Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ján Bzdúšek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/70/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220846
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212220846.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu
JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/577/2012-78 zo dňa 06.12.2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/577/2012-78 zo dňa 06.12.2013 p o
t v r d z u j e .
Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojím návrhom voči
žalovanému domáhal náhrady majetkovej škody v sume 3.551,63 eura, ktorá mu mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 8Er/553/2010 tým,
že rozhodnutie súdu o poverení súdneho exekútora (príp. iné o jeho žiadosti na jej vydanie) nebolo
vydané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov a že súd vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, pričom žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda
vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že táto suma bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom,
ktorý súd neakceptoval a viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu a nemôže byť
preto ani vymožená a tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 710,33 eura ako satisfakcie
za porušenie nárokov žalobcu a jeho základných práv, pretože neexistuje žiaden spôsob nápravy
vzniknutého stavu.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (tak
ako v tomto prípade) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota neplatí
a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Po procesnej stránke žalovaný
namietal, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako žalobca
dôkaznú povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda vôbec vznikla,
neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala (čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktorébola zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza na základe akého právneho titulu
si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že žalobca svoj návrh podal predčasne, pred uplynutím lehoty
na predbežné prerokovanie tohto nároku žalovaným. Nakoniec žalovaný vzniesol námietku premlčania
nároku žalobca na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3
roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal tiež výšku
uplatneného nároku, ktorý žalobca nijako nepreukázal a tiež to, že absentuje priama príčinná súvislosť
medzi prípadne žalobcovi spôsobenou škodou a činnosťou súdu.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom mal za preukázané, že návrh je nutné zamietnuť
ako nedôvodný z nižšie uvedených dôvodov.
Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 8Er/553/2010 je nepochybne preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno
dňa 15.07.2010 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 24.02.2011
zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 07.01.2013 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2013.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného
exekučného konania nebol dôvodný (oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu) a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených
so správou a vymáhaním pohľadávky si žalobca spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde
(resp. u exekútora) a to bez ohľadu na to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15-
dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá) ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z
toho,žeuvedená15-dňoválehotajeuvedenáibavdruhejvete§44ods.2ExP,nievšaknáslednevovete
tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a
teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti, neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (710,33 eura), ktorá mala žalobcovi
vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok žalobcu dôvodný, pretože
pokiaľ aj žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného (žalobcu).
Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola žalobcovi spôsobená
postupom súdu nedošlo a návrh žalobcu je v plnom rozsahu (či už ide o vynaložené náklady alebo
nemajetkovú ujmu) nedôvodný.
Pokiaľideonámietkupremlčanianárokužalobcu,ktorúžalovanývzniesol,tádôvodnounieje,oprávnený
totiž prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.03.2011 svoj návrh na náhradu škody
žalobca uplatnil na súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktorá je trojročná.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o nemožnosti výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku a tým
absolútnej nemožnosti výkonu jeho práva, pretože stále je tu možnosť zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a žalovanému, hoci v konaní plne úspešnému,
náhradu trov konania súd nepriznal, pretože žalovaný si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil,
že by žalovanému v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.
Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4, § 9, § 15 z. č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 2 z. č. 233/1995
Z. z.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 02.12.2014.
Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.
K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.