poukazovaná na osobitný účet založený matkou
na tvorbu úspor pre deti, práve pre prípad, že by otec v rámci podnikania v budúcnosti nedosahoval taký
zisk. Potreby detí by tak mohli byť hradené z týchto úspor, pričom však na nakladanie s prostriedkami
na takomto účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, čo predstavuje dostatočnú záruku, že do

plnoletosti detí budú tieto prostriedky predstavovať v prvom rade úspory a žiadny z rodičov ich nemôže
použiť bez schválenia takéhoto úkonu súdom. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je každé z maloletých
detí u jedného z rodičov, pričom obaja rodičia zhodne uviedli, že od februára 2013 do súčasnosti boli
potreby oboch detí zo strany rodičov dostatočne zabezpečované a na výživnom tak nevznikol žiadny
nedoplatok, súd určil otcovi výživné od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletých detí, teda

od momentu, keď budú obe deti v osobnej starostlivosti matky.

Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd dbal na rešpektovanie práv oboch detí na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom s prihliadnutím na záujmy
maloletých detí a taktiež na plnenie si školských povinností. Znalec navrhol pravidelný styk rodiča s

maloletými každý druhý víkend, avšak matka s prihliadnutím na aktivity detí v súvislosti s jazdením na
koni súhlasila so stretávaním sa otca s deťmi aj v priebehu týždňa, kedy otec deti na jazdenie vozí, a to
tak,ževtýždni,keďdeticezvíkendnebudúsotcom,samôžusnímstretávaťvutorokaštvrtokavtýždni,
keď budú na víkend u otca sa budú stretávať aj v utorok, čo predstavuje aj deň keď otec s deťmi chodí
jazdiť na koni. Rodičia sa v podstate dohodli, že deti budú striedavo tráviť víkendy u každého z nich,

čo umožní obom rodičom v priebehu bežného školského roka podieľať sa na víkendových aktivitách s
deťmi. Otec vo vzťahu k úprave styku s deťmi v priebehu školského týždňa žiadal, aby deti u neho aj
prespali, avšak s ohľadom na bežný režim detí, systematické a účelné plnenie si školských povinností,
prípravu na ďalší deň do školy pri rozdielnosti niektorých predmetov v rámci dní, by nebolo pre deti
vhodné vzhľadom na ich vek, kde treba ešte pravidelný dohľad rodiča nad prípravou do školy, aby

v priebehu týždňa prespávali u otca. Okrem toho má súd pochybnosti, či by rodičia, vzhľadom na
ich narušené vzájomné vzťahy, vedeli náležite medzi sebou komunikovať ohľadom prípravy detí do
školy tak, aby tým nebola narušená kvalita prípravy na vyučovanie. Súd upravil styk otca s deťmi v
obdobiach mimo školského roka osobitne, i s ohľadom na závery znalca, že takáto úprava je nevyhnutáako prevencia konfliktov, pričom zachoval úplnú rovnomernosť takto stráveného času detí s každým z
rodičov, či už v priebehu bežného roka alebo v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Teda obe
deti strávia u každého z rodičov v priebehu dvoch rokov rovnako dlhý čas v období prázdnin, či sviatkov,

čo je v záujme tak detí ako aj oboch rodičov. Počas školského týždňa však súd považoval za potrebné,
aby deti mali jednotné prostredie na prípravu do školy, pričom otec bude mať možnosť s deťmi tráviť čas
aj v priebehu týždňa. Súd umožnil otcovi stretávať sa s deťmi od 14.00 hod, čo umožní deťom zúčastniť
sa časti aktivít v školskej družine a súčasne to umožní otcovi vyzdvihnúť si deti priamo zo školy, kde sa
môže informovať na ich školský prospech.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých deti, prostredníctvom právnej
zástupkyne, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec nesúhlasí so zverením maloletých detí

do osobnej starostlivosti matky. Je toho názoru, že súd nemal spoľahlivo a úplne zistený skutkový stav
pre takéto rozhodnutie a že nesprávne právne vec posúdil, keď mal správne použiť ustanovenie § 24
ods. 2 zákona o rodine. Z hľadiska vyhodnotenie skutkového stavu otec napáda zmätočné odôvodnenie
rozsudku na strane 3 a 4, kde na strane 3 posledný odsek súd uvádza, čo považuje za preukázané
pritom uvádza iba súhrnné vyjadrenia matky (neopiera sa o konkrétne dôkazy). To isté súd uvádza

i u otca na strane 4. Týmto spôsobom nie je zrejmé a preskúmateľné, ktoré rozhodujúce vyjadrenia
matky a otca sú vzhľadom k vykonaným dôkazom skutočne preukázané (navzájom si odporujú).
Po citácii § 24 a ods. 2 Zákona o rodine odvolateľ rozoberá predpoklady pre rozhodnutie súdu o
striedavej osobnej starostlivosti. Otec je toho názoru, že obidvaja rodičia majú vytvorené dostatočné
osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a

fyzický vývin maloletých detí. Otec od začiatku rozpadu partnerstva prejavoval a doposiaľ prejavuje
záujem o osobnú starostlivosť o deti, či už formou výlučnej, alebo striedavej osobnej starostlivosti. Zo
zápisníc spísaných na ÚPSVaR vyplýva, že otec prejavoval záujem o maloleté deti, rovnako prejavoval
záujem sa s matkou dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti a mal vždy sa snahu dohodnúť,
keď bolo potrebné operatívne prispôsobiť starostlivosť a styk o deti aktuálnej situácii mimo stanovený

režim. Pri skúmaní základného predpokladu zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, ktorým je
záujem maloletých detí, súd vychádzal z nesprávnych a neúplných skutkových zistení. Odmietnutie
striedavej osobnej starostlivosti založil na závere, že „striedavá starostlivosti vyžaduje nie len vhodnosť
takéhoto výchovného prostredia pre obe maloleté deti, ale schopnosť rodičov nekonfliktne medzi sebou
komunikovať, čo obaja rodičia v súčasnosti ešte stále nedokážu, hoci od ich rozchodu uplynulo viac

ako rok. Vzájomná nevraživosť medzi rodičmi bráni efektívnemu fungovaniu striedavej starostlivosti.....
prihliadnuc vo veľkej miere aj na verbalizovanie priania oboch detí byť v starostlivosti matky..... súd
v danom prípade nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť o deti za vhodnú v záujme maloletých
detí“. Schopnosť rodičov nekonfliktne medzi sebou fungovať nemožno vnímať absolútne. Prípustné a
prirodzené sú isté nedorozumenia a názorové rozdiely. Vzťah medzi rodičmi po ich rozchode prešiel

určitými etapami. Nesporné je, že obdobie bezprostredne po odchode matky zo spoločnej domácnosti
bolo emotívne. Súdom zostalo bez povšimnutia, že nebol preukázaný matkou tvrdený dôvod (pokus
znásilneniazostranyotca)odchoduzospoločnejdomácnosti.Otcasa snažilavykresliťakoagresora,čo
savšakžiadnymdôkazomnepotvrdiloanepotvrdiltoaniznalecpriskúmaníosobnostnýchpredpokladov
otca ako rodiča. Znalec vo svojom posudku uvádza, že maloletá F. v správaní otca popisuje zvýšený

výskyt hostilných a direktívnych prejavov, nekonkretizuje, ktoré a pri akých situáciách (čo otec žiadal
doplniť znaleckým dokazovaním), avšak konečný záver znalca k osobe otca jednoznačne potvrdzuje
jeho dostatočné osobnostné predpoklady v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloleté. Ďalej
znalec zdôraznil, že ak aj je otec vo výchove prísnejší a maloletým deťom sa to nepáči, ešte neznamená,
že to nie správne, alebo, že by to z dlhodobého hľadiska malo mať negatívny vplyv. Bez ohľadu na

motiváciu matky ukončiť vzťah s otcom a opustiť spoločnú domácnosť, bola to matka, ktorá necitlivo
riešila vzťah detí k otcovi, keď ich pred otcom skrývala a vytrhla ich z bezpečia a istoty, narušila kontakt
s ním. Otec trval na tom, aby znalec skúmal príčiny strachu maloletej F. a známky psychickej deprivácie,
pretože na jednej strane znalec v anamnéze (str.7) uvádza: „maloletá F. mala strach v situáciách, kedy
ju otec vyhľadával v školskom zariadení, že ju zoberie k sebe domov a nebude môcť byť s matkou....“, čo

nie je aktuálny problém, pretože maloletá F. bezpečne vie, že keď je u otca po istú dobu, tak sa k matke
vráti. Na druhej strane však znalec v závere v odpovedi na otázku číslo 3 (str. 29) prijme záver, že ........
„maloletá F. vníma aktuálnu situáciu v rodine ako dva subsystémy v rodine, je nerozhodná, pretože by
chcela byť tiež prijímaná otcom ako E., chcela by realizovať a dostávať od otca takú pozornosť akoE..“ Tento záver potvrdzuje, že maloletá F. má citovú väzbu k otcovi a túto treba upevňovať, odbúravať
negatívne vplyvy, čo však možné iba na základe intenzívnych individuálnych zážitkov s otcom a nie
sprostredkovane od jej matky vzhľadom na jej postoje k otcovi. Intenzita sa nedocieli ani širším stykom

otcom v utorky a štvrtky bez prespatia, kedy matka pripustila styk iba z dôvodu, že sa maloleté deti
venujú svojim koníčkom a otec počas tejto doby vykonáva skôr úlohu dozoru. Od podania návrhu
matkou do vyhlásenia rozsudku sa súd vôbec nezaoberal tým, že od vydania predbežného opatrenia,
kedy bolo rodičom uložené odovzdávať si deti, aby mohli tráviť čas spolu, sa situácia upokojila. Po
absolvovaní psychologického vyšetrenia u znalca, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2013, sa rodičia

vedeli dohodnúť i o spôsobe prežitia vianočných sviatkov a až do pojednávania dňa 29.04.2014 neboli
medzi nimi výrazné nezhody a ani neboli riešené konfliktné situácie na ÚPSVaR. Až na pojednávaní dňa
29.04.2014 sa rodičia nevedeli dohodnúť, čo však neznamená, tak ako konštatuje súd, že panuje medzi
nimi nevraživosť a že nevedia medzi sebou komunikovať, čo nevyplynulo z vykonaného dokazovania.
Matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, avšak doposiaľ neuviedla žiadny racionálny
a relevantný dôvod, prečo by sa nemal realizovať. K poslednému dôvodu, prečo súd nezveril deti do

striedavej osobnej starostlivosti, ale zveril ich do osobnej starostlivosti matky je „verbalizovaní priania
oboch detí byť starostlivosti matky“. Súd pritom vychádzal zo záveru znalca k otázke č. 10 (str. 10
posudku), ktorý na odpoveď, aby posúdil, ktorému z rodičov je vhodné maloleté dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti vychádzal výlučne z názoru maloletých detí. Avšak takéto závery nie sú jednoznačné,
nakoľko je v znaleckom posudku konštatované, že mal. F. je nerozhodná, má vnútropsychický konflikt k

svojim rodičovským osobám. U maloletej E. sa prejavujú vonkajšie vplyvy (napr. vyjadrenie, že chce ísť
k mame, lebo to tak videla v súdnej sieni) a nie jednoznačné presvedčenie, že chce byť s matkou, lebo
je to jej matka. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým starostlivosti obidvoch rodičov.
Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na
dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o

iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavo osobnou
starostlivosťou,alebosavkonanípreukáže,žeideonesúhlasspočívajúcivdôvode,ktorýpreukázateľne
nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým
návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovujú. Matka žiadny racionálny
dôvod neuviedla a ani taký nebol doposiaľ preukázaný. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že

súd odmietol vykonať doplnenie znaleckého dokazovania navrhnuté otcom s odôvodnením, že znalecký
posudok nepreskúmava, ale hodnotí ako dôkaz. S tým však otec nesúhlasí, poukázal na osobitný zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch, konkrétne § 17 ods. 6 citovaného zákona.
Otec riadiac sa názorom súdu vyjadreným počas pojednávania dňa 29.4.2014 absolvoval s maloletou
F. a E. odborné konzultácie za účelom zlepšenia a skvalitnenia vzájomných vzťahov v rodine. I tu

psychológ konštatuje, že je potrebné, aby mali dcéry možnosť zažiť jedinečnosť vzťahu s octom v jeho
životnom prostredí (na základe individuálnych zážitkov s otcom a nie sprostredkovane od matky). V
tejto súvislosti otec pri vytýkaní nedostatkov znaleckého posudku poukazoval na to, že znalec vôbec
neuviedol príčiny psychickej deprivácie maloletej F. (žijúcej u matky). Pritom až tieto závery by dali
úplnú odpoveď na to, či striedavá osobná starostlivosť je, alebo nie je v záujme dieťaťa. K otázke

výživného otec nesúhlasí so závermi súdu, že výška odôvodnených výdavkov na každé dieťa je 220
eur mesačne. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania a matka tieto náklady nepreukázala.
Maloleté deti navštevujú základnú školu, zúčastňujú sa bežných školských aktivít, nemajú zvýšené
výdavky. Aj s prihliadnutím na výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením a záujmami na
každé dieťa je otec toho názoru, že suma 220 eur presahuje ich odôvodnené potreby. V budúcnosti budú

prirodzene narastať náklady, okrem iného aj na zabezpečenie vzdelania priamo úmerne veku detí, avšak
v súčasnosti nedosahujú takú výšku, aby už teraz otec maloletých bol zaviazaný na úhradu výživného
vo výške 170 eur a na tvorbu úspor vo výške 30 eur na každú maloletú dcéru. A to aj s prihliadnutím
na jeho životnú úroveň. Keďže od februára 2013 sa o maloletú staral otec, je presne informovaný a v
reálnom živote konfrontovaný s konkrétnymi potrebami dieťaťa, ako aj o výške nákladov potrebných na

pokrytie mimoškolských aktivít dieťaťa. Otec sa vyjadril a z toho vychádzal i súd, že sa priemerne do
rodiny snažil prispieť každý mesiac sumou 800 eur. Otec má 3 vyživovacie povinnosti, k maloletej dcére
A., ktorá má 17 rokov a na ktorú má určené výživné 170 eur. Nie je pravdou skutkový záver súdu, že
v otcových možnostiach bolo do apríla 2013 časť platiť aj výživné na plnoletú E., okrem toho, že hradil
potrebytrochmaloletýchdetí.Zosumyurčenejmesačneprevtomčasespoločnúdomácnosťúčastníkov

konania (približne 800 eur) boli uhrádzané i odôvodnené potreby maloletých, ktoré nie vždy je možné
reálne rozdeliť na rovnaké diely. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia odvolania otec navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.Podaním doručeným súdu 24.10.2014 otec doručil doplňujúce vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že
postupne dochádza k stabilizovaniu situácie a aj keď medzi rodičmi panujú určité nezhody, komunikácia
ohľadne starostlivosti o deti sa zlepšuje. Dôkazom toho je skutočnosť, že maloleté deti boli počas

letných prázdnin v starostlivosti otca v termíne od 14.07.2014 do 28.07.2014 a v termíne od 14.08.2014
do 01.09.2014. Uvedené považuje otec v protiklade s tvrdeniami matky uvádzanými na pojednávaní
v prvostupňovom konaní o nemožnosti komunikácie s otcom. Otec sa vie a aj sa o maloleté dcéry
riadenie stará. Keďže už vychoval jednu dcéru v tom čase už plnoletú, je si plne vedomý všetkých
povinností, ktoré sú súčasťou života domácnosti so školopovinnými deťmi. Maloletá E., ktorá je v

osobnej starostlivosti otca dosahuje vynikajúce študijné výsledky. V školskom roku 2013/2014 ukončila
1. ročník so samými jednotkami. Keďže rodičia maloletých bývajú v rovnakej obci, na rovnakej ulici a
ich domácnosti sú vzdialené iba minimálne, nie je predpoklad zvýšenej záťaže maloletých v súvislosti
s prenášaním si osobných vecí a najmä školských potrieb a pomôcok z jednej domácnosti do druhej.
Práve naopak, otec v tom vidí výhodu v prípade potreby operatívne riešiť napríklad zabudnutú učebnicu
alebo inú pomôcku maloletého dieťaťa potrebnú školskom procese.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutiu
prvostupňového súdu predchádzalo podrobné a trpezlivé vypočutie názorov a požiadaviek otca zo
strany súdu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností, keď súd dal veľký časový priestor otcovi
detí, aby za prítomnosti kolízneho opatrovníka bol upravený styk otca s deťmi v čo najširšom možnom

rozsahu tak, ako si to predstavoval a želal otec. Napriek tomu proti rozsudku podal odvolanie, hoci
otec na pojednávaní sám konštatoval, že súčasný stav, keď sú ich deti rozdelené, nie je v prospech
detí a konštatoval, že so záverom znaleckého posudku, aby deti vyrastali spolu a neboli rozdelené
súhlasí (str. 2 zápisnice z pojednávania 29.04.2014). Odvolanie otca matka vníma ako prejav jeho
bezohľadnosti a egoizmu, pretože na jednej strane uznáva, že súčasný stav poškodzuje ich deti, na

druhej strane podaním odvolania tento stav vedome a úmyselne predlžuje. Je presvedčená o tom, že
podaným odvolaním otec detí sleduje jediný cieľ a to dosiahnuť, aby počas plynutia času do konečného
rozhodnutia súdu došlo k zmene prejaveného želania mal. E., že aj ona chce byť zverená do jej
starostlivosti. Súd upravil styk otca s deťmi veľmi široko, takto upravený styk umožňuje otcovi vo veľkom
rozsahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o ne. Dôvody odvolania uvedené otcom maloletých

detí preukazujú, že otec detí nemá skutočný záujem, aby výchova a starostlivosť o deti bola konečne
stabilizovaná a zabezpečovala deťom pokojný a nerušený život bez vypätých a emotívnych situácii. Z
uvedených dôvodov matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, pretože
rešpektuje želanie detí a závery znaleckého dokazovania.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)potom,čozistil,žeodvolaniejepodanévčasa
oprávnenou osobu (§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia
pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej
tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a

nemožno prihliadnuť k námietkam otca uvedeným v odvolaní.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie detí do osobnej starostlivosti
matky, určenia výživného, úpravy styku otca s deťmi a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi

závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade bola predmetom konania úprava práv a povinností

rodičov k maloletým deťom. Počas konania bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú, nedokázali sa
dohodnúť na zverení detí jednému z rodičov, alebo na striedavej starostlivosti, preto súd vo veci nariadil
znalecké dokazovanie zamerané v podstate na zistenie, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na to,
aby mu boli deti zverené do osobnej starostlivosti a v akom rozsahu má súd upraviť styk detí s druhým
rodičom, ktorému deti zverené neboli. Znalec ustanovený súdom vypracoval 21.12.2013 znalecký

posudok, pričom dospel k záveru, že deti majú byť zverené matke a tiež špecifikoval doporučený
rozsah styku otca s dcérami. Otec v odvolaní nesúhlasil so závermi znaleckého posudku. Poukázal
na nedostatky znaleckého posudku, na nepreskúmateľnosť záverov (bližšie popísané v podaní zo dňa
23.04.2013). Znalcovi vytýkal, že v posudku konštatuje určité negatívne skutočnosti, napr. že „maloletáF. mala strach, kedy ju otec vyhľadával v škole.....neurotický vývin mal. F. ako aj známky psychickej
deprivácie.....osobu otca do rodinného systému samovoľne neradí.......výhradne negatívne hodnotí
osobu nevlastnej sestry E..... (a mnohé ďalšie konštatovanie znalca), ale v posudku sa nezaoberá

príčinami týchto negatívnych javov, bližšie nepopisuje jednotlivé situácie a udalosti z ktorých vychádza
a robí závery. Otec ďalej namietal, že znalec nevykonal spoločný rozhovor rodičov, napriek požiadavke
otca nenahral vyšetrovanie detí, čo nezdôvodnil, dostatočne nevysvetlil, prečo má matka v porovnaní s
otcom väčší náhľad v potrebách maloletých detí, resp. je menej egocentrická, navrhol doplniť znalecké
dokazovanie, čo však súd neakceptoval.

Ustanovený znalec po vykonanom vyšetrení účastníkov konania, vrátane maloletých detí odpovedal
na súdom všetky položené otázky (posúdil celkovú psychickú a fyzickú vyspelosť dievčat, vyhodnotil
vzájomné citové väzby dievčat k obom rodičom a medzi sebou navzájom, rozobral citové väzby rodičov
k maloletým deťom, posúdil ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady na zabezpečenie vývinu
detí, ako pôsobí výchovné prostredie rodičov na deti, aký dopad by malo rozdelenie detí medzi rodičov,

ako ovplyvnili uplynulé udalosti maloleté deti, či niektorý z rodičov negatívne ovplyvňuje deti, ktorému
z rodičov je vhodné zveriť deti do osobnej starostlivosti a doporučiť rozsah styku), pričom odpovede
znalca sú zrozumiteľné, logické, vyplývajúce zo spisového materiálu súdu s ktorým sa znalec oboznámil,
psychologického vyšetrenia oboch rodičov a detí (metódy vyšetrovania sú konkretizované). Znalec do
posudkuzahrnulavyhodnotilprejavyúčastníkovkonaniadonariadeniaznaleckéhoposudku,účastníkov

konania vrátane maloletých detí vyšetril viacerými metódami uvádzanými v posudku, následne zo
všetkých informácií vyvodil logické závery, ktorým je potrebné sa podriadiť, pretože zohľadňujú najlepší
záujem maloletých detí. Posudok obsahuje obsah vyšetrení, výsledky vyšetrení, závery znalca, t.j.
všetky náležitosti v súlade s právnymi predpismi. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich
odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje

subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa
zásad vyjadrených v 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu pritom podľa ustálenej súdnej praxe nepodliehajú
odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo
ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať. Závery znaleckého
dokazovania sú v danom prípade jednoznačné, logicky vysvetlené, presvedčivé, preto bolo zo strany

súdupotrebnézáveryznaleckéhodokazovania prirozhodovanírešpektovať(akotorovnakokonštatoval
aj súd prvého stupňa). Závery znaleckého dokazovania jasne preukazujú, že matka detí je vhodnejšou
osobou na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti.

Námietky otca k znaleckému posudku s následným poukazom na ne v odvolaní sú vytrhnuté z kontextu

celého posudku, súd prvého stupňa rovnako správne konštatuje, že nie je dôležité zaoberať sa príčinami
negatívnych zistení v posudku, ale je ich potrebné chápať ako zistený fakt a s prihliadnuť k nemu
pri ďalšom rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti matke. Zisťovanie príčin negatívnych
prejavov, vlastností by na záveroch znaleckého posudku nemohlo nič zmeniť, preto je po právnej stránke
irelevantné. Nikto nespochybňuje aj kvalitné vlastnosti otca a jeho dôležitú úlohu pri ďalšej výchove

a vývoji jeho dvoch dcér. Ak by tomu tak nebolo, znalec by doporučil styk otca s deťmi obmedziť, čo
znalec neurobil. Aj odvolací súd je toho názoru, že je potrebné akceptovať požiadavku detí, ktorému z
rodičov chceli byť zverené. Maloletá E., aj keď momentálne žije s otcom, spolužitie s matkou nevylúčila,
ale hlavne sa vyjadrila, že chce bývať so sestrou F.. Maloletá F. si však nevedela predstaviť žiť s otcom,
ale rovnako vyjadrila túžbu žiť so sestrou. Aj z odborného vyjadrenia zo dňa 20.03.2013 (ktoré do

spisu založil otec) vyplýva, že rozdielne postoje dcér k otcovi vyplývajú z rôznych osobnostných typov
a preferencií emočného ukotvenia. Ak bude otec k maloletým deťom pristupovať naďalej tak, ako to
uvádza v svojom doplňujúcom vyjadrení, nie je vylúčené, že sa s matkou v budúcnosti dohodne na
striedavej starostlivosti. Musí ísť však o dlhodobý kľudný, pokojný vzťahu, bez negatívnych emócií,
obdobie jedného polroka nestačí na to, aby súd zmenil názor a neprihliadol na výsledky znaleckého

dokazovania. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že nie je dôležité len to, ako sa správa k maloletým
deťom (tu mu sotva možno niečo vyčítať), ale je tiež dôležité, ako sa správa aj k ich matke. Hádky
rodičov (bez ohľadu na to, kto a prečo ich začal) majú negatívny vplyv na maloleté deti a každé z
nich ich inak vníma a spracováva (hlavne im v takom útlom veku nemôžu absolútne rozumieť) a je
evidentné, že maloletá F. konfliktné situácie vníma rovnako ako matka, stavia sa na obranu a obhajobu

matky, preberá jej názor. Je nesporné, že je ovplyvnená matkou, pretože s ňou býva, trávi najviac
času, rovnako, ako je ovplyvnená maloletá E. otcom tiež z tých istých dôvodov. Je možné s veľkou
pravdepodobnosťou predpokladať, že ak otec zlepší svoj postoj k matke, zlepší sa aj jeho vzťah s mal
F., ktorý je zjednodušene povedané „problémový“ na rozdiel od vzťahu otca s mal. E..V prejednávanej veci nebolo možné vyhovieť návrhu otca, aby boli deti zverené do striedavej
starostlivosti otca, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sú na takého rozhodnutie

splnené predpoklady. Súd prvého stupňa správne vysvetlil, že nestačí splniť len tie, na ktoré poukazoval
otec. V súčasnosti je potrebné sa podriadiť výsledkom znaleckého dokazovania a podstatnému faktu,
s ktorým súhlasil aj otec, že obe deti by mali vyrastať spolu. Otec má priestor na to, aby s deťmi
spoločne trávil čas a aj naďalej (ideálne s odbornou pomocou, ktorú v minulosti vyhľadal) pokračoval v
skvalitňovaní jeho vzťahu s deťmi, ale aj ich matkou.

Neobstojí námietka otca v odvolaní, že súd ho zaviazal na platenie výživného v neprimerane vysokej
výške a potreby detí nie sú také, aby platil súdom určené výživné. V súvislosti s uvedenou námietkou
otca je potrebné uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého
jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné

pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo,
bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa
(vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa
bolo preukázané, že maloletá F. a E. majú bežné potreby, primerané deťom vo veku osem a sedem

rokov. Pri určení výživného vo výške 170 eur na každú z dcér súd správne vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletých detí ako aj z možnosti detí podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Maloletá
F. bola v čase rozhodovania súdom prvého stupňa druháčka na základnej škole, maloletá E. prváčka,
pričom matka preukázala, že v súvislosti s návštevou školy má na F. výdavky 53 eur. S prihliadnutím na
výdavky detí v škole okolo 50 eur mesačne, výdavky na stravu v domácnosti okolo 100 eur mesačne,

ako aj náklady na oblečenie a hygienické potreby a taktiež po zohľadnení životnej úrovne otca, súd
správne dospel k záveru, že priemerné odôvodnené výdavky na každé z detí predstavujú približne
sumu 220eurmesačne.Podľanázoruodvolaciehosúduvdanomprípadepostačujetakétoodôvodnenie
určeniavýživného,vzhľadomnaustanoveniu§121O.s.p.,podľaktorého netrebadokazovaťskutočnosti
všeobecne známe.

Ak otec bude prispievať na výživu každej z dcér sumou 170 eur mesačne, na jeden deň pripadne na
výživudieťaťasuma5,66eur.Ztakejtosumymatkadetíbudeschopnázabezpečiťlentienajzákladnejšie
potreby detí (bývanie, strava, oblečenie) a nie aj ďalšie potreby detí (vzdelávanie, prípravu na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, prípadne tvorbu úspor), čo je všeobecne známou skutočnosťou,

pretože každý rodič vie, koľko stoja uvedené položky či už na zabezpečovanie základných alebo ďalších
potrieb. Ak bude chcieť matka zabezpečiť aj ďalšie potreby detí, bude musieť na ich výživu prispievať
aj ona rovnakou sumou. Dôležité tiež je, že otec počas konania žiadnym spôsobom nenamietal výšku
požadovaného výživného matkou a rovnako nenamietal sumu určenú na tvorbu úspor vo výške 30 eur
mesačne na každú z dcér. Počas konania bolo dostatočne preukázané, že majetkové pomery otca, jeho

možnosti a schopnosti sú také, ktoré mu v súčasnosti dovoľujú platiť aj výživné pozostávajúce z úspor.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že založená vkladná knižka matkou, na ktorú bude otec platiť časť
výživného na úspory musí byť vinkulovaná na čas do 18. roku veku dieťaťa tak, aby s týmito finančnými
prostriedkami neboli oprávnení disponovať rodičia maloletých dcér. Ak otec poukazoval na to, že deťom
založilúčet,naktorýimdalsumu1.000eur(akoúspory),ideoskutočnosť,naktorúnemožnoprihliadnuť,

pretože otec ako zákonný zástupca môže s peniazmi kedykoľvek disponovať a vybrať ich.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.