Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201108
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212201108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa IRE Hron Property
Holding, a.s., Lazaretská 8 Bratislava, IČO: 36 801 852, právne zastúpený Rödl & Partner Advokáti,
s.r.o., Lazaretská 8 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti odporcovi: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné
nám. 1/A Bratislava, IČO: 31 321 828, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Vallebona
a.s., Pluhová 49 Bratislava, IČO: 46 099 263, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zdržanie sa neoprávnených zásahov do
vlastníckeho práva a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave

č.k. 24Cb/28/2012-195 zo dňa 25.3.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/28/2012-195 zo
dňa 25.3.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťnanáhradutrovodvolaciehokonaniavedľajšieho účastníkasumu112,05
EUR, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa užívaniu stavby „Prevádzky verejnej lekárne TESCO“, povolenej
kolaudačným rozhodnutím vydaným Mestskou časťou Bratislava Podunajské Biskupice pod č. j. SU
118/2011/6450/Pa zo dňa 5.8.2011 pre účely verejnej lekárne, odporcovi nepriznal náhradu trov konania

a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sumu 246,77
EUR náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého
stupňa uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému
záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola v písomnej forme navrhnutá
platobná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktoré obsahovalo určitú a zrozumiteľnú dohodu
zmluvných strán o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, včítane účelu nájmu, ako aj vopred

daný súhlas prenajímateľa s uzavretím podnájomných zmlúv. Konštatoval, že podľa jeho názoru
prevádzkovanie verejnej lekárne v prenajatých priestoroch predajne v rámci obchodného konceptu
odporcu "Hypermarket" zodpovedá účelu nájmu dohodnutému v predmetnej nájomnej zmluve, keďže
poskytovanie služieb verejnej lekárne jednoznačne napĺňa náležitosti definície pojmu "maloobchod",
nakoľko ide o posledný článok v reťazci od výrobcu k spotrebiteľovi,
prevádzkovateľ verejnej lekárne nakupuje tovar od výrobcov a financuje ho, služby sú
poskytované prostredníctvom vyškolených - odborne spôsobilých pracovníkov a tovar spolu so službami

sú dodávané a poskytované konečným spotrebiteľom - pacientom. Ďalej súd prvého stupňa vyslovil
názor, že skutočnosť, že ide o špecifickú oblasť obchodnej činnosti upravenú osobitným zákonom,ktorá je pod zvýšeným dohľadom štátu z dôvodu zvýšeného záujmu štátu na ochrane práv spotrebiteľa
- pacienta v súvislosti s ochranou verejného zdravia, ako aj skutočnosť týkajúca sa spôsobu platby
(čiastočnej alebo plnej platby z verejných zdrojov, a aj to len za niektoré druhy

predávaných výrobkov a poskytovaných služieb), nemá podľa názoru súdu žiaden
relevantný vplyv na charakteristiku prevádzkovanej obchodnej činnosti ako maloobchodu. Ako ďalší
dôvod nevyhovenia žalobe uviedol, že sa žalobca domáhal vlastníckou negatórnou žalobou zákazu
určitého správania vo forme určenia povinnosti odporcu zdržať sa užívania stavby Prevádzky verejnej
lekárne TESCO, avšak z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporca predmetnú prevádzku

v súčasnosti na základe nájomnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa neužíva, ale
na základe platnej podnájomnej zmluvy uzavretej s odporcom ju užíva tretí subjekt, voči ktorému však
navrhovateľ svoje vlastnícke práva v danom konaní neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd
prvého stupňa návrh ako skutkovo i právne nedôvodný a z toho dôvodu ho zamietol. O náhrade trov
odporcu rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že mu ich náhradu nepriznal nakoľko mu
v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli. O náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhodol s poukazom

na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik trov na právnom zastúpení v sme 246,77 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť
prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia
prvostupňového rozsudku žiadal, aby odvolací súd pripustil podať proti jeho rozhodnutiu dovolanie
nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam, nakoľko judikatúrou súdov

vyššieho stupňa nebola riešená otázka, či maloobchod možno stotožniť s prevádzkou podľa osobitých
predpisov, v danom prípade prevádzkou verejnej lekárne. Namietal, že odporca nebol oprávnený
prenechať prenajaté priestory na uvedený účel tretím osobám do podnájmu. Vyslovil názor, že obsah
zmluvy o podnájme je pritom vymedzený zmluvou o nájme nebytového priestoru a preto nie je
možné, aby nájomca prenechal podnájomcovi viac práv, než sám získal nájomnou zmluvou Opakovane

namietal, že maloobchodný predaj nemožno stotožňovať s výdajom liekov na lekársky predpis, teda
prevádzkou verejnej lekárne, pričom poukazoval na § 33 písm. a/ zák. č. 455/1991 Zb. v spojení s § 3
ods. 1 písm. d/ tohto zákona a v spojení s § 3 ods. 1 písm. e/ zák. č. 578/2004 a § 7 zák. č. 578/2004
a § 34 ods. 2 zák. č. 140/98 Z.z.

Poukázal ďalej na skutočnosť, že odporca nemal predmet činnosti - prevádzkovanie lekárskej

starostlivosti vo verejnej lekárni so zabezpečením individuálne pripravovaných liekov, zapísaný v
predmete činnosti v čase podpisu nájomnej zmluvy, a aj preto prevádzkovanie verejnej lekárne v
prenajatých priestorov predajne nemožno zodpovedať účelu dohodnutému v nájomnej zmluve. Ďalej
súdu prvého stupňa vytýkal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé, a že sa súd
náležite nevysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že negatórna

žalobajepodľanehonamieste,nakoľkoslúžinaochranuvlastníctvapredinýmineoprávnenýmizákonmi,
ale je porušenie práv vlastníctva držať nehnuteľnosť. Konštatoval, že ak by si uplatnil návrh voči
vedľajšiemu účastníkovi, odporca by mohol kedykoľvek dať prenajaté priestory do podnájmu za účelom
prevádzkyverejnejlekárneinejtretejosobneanavyšenavrhovateľnemámožnosťzistiť,ktoanazáklade
akého vzťahu prevádzkuje v prenajatých priestoroch verejnú lekáreň TESCO.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že obchodný koncept
Hypermarket nie je nijako limitovaný členením obchodu na kategórie maloobchod a veľkoobchod, ako
sa to snaží podsúvať navrhovateľ. Návrh označil za účelovo podaný, pričom navrhovateľ sleduje záujmy
iného subjektu, ktorý v objekte prevádzkuje lekárenskú starostlivosť. Poukázal na to, že navrhovateľ
nespochybnil platnosť nájomnej či podnájomnej zmluvy, nepristúpil k ukončeniu nájomného vzťahu v

zmysle článku15nájomnejzmluvyzdôvodu,ženájomcadádopodnájmuHypermarketaleboakúkoľvek
jeho časť v rozpore s nájomnou zmluvou.

Vedľajší účastník taktiež navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne i po právnej stránke.Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa užívania

stavby, v návrhu konkretizovanej, pre účely verejnej lekárne.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, a táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná, že predmetnú
stavbu pre účely verejnej lekárne neužíva odporca ale tretia osoba, ktorou je spoločnosť Vallebona a.s.,
Bratislava.

So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľov
návrh podaný v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. proti odporcovi je podľa hmotného práva nevykonateľný,

nakoľko konkrétne odporca spôsobom uvedeným v návrhu do jeho vlastníckeho práva nezasahuje,
keďžepredmetnústavbunaúčelyverejnejlekárneužívatretísubjektodlišnýododporcu. Ztohtodôvodu
považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti návrhu za správny a preto ho podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Nakoľko nebolo možné vyhovieť návrhu pre nevyknateľnosť petitu voči
odporcovi, odvolací súd sa už otázkou, či maloobchodný predaj možno stotožňovať s výdajom liekov

na lekársky predpis, to znamená prevádzkou verejnej lekárne podľa osobitých predpisov, nezaoberal,
pretože vyriešenie tejto otázky pre rozhodnutie v danej veci nie je podstatné a nevyhovel návrhu
odvolateľa na pripustenie možnosti podať dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.

Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, mal preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu jeho trov. Nakoľko nepodal návrh v zmysle § 151 O.s.p., odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, má preto právo na náhradu jeho trov podľa § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za dva úkony právnej služby a to
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.6.2014 v sadzbe 61,84 EUR a účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014 v
sadzbe 15,46 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 2x 8,04 EUR a náhrade DPH v sume 19,67
EUR, t.j. v celkovej sume 112,05 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Ak nebude

povinnosť uložená týmto uznesením dobrovoľne splnená, môže sa

jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa

osobitného predpisu.