Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208073
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813208073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu COFIDIS, a. s., so sídlom
Bratislava, Suché mýto č. 1, IČO: 36 816 337, práv. zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti žalovanej Q.A. H.A., O. V., Č.. U. XXX, v
konaní o zaplatenie 781,35 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
12C/302/2013-56 zo 6. novembra 2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania súd

účastníkom nepriznáva.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca poskytol žalovanej úver, ktorý čerpala v súlade s limitom. Zmluva bola
uzavretá tým spôsobom, že poskytla telefonicky podklady pre uzavretie zmluvy, zmluva jej bola poslaná,
ale bola písaná takým malým písmom, že zmluvu ani listinu, ktorá bola pripojená, nevedela riadne
prečítať. Poistenie neodmietla, pretože sa domnievala, že v prípade, že stratí prácu, tak využije uvedené
poistenie. Využiť ho však nestihla, pretože žalobca akonáhle sa stalo, že nepravidelne zaplatila splátky
úveru, ihneď oznámil, že poistenie ruší. Takže poistenie uzavrela, ale nemala z toho žiadny osoh, práve
naopak, mohla si ušetriť zaplatené poistné. Od čerpania úveru, tento splácala pravidelne sumou 40 €, do

času kým nestratila zamestnanie. V čase poberania podpory v nezamestnanosti, už neplatila pravidelne,
stalo sa, že splátka vypadla, ale následne sa snažila vyplatiť vyššiu sumu. Žalovaná sa domnievala, že
zaplatila vyššiu sumu ako 1.580 €, ktorú sumu uviedol žalobca v žalobe. Žalovaná uviedla, že považuje
za absolútne neprimerané, aby za sumu 1.000 €, ktorú čerpala, mala zaplatiť žalobcovi sumu 2.393 €,
pretože pokiaľ už zaplatila žalobcom tvrdenú sumu 1.580 € a ešte by mala zaplatiť sumu 781,35 €, tak
by to dosiahlo uvedenú sumu.

Keďže k žalobe bola pripojená nečitateľná zmluva, rovnako nečitateľné VOP, z ktorých nebolo vôbec

možné zistiť,čoboloobsahomzmluvy,žalobcadodatočnespolusvyjadrenímdoručilsúduzmluvu,ktorá
bolačitateľnálenvzákladnýchúdajoch,atoosobnýchúdajovžalovanej,jejzamestnávateľa,mesačného
príjmu, v časti úverového limitu, ktorý bol 1.000 €, v tomto prípade bola ročná úroková sadzba 36 %,
ďalej bolo zrejmé, že na bankový účet označený v zmluve, bola poskytnutá suma 1.000 €. Zmluva bola
podpísaná dňa 4.3.2009.Listom zo dňa 31.1.2013 oznámil žalobca žalovanej odstúpenie od zmluvy a od poistenia, s tým,
že odstúpenie bolo účinné momentom doručenia, v dôsledku čoho sa stáva celý úver splatným a
žalovanábolapovinnábezodkladnehouhradiťvplnejvýške.Aktuálnydlhpredstavovalvýšku767,31€,z

pripojenej platobnej histórie vyplynulo, že žalovaná čerpala úver vo výške 1.000 € dňa 9.3.2009. Splátky
úveru začala vykonávať v dohodnutej výške 40 € od 15.4.2009, prvé 4 splátky vykonala pravidelne, 5
splátka nebola zaplatená, následne boli zaplatené ďalšie 3 splátky po 40 €, v mesiacoch november a
december 2009 neboli vykonané žiadne úhrady, avšak v mesiaci január až február 2010 bola vykonaná
úhrada vo výške 100 €, v marci a v apríli 2010 vo výške 55 €, následne od mája 2010 boli vykonané

pravidelne splátky vo výške 40 € až do apríla 2012, s tým, že napr. v mesiaci august 2011 bola zaplatená
suma 2 - krát 41 €. V máji 2012 bola uhradená suma vo výške 20,99 €, v júni suma 19,01 €, v júli suma
21,08 €, v auguste 2012 suma 50 €, v septembri 2012 suma 30 € a od októbra 2012 nebola vykonaná
žiadna úhrada. Podľa prepočtu súdu a započítaní jednotlivých úhrad vykonaných zo strany žalovanej,
suma úhrad predstavovala, vrátane všetkých súm zahrnutých pod položku kredit, výšku 1.612,36 €. Z
toho poistné bolo zaplatené vo výške 272,73 €.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov,
účinný v čase uzavretia zmluvy (od 01.10.2007), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Súd citoval § 53 OZ, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konštatoval, že každá
zmluva, pomenovaná aj nepomenovaná, môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené

právnou úpravou, spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy
sú v našom právnom poriadku upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom.
Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a preto na
uvedený záväzkový vzťah aplikoval vyššie citované ustanovenia OZ a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že sa jedná o záväzkový obchodný vzťah, ktorý by mal byť

posudzovanýpodľaustanoveníObZ,týkajúcichsazmluvyoúvere.Žalovanávyjadrilazásadnénámietky
proti neprimeraným úrokom z úveru a s tým súvisiacej výške úrokovej sadzby, s poukazom na to, že
jej boli poskytnuté prostriedky do výšky úverového limitu 1.000 €, pričom podľa stavu, ktorý vyplynul
z dokazovania, by mala vrátiť žalobcovi sumu 2.393 €. Súd preskúmal výšku úroku z úveru, ktorá
predstavovala po prepočte 25,68 % ročne (2,14 % mesačne). V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť

podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 1.000 €. Súd porovnával
priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná
úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 13,14 % ročne. Porovnaním týchto
priemerných úrokových mier s úrokom z úveru uvedeným v spotrebiteľskej zmluve, ktorý predstavoval
25,68 % ročne, je nepochybné, že sa jednalo o neprimerane vysoký úrok, ktorý presahoval takmer

dvojnásobne priemerný úrok bánk. Po prepočte na základe tejto priemernej úrokovej sadzby bánk, by
mal primeraný úrok z úveru predstavovať vo vzťahu k sume 1.000 €, sumu 131,40 € (/1.000 x 13,14/ :
100 = 131,40). Po pripočítaní takto vypočítaného úroku k dlžnej sume, by dlh žalovanej predstavoval
sumu 1.131,40 €. Žalovaná zaplatila sumu podľa prepočtu súdu 1.612,36 €. Súd teda dospel k záveru,
že v danom prípade žalovaná zaplatila žalobcovi dlh vrátane úroku z úveru a aj vrátane poistného,

ktoré predstavovalo podľa platobnej histórie úhradu zo strany žalovanej výšku 272,73 €.

V danom prípade teda súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá formulárová
zmluva s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny zo
strany žalovanej ako spotrebiteľa. Naviac písmo, ktorým bola zmluva písaná a rovnako aj písmo
v Obchodných podmienkach, bolo natoľko minimalizované, že výrazne sťažovalo, pokiaľ priam

neznemožňovalo, žalovanej riadne sa oboznámiť so zmluvou a prípadne zistiť jednostranne nevýhodné
zmluvné podmienky. Takto koncipovaná zmluva, obsahujúca neprimerane vysoké úroky, znamená
nielen neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok, pretože tieto neboli riadne individuálne vyjednané,
ale naviac súd považuje dojednanie neprimerane vysokých úrokov, za konanie ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). V súlade s ustanoveniami OZ, súd považoval
za neplatnú zmluvu v časti podmienok upravujúcich výšku úroku z omeškania, z týchto dôvodov súd
vychádzal pri prepočte plnenia žalovanej z vyššie uvedeného priemerného úroku, ktorý poskytovali
banky v čase uzavretia zmluvy, keďže zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že

žalobca sa nedôvodne domáhal zaplatenia sumy s príslušenstvom, z toho dôvodu súd žalobu zamietol.Úspech v konaní mala žalovaná, ktorá však vyslovene uviedla, že si neuplatňuje náhradu trov konania,
preto súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

V podanom odvolaní žalobca žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

žiadal priznať trovy odvolacieho konania 71,11 € za podané odvolanie.

V odvolaní namietal, že sú tu dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., lebo súd nesprávne vec právne
posúdil, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane
tlačiva zmluvy o úvere, (s tými sa žalovaná oboznámila) tieto sú dostatočne zrozumiteľné a tieto aj pripojil
žalobca k žalobe. VOP poskytnutia úveru sú jasne vytlačené na druhej strane zmluvy o revolvingovom

úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o zmluvných podmienkach. Žalovaná
podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámila a súhlasí s ňou a uzatvára ju
so slobodnou a vážnou vôľou, na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1, 3 sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere vytlačené Všeobecné obchodné podmienky. Preto žalobca má za to, že žalovanú
dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných
súčastí, preto podľa § 2 písm. c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,
naviac písmo, ktorým bola zmluva písaná rovnako aj písmo v obchodných podmienkach bolo natoľko
minimalizované, že výrazne sťažilo, ak nie neznemožňovalo žalovanej riadne sa oboznámiť so zmluvou
a prípadne zistiť jednostranne nevýhodné zmluvné podmienky, táto koncepcia odôvodnenia rozsudku
je neprijateľná. S/d nemôže považovať vysoké úroky za také, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými

mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ ohľadne výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov. Inštitút dobrých mravov by nemal byť súdmi používaný len vo vzťahu k spotrebiteľovi, ale mal
by byť aplikovaný aj na záväzkový vzťah ako taký. V tejto veci poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 zo dňa 10.12.2008, kde pri úroku za poskytnutie pôžičky súd vyhodnotil
ako neprimerane vysoký a odporujúci dobrým mravom, avšak veriteľovi priznal iný úrok, ktorý sa mu

zdal prijateľný, dĺžku, na ktorú boli finančné prostriedky poskytnuté ako aj prostriedky zabezpečujúce
tento záväzok považoval súd aj akceptovateľný. Spravodlivo pritom vyvážil vzájomné práva účastníkov
obidvoch zmlúv (ekvita) a v súlade s princípmi primeranosti a právnej istoty a zmluvnej spravodlivosti
rozhodol tak, že treba dať každému to, čo si zaslúži. O.i. citoval aj čl. 46 ods 1. Ústavy SR odvolateľ a
napokon aj rozhodnutie IV. ÚS/77/02 Ústavného súdu SR.

Vo vyjadrení žalovanej táto navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, o trovách sa nezmienila, preto
treba mať za to podľa obsahu vyjadrenia, že ako úspešná účastníčka tieto trovy v odvolacom konaní
nežiada.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 24 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie

v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku
sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s.
p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keďvýsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Ani tento dôvod v
odvolaní nie je preukázaný.

Súd použil správny právny predpis, v podstate ho aj správne vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach účastníkov konania.

Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR 3Cdo/10/2010, 3ECdo/276/2013) zmluvné podmienky
v riešenej veci boli neprijateľné a treba súhlasiť, že výška úroku z úveru, ktorá predstavuje po prepočte
25,68 %, ročne (2,14 % mesačne) vzhľadom na poskytnutý úver v sume 1.000 €, pri porovnaní

priemerných úrokových mier bánk v čase uzatvorenia zmluvy, ak v danom období bola priemerná
úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 13,14 % ročne, je doslova vzhľadom
na porovnanie priemerných úrokových mier v danej spotrebiteľskej zmluve, likvidačná pre spotrebiteľku
- žalovanú. Žalovaná zaplatila sumu podľa prepočtu súdu 1.612,36 € a táto suma nebola spochybnená
ani v odvolacom konaní, preto s poukazom na § 39 OZ, aj čiastočne môže byť neplatný právny úkon v

časti uzavretých podmienok upravujúcich výšku úroku z omeškania v prípade revolvingu a naviac písmo,
ktoré mala prečítať so zreteľom na obsah zmluvy v nej ako aj písmo v obchodných podmienkach bolo
natoľko malilinké, minimalizované, že výrazne sťažilo orientáciu žalovanej, či priam znemožňovalo jej
riadne sa oboznámiť so zmluvou a prípadne zistiť jednostranne nevýhodné zmluvné podmienky. Ide o
neprimerane vysoké úroky, ktoré sú likvidačné, ak ročne predstavujú výšku približujúcu sa k 30 % z

poskytnutého úveru a po pripočítaní vypočítaného úroku k dlžnej sume by dlh žalovanej predstavoval
sumu 1.131,40 €, avšak žalovaná už zaplatila sumu podľa prepočtu súdu 1.612,36 € a záver súdu
prvého stupňa, že ide pri podaní žaloby o konanie, ktorým požiadal žalobca o zaplatenie 781,35 € s
príslušenstvom, ktoré jednoznačne zasahuje do práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, žalovanej a
podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v danej veci

zasiahol neprimerane vysokými úrokmi do práv žalovanej. Spotrebiteľka v pozícii žalovanej je určite
slabo orientovaná v právnych problémoch a je slabšou stránkou v tomto spotrebiteľskom spore.

V riešenej veci správne vec právne posúdil súd prvého stupňa a jeho rozhodnutie je preskúmateľné,
odôvodnenie zodpovedá ust. § 157 O.s.p. a preto rozsudok je vecne správny.

Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku o trovách konania ako správny a zákonný.

Argumentácia žalobcu v odvolaní je bez právnej relevancie v tomto spotrebiteľskom spore.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca
nebol úspešný v odvolacom konaní a žalovaná nežiadala tieto trovy.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.